čtvrtek 19. září 2013

Nezbedná pod jmelím - Kapitola 2 1/2





Jedna časť Toni bola mŕtva, ale ostatné úplne pri živote. Zalieval ju pot v preplnenej  a prehriatej miestnosti a to všetko kvôli človeku, ktorý ju sledoval kútikom oka. S odstupom času a prívalu adrenalínu chcela konať impulzívne a utiecť, teraz už videla rozdiely medzi bratmi jasnejšie. Tento muž mal o niečo dlhšie ale rovnako čierne vlasy, jeho strnisko vyzeralo vďaka žiletke drsne, vyzeral menej upravene. Vyžarovala z neho surová mužnosť na živočíšnej úrovni, ktorá sa dotkla jej vnútra. Nevedela že to v nej je, až do toho bozku.
Ten bozk. Toni sa objala pažami okolo hrudi, ako by ten pocit mohla udržať ešte chvíľu dlhšie. Ako vždy, pozrela sa na seba úprimne, na svoje činy a situáciu. Nemohla poprieť pravdu. Na križovatke  svojho nového  profesionálneho života si nemohla dovoliť viac ako jednu noc, bez ohľadu na to aké je to bezcharakterné. Myslela si, že Stephan Corbin bol dokonalý muž, na ktorom vyskúša svoje ženské pasce, ale ona bola v poriadku. Akúkoľvek náklonnosť cítila k Stephanovi, bledla v porovnaní zo zážitkom s jeho dvojčaťom pod neexistujúcim imelom. A sakramentsky by klamala ak by tvrdila že to nechce znova. Ale s náporom detí z útulku, nemala inú možnosť, než čakať. Do tej doby, pokračovala v hraní sa na mačku a myš pomocou očných kontaktov, on si začal! Srdce jej divoko bilo v hrudi v očakávaní.  
„Už len dve deti, Toni," zašepkala je do ucha jej sekretárka  Annie. 
„Vďaka bohu neviem čo povedať, som zničená, pretože aj jedno dieťa je príliš veľa." Viem aký to je pocit strávila som viac ako jednu noc v azylovom dome ako dieťa.
 „Čo vďaka bohu , takže môžete sa ísť hrať – spoznám-ťa -  s Corbinovým dvojčaťom?" Toni cítila ako jej stúpa červeň do tváre. Ako mohla Annie vedieť o bozku za stromom?
 „Nespustil s teba oči od kedy si si sadla na túto stoličku." Toni sa posunul na stoličke ako malé dievčatko. „Poznáš Stephanovho brata?" Spýtala sa Annie.
„Nie ale rada by som, predtým než ho vyzlečieš pohľadom, musím bežať. Mám rande bav sa.“ Zasmiala sa a bežala preč skôr než stihla Toni reagovať. Posledné dve deti s ich žiadosťami skončili a Santa rýchlo odišiel. Toni si v duchu prechádzala zoznam vecí ktoré treba urobiť, poslať deti do útulku robiť im dozor a zobrať darčeky. Začala kráčať po schodoch pretože si nechala v kancelári zabalenú tašku.
 „Nie tak rýchlo." Spoznala zvodný hlas, ktorý za ňou zahrmel. Uchopila rukou svoju stoličku, aby sa pekne udržala nad zemou.
„Môžem pre teba niečo urobiť?"
 „Vzhľadom k tomu, že máš zvláštny vzťah s veľkým mužom v červenom obleku dúfal som, že by si mi mohla splniť moje prianie." Jeho silné prsty odhrnuli vlasy z jej tváre a dali ich za ucho, príjemné brnenie prebehlo jej kožou s dokonalou presnosťou. Žalúdok sa jej zachvel túžbou a nenútene sa zasmiala.
 „Nie si príliš starý aby si veril  v Santu?"
 „Nie si tiež príliš stará?"
 „Som oblečená ako jeden z jeho škriatkov. Nehovorí to snáď o tom že v neho verím?" Teraz by verila tomuto človeku čokoľvek, čo by povedal alebo urobil.
Naklonila hlavu na stranu a zistila, že ich dychy sa prekrývajú, dosť blízko na to, aby ho pobozkala ak by si to priala. Priala a veľmi. Nikdy nezažila nič silnejšie ako príťažlivosť k tomuto cudzincovi.
 „To mi niečo hovorí ale viem o tebe málo a chystám sa to zmeniť." Obišiel  pomaly stôl a dotkol sa jej operadla, nie jej kolien, ale dosť blízko nato aby zvýšil jej rastúce vzrušenie.
 Jeho bok sa obtrel  o jej ruku a teplota jej tela stúpla o ďalších 10 stupňov. Rozhliadla sa okolo seba na rednúci dav ľudí. Hoci ona a jej spoločník zrejme nepútali pozornosť, Toni si bola stále vedomá toho že je na pracovisku. Aj keby dočasne zabudla že ho už raz zatiahla za strom, boli v miestnosti plnej ľudí.
„Nie som Santa Claus, takže nie je sedenie na kolene povolené," varovala ho.
 Naklonil sa bližšie. „Prímam tieto prekážky... teraz."
Roztrasene sa nadýchla. Jeho mužská vôňa, opojná zmes teplého korenia a čistého chlapa ju nútila  hodiť opatrnosť stranou. Skôr ako mohla prísť o zdravý rozum, vrátila sa k poslednej časti rozhovoru na ktorú si dokázala spomenúť.
 „Takže o akých tvojich túžbach môžem povedať Santovi... myslím,  čo si praješ od Santy?"
 Nachytalo ju frázovanie, zrejmé rozšírenie jej myšlienok a potrieb, opravila to príliš neskoro. Ale ako náhle prehovoril, slovo "túžba" sa vznášalo vo vzduchu chutne, vzrušujúco a nadväzovalo na iskrenie medzi nimi.
 „Viem, čo si mala na mysli." Zasmial sa a ten hlboký zvuk ju tak upokojil a prebral zároveň spôsobom, ktorému nerozumela. „Viem čo chceš a ver mi chcem to isté."
Prešiel ňou šok. „A to je čo?"
 „Chcem dokončiť to čo si nazvala takzvaným imelom."
  Okolo nich vybuchol strhujúci potlesk a ich zábavu prerušil chrapľavý hlas. Cez rytmus túžby hučiaci  v nej, sa prinútila pozrieť na príčinu rozruchu. Pozrela sa hore a uvidela vo dverách stáť pána Corbina seniora, otca Stephana a jeho dvojčaťa. Jeho dvojča. Keď uvidela zjavnú podobnosť Toni prázdne prehltla. Ó, Pane. Rýchlo sa stretli pohľadom a ona nevedela ako sa volá. Prešiel si rukou po tvári v geste starostlivého vychovávateľa, a tak sexuálne.  Za chvíľu sa mu pravdepodobne roztavím pri nohách. Teplo sa rútilo jej telom.  Túžba v nej narastala a dostávala sa mimo kontrolu.
Spravil krok. „Musím ísť pozdraviť starého muža ale ešte sme neskončili."
Zahryzla si do pery. Keď sa rozhodla ísť za Stephanom, firemným starým mládencom, vedela že to nebude nič dlhodobé. Mala by som mu len zaželať šťastný nový rok, aby som mala dobrý pocit, vedela  že by mohla získať muža po ktorom túži, aj keď len na malú chvíľu. Ale ona pobozkala nesprávneho brata alebo správneho záleží na tom ako sa na to pozeráte nevedela o ňom nič, všetky stávky sú preč .
  Mohla  by som pokračovať vo svojej odvážnej hre a pozrieť sa  kam budú veci smerovať alebo by som mohla utiecť, čo videla svoju matku robiť veľa krát. Toni Larsonvá neuteká.
 „Och , skončili sme v poriadku." Oblizla si suché pery. "Ale povedz mi svoje meno."
 „Je to Max." Pobavenie sa miesilo s túžbou v jeho modrookom pohľade.
 Usmiala sa. „Ahoj, Max."
 Pokrútil hlavou. „Neskôr, Toni." Jeho slová boli presvedčivé, jeho hlas sľuboval niečo viac ako len úvod. S posledným pohľadom sa neochotne otočil a odkráčal preč. Pozerala sa, ako sa blížil k staršiemu mužovi, a bola svedkom toho, čo bolo očividne stretnutie medzi milovaným otcom a synom. V krku sa jej spravila hrča. Keď sa pozrela na Maxa, videla ako obavy skrivili jeho pekné črty, ani náznak hravého muža, ktorého videla pred chvíľou. Toto stretnutie bolo pravdepodobne emocionálne pre oboch mužov.
Ale keď Max prestal objímať otca povedal niečo vtipné, pretože sa Stephan začal smiať. Max sa otočil a jeho presvedčivý pohľad prešiel celú miestnosť, kým nezastal na nej zo sexi žmurknutím. Ten ju uistil že na ňu nezabudol a jeho sľub plánuje čoskoro splniť. Žalúdok sa jej krútil v očakávaní a spaľujúce teplo napadlo jej zmysly. Pokrútila ohromene hlavou. Nielen ona bola neposlušná, určite našla svojho muža. Len nie muža, ktorého čakala. Osud a irónia majú dnes v noci službu. Dotkla sa prstami pier a predstavovala si, aký by to bol pocit cítiť ako jeho ústa magicky pracujú s jej, jeho teplý dych a zvodná vôňa by objala jej telo. Vydala dych vyrážajúci povzdych, pretože vedela, že noc ktorú si vysnila bude oveľa, oveľa lepšia.
Max nechcel od Toni odísť ani na okamih, to mu napovedalo o jeho silnej príťažlivosti k žene, ktorú sotva poznal. Chcel ju preskúmať hlbšie. Potom, čo strávil čas diskutovaním o firme, bol starší muž unavený a povedal že sa stretne s Maxom doma.  Len dúfal, že prímerie, na ktoré začal dnes nadväzovať nezničí jeho odmietnutie, bez ohľadu na to, ako bude ponuka lákavá, nebude sa vracať späť do rodinnej firmy. Na viac Corbin starší to mohol od Maxa očakávať, bol milujúci syn, ktorý je tu vždy pre neho. Max dúfal, že to bude stačiť. Ale predtým, než sa  bude musieť vysporiadať zo zajtrajšom, má pred sebou dnešok a tešil sa na každú chvíľu.
Kráčal potemnenou chodbou, ktorú osvetľovali len svetlá z niektorých okolitých kancelárií a zastavil sa pri dverách o ktorých mu brat povedal, že patria Toni. Spod  čiastočne zatvorených dverí svietilo svetlo a z vnútra zneli tiché tóny hudby. Očakávanie a vzrušenie bojovali v jeho vnútri. Vošiel dovnútra a uvidel Toni ako vyprázdňuje krabice a popri tom si spieva. Žena nemôže spievať melódiu a zachrániť svoj život. Max skrížil ruky na prsiach a usmial sa. „Môžete kedykoľvek spievať serenádu.“
 Vykríkla a vyskočila. „Nemal by si sa takto prikrádať."
 Vykročil vpred aby sa k nej dostal bližšie. S každým krokom sa blížil a ona pred ním cúvala až kým nenarazila s vytreštenými očami do steny. „Čo to robíš?"
 „To čo si chcela. To naznačuje moja prítomnosť."
 „Ako keby si mi chýbal," povedala sucho.
 „Ale bála si sa o mňa."
 Pokrútila hlavou v odmietnutí tak trocha od nej odstúpil. Chcel túto ženu na veľa spôsobov, ale nechcel aby bola vystrašená.
 „Nedesíš ma... Max." Jeho meno vyšlo z jej trasúcich sa pier. Potom ako by chcela dokázať svoju pravdu natiahla ruku, aby sa zoznámili. „A  je pekné sa s vami oficiálne spoznať."
 „Nápodobne." Pustil jej ruku. Teplá a mäkka koža pohladila jeho tvrdé ruky.
„Práve si ma prekvapil." povedala chrapľavým hlasom.
 „Dúfam, že to bolo príjemne prekvapenie."
 „Rozhodne. Tak prečo si tu?"
 „Dúfal som, že ťa prehovorím na večeru."
 Zahryzla si do spodnej pery. „A čo keď mám iné plány?"
 Oprel sa ramenom o stenu vedľa nej. „Zruš ich,“ povedal s väčšou istotou, akú  cítil. Jeho najväčšou obavou bolo, že ho odmietne skôr ako dostane šancu zistiť čo je medzi nimi.
 „Presvedč ma." Jej úsmev ho donútil urobiť to.
 Stočil prsty okolo jej ruky a pritiahol si ju k sebe, jednou rukou ju chytil okolo pása a druhú vystrel pred seba. „Poďme tancovať." Jej oči sa doširoka otvorili. „Robíš si srandu?"
 „Smejem sa snáď?" Pritiahol si ju k sebe a pootočil sa do rytmu hudby v jej malej kancelárii. Nemal tušenie, čo príde po tom, ale teraz nemal v úmysle nechať ju ísť. Jej ruka sa obtočila okolo jeho chrbta v znaku súhlasu, bol k jej telu pritlačený ako v lise. Cítil jej bok a náklon jej drzej hlavy. Užívala si to a jemu sa to páčilo. Jeho telo nemôže ignorovať jej svieže krivky a jeho rozkrok tiež nie, bol nespokojný s jedným tancom. Max ale nebol chlap na jednu noc. Bol to muž, ktorý strávil svoj ​​život vierou vo svoje inštinkty a nehodlal ho spochybňovať. S touto ženou chcel oveľa viac než len sex, pre Maxa to bolo ako po prvý krát .
 Naklonila hlavu dozadu. „Máš dobré pohyby."
 „Všetky zásluhy prideľujem partnerovi."
 Jej úsmev bol úžasný. „Je to to, čo som?"
 „To mi povedz ty." Otočil ju ešte raz a stíchol. Boli tak blízko, ich horúci dych sa miešal. Uvedomil si, že sa pozerá do očí svojej nastávajúcej.
Tonine nohy sa pošmykli Max ju zachytil rukami okolo pásu. Pomaly k nej sklonil ústa, jeho modrooký pohľad nezaváhal, kým sa jeho pery dotkli jej. Ich prvý bozk bol spontánny, neplánovaný, a áno, priznala sama sebe, trochu zúfalý. Ale toto bolo oveľa viac. Dal si načas, jeho jazyk sa ponáral  a objavoval hĺbku jej úst, učil ju ako si to vychutnať a neponáhľať sa. Žalúdok sa jej krútil v reakcii na omamný bozk, zaryla mu prsty do kože. Jeho pery jemne skĺzli cez jej, aby vytvoril viac spoločnej vlhkosti. Silný napriek tomu jemný, prevzal kontrolu, mal majstrovské pohyby, ktoré do nej vrazili a zatočili jej hlavu. Toni, sledovala obrys jeho tvrdej pery jazykom a vychutnávala si jeho nevyslovenú odpoveď. Bol to človek, ktorý nielenže vyjadril svoju telesnú túžbu, ale nabral dosť odvahy, aby zakryl emocionálne reakcie. Mužský ston doznel hlboko do Toninho vnútra, do miesta, ktoré doteraz nepoznala a ukrývala.
 Bez varovania sa odtiahol a oprel si čelo o jej, jeho rýchly dych narážal do jej ucha. Ale intimita medzi nimi jej prišla dobrá a správna. Balansuje na emocionálnej priepasti, Toni sa hlboko vo vnútri otriasla.
 „Už som ťa presvedčil?" Spýtal sa.

8 komentářů: