sobota 30. listopadu 2013

Santa, baby - Kapitola 5 2/2





„Nehovorím, že taká štyridsať-niečo nemôže vyzerať tak wau, ale...“ Pretrel si hrdlo. „Ja...neviem, čo som si myslel, keď som povedal šesťdesiatdva. Prerieknutie, myslím.“
„To je v poriadku. Myslím, že som trošku citlivá na to, že je o toľko starší, ináč by som takto nereagovala.“
„Nie, je to moja chyba. Som skutočne dobrý v hovorení zlých vecí, občas.“
„Slečna Pealeová.“
Kat sa otočila a našla Marca, dodávateľa, stáť v dverách, ako rozpačito pozerá z nej na Jacka, ako keby nechcel prerušiť to, čo vyzeralo ako tête-à-tête (pozn.: dôverný rozhovor) zamilovaných.
„Sme hotoví, takže...“
„Ďakujem, Marco. Hneď prídem dole.“
Jack vytiahol meter a pristúpil k meraniu okien na prvom poschodí, zatiaľ čo Kat sa vyrovnávala s Marcom. 
Potom, čo on a jeho zamestnanci boli preč, povedal Jack: „Môžem spraviť posledných pár okien a vrhnúť sa hneď na nejaké nápady ohľadom bezpečnosti, ak budeš chcieť. Teda, keď nie si unavená.“
„Nie, som len trochu vystresovaná. Bola to dlhá noc so všetkým tým nátlakom na Livermorovcom.“
Nehovoriac o tom, ako úzkostlivo sledovala Piine a Chantaline neustále flirtovanie s Jackom. Napätie vždy šlo do žalúdka, nemala chuť na jeden pohárik alebo na predjedlo celú noc.
„Napadlo ma niečo. Prečo by som nemohla otvoriť fľašu vína, ktorú si doniesol, kým dokončíš meranie, a potom by sme si mohli sadnúť a prebrať tvoje nápady?“
Lampy v izbe boli povypínané v priebehu upratovania a príjemne pokojné šero tlmili iba nízke plamene v krbe a tucet sviečok roztrúsených po izbe. Kat držala každú fľašu vína na bare a jej tvár našla Fox Run pinot noir, ktoré priniesol Jack, ale svetlá nechala zhasnuté, pretože po prvý krát za celý večer cítila, že sa jej nervy začínajú rozplietať.
Ako tak krútila vývrtkou, jej rukoväť bola trochu veľká v jej ruke a trochu zajojčala od bolesti.
„Čo sa deje?“ Spýtal sa Jack, keď prešiel za ňou a zvinul meter dokopy.
„Len moja ruka. Ešte stále je trochu slabá.“
„Od minulého týždňa? Od prepadnutia?“
Vzal fľašu a postavil ju na bar, potom otočil jej ruku dlaňou hore a prešiel palcami po tom, vytvárajúc trenie, ktoré vyslalo šteklivé teplo hore do jej paže a dole do jej hrude. „Stále to bolí?“
„Nie, je to...“ Okašľaním sa snažila rozptýliť jej náhly chrapot. „Nebolí to, len...veď vieš...“
Jack pritiahol jej ruku bližšie k svojej tvári, aby na ňu videl v tme. Sklonil hlavu a potom zacítila jeho pery, horúce a mäkké a poburujúce na jej dlani, zatvorila oči a vzdychla.
Ďalší bozk pretrvával na jej citlivom vnútornom zápästí. Voľnou rukou zovrela okraj baru, aby sa nezrútila na zem, pretože jej nohy sa podlamovali a srdce jej búšilo ako vtákovi.
Kat otvorila oči a našla jeho tvár len pár centimetrov od tej svojej, jeho pohľad zakotvený na jej perách. Nikdy sa necítila viac pripravená, viac zúfalá po tom, aby ju pobozkal, než v tom tichom a dych berúcom okamihu, keď sa jeho hlava sklonila k tej jej.
Ani sa necítila nikdy viac roztrhaná. Nebolo to jej podobné, aby nechala, aby ju muž pobozkal, keď bola vo vzťahu z niekým iným. Nebola takým typom ženy, nemohla byť takým typom ženy.
„Jack.“ Povedala to mäkko, ale stačilo to. Zavrel na chvíľu oči, ako keby sa snažil pozbierať. Potom ich otvoril a stretol sa s jej pohľadom a bola to rezignácia v jeho výraze, ktorá jej povedala, že prijal správu. Nepáčilo sa mu to, ale zmieril sa s tým.
Pustil ju, vypúšťajúc dlhý, neistý vzdych.
„Prepáč,“ povedala. „Som...“
Položil jej prst na pery, zľahka pohladil jej spodnú peru pred tým, ako stiahol ruku. „Máš pravdu. Máš úplnú pravdu. Mal by som to vedieť lepšie ako....kalné vody.“
„Čo tým myslíš? Tými vodami?“
Odvrátil sa a pretiahol ruku cez svoje vlasy.
„To je len výraz. Pozri, prečo ma nenecháš dokončiť otváranie tej fľaše pre nás? Iba žeby...teda, chceš, aby som odišiel, alebo...?“
„Nie, môžeš zostať. Ako dlho len...“
„Hej, ja viem. Neboj sa. Budem priateľský.“
Bol taký dobrý ako sľúbil. Sedeli na koženej sedačke v izbe so sviečkami – aj keď na opačných koncoch – pili víno a šifrovali jej potreby zabezpečenia hodinu. Jack zaplnil právnický blok poznámkami a diagramami. Ona si vyzula svoje vysoké podpätky a strčila si nohy pod seba. On si sňal sako a povolil kravatu.
„Takže, ako chceš dať toto spracovať?“ opýtal sa po tom, ako dala zelenú jeho nápadom.
„Mám predložiť ponuku?“
„Neberiem ponuky. Tá práca je tvoja, ak ju chceš.“
„Oh.“ Položil blok aj ceruzku na konferenčný stolík a zdvihol svoj pohár s vínom, ktorého sa ledva dotkol – zatiaľ čo Kat vyprázdnila skoro pol fľaše. Zvyčajne nepila tak veľa, tak rýchlo, ale bolo dobré. Niekedy si potrebuješ trošku pomôcť odviazať sa.
„Takže, chceš ju?“ spýtala sa. „Tú prácu?“
Dal si zamyslený dúšok vína a potom ďalší, skoro ako keby zakrýval nejaký dôvod. „Nemohol by som začať hneď?“
„Bez problémov. Kedy si myslíš, žeby si to stihol naplánovať?“
Položil pohár na stôl bez toho, aby na ňu pozrel. „Pár týždňov odo dnes, možno?“
„Jasné, to by bolo –“
„Si doňho zaľúbená?“ Pozrel na ňu. Bože, priala si, aby prestal na ňu hľadieť takto.
Prehltla.  „Jack.“
Ticho povedal: „Je to len otázka. Nebudem...“ Pohľadom po nej skĺzol a potom sa odvrátil so sánkou pevne stisnutou. „Len som zvedavý. Takže si?“
„Ja...nepoznám ho dosť dlho.“
Oprel sa a prikývol, zase sa na ňu zahľadel. „Ako ste sa vy dvaja spoznali?“
Zaváhala.
Jack sa usmial: „Hej, len sa pokúšam predĺžiť potešenie s tvojej spoločnosti tým, že začínam rozhovor o tvojom priateľovi. Nie celkom nevinný zámer, možno, ale nie presne nezákonný.“
Napila sa trochu vína. „Spoznala som ho koncom októbra, keď jeho spoločnosť súhlasila, že spraví nejakú právnu vec v prospech Augustinho domu. Navrhol, že by sme o tom mohli diskutovať pri obede.“ Pokrčila ramenami. „Bol...iný, na rozdiel od mužov, ktorých som poznala. Bola som prekvapená.“
„Takže si ho videla pred takmer dvoma mesiacmi? Čudujem sa, že sa ťa nespýtal, či nepôjdeš do Aspenu s ním. Alebo snáď nie?“
Pozrela na neho cez okraj svojho pohára. „Ako vieš, že je v Aspene?“
Jack sa pozrel preč, zdvihol pohár a napil sa: „Chantal to musela spomenúť, alebo Pia.“
Boh vie, čo ešte, keď mu to „spomínali“. Obe neznášali Prestona. „Nemohol sa ma spýtať, či nepôjdem s ním, pretože je to chlapská záležitosť, čo robí každý rok s niektorými starými priateľmi. Veľmi sa ospravedlňoval.“
Neospravedlňoval by sa, keby vedel, ako je tajne Kat vďačná, že si od neho oddýchne. Jeho tri týždne v Aspene jej dávali, aspoň tak si to odôvodnila, čas, ktorý potrebovala, aby jasne a objektívne premýšľala o ich nádejnom vzťahu. Stále viac a viac sa v poslednej dobe zamýšľala, či Prestonov osviežujúci nezáujem o veľkosť jej bankového konta nezaslepuje jeho ... „Chyby“ možno bolo nesprávne slovo, ale bol od nej odlišný, a to v niektorých veľmi významných ohľadoch. Nehovoriac o tom, že je o dve desaťročia starší. Na druhej strane bol šikovný, úspešný a klasicky príťažlivý. Strávila posledné dve mesiace dúfaním, že sú si súdení.
Tri týždne. Tri vzácne týždne, počas ktorých uvažovala o svojej budúcnosti s Prestonom, alebo o nezáujme o tom. Bolo to všetko, čo chcela, ale len čo Preston odletel preč, Jack O´Leary vošiel do obzoru. Ako mohla veriť nejakým záverom, ktoré si vykreslila o Prestonovi s chlapom, ako je Jack, z ktorého sa jej podlamujú nohy? Jej jediné východisko bolo držať si odstup od Jacka, až kým neprelomí veci okolo Prestona. V opačnom prípade bude vždy pochybovať, či spravila správnu vec zo správneho dôvodu.
„Chýba ti?“ opýtal sa Jack.
„Samozrejme,“ odpovedala príliš rýchlo.
„Aha,“ povedal rozvážne. „Pravdepodobne stráviš každý večer hodinu na telefóne s ním.“
„Volal mi párkrát. Ani sa neobťažoval dať mi číslo, pretože povedal, že nie vždy je na svojej izbe.“
„Naozaj? Človek by si myslel, že by chcel, aby si mala číslo, aby si mu mohla aspoň zanechať správu, ak by si chcela. Kde sa nachádza? Mohla si vždy zavolať na informácie.“
Pokrčila ramenami. „Všetko, čo viem, je, že je to niekde na pohorí Buttermilk. Nejaký hotel, kde môžeš lyžovať tam i von.“
„Nepovedal ti dokonca ani meno toho miesta?“
„Pretože tam nikde ešte nebol.“
„Vieš...možno by som nemal hovoriť nič, ale...“ Jack pozrel neisto na ňu. „Uvažovala si niekedy na tým, že by mohol byť ženatý?“
Čo?“ Sedela vzpriamene, smejúc sa neveriacky. „Nie.“
„Si si istá?“
„Pravdaže, som si istá.“
„Len preto, že ti povedal, že je slobodný?“
„Vedela by som, keby mi klamal.“
Schytila fľašu zo stola a naplnila si pohár.
Jack študoval víno v pohári, ako ho rozvíril. „Pre ženatých mužov, ktorí predstierajú, že sú slobodní, tu je charakteristický profil. Museli si rozčleniť svoj život, udržiavajúc ženu v jednom svete a priateľku v druhom, pretože Boh mu pomáhaj, ak skončia schôdzku alebo hovoria navzájom v telefóne. To je dôvod, prečo takýto muži spôsobujú, že je to tak ťažké pre priateľku dostať sa s ním do kontaktu.“
„A ty si expert na nevery manželov, pretože...?“
Náhle vyzeral unavene: „Povedzme, že viem, o čom hovorím. Vzal ťa niekedy Preston do svojej domácnosti?“
„Je to trošku zložité. On žije v Greenwichi, v Connecticute.“
„Si si istá? Kde máš telefónny zoznam Manhattanu?“
S pregúľaním očí Kat ukázala na edwardiánsky bankový stolík v rohu.
Jack prešiel k nemu a listoval v bielych stránkach s odhodlaným výrazom. On tomu verí, uvedomila si. Presvedčil sám seba, že Preston je ženatý a teraz sa pokúša o tom presvedčiť aj ju.
Jack vydal zvuk znechutenia a zabuchol telefónny zoznam na stole. „Nedopísané. Samozrejme.“
„Buď to,“ povedala podráždene, „alebo naozaj žije v Greenwichi. Mám jeho telefónne číslo, vieš. Je to dva-nula-tri kód oblasti. To je Connecticut.“
„A ty si tam s ním hovorila?“ spýtal sa Jack, keď sa vracal cez celú miestnosť.
„Áno. No... zanechala som mu správu na jeho odkazovači. Je veľa vonku. Dlho tam dochádza a je aj aktívny vo svojom klube. Ale vždy mi odpovedal.“
„Len preto, že má odkazovač v Greenwichi, neznamená to, že tam tiež žije. Možno pozná niekoho –“
„A možno sa chytáš slamky.“ Jemnejšie odvetila: „Jack, som polichotená, skutočne som, ale musíš to nechať tak.“
Jack sedel na rohu konferenčného stolíka, naklonil sa dopredu, vzal jej tvár do svojich teplých rúk; zavzdychala. Vážne, jemne, povedal: „Nezaslúži si ťa. Len ťa využíva.“
Odhodlane pokrútila hlavou. „Vedela by som to, keby to robil.“
Vstal a prehrabol si vlasy obidvoma rukami: „Kat...nie. Nevedela by si to. Nie ty. Si dôverčivá – príliš dôverčivá. Myslíš si, že každý je taký dobrý ako ty, ale –“
„Myslíš si, že som naivná.“
„Nie, ja –“
„Možno som taká bývala, ale poučila som sa, a to najmä pokiaľ ide o mužov. Prečo si myslíš, že som bola tak ohúrená Prestonom už na prvom stretnutí? Je to preto, že prvý raz je v mojom živote muž, ktorý sa v skutočnosti zaujíma o mňa ako o osobu, a nie, ako by mohol zo mňa profitovať.“
„On ťa nevyužíva kvôli peniazom.“ Jack zdvihol pohárik a posadil sa na sedačku. „On ťa využíva na sex.“
„No, takže to len dokazuje, ako málo vieš, pretože sme spolu ešte nikdy ...“
Zahryzla si do pery a priala si, aby to nevyhŕkla. Čo za problém Jack mal?
Pozrel na ňu s naklonenou hlavou, ako keby kedy si nebol istý, či počul správne. Vyzeral byť prekvapený, ale potešilo ho to. Mohla vidieť v jeho očiach ten malý záblesk uspokojenia.
„Ty a Preston. Vy ste spolu ...“
Kat dopila zvyšok svojho vína: „Budeme. Skôr či neskôr.“
„Nechaj ma hádať. Preston preferuje to skôr. Ty sa držíš toho neskôr.“
„Popálila som sa už toľkokrát tým, že som veci uponáhľala príliš ... intímne s mužom, len, aby som našla .... dobre, vzdialime sa z tohto teritória užívateľov.“
„Ale Preston je iný,“ povedal Jack, „alebo to vyzerá, že tomu veríš. Tak ako to, že s ním nechceš spať?“
„On je iný,“ povedala rozhorčene, „a ja s ním budem spať. Dokonca som už šla späť po...“
Sakra. Bolo to víno, čo dodalo na jej odvahe ako práve teraz. Mala by vedieť lepšie ako piť tak veľa na prázdny žalúdok.
„Tabletku?“ povedal. „Vrátila si sa po tabletku?“
„Nemôžem uveriť, že ti hovorím toto všetko.“
„A ja nemôžem uveriť, že ten chlap sa ťa nepokúša presvedčiť pri každej príležitosti, ktorá sa mu naskytne.“
„On je gentleman.“
„Dokonca aj gentleman má určité očakávania, ktoré raz za pár týždňov potrebuje zo seba dostať. Určite to robí aj teraz.“
Kat prešla prstom po okraji svojho prázdneho pohára na víno a vytvárala vzdušný trilok.
„Asi pred mesiacom, keď sme boli na večeru, dal mi tieto darčeky. Tri z nich – malá krabička, väčšia krabička a veľká krabica, všetko zviazané dokopy zlatou stuhou. Povedal, že najprv mám otvoriť najmenšiu z nich. Bol to pár diamantových náušníc od Harryho Winstona. Povedal mi, že chce, aby som s ním odišla na víkend preč – že má miesto na Bermudách. Povedala som, že s ním pôjdem, ale len ak budeme mať oddelené spálne, a že nemôžem prijať náušnice. Bol to príliš cenný darček.“
„Nehovoriac o tom, že sa zdá byť ku ním pripevnená retiazka“ podotkol Jack.
Kat sa neobťažovala pokúšať to poprieť, aby to uviedla na pravú mieru.
„Ak si mu náušnice vrátila, potom,“ Jack sa natiahol a prešiel špičkou prsta po ľavom ušnom lalôčiku a po diamante, ktorý ho zdobil; priala si, aby jeho dotyk nezrýchlil jej srdce takýmto spôsobom, „čo je toto?“
„Stará mama mi ich dala na moje pätnáste narodeniny. Tieto sú slzičky. Tie, ktoré mi dal Preston, boli hranaté.“
„Oh.“
Usmiala sa: „Nevieš rozdiel.“
Vrátil jej úsmev a stále jej hladil ucho: „Nie.“
Sklonila hlavu a tým prerušila kontakt. „Ďalšiu som otvorila väčšiu krabičku. Ukrývala tú jeho fotku v Tiffany rámiku. Vzal veľkú krabicu preč bez toho, aby ma ju nechal otvoriť. Povedal, že je to niečo iné, čo chcel, aby som mala oblečené na Bermudách, ale že by to mohlo počkať, až kým by sme sa posunuli ďalej v našom vzťahu.“
„Sexy spodné prádielko.“ Povedal Jack.
„Toto isté som si myslela aj ja.“
„Nechaj ma hádať. Nikdy ťa na tie Bermudy nevzal.“
Kat neznášala, že mal pravdu.
„Niečo mu do toho prišlo. Musel ten víkend pracovať.“
„Aha-aha.“
Jack zodvihol skoro prázdnu fľašu a držal ju nad jej pohárom, ale ona ho prikryla svojou rukou hovoriac, že už mala viac než dosť. Vyprázdnil posledných pár kvapiek do svojho pohára.
„Takže ty ho nemiluješ.“
Jack sa posadil a položil si členok na koleno.
„Teda, zatiaľ nie. A tak je to skôr platonická láska.“
Pokrčila ramenami: „Je to spôsob, aká som. Nemám rada komplikácie a obzvlášť sa mi nepáči byť ich príčinou. A verím v to, čo je správne a čo je nesprávne. Preston a ja sa chápeme aj bez slov a toto chápanie je to, čo nás robí exkluzívnymi, a prečo nakoniec posunieme náš vzťah na ďalšiu úroveň.“
Toto všetko bola pravda len na povrchu, ale nikde v blízkosti celého príbehu. Kat vedela lepšie, že sa nemôže zdôveriť so svojimi pochybnosťami o Prestonovi Jackovi, ktorý by sa ich bezpochyby chytil a spravil by jej rozhodnutie ešte viac rozdielnym. „Do tej doby, ako som vravela, je gentleman.“
Hrá sa na gentlemana. Vyzlieka ťa. Sex je to, o čo mu ide.“
Dala „Áno, jasné“ v tvári na javo: „Je v stredných rokoch. Muži v stredných rokoch majú iné priority.“
„Nie tento.“
„Prečo si to myslíš?“
Otočil sa k nej s očami všetko-vidiacimi v tme a hlasom nízky a až skoro bolestným:
„Pretože nie je žiadny muž so zdravým rozumom, ktorý by mohol byť s tebou, voňajúc ako voniaš a sledujúc, ako chodíš a počúvajúc tvoj smiech, a nechcel ťa vlastniť. Úplne. Telo aj dušu. Si typ ženy, pre ktorý sa muž stráca vo svojom vnútri, Kat, spôsobom, že ho bolí počuť stonanie svojho mena v tme. Ty si tá pravá.“
Kat nemohla odtrhnúť od neho pohľad. Drevo sa v krbe posunulo a usadilo sa so šušťaním uhlíkov.
„Mal by si ísť,“ povedala tak ticho, že to dokonca skoro ani ona nepočula.
„Hej.“
Priniesla jeho kabát, kráčala s ním k vchodovým dverám a držala ich otvorené.
„O koľkej by som tam mal byť ráno?“ opýtal sa.
Zamračila sa na chvíľu v úžase, potom si spomenula, že Chantal mu navrhla, aby pomohol pripraviť prázdninovú párty v Augustinom dome. „Naozaj nemusíš, keď –“
„Ja chcem.“
„Tak potom o deviatej?“
„Budem tam.“ Ako tak kráčal po chodbe, otočil sa a povedal: „Ako ťa volá? Kat alebo Katherine?“
„Katherine.“
Zdalo sa, že ho to teší, pretože sa usmial, keď sa otočil na odchod: „Dobrú noc, Kat.“
Bola to správa na Jackovom odkazovači, keď prišiel domov do Brooklynu tej noci.
Píp.
„Jack, to som ja, Celeste. Nejaké pokroky pokiaľ ide o služby, ktoré Vás poverujem vykonávať? Určite ste si všimli, že som diskrétna v prípade, že máte spoločnosť.“
Ozvalo sa tlmené škrtnutie a praskanie cigarety, ako si zapaľovala, a potom nasledoval rýchly výdych.
„Ako viete, očakávam, že táto situácia bude vyriešená skôr, ako sa vrátim štvrtého januára z New Yorku, čo znamená, že máte trinásť dní, aby sme, povedzme, uzavreli dohodu. Predpokladám, že ste v kontakte so subjektom v tomto bode – dúfajme, že v úzkom kontakte. Nevadili by mi správy o pokroku, keďže som prirodzene veľmi zaujatá týmto problémom. Včera som zanechala svoju kreditnú kartu v dvoch rozdielnych obchodoch.“
Ďalšie potiahnutie cigarety: „Preston zajtra dostane masáž poobede medzi druhou a treťou Vášho času, takže bude na hodinu preč z izby – na hodinu a pol, ak bude flirtovať s masérkou. Máte moje číslo sem. Budem čakať na váš telefonát.“
Klik.

8 komentářů: