úterý 24. prosince 2013

Santa, Baby - Kapitola 7




Stmievalo sa v čase, keď Jack prišiel domov toho večer a začal padať stály, ľadový dážď.
Kat sa nevrátila do Augustinho domu po tom, čo odišla na „čerstvý vzduch“. Ani sa nevrátila do svojho bytu, Jack to trikrát skontroloval s vrátnikom. Ani sa neukázala tam, kde ho Chantal uisťovala, že sú jej obľúbené miesta: kaviareň na Východnej Štyridsaťsedem, lavička na Lex, a Argosyho kníhkupectvo na Východnej Päťdesiatdeväť.
Uistený svojimi kontaktmi v rôznych policajných okrskoch Manhattanu, že tam neboli žiadne násilné trestné činy, ktoré v ten deň zahŕňali ženy Katinho popisu, Jack konečne hodil uterák do ringu. Po tom, ako obišiel jej dom naposledy – kde zanechal správu u vrátnika, aby mu zavolala hneď, ako príde domov – chytil F-kový vlak späť do Brooklynu.
Ukladajúc zabalený kostým Santu do svojej skrine v predsieni, Jack schmatol bezdrôtový telefón zo stola v obývačke, vytočil Gradyho číslo a rozvalil sa na gauči.
„To myslíš vážne?“ Spýtal sa Grady neveriaco. „Chceš, aby som hral Santu pre niekoľko stoviek detí?“
„Viem, že som sa mal spýtať –“
„To je tak úžasné! Vždy som chcel robiť niečo takéto. O, môj Bože. To je také skvelé.“
„Si zase na tých návykových latté?“
„Oh! Oh! Mám totálne šialený nápad. Poznáš Leon, s ktorou som sa rozchádzal a zase dával dokopy minulý rok?“
„Ten transvestita?“
„On robí tie strhujúce veci len vo svojom kabaretnom čísle. Počas dňa je šofér nákladiaku, aby sa nahlas vyplakal. V každom prípade si myslím, že by z neho bola vynikajúca pani Clausová.
„To asi áno.“ Pretrel si Jack čelo. „Ak by tam bola rola pre pani Clausovú. Ale oni skutočne potrebujú len –“
„Oh! Alebo by som mohol byť ja pani Clausová a Leon by bol Santa. Prečo by si mal všetku srandu užiť on?“
Jack sa posadil. „Nie, lepšie bude, ak ty budeš Santa, aby ťa Kat nespoznala ako toho, kto ju minulý týždeň napadol a zrazil k zemi, keď všetko, čo si mal urobiť, bolo –“
„Pozri, chlapče, vieš, ako veľmi mi je to ľúto. Posral som to, ale povedal som svoje mea culpa (pozn.: moja vina, moja vina, moja preveľká vina) a teraz jej to môžem možno dokonca trošku vynahradiť a pomôcť jej. Vezmem si nejaké okuliare z drôtu a parochňu a jedny náušnice. Leon ma môže nalíčiť. Všetko bude dokonalé. Ver mi, nikdy nezistí, že som to ja.“
„Radšej by nemala.“
Jack zaspával po tom, čo sa rozlúčil s Gradym, ale jeho prázdny žalúdok ho nakoniec vyhnal z gauča do kuchyne. Nemohol si spomenúť, či sa niekedy cítil taký vyprahnutý, nielen fyzicky – celý deň tvrdej driny po hodine spánku a dvoch kúskoch pizze – ale aj psychicky a emocionálne. Miska cereálií Cheerious bola celá jeho večera, po ktorej sa cítil znova schopný fungovať a po ktorej sa vyzliekol a išiel si zmyť vrstvu pot a špiny, ktorá sa na ňom za ten deň nahromadila.
Keď si obliekol nové tričko a nadrozmerné boxerky – jeho alternatíva pyžama – hodil sa Jack na gauč v obývačke, zívol a schmatol diaľkový ovládač. Po piatich minútach národných novín ich zahodil, pre istotu. Stlačil gombík a televízia sa prebrala k životu, ale nepozeral sa na ňu. Hľadel na stôl v rohu a zložku, ktorá spolovice ležala na klávesnici počítača.
Vypol televízor, podišiel k stolu, zasvietil naň zeleno tieňovanú bankovú lampu a otvoril zložku. Výstrižok z novín Village Voice o Celestíninom inzeráte ležal na Katinej tvári na vrchu fotky. Dal výstrižok bokom a študoval jej obraz v jemne zrnitej čierno-bielej. Vtipné, predtým si nevšimol, ako žiarivá vyzerala oproti jej pozadiu noc-v-meste: žiarivá pleť, lesklé vlasy, lesk hodvábu, zachytené diamanty a kamienky. Vyzerala étericky, anjelsky ... a trošku smutne, keď si zapínala bundu kvôli chladu.
Jack otvoril strednú zásuvku stola, vytiahol hrubú žltú obálku a vyprázdnil jej obsah na stôl.
Päťtisíc dolárov viazaných po dvadsiatkach. Schmatol balíček a dal si ho k nosu, žlč vzrástla v jeho hrdle.
Bzzt! Bol to jeho zvonček na stene pri dverách, niekto bol dole. Jack prišiel k nemu a stlačil gombík na hovorenie. „Áno?“
Pauza. „Jack, to som ja – Kat.“ Kat! Povedala ešte niečo, ale on už stláčal gombík, aby mohla vojsť do budovy. Musela si zistiť jeho adresu, nemyslel si, že by jej ju dal. Nechcel, aby vedela o ňom príliš veľa – rovnako tak aj Preston, uvedomil si triezvo.
Otvoril dvere a vyšiel na chodbu, tvrdo zaklial, otočil sa a šprintoval späť k stolu. Šklbnutím otvoril strednú zásuvku, peniaze a obálky vložil naspäť do nej, navrch hodil súbor, zavrel ju a išiel späť do haly.
„Tu hore,“ zvolal z vrcholu schodiska. „Tretie poschodie.“ Keď ju videl vliecť sa po schodoch s mokrým zveseným copom a s bezvládne visiacim premočeným kabátom, utekal dole, aby sa s ňou stretol. „Kat, zlatko, kde si bola?“ spýtal sa, vzal ju za ruku a viedol ju naspäť hore do jeho bytu. „Všade som ťa hľadal.“
„Len som sa ... prechádzala.“ S očami uprenými na jeho oblečenie, alebo na jeho nedostatok, povedala: „Prepáč. Nechcela som ťa vyrušovať.“
„Nevyrušuješ ma. Len som tu visel.“
Stará pani Wiseová pozerala cez otvorené popraskané dvere s detskými zvedavými očami. Tie sa komicky rozšírili, keď zaregistrovala jeho náklad v boxerkách.
„Dobrý večer, pani Wiseová,“ pozdravil Jack, keď viedol Kat do svojho bytu. Stará žena hlasno zabuchla svoje dvere.
Kat sa zvedavo porozhliadala, ako tak prechádzala z predsiene do obývačky, tmavej, ale modrasto blikajúcej svetlom tlmenej televízie a bankovej lampy. Pomaly spravila tri kroky, obzerala si použitý kožený nábytok obklopený plagátmi z béčkových filmov a Navajom inšpirovaný koberec. „Pekné, ale mohlo sa tu použiť viac obyčajných vianočných ozdôb.“
„Mrzneš.“ Postavil sa čelom k nej, rozviazal jej opasok na vlhkom kabáte a porozopínal jej gombíky. „Pozri sa na seba.“ Zdvihol ruku k jej tvári a jemne prechádzal končekmi prstov po jej ústach.  „Tvoje pery sú modré.“
Otrela si tvár o jeho dlaň ako mačiatko, ktoré chce byť hýčkané.
„Je mi to ľúto,“ povedal v hrubom šepote. „Je mi to naozaj ľúto. Nikdy som ti nemal dovoliť ten telefonát.“
„Nie, potrebovala som to vedieť. Nemáš sa za čo ospravedlňovať.“
Keby to len bola pravda. Jack začal sťahovať ruku, ale Kat ju chytila, pritlačila si ju k ústam a pobozkala ju – len teplé pošteklenie na jeho hánky, ale cítil z toho vzrušenie, sľub, vpravo dole na jeho prstoch na nohách.
Kat sa na neho pozrela, bledá a krásna v rozžierajúcom chvení. Prešla svojou rukou – tak chladnou, tak jemnou – po jeho bradou pichľavom líci, vytočila ju vzadu na jeho hlave, pritiahla si ho bližšie ...
„Kat ...“ Nemal by to urobiť. To bolo tá posledná vec, ktorú by mal spraviť.
Svojimi perami sa dotkla tých jeho, len ľahko.
Vzrušenie z toho ním otriaslo, spôsobilo, že jeho srdce búšilo v hrudi, jeho telo sa stiahlo náhlou potrebou. Pritiahol si ju k sebe, chytil ju za vlasy, kabát, bozkával ju tak ako keď sa človek snaží nadýchať vzduchu. Bože, ako len po tomto túžil, potreboval to.
Vyhrnula mu tričko, pretiahol si ho cez hlavu. Bozkávala jeho krk, hruď, odkopla svoje baleríny, rozopla si džínsy. Kým ich vyzliekala, zamotala sa do svojho nepremokavého kabáta a stratila rovnováhu. Zachytil ju a obidvaja spadli na koberec, šklbla jeho boxerkami, on jej zas masíroval prsia cez mikinu, keď ju hladne bozkával, ohromený tým, aký tvrdý bol, aký pripravený, aký zúfalý po tom. Viedla jeho ruku medzi svoje nohy, dych sa jej zasekol v prvom jemnom zasunutí jeho prsta, tiež bola pripravená.
Teraz už nahí, pregúľal sa na ňu, jej nohy ho pohodlne pohojdávali, jej ruky zvierali jeho boky, nútiac ho –
„Jack,“ zalapala po dychu, keď ju vyplnil, jedným hladkým horúcim výpadom, ktorý ich oboch prinútiť vykríknuť divokým vzrušením. Zaboril ruky do jej vlasov, bozkával ju z radosti, bezmocnosti a nevýslovnej vďačnosti.
Obaja sa zvíjali rastúcou naliehavosťou, k stupňujúcemu rytmu búšeniu krvi ako bubny v jeho ušiach. Ohla sa v bokoch, zaborila prsty do jeho ramien a vykríkla jeho meno. Zastonal s každým výpadom, vyžíval sa v turbulencii ich spojenia, pričom nemyslel na zúrivosť z toho.
Kričala strhane, jej telo sa pod ním chvelo. Bolo to ako ťahanie za spúšť, vykríkol, ako ním burácalo jeho vlastné vyvrcholenie, prepukajúc znova a znova a znova...
„Och, Bože, Kat.“ Ponoril sa do nej, trasúc sa a lapajúc po dychu. Neohrabane ju zovrel, pobozkal jej čelo, nos, vrcholy líc. „Bože, zlatko, bolo to ... “ Stále bol otrasený, slová neprichádzali. Bez dychu, ukojený a ohúrený, zasypal ju šepkajúco mäkkými bozkami po celej tvári. „Bolo to ... bolo to ...“
„Áno,“ zašepkala rozochvene, keď sa perami dotkla tých jeho. „Áno.“
„Volala sa Jess,“ povedal Jack, keď ležal stočený do klbka s Kat pod prešívanou dekou na jeho veľkej železnej posteli. „Jessica Mather. Ukázalo sa, že sa stretávala so svojím šéfom potajomky a asi pred rokom ...“ Odmlčal sa. Kat zodvihla hlavu, aby preštudovala jeho tvár, tienistú s výnimkou dvoch pásikov mesačného svitu zo žalúzií. Jeho čelo bolo zvraštené. „Aký je dnes dátum?“
„Dvadsiaty druhý december.“ Kat položila hlavu späť na jeho hruď, hustú stenu svalu pokrytého chĺpkami, ktoré boli mäkké a štekliví ako Shetlandské vlny. Ona a Jack takto strávili uplynulé dve hodiny alebo tak nejako, po milovaní v obývačke, zdieľaní šepkaných tajomstiev a spomienok tu ukrytých v tme, kým dážď ťukal na okno.
„Dvadsiaty druhý december.“ Malé hmph zatriaslo v jeho hrudi. „Dnes je to presne rok, čo odišla.“
„Tesne pred Vianocami.“
„Kúpila stromček, vyzdobila, všetko.“
„Všetko sama, alebo...“
„Nie, ja som pomáhal.“ Zazíval; vedela, že by už spal, keby to nebolo pre ňu. „Vlastne som v tom, že ak tomu môžeš veriť, dokonca si myslieť, že som si v podstate pokazil vianočné sviatky predtým. Myslel som si, že by som mohol pochytiť nejaké veci, pretože keď sme mali deti ...“ Prehltol. „Bol som ale vôl, že?“
„To je dôvod, prečo tak veľmi neznášaš Vianoce?“ spýtala sa Kat jemne.
Jeho veľké ramená sa zatriasli. „Prázdniny sú známe tým, že sa cez ne stávajú zlé veci. Ľudia zomierajú, ľudia sú v depresii, ľudia sa rozhodnú, že im niečo chýba. Obviňujú svojho priateľa, manžela, deti, čokoľvek a vtedy opúšťajú.“
Žiarovka zablikala. Kat zodvihla hlavu a znova sa na neho pozrela. „Bolo to vtedy, keď sa tvoja mama rozišla s tým chlapom? Cez prázdniny?“
„Dobre, áno, ale nikdy som si to s týmto nespájal.“
„Mal si deväť. Povedal si, že si vzlykal celú noc a od vtedy si nevyronil ani jednu slzu. Pravdaže si si to s tým spojil.“
„Si si tým celkom istá.“
„Mám vysokoškolské vzdelanie v odbore detskej psychológie.“
„Ach, tie chytré krásky – skutočne vedia vytúrovať môj motor.“
„Vážne?“
Siahol po jej ruke pod dekou, viedol ju dole po jeho bruchu a ovinul ju okolo neho. „Vidíš?“
„Hm. Veľmi pôsobivá demonštrácia,“ zamrmlala, keď ho hladila.
„Mojím cieľom je potešiť.“ Vysadil ju na seba a bozkával ju so srdcervúcou nehou.
„Tešíš ma,“ zamrmlala na jeho perách. „Veľmi ma tešíš. Bola som zvyknutá na pochybných mužov, pri ktorých som sa obávala, či nevychádzajú len po kúsok mňa. S tebou nemám tie obavy. Necítim sa ako keby som vzala veci nejakým smiešne pomalým tempom, len v prípade, že sa ukážeš byť užívateľ tak ako ostatní. Nie si v ničom ako oni. Možno si jediný skutočne dobrý muž, s ktorým som doteraz bola, jediný, ktorý ma nevyužíval pre svoje vlastné účely. Nemôžem ti povedať, čo to pre mňa znamená, Jack.“
Hľadel na ňu, jeho oči – tie úžasné, oduševnené oči – boli k nej prišpendlené, jeho výraz nečitateľný v tme. Párkrát si myslela, že by mohol niečo povedať, ale neurobil to.
„Príliš ťažké na naše žartovanie?“ povedala. „Nerada ti to hovorím, ale bude to ešte horšie. Teraz poviem slovo na Ľ a nemôžeš ma zastaviť. Nemusíš to povedať aj ty mne. Ešte sa nepoznáme príliš dlho. Ale musím to povedať.“
„Kat.“ Ovinul sa okolo nej a pritiahol si ju bližšie. „Zlatko ...“
„Ľúbim ťa,“ zašepkala mu do ucha.
Držal ju pevnejšie, tak pevne, že to skoro až bolelo. „Túto noc tu spi,“ prosil ju hlasom nízkym a hrubým. „Zostaň so mnou ... len na túto noc.“
„Zostanem s tebou túto noc a zajtrajšiu noc a pozajtrajšiu noc.“ Posadila sa naňho obkročmo, pričom ho do seba pomaly, vlnito vzala. „Budeme mať toľko nocí, koľko len budeš chcieť.“
Pohybovali sa spolu, najprv so zasnenou malátnosťou, ich ruky sa hladili, poznávali, ich ústa sa stretávali a lúčili, stretávali a lúčili medzi jemnými šepkanými náklonnosťami. Ich vzrušenie sa zhromaždilo v šialenom náraste, až kým sa obaja neotriasali s takmer násilným prerušením.
„Kat ... o, Bože.“ Chytil ju za boky, jeho telo sa naplo, vrčanie v jeho hrudi rástlo, ako sa tlačil hlbšie a hlbšie. Vyvrcholila spolu s ním, vzlykajúc s blaženou silou.
Pritiahol si ju späť dole na seba, držal ju blízko, keď sa chvenie zmiernilo a dych sa spomalil k normálu. Pohladil jej vlasy, prešiel strniskom svojej brady po jej tvári.
„Čo budem robiť?“ Zamrmlal ospalo, pričom znel skoro ako malý chlapec.
„Čo tým myslíš?“
Povzdychol si a zavrtel hlavou.
„Si unavený.“ Pobozkala ho na viečka. „Spi.“
Jeho dych sa spomalil, prehĺbil. O pár minút neskôr si uvedomila, že skutočne zaspal, stále ponorený v nej. Jemne ho zo seba vybrala tak, aby ho nezobudila a vstala z postele. Hodiny ukazovali 9:16. Strávila by noc s ním, ale na to bolo ešte skoro a vôbec nebola ospalá. V skutočnosti sa cítila ako opitá a príjemne omámená, ako keby spláchla dvojitý koňak trojitým moka kapučínom.
Koktail adrenalínu a endorfínov s kúskom čokoládového sirupu. Nová láska; to bola silná vec.
Nahá odišla do Jackovej kúpeľne a dopriala si dlhú, príjemne horúcu sprchu. Krémovo žltá košeľa visela na zadnej strane dverí. Bolo ju cítiť pracím práškom a Jackom. Obliekla si ju, vdychovala ho z nej, cítila ľahko naškrobenú bavlnu plávajúcu po jeho nahej pokožke; bola jej do polky stehien.
Otvorila dvere, aby vyšla para von, kým prechádzala hrebeňom – čiernym esom, mužským hrebeňom – po svojich vlhkých pomotaných vlasoch.
Z obývačky zazvonil telefón. Kat prestala s česaním a váhala, či to má zdvihnúť. Nie. Jack má určite záznamník alebo hlasovú schránku.
Bol to záznamník, zistila to, keď začula jeho nahraný hlas hovoriť: „Tu je Jack O´Leary. Po pípnutí zanechajte odkaz.“
Píp.
„Jack, tu je Celeste.“
Kat hľadela na zahmlené zrkadlo s hrebeňom zastaveným vo vzduchu uprostred pohybu, premýšľajúc, Poznám ten hlas. Poznám to meno. Bola to žena, ktorá ju dnes v telefóne nazvala drahou sukou. Celeste Worthová. Prestonova manželka.
„Čakala som hodinu a pol na váš telefonát, Jack. Nepáči sa mi, keď mi mrznú päty. Dúfam, že máte dobrú výhovorku a nevyhýbate sa mi len preto, pretože ste ešte nepokročili k, uhm ... zosadeniu vašej koristi.“
Kat kráčala po špičkách do obývačky, nasledujúc hlas Celeste Worthovej zo záznamníka osvetleného zeleno tieňovanou lampou na Jackovom stole.
„Zajtra je nedeľa,“ povedala Celeste. „Deň odpočinku a tiež dobrá vec, pretože zapichnete ten váš tesný zadok doma a zostane tam, až kým nepoviem inak. Ak od vás do zajtra nedostanem uspokojivé správy, dohoda sa ruší. Tých päť tisíc, ktoré som vám dala ako zálohu? Budem očakávať, že ich vrátite v plnej výške naspäť.“
Nastala pauza, počas ktorej Kat počula slabé cvaknutie a vyfúknutie. „Ak ma potopíte, potopíte jedine seba, Jack. Verte mi, toto je najjednoduchších päťdesiat litrov, ktoré kedy zarobíte. A ak sa vám to nepodarí zmrzačiť únavnými ohľadmi, tak tam sú, povedzme ... výhody, ktoré máte?“ Celeste zvýšila hlas lascívnym zafarbením. „Musí byť v posteli tigrica, keď pre ňu Preston stratil hlavu takýmto spôsobom.“
Klik.
Endorfíny sa vyparili a zanechali Kat v zovretí zúriacej búrky adrenalínu. Hlava sa triasla, ruky sa triasli, nohy sa triasli.
Položila hrebeň na stôl s absurdnou starostlivosťou, pričom stále hľadela na záznamník. Niečo ležalo na stole blízko neho,  malý štvorček papiera – novinový článok. Zodvihla ho, ale bol príliš pokrčený na rozlúštenie. Nastavila ho pod lampu a sklonila sa, aby ho prečítala.
CHCEM: ZVODNÉHO, SEBAISTÉHO MUŽA, ktorý ukradne priateľku môjmu manželovi ...
„Nie,“ šepkala znova a znova, keď čítala ten zvyšok. To sa nestalo. Kat sa rozhliadla po stole, ale bol takmer prázdny okrem jeho zariadenia k počítaču. Otvorila hlboký šuplík na ľavej strane stola a našla plné zložky. Rýchle prelistovanie neodhalilo žiadne „Pealová“ pod P a ani „Worthová“ pod W. Odstrčila stoličku bokom a otvorila stredný šuplík.
Zatvorená zložka ležala na vrchu. Položila ju na stôl a otvorila ju.
A zhlboka sa nadýchla, keď uvidela fotku. Bola na nej ona, trasúca sa vonku na Four Seasons tej noci, keď ju Preston vzal na večeru a ona ani nepomyslela na to, že si má vziať kabát. Preston bol v zábere a roztržito hľadal po svojich vreckách prepitné pre vrátnika, ktorý stal na obrubníku so zdvihnutou rukou a píšťalkou v ústach.
Bola tam celá kopa fotografii, uvedomila si s hrôzou. Zdvihla ich a rýchlo nimi prelistovala kŕčovitými rukami, v jej žalúdku narastalo čoraz väčšie zhnusenie: ona a Preston za oknom tej malej toskánskej reštaurácii na Columbuskej, jedli tiramisu, ona a Preston nákupnej galérii na Madison Avenue, ona a Preston ako opúšťajú jej byt, prechádzka v Central Parku, obed v hoteli Plaza.
„O, Bože.“ Kat pozrela dole a uvidela zväzky peňazí rozhádzané v šuplíku. Nabrala za hrsť, každý obsahoval tisíc dolárov v dvadsiatkach. Týchto päť tisíc, čo som ti dala ako zálohu ...
„O, môj Bože,“ zašepkala. „O, môj Bože. O, môj –“
„Zvonil telefón?“
Kat sa otočila a našla Jacka ako k nej kráča, zíval a škrabal si brucho. Na sebe nemal oblečené nič okrem tých trenírok na tom skvelo stavanom tele, s vlasmi od spánku rozstrapatenými a sánkou s tmavým strniskom vyzeral ako tajná fantázia každej ženy.
A jej prebudená nočná mora.
Zamračene pozrel k záznamníku a rukou si prehrabol vlasy. S rozospatým hlasom povedal: „Myslel som si, že som počul telefón ...“Jeho pohľad zasvietil na otvorenú zložku na stole, kopu fotiek v jej pravej ruke a peniaze v ľavej.
Prosím, nenechaj to byť tak, ako to vyzerá, ticho sa modlila.
Ale náhle zdesenie v jeho výraze, zašepkaná nadávka, ukázala to najhoršie.
„To bola Celeste,“ povedala Kat rozochvene. „Zajtra očakáva tvoju správu alebo“ – ukázala na peniaze – „jej to musíš vrátiť späť.“
Jack urobil krok k nej, s rukami hore, so zničeným výrazom. „Kat ...“
„Našťastie jej môžeš oznámiť dobrú správu, nie? Ty si, ako to len povedala? Zosadil svoju korisť. Nie je to to, za čo ti zaplatila?“
„Kat ... nie.“
„Toto hovorí niečo iné.“ Hodila po ňom peniaze a fotky, tie ležali pri jeho nohách.
„Kat, prosím, len –“
„Včera v noci si mal pravdu, keď si povedal, že som naivná.“
„Nepovedal som –“
„Nie, správne. Príliš dôverčivá, tak si to povedal.“ Jej džínsy ležali neďaleko na podlahe, spolu s jej nohavičkami, balerínami a kabátom. Spomienka na to, ako sa naňho vrhla, ako sa pod ním otriasala a stonala, ju napĺňala rozžeraveným ponížením. Chytila džínsy a začala si ich obliekať. „Bola som dôverčivá, dobre – dokonalý obetný baránok. Kúpila som si tvoj podvodný hák, linku a závažie.“
Bože, povedala mu, že ho ľúbi! Táto spomienka zapálila poníženie po zvyšok jej dní.
„Kat ...“Opatrne sa k nej priblížil, keď vytiahla džínsy na boky a zazipsovala ich. „Viem, ako to vyzerá a priznávam, že na začiatku neboli moje zámery práve najušľachtilejšie –“
Myslíš?“ vyštekla, keď si obúvala baleríny. „Odpovedal si na osobný inzerát, preboha, aby si ma ukradol od môjho –“
„Nie.“ Znova zdvihol ruky. „Nevedel som nič o tom inzeráte. Bol som len chlap, ktorého si najala, aby som prichytil Prestona a teba ...“ Pozrel dole na fotografie rozhádzané po koberci.
„Vzal si tie fotky?“ Cítila, ako sa jej hrdlo sťahuje. „Sledoval si ma –“
„Bola to len práca. Som súkromný detektív.“
„Súkromný ... ty nie si bezpeč-“ Horký malý náznak smiechu otriasol jej hruďou. „Jasné, že nie si. Nič nie je tak, ako sa zdá, že? Všetko, čo vyšlo z tvojich úst, bola lož.“
„Všetko nie. Kat ...“ Urobil ďalší krok k nej, triasol sa od hlavy po päty. „Je to pravda, najala si ma, aby som ťa dostal prečo od Prestona. Robil som to pre peniaze, ale hneď, ako som sa dozvedel, že si –“
Prestaň mi klamať!“ zakričala, cítila ako jej oči horia hroziacimi slzami. „Vieš čo, Jack? Preston Worth je skautík porovnaní s tebou. Všetko, čo chcel odo mňa, bol sex. S tebou to bol ten starý známy prípad. No, gratulujem. Splnil si svoju časť dohody. Zviedol si ma od Prestona. Dobre odvedená práca.“
Ako tak okolo neho krúžila, aby mohla odísť, chytil ju za ruku. „Kat.“
Vytrhla sa mu a dala mu facku, takú tvrdú, ako to len šlo. Jeho hlava prudko vyletela do strany, pomyslela si, že mohol spadnúť, ale ani sa nepohol. Zatvoril oči, predychával to so zaťatou čeľusťou.
Ochotná neplakať – nech sa prepadne, ak dovolí, aby ju videl plakať – Kat zodvihla svoj kabát z podlahy a obliekla si ho, vložila nohavičky ho vrecka, jej pravá ruka ju pálila, ako keby horela. Ticho a vážne povedala: „Dúfam, že sa zadusíš tými svojimi päťdesiatimi tisícmi dolármi.“
Jeho oči, keď ich otvoril, boli začervenané, žily na čele navreté. „Kat, nie,“ prosil hlasom ako vlhká hrdza. „Neodchádzaj, ešte nie. Prosím, nechaj ma ti to vysvetliť.“
Vážne pokrútila hlavou. „Už by som nevedela oddeliť pravdu od tvojich sračiek. Zbohom, Jack.“
„Kat, nie!“ Skočil k nej, keď kráčala k dverám, schytil ich, keď ich s trhnutím otvorila. „Nemôžeme to nechať takto.“
Kat vyšla na chodby a zastavila sa. Otočená chrbtom k nemu, povedala ticho: „Nemusel si spraviť, aby som sa do teba zaľúbila, Jack. To bolo kruté.“
Odišla skôr, ako mohol zareagovať.

8 komentářů:

  1. dočerta :( ale jasne, že sa to vysvetli. Vďaka za darček :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Vdaka za preklad a vesele Vianoce vsetkym :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  4. díky za překlad :))

    OdpovědětVymazat
  5. díky za překlad

    OdpovědětVymazat
  6. Dekuji moc za preklad i korekci:)

    OdpovědětVymazat