sobota 28. prosince 2013

Santa, Baby - Kapitola 8




Katin telefón na nočnom stolíku zvonil o 10:27 v pondelok ráno, kým ona tam ležala a rozjímala nad vyzdobenou korunou liatou okolo stropu a premýšľala o skutočnosti, že je deň do Vianoc a jej je to jedno. Nechala to zodvihnúť záznamník.
„Ahoj, dovolali ste sa na záznamník Katherine Pealovej. Ospravedlňujem sa, že teraz nemôžem vziať váš hovor, ale ak by ste mi chceli zanechať správu, počkajte na pípnutie.“
Píp.
„Kat, to som zase ja.“
Jack. Kat zatvorila oči.
„Asi ti je už zle z toho, že ti zanechávam tieto odkazy,“ povedal. „Viem, že so mnou nechceš hovoriť a nemôžem ťa za to viniť, ale potrebujem, aby si vedela, že som ...“
Povzdychol si. „Pozri, ťažko sa hovoria takéto veci do záznamníka a tvoj vrátnik ma k tebe nepustil. Včera som dúfal, že ťa uvidím v Augustinom dome. Nikto nemohol uveriť, že si nechcela pomôcť zdobiť. Chantal a Pia chceli vedieť, čo sa stalo, ak sa niečo stalo medzi tebou a mnou. Povedal som im, aby sa spýtali teba.“
Spýtali sa. Niečo iné ako aby potvrdila, že sa ona a Jack rozišli, proste sa im vyhýbala.
„Nechcem, aby si nešla zajtra na párty len preto, že sa bojíš, že tam budem,“ povedal, „takže som sa rozhodol, že tam neprídem. Ale, Kat, prosím, stretni sa so mnou. Alebo aspoň zodvihni moje telefonáty. Umieram tu.“
 Prečo to robí? Prečo rieši tieto veci, len aby predlžil ich známosť? Spravil, na čo bol najatý, rozbil jej vzťah s Prestonom. Jeho „veľkorysá odmena“ bola v taške. Prečo ho zaujíma, čo si o ňom myslí?
„Kat, zaujímam sa o teba,“ povedal s takou nehranou úprimnosťou, že bola takmer v pokušení mu to uveriť. „To, čo sa stalo medzi nami, nie je o peniazoch. Myslím, že na začiatku bolo, ale musíš mi veriť, keď poviem, že sa stalo ... viac než to.  Omnoho viac. Celeste ... včera mi volala a ja som jej povedal, že si môže nechať svojich päťdesiat tisíc. Nechcem ich.“
Nechcel päťdesiat tisíc. Prečo by nemal chcieť ...?
„Samozrejme,“ zašepkala Kat, keď jej to svitlo. Prečo by sa mal Jack uspokojiť s päťdesiatimi tisícmi dolárov, keď Katherine Pealová pravdepodobne stojí za milióny? Už si sama dokázala, aká je žalostne náchylná k druhu charizmy Jacka O´Learyho. Ak by prišiel na to, ako by mu odpustila, mohol byť schopný vkradnúť sa jej späť do jej života, jej postele ... možno dokonca do manželstva. Manželstvo s dedičkou, s predmanželskou alebo bez predmanželskej zmluvy, triumf päťdesiat tisíc by mal každý deň.
„Kat ... zlatko.“ Znel s presvedčivými mukami. „Pozri sa do svojho srdca. To, čo sa medzi nami stalo v sobotu v noci ... Vieš, že to bolo skutočné.“
Siahla po telefóne, oprela si ho o ucho.
Hovoril: „Ako som len mohol predstierať –“
„Šetri si dych, Jack.“
„Kat? Kat! Zlatko, počúvaj –“
„Ja nie som bohatá.“
„Čo? Kat –“
„Bývala som a väčšina ľudí si stále myslí, že aj som. Ale spálila som svoj fond a dedičnosť na Augustin dom, čo je dôvod, prečo musím chodiť s klobúkom v ruke k ľuďom, ako sú Livermorovci, aby dostali Starostlivosť pre rodiny na svet.“
„Ja ne –“
„Žijem na príjmoch z prenájmu tohto miesta, ktoré by mohli na papieri znieť veľa, ale je to drahá budova na udržiavanie. Chcem tým povedať, že to je v poriadku. Som pohodlná. Mám tento veľký byt a nejaké staré šperky po starej mame, ale to je asi tak všetko. Takže by si mohol prehodnotiť, že si vezmeš späť tých päťdesiat tisíc, pretože ak si myslíš, že pri mne narazíš na zlato, zamysli sa znova. Táto žila je už dávno z hry von.“
„Kat –“
„Zbohom, Jack. A, prosím ťa, prestaň mi volať.“
„Kat, nezaves –“
Zavesila. A čakala, že telefón zazvoní znova.
Nezazvonil. Musel sa zastaviť, aby zvážil, čo mu povedala, čo bolo viac-menej pravda – alebo bola za posledný rok alebo dva, tak či onak. Ale väčšinou nechala Kat ľudí predpokladať, že bola stále zaneprázdnená kvôli Augustinmu domu a SPR. Peniaze priťahujú peniaze, ako hovorievala babička Augusta. Ilúzia obrovského bohatstva z nej robila oveľa účinnejšiu fundraiserku. Ale tiež to z nej vytváralo magnet na nesprávny typ mužov. Bol to kompromis, ktorý stojí za to? Zvyčajne.
Bolo skoro poludnie v čase, keď s ľútosťou ťahala zadok z postele. Jackova žltá košeľa, ktorú mala na sebe nejakých tridsať osem hodín, bola pokrčená. A stále voňala ním. Mala by ju dať dole.
Ale nedala. Obliekla si tepláky, ktoré hodila na podlahu minulú noc a prstami sa poškrabala po spľasnutých vlasoch v gumičke. Jej odraz v zrkadle bol pekne strašidelný. „Je to naj-naj- najšťastnejšie obdobie v roku,“ oznámila mu.
Naozaj by sa mala osprchovať. Mala by tiež pravdepodobne niečo zjesť. Namiesto toho však zišla dole do brlohu, ľahla si na gauč a vzala diaľkový ovládač. Bola to jedna z tých neodbytných ´súdnych siení´, ale sledovala to a potom aj noviny na poludnie a pár telenoviel. Chlapec-stratí-dievča, deje jej pripomínali jej vlastnú melodrámu.
Pozri sa do svojho srdca ... Vieš, že to bolo skutočné.
 Keď prišli znovu správy o piatej, Kat vypla televízor, podišla ku skrini pri vchodových dverách a prehľadávala vrecká svojho kabáta, až kým nenašla pokrčený výtlačok Inn na webovej stránke Aspenu. Skočila späť na gauč, zdvihla telefón zo stolíka, vytočila hotel a pýtala si izbu Worthovcov. Keď to zvonilo, napadlo ju, že by sa mohol ozvať Preston. Ak áno, zavesí a skúsi to neskôr.
Našťastie to bola jeho manželka, kto to zdvihol. „Haló.“
„Pani Worthová? Tu je Katherine Pealová. Je tu niečo, na čo by som sa vás rada opýtala.“

7 komentářů: