sobota 4. ledna 2014

Santa, baby - Kapitola 9




„God rest ye, merry gentleman,“ spieval zbor Augustinho domu z pódia v spoločenskej miestnosti, „Let nothing you dismay.“
Áno, správne, pomyslela si Kat, keď bola zaprataná špinavými hrncami a panvicami v kuchyni.
Posledné tri dni nepoznala nič, len zdesenie zo stroskotania svojho vzťahu – ak to tak môžeš nazvať – s Jackom O´Learom. Čo to len povedal o prázdninách? Že sú známe tým, že sa cez ne stávajú zlé veci? Mal pravdu. Ak sa trápenie, ktoré jej spôsobil, nekvalifikovalo ako „zlá vec,“ tak čo potom?
„Príliš veľa pracuješ.“
Kat vzhliadla a našla Chantal, ako sa na ňu od dverí mračí.
„Na takéto veci tu je umývačka,“ povedala Chantal. „Mala by si byť preč odtiaľto, jesť koláče a počúvať tie deti spolu s ostatnými.“
V tej chvíli „God Rest Ye, Merry Gentleman,“ finálne číslo zboru, skončilo s bujným potleskom.
„Umývačka je plná,“ povedala Kat, keď krik utíchol. „Koncert je u konca. A ja nemám chuť na dezert.“
Chantal zamyslene prikývla. „Nepredpokladám, že by si tu ocenila nejakú pomoc.“
„Nie, som v pohode.“ Kat opláchla panvicu pod tečúcou vodou a oprela ju do odkvapkávacieho stojana, potom sa dala do práce s drhnutím pekáča od džemového povrchu.
„Kat ... hovorila som s Piou. Nepáči sa nám, ako si sa v posledných pár dňoch do seba uzavrela. Nebola si tak na tom, od kedy zomrela tvoja babička. Čokoľvek to je za problém s Jackom, nemyslíš, že by pomohlo, keby si sa proste porozprávala –“
„Nie.“ Nemohla by zniesť, keby jej najlepšie priateľky vedeli, ako úplne a ponížene sa cítila kvôli okúzľujúcemu Jackovi O´Learymu. Zo spomienky na neho jej stále prišlo zle.
Vystúpila zo svojho trápenia len na krátko včera popoludní, kedy zavolala Celeste Worthovej, aby sa spýtala, či sa Jack naozaj vykašlal na jej päťdesiat tisíc dolárov deň predtým.
Po vyjadrení určitého prekvapenia, že Kat vie o jej angažovaní sa s Jackom a po uistení, že to všetko sa malo stať a nemohlo sa to zmeniť, Celeste povedala: „Áno, včera mi povedal, že nechce peniaze – hoci som bola viac ako ochotná mu ich dať. Koniec koncov, splnil svoju časť dohody tým, že vypáčil môjho manžela z vašich chápadiel.“
Kat sa rozhodla ignorovať Celestin úder, prečo ju len nechala ťahať tento rozhovor až na jej úroveň? „Povedal vám dôvod?“
„Zrejme mu to svedomie nedovolilo – nie je to sladké? Povedal, že nie je správne vziať si peniaze po tom, čo vám urobil. Položila som mu otázku, že čo ste s ním urobili, že sa cítil tak otupený, že odmietal svoju oprávnenú odmenu. Aké je vaše tajomstvo? Biče a vinyl? Alebo možno že nová tantrická záležitosť. Dali ste mu desať minútový orgazmus?“
„Čo presne povedal?“ Opýtala sa Kat. „O mne?“
„Ak máte na mysli, či o sebe prehlásil, že je váš ponížený otrok lásky, nie toľkými slovami, ale taký som z toho mala dojem. Až do dnešného rána, kedy mi volal spať a povedal: ups! Rozmyslel som si to. Po tom všetkom chcem tie peniaze.“
„Och.“ To bolo po jeho telefonáte s Kat. Telefonát, v ktorom mu povedala, že v skutočnosti nie je bohatá.
„Pochopila som, že už viac nie je vaším otrokom,“ povedala Celeste, „a preto sa uvoľnil z tých svojich otravných výčitiek. Takže som sa samozrejme dožadovala vedieť, či máte v úmysle pokračovať v svojej snahe vytlačiť ma z postu Prestonovej manželky. Povedal, že nie, že vy a Preston ste si už ľahostajní a že si zaslúži zvyšok svojej odmeny, ktorú si odo mňa vypýtal cez FedEx. Spýtala som sa ho, či vôbec tuší, čo to stojí niečo platiť v noci na Štedrý deň. Povedal, že buď to spravím alebo povie Prestonovi, čo som spravila, vydieračský parchant. Povedala som mu, že to pošlem dopoludnia – čo som aj urobila – a že dúfam, že sa nimi zadusí.“
Déjà vu.
Takže. Vykašlal sa na päťdesiat tisíc ako gesto pre Kat za jeho dobrú vôľu a nehynúcu oddanosť, len kým sa úplne neobrátil o sto osemdesiat stupňov, keď zistil, že nemá peniaze. Nevolal jej od včerajšieho rána, pravdaže. Žiadna figúra, vedel, kedy je čas cúvnuť a znížiť svoje straty...
Kat skončila s drhnutím pekáča a prešla k vyrezávanej platni, keď sa prihnala Chantal a kypela o párty. „Bolo to úžasné, Kat. Nemôžeš ani oceniť, aké  úžasné, pretože si sotva po celý čas vystrčila nos z kuchyne, ale každý sa nad tým skutočne povznášal, najmä deti. Santa a pani boli veľký hit.“
„Ešte stále sú tu?“ Pán a pani Clausovci strávili posledné tri hodiny udržiavaním kurtu na pódiu vedľa vianočného stromčeka zdobeného ručne vyrábanými ozdobami, drevenými Chanuha dreidelmi a červenými, zelenými a čiernymi Kwanzaa reťazami. Nadšene načúvali nejakým dvom stovkám detí, pričom každé z nich dostalo darček, rozhovor so Santom a fotku od Chantal na pripomienku tejto udalosti. Aj keď mala prácu ako stvorenú pre seba, teda dohliadanie na večeru pre veľa ľudí, z času na čas sa Kat zastavila pri kuchynských dverách, aby sledovala deti, ako sa striedajú. Hoci z úplne druhej strany miestnosti, ale aj tak mohla vidieť úsmevy na ich tváričkách, počuť ich vzrušený smiech, keď Santa zvolal: „Ho, ho, ho!“
Chcela zdieľať ich radosť, smiať sa spolu s nimi. Ale potom, čo sa stalo s Jackom, cítila sa úplne unavená. Sotva sa jej dnes podarilo obliecť a ukázať sa tu.
„Áno, stále sú tu,“ povedala Chantal. „Ich vystúpenie je u konca, ale deti k ním stále prichádzajú. Nevyzerá, žeby im to vadilo. Jack mal pravdu o svojom synovcovi, že je zbláznený do Vianoc – on sa narodil, aby hral pani Clausovú.“
„Myslela som, že synovec je Santa.“
„Nie, Santa povedal, že sa volá Leon.“
Kat povedala: „Mala by som odtiaľto vyjsť a predstaviť sa a poďakovať im, že došli.“
„Nie je zač.“ Bol to mužský hlas, mladý, ale hlboký.
Kat sa otočila a našla pani Clausovú stáť vo dverách a niesť horu darčekov vo svojich silných rukách. Ona – on – bola veľkého vzrastu s naberanou čiapkou s korunou a okuliarovým prototypom dobre stavanej ženy – ale s druhom upírskeho make-upu, ktorý môžeš vidieť na herečke vo Vegas, a s dlhými falošnými riasami. Bol to javiskový make-up, ten typ, ktorý zblízka vyzerá ako klaunovský, ale normálne z pohľadu divákov, to bol dôvod, prečo si to Kat nevšimla už skôr, so svojím pohľadom z veľkej vzdialenosti na javisko.
„Bol si naozaj úžasný, Grady.“ Kat si stiahla gumenú rukavicu a natiahla ruku. „Ty aj Leon.“
„Áno, bol som nadšený opýtaním,“ povedal Grady, keď potriasol jej rukou. Niečo na ňom dráždilo Katinu pamäť. Už sa ho chcela opýtať, či sa už stretli, keď povedal: „Tieto darčeky sú pre teba.“
„Pre mňa?“
„Špeciálna zásielka zo Severného pólu.“ Zadunel nimi na oceľový stôl. Bolo ich päť, rôznych tvarov a veľkostí, každý zabalený v červeno-zelenom pruhovanom papieri zdobenom zlatou nálepkou na vrchu. „Tento otvor prvý.“ Podal jej darček o veľkosti plechovky kávy.
Zatriasla ním, rachotilo to ako sušená fazuľa. „O čo tu ide? Chantal, je to niečo, čo ste ty a Pia našili –“
„Uh-uh, frajerka. Prajem si, aby sme si to mysleli.“
„Do toho,“ povedal Grady. „Otvor to.“
Roztrhala papier a odhalila pohár zrniečok popcornu. „Uh ...“
„Okej, tento je ďalší.“ Grady jej podal väčší, štvorcový darček. „Týmto by som netriasol.“
Bola to balenie šiestich pív Pale ale, „Santa mi priniesol pivo?“
„Je to ešte lepšie.“ Ďalší darček bol v tvare CD.
„Čo je to?“ spýtala sa Chantal, keď Kat strhla papier,
„DVD-čko To je nádherný život. Chantal, si si istá, že s týmto nemáš nič spoločné?“
„Myslíš, že by som ti dala ďalšiu kópiu toho filmu?“
Dobrý postreh. „Niekto by mal povedať Santovi, že nemám DVD prehrávač,“ povedala Kat.
„Uh ...“Grady jej podal predposledný a najväčší darček. „Teraz už máš.“
Kat zastonala, keď ho otvorila. „Neviem ponapájať tieto veci.“
Hlas od dverí povedal, „Ja to urobím za teba.“
Bol to Jackov hlas. Ale muž stojaci v dverách bol ... „O, môj Bože.“
Bol to Santa, presne, celý v červenom kostýme, ten istý Santa, ktorý celé ráno rozprával s deťmi a rozdával im darčeky. Z diaľky ho Kat nespoznala, ale zblízka, dokonca aj s bradou a čiapkou a okuliarmi ...
Ježiškove husličky, on hral Santu? Jack O´Leary sa navliekol do hlúpeho červeného obleku a hovoril „Ho, ho, ho?“
„Počkajte minútku.“ Kat sa otočila ku Chantal, ktorá musela vedieť, že to bol Jack. Urobila niekoľko stoviek fotiek jeho, ako pózuje s deťmi. „Vravela si mi, že nejaký chlap menom Leon hrá Santu. Klamala si mi!“
„Nie, vravela som ti, že Santa povedal, že sa volá Leon.  Nikdy si sa ma nespýtala, či hovorí pravdu.“ Samoľúbo sa usmiala.
„Ja ťa zabijem,“ povedala Kat.
„Toto bude môj koniec.“ Chantal schytila Gradyho za rameno a ťahala ho k dverám. „Vaša práca tu už skončila, pani C.“
„Stoj!“ Rozkázala Kat Gradymu. „Odkiaľ ťa poznám?“
Grady sa mykol. „Ja, ehm, trochu som ti minulý týždeň vzal kabelku. A zhodil som ťa, ale to nebolo súčasťou plánu, a Jack mi za to tancoval po hlave, za ktorú by mal, pretože to bol totálne chromý pohyb a ja mne je to tááááák ľúto. Skutočne.“
Kat na neho hľadela.
„Okej, toto bude váš koniec,“ povedal Jack, keď vyvádzal Gradyho aj Chantal von z kuchyne a zavrel za nimi dvere.
Kat sa zrútila na stoličku, zmätená a neveriaca.
„Zomieram v tomto.“ Jack si zložil čiapku, okuliare a bradu a utrel si potom lesklú tvár utierkou. Rozopol červenú bundu a odhalil vlhké biele tričko pod ním. Mala si to domyslieť, že to bol on, už len preto, že ramená mali napäté švy kostýmu.
„Povedal si mi, že dnes neprídeš,“ povedala skleslo.
„Pretože som nechcel, aby si sa cítila zle kvôli tomu, že by si nemohla prísť. To je dôvod, prečo Chantal a Pia držali moje tajomstvo, takže by si sa nerozdelila.“
„Prečo si prišiel?“
„Vianoce sú časom úprimného obdarúvania, nie? Tvoja slová. Chcel som ti dať nejaké darčeky.“
Pivo?“ Vytiahla fľašku z balenia.
„Pale ale. Máš rada pale ale. A tvoja predstava raja, ak si spomínam správne, je“ – povedal a ukázal na darčeky – „miska popcornu, vychladené pivo a dobre si poplakať na konci To je nádherný život.“ Zaváhal, takmer ostýchavo. „Rád by som ... si ho niekedy s tebou pozrel, ak ti to nebude vadiť.“
„Jack ... samozrejme, že mi to bude vadiť. Ako si si mohol myslieť, že mi to nebude vadiť po tom všetkom, čo sa medzi nami stalo?“
„Dá nám to príležitosť sa o tom všetko porozprávať.  Mohli by sme si pozrieť film a potom –“
Nenávidíš ten film. Povedal si mi to!“
„Povedal som, že to nie je moja parketa,“ opravil ju vážne. „To je rozdiel.“
Odmietla sa usmiať. „Jack, viem, že si volal Celeste a chcel jej FedEx peniaze po tom, čo sme včera spolu hovorili. A ja viem prečo.“
„Uh-huh.“ Ukázal na piaty darček, ktorý bol obdĺžnikový a asi šesť centimetrov dlhý. „Ešte si neotvorila posledný darček.“
„Nechcem tvoje darčeky, Jack.“
Postrčil ho k nej. „Tento chceš.“
„Jack ...“
„A potom, ak to budeš naozaj chcieť, tak pôjdem.“
Kat pozrela naňho, pozrela na darček, z plných pľúc sa nadýchla. „Budem na tom trvať,“ povedala, keď strhla papier dole.
A hľadela na to, čo odhalila: päť zviazaných balíčkov po dvadsiatkach so šekom na vrchu na 45 000 dolárov, všetko spojené gumičkou. Šek bol od Celeste Worthovej a vystavený pre Jacka. „Čo ...“
„Otoč ho,“ povedal Jack. „Ten šek.“
Urobila to. Previedol ho pre Starostlivosť pre rodiny.
„Toto všetko je tvoje,“ povedal, „celých päťdesiat tisíc, k dosiahnutiu nových programov pre týrané ženy a utečencov. Vidíš?“ spýtal sa, keď na neho šokovane hľadela. „Robil som si poznámky.“
„Jack ... môj Bože. Ja ... ja neviem, či to môžem prijať.“
„Potrebuješ ich. Sama si povedala, že si vyčerpala svoje vlastné zdroje na Augustin dom. Potrebuješ peniaze na spustenie SPR.“
„Nepokúšaš sa kúpiť si moje city, že nie?“
„Toto je od ženy, ktorá ani nie pred minútou naznačila, že som sa o ňu zaujímal len pre jej milióny? Nie, zlatko. Dávam ti tieto peniaze na SRP, pretože buď je to na to, alebo ich nechať Celeste a ona si ich nezaslúži. A vieš ty čo?“
Klesol pred ňou na kolená a vzal jej ruky do svojich. „Som rád, že nie si bohatá. Moje srdce jasalo, keď si mi povedala, že si všetko vrazila do Augustinho domu. Nielen preto, že si myslím, že je proste skvelé, že sa tak zapálená pomáhať ľuďom, ale pretože ...“ Zatvoril oči; znova mu vystúpila žila na čele.
Keď oči otvoril, boli lesklé a vlhké. „Pretože potrebujem, aby si vedela – naozaj vedela – že si to ty, koho ľúbim, nie pre to, čo mi môžeš dať alebo urobiť pre mňa. Len ty.“
Katine hrdlo sa stiahlo.
„Zaľúbiť sa do teba bolo tou poslednou vecou, ktorú som čakal, že sa stane,“ povedal. „Bolo to neuveriteľné, pretože som bol tak šialene do teba zamilovaný, ale bolo to tiež príšerné, pretože to vyzeralo tak beznádejne. Začal som s toľkými klamstvami.“
Slza mu stekala po líci. Nechal jej ruku príkro ju utrieť. Bolo to prvý krát, čo ronil slzy, uvedomila si, od svojich deviatich rokov. „Je mi to ľúto, Kat, tak veľmi ľúto. Podviedol som ťa. Neexistuje žiadne ospravedlnenie a hanbím sa viac, než si myslíš, ale tiež ...“ Pokrčil ramenami. „Som veľmi rád, že sme sa stretli, dokonca aj spôsobom, akým sa to stalo.“
Prikývla, no nepovedala ani slovko.
„Ale kvôli tomu, ako sa to stalo,“ povedal, „všetky tie hlúpe veci, ktoré som spravil, som ťa mohol teraz stratiť a to ... Bože, to by ma zabilo.“ Pevne zovrel jej ruky. „Niečo také si povedala o Vianociach, že je to čas znovuzrodenia.“
Kat sa usmiala na jeho kostým, jej brada sa rozkolísala. „Ty určite vyzeráš ako iný muž.“
„Myslíš si, že možno ... žeby sme mohli začať znovu od začiatku?“ spýtal sa. „Bez Prestona a Celeste a bez päťdesiat tisíc dolárov? Len my? A sledovať, čo sa stane?“
„Vieš, čo si myslím?“ Vzala jeho vlhkú tvár, keď jej vlastná slza vykĺzla z oka, zatvoril oči a oprel sa o jej dlane. „Myslím, že už sme začali.“


KONEC

6 komentářů:

  1. Díky za další pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  3. Dalsi stastny konec:)
    Dekuji moc za preklad i korekci:)

    OdpovědětVymazat
  4. díky moc za překlad :))

    OdpovědětVymazat