neděle 23. března 2014

Proste zlý - Kapitola 2 1/2



Jeremy kľučkoval svojím športovým Tahoe po vedľajších cestách, smerujúc domov z námestia Marietta a snažil sa poraziť Cece tým, že poznal rýchlejšiu trasu. Pripadal si ako teenager so svojím zrýchleným tepom, ale mal v úmysle doraziť domov včas, aby vyložil jej sklolaminátový podstavec a zistil, či si len predstavoval ten spálňový pohľad, ktorým sa naňho dívala.
Možno nebol jediný, kto prežíva ich vzájomnú príťažlivosť.
Možno mu chcela dať šancu.

Alebo možno len dúfal, že pohľad ktorým na neho hľadela znamenal, že ho chce oblízať od hlavy až k pätám.
Všetko, čo Shelilah chcela, bola dvojica kvalifikovaných rúk hladiacich jej svrbenie.
Keď Jeremy zdvorilo odmietol, Blade nad ním potriasol hlavou a viedol obe ženy k autu s úmyslom obe ich dnes upokojiť. Jeremyho to nezaujímalo. Blade by mohol mať všetky ženy sveta... okrem Cece.
Fíha, počkaj. Toto zaváňalo... majetníctvom.
Rande. To bolo všetko, čo sa snažil u Cece dosiahnuť. Pre začiatok. Zatočil na príjazdovú cestu svojho tehlového domu v štýle ranča, zaparkoval a nestrácajúc čas strčil auto do garáže.
Cece sa privliekla na svoju príjazdovú cestu o niekoľko sekúnd neskôr.
Jeremy vyskočil a niekoľkými rýchlymi krokmi pristúpil k jej korbe na strane vodiča. Zo zadnej časti zdvihol podstavec.
„Viem to vyložiť,“ sťažovala sa vyliezajúc z auta a nechávala za sebou zaprášenú bielu stopu. Jej garážové vráta s povzdychom dokončili otváranie a odkryli jedno parkovacie miesto, preplnené krabicami, ktoré bránili parkovať vo vnútri.
Jeremy ju ignoroval. „Kam to chceš?“
Cece si vzdychla a potom ukázala na priestor v jej garáži so zanechanými kriedovými obrysmi na mieste, kde zrejme odkladala sklolaminátový podstavec. Odniesol podstavec a položil ho na miesto. Stropné žiarivky sa rozsvietili.
Keď sa otočil, Cece stála pri spínači vedľa dverí do chodby. Bielo-poprášené vlasy sa jej uvoľnili z krútenej konte, do ktorej ich mala predtým učesané. Pot jej stekal po tvári a kreslil prúžky až na jej ramená.
Zotrela si väčšinu mejkapu z tváre, odhaľujúc oči a pery. „Vyzerám ako v zlom kostýme na Halloween.“
„Nie, vyzeráš... sladko.“ Pristúpil bližšie, prstom zdvihol uvoľnený pramienok zaprášených vlasov a zasunul jej ho za ucho. „A sexy.“ Ani sa nepohla. Odmlčal sa a presunul prst po jej krku až na rameno.
Zachvela sa.
Doparoma, chcel túto ženu. Nebola typom ženy, ktorá nenútene randí. Tentokrát by to považoval za dobrú vec, ak by povedala áno, čo bol dôvod, prečo musel ísť za ňou a pozvať ju. Čím skôr dostane odpoveď, tým skôr bude buď v nebi, alebo si bude lízať rany a odíde o deň skôr do sídla BAD v Nashville v Tennessee.
Stropné svetlo v strede jej garáže zablikalo a prskajúc zhaslo. „Budem musieť doniesť z podkrovia žiarovku,“ zamrmlala, stále sa nehýbajúc. Jej oči boli upreté na neho, ale nedokázal povedať, či ho ponúka k tomu, aby sa odvážil urobiť ďalší krok alebo sa pripravuje cúvnuť, keby tak urobil.
„Asi to nie je žiarovka.“ Odtiahol ruku. Možno by bola viac prístupná, keby jej najprv poskytol čas na sprchu.
Zažmurkala, prebrala sa z omámenia, pozerajúc na svetlo. „Nie?“
Pootočil hlavu a pozrel na stropné svietidlo. „Vyzerá to na transformátor.“
„Jasné,“ zamrmlala. „Pretože výmena žiarovky by bolo niečo, čo by som mohla urobiť ja, namiesto toho, aby som obťažovala slečnu Betty.“
Jeremy sa súhlasne usmial. Tiež nikdy neobťažoval ich domácu s opravami, o všetko sa postaral sám.
„Ostali mi nejaké náhradné diely, keď som opravoval môj,“ ponúkol jej a potom nedbalo dodal, „Prečo sa neosprchuješ a ja zatiaľ vymením transformátor?“
Nerozhodnosť v jej tvári poslala jeho ego do pekla. V jednej chvíli mala oči, ktoré na neho volali, ako zmyselná siréna a v ďalšej si zachovávala jasný odstup.
Vtom, ako jasný slnečný lúč, rozžiaril tvár Cece úsmev, ktorým bol priťahovaný viac, než samovražedná mora plameňom.
„To je skvelý nápad. Očistím sa rýchlo.“ Očividne sa rozhodla. Siréna sa vrátila, keď na neho pozrela tlejúcim pohľadom, ktorý spôsobil, že všetka krv v tele mu stiekla smerom na juh. Jeho penis sa mykol odpoveďou.
Ale znamenala jej reakcia to, že s ním dnes pôjde na večeru? Mal dva dni. Tik-tak, tik-tak...
Keď sa otočila k odchodu a otvorila dvere do chodby, zastavil ju.„Cece?“
Zastala a obzrela sa cez rameno. „Čo je?“
Nevedel prečo musel neustále posúvať hranice, ale mal to v povahe a pretože už s tým začal, Jeremy chcel priamu odpoveď hneď. Nemohol sa naďalej dohadovať. Potreboval vedieť, že nepochopil nesprávne jej horúci pohľad.
Ak všetko čo chcela bolo priateľstvo, musel opraviť jej svetlo a nechať ju na pokoji. Navždy.
„Potom čo to urobím,“ povedal a ukázal na svetlo „môžeš navštíviť svoju priateľku... alebo ísť na večeru so mnou.“
Hrýzla si kútik pery, ďalšia chvíľka nerozhodnosti, ktorá mu ubližovala tak, že sa rozhodol posunúť všetky hranice naraz. „Večeru... v mojom dome.“ Jej pery sa prekvapene otvorili, potom sa v jej tvári objavil boj myšlienok, skôr než sa na nej usadilo rozhodnutie, ktoré zažiarilo stowattovým úsmevom. „Prinesiem víno.“ Zmizla vo vnútri.
Jeremy tam chvíľu stál, nemohol uveriť, že skutočne príde k nemu na večeru.
Dnes večer. Sám s Cece.
Keď hmla opustila jeho myseľ, Jeremy bežal späť k svojmu autu a stlačil otváranie svojej garáže.
Počul volanie príležitosti v jej nadšenom chvate osprchovať sa. Jeremy nebol typ, čo si nechá ujsť príležitosť, ktorá vyzerá ako Cece Caprice.

***
Večeru... v mojom dome.
Jeremyho slová sa prehrávali v mysli Cece znovu a znovu ako obľúbená melódia.
Mohla povedať nie, mala povedať nie. Ale všetko na čo dokázala myslieť, bolo prečo nie, keď som opatrná?
Keď si doutierala vlasy, zobrala sušič a potom si to rozmyslela. Sušiť tú zvlnenú hmotu nikdy nepomáhalo, tak prečo strácať čas, že? Cece si čistila zuby, usmievala sa nad svojím šťastím. Vyriešil jej dilemu. Nechcela riskovať a pozvať ho na večeru k sebe domov zo strachu, že by sa mohol ukázať nečakaný hosť - Vinny - a nemohla dosť dobre navrhnúť Jeremymu, že by si s ním rada dala rande za podmienky, že sa uskutoční po zotmení a v jeho dome za zamknutými dverami. Jeremy by si myslel, že je psychopat, alebo že sa príliš ponáhľa.
Počula toho dosť v telocvični aby vedela, že Jeremy neprijímal schôdzky s členkami, ktoré ho pozývali a žiadna z dievčat s ktorými hovorila nespomínali, že by mal vážny vzťah. Zdalo sa, ako by si nenárokoval ženský čas, čo by za normálnych okolností bol v jej situácii pozitívny rys.
Aké by to bolo, mať muža ako Jeremy, ktorý by si chcel nárokovať jej čas? Nebo.
Prestaň snívať o nemožnom a aspoň raz ži pre daný okamih.
Naklonila sa k zrkadlu a kontrolovala svoju tvár, kde čistenie mejkapu zanechalo na jej pokožke červené škvrny. Mohla získať čas, aby si spravila nový mejkap, keby mu bola povedala, že príde po zotmení. Ale ak sa skoro nevráti do garáže, Jeremy by mohol dokončiť opravu svetla a ísť domov. Nemala jeho telefónne číslo a nechcela, aby sa Vinny objavil, keď bude stáť pred Jeremyho dverami.
Vinny by mohol prísť, aby spoznal Jeremyho. Zlý ťah.
Svojho brata nečakala, ale neprišiel na festival alebo ho aspoň nevidela. Jej šiesty zmysel ju varoval, že sa môže nečakane objaviť.
Vinny bol jeden z tých šialených ľudí, ktorí vstávali pred svitaním, takže bežne sa zastavil dosť skoro. Ak to zorganizuje správne, vybehne von, dohodne sa s Jeremym na termíne a potom vbehne do domu skôr, než ho niekto uvidí v jej garáži. Prečesala si vlhké vlasy a usmiala sa do zrkadla.
Dnešný večer s Jeremym. Nemohla tomu uveriť. Zimomriavky jej prebehli po koži nad možnosťou bozkávať ho... iba ako predjedlo.
Vytiahla háčkovaný top, ktorý končil tam, kde sa jej biele bežecké nohavice dotýkali bedier. Čipka bola príliš. Príliš dievčenská. Strhla top dolu a vyhrabala svetlomodrý bez rukávov. Raz to skontrolovala v zrkadle a ponáhľala sa do garáže.
Keď otvorila chodbové dvere do garáže, posledný slnečný lúč práve zmizol. Mohla vidieť len Jeremyho ruky hýbať sa. Stál na druhej priečke rebríka a zaklápal plastový kryt späť na lampu, keď sa jej nohy dotkli chladnej betónovej podlahy.
Videla ho oveľa lepšie, keď zliezol dole.
Vyzliekol si košeľu. Oh, mama.
„Si späť v akcii.“ Skladajúc schodíky, Jeremy ich oprel o bočnú stenu. Prešiel k miestu, kde stála primrznutá a cez jej rameno siahol na vypínač.
Keď sa hruďou priblížil k jej tvári, nadýchla sa jeho vône a chcela sa predkloniť o ďalší centimeter, aby sa dotkla perami jeho kože. Ochutnať ho.
Ale ani sa nepohla.
Svetlo bliklo a zasvietilo takmer rovnako jasne ako úsmev ktorým žiaril na ňu.
Čo by mu mala povedať? Nie je zbehlá v bežnom rozhovore a má málo skúseností v dôvernostiach s mužmi.
„Za toto som ti dlžná,“ žartovala, potom sa zdesila ako hlúpo to znelo. „Vďaka.“
„Kedykoľvek.“ Zelené oči sa zúžili čistým darebáctvom, keď si ju prezeral. „Vyzeráš... osviežená.“
Sklonila bradu a pozerala sa na seba ako hlupák, ktorý zabudol čo má na sebe.
Stropné svetlo zhaslo, zanechajúc ich v tmavej garáži okrem obláčika slabého svetla prenikajúceho z matnej žiary večera. Jej oči sa prispôsobili vo chvíli, keď sa jej dotkol prstom pod bradou a zdvihol ju, priťahujúc jej pohľad k svojmu.
Prešla mu jazykom po perách a Jeremyho oči zaiskrili teplom.
Jeden bozk. Proste niečo, čo jej dnes večer dodá trochu sebavedomia.
Bez toho aby urobil krok sa Jeremy pritiahol bližšie, pohlcujúc jej osobný priestor a vzal jej tvár do dlaní. „Čo sa týka toho dlhu. Nebude vadiť, ak si ho vyberiem teraz?“
„Som za skoré splatenie svojich dlhov,“ zašepkala so zastaveným dychom pri vyhliadke na...
Sklonil hlavu a jemne sa dotkol svojimi perami jej. Pomaly nimi pohyboval v sladkom uhryznutí a potom prehĺbil bozk. Tempo rástlo, jeho jazyk sa s ňou pohrával, ochutnával ju, žiadal o ďalší malý krok v čase.
Oprela sa o neho. Jeho dlhé prsty sa sunuli po jej tvári a potom sa presťahovali do zadnej časti hlavy. Objal ju okolo ramien a ona zastonala pri pocite jeho svalnatého tela, keď sa dotkli. Chcela aby do nej vstúpilo to neuveriteľné telo, cítiť ho všade.
Otvorila pery, skúmala jeho jazyk svojím, hrajúc sa. Chutil zmyselne, teplo a mužne. Posunula ruky po teplej koži na jeho nahú hruď, potom ho objala okolo krku, posúvala prsty a  zovrela mu vlasy päsťami.
Držal ju nad pásom, pevne ale jemne.
Túžila byť s týmto mužom.
Jeden bozk v žiadnom prípade nebude stačiť.
Ak bol znakom silný dôkaz jeho reakcie na trenie proti jej stredu, stavila by sa, že jeden bozk nestačil ani Jeremymu. Hovoríme o povzbudení k dôvernostiam.
Presunul pery od jej úst k mučeniu pokožky pozdĺž krku.
Aj napriek tomu, že garáž bola v tme, nechcela riskovať, že by sa Vinny objavil a nachytal ich spolu.
Ak zastaví Jeremyho na dosť dlho, aby sa dostali do vnútra domu, pokazí sa tým tento okamih? Raz bola intímne s mužom, dobre, vlastne s chlapcom na strednej škole. A o päť dní neskôr sa odsťahoval. Nepochybovala o tom, že jej bratia to zistili. Ušetrili jeho život, ale uistili sa, že opustil mesto. Jeremyho ruka jej pohladkala chrbát a ona vzdychla. Znova ju pobozkal, berúc jej dych.
Musela ho chrániť, ale jeho bozky ju opájali do tej miery, že nemohla jasne myslieť. Múdre by bolo, zastaviť sa skôr, než sa im to vymkne z ruky a odísť.
Ale keby to spravili, Cece mala rýchly záblesk obáv, že by svoju príležitosť byť s ním by stratila. Muž ako Jeremy by sa spýtal len niekoľkokrát, než by sa posunul ďalej. Napriek tomu ako veľmi sa snažila odradiť jeho záujem a bez prestania hovoriť o bezvýznamných veciach, stále bol tu a bozkával jej kučeravé vlasy.
Srdce jej búšilo rýchlo ako guľomet so stisnutou spúšťou. Ak nebude opatrná, Jeremy odíde s jej srdcom vo svojich dlaniach.
Práve teraz ju jeho ruky privádzali do šialenstva do tej miery, že bola schopná zabudnúť na svoju prvotnú úlohu - dostať ich niekam z dohľadu.
Cece zamrmlala: „Možno by sme mali-,“
Burácanie motora blížiaceho sa veľkého auta ju prinútilo rýchlo vytriezvieť. Spoznala zvuk tohto ťažkého sedanu a mykla hlavou dozadu. „Ach, dokelu. Musíš ísť!“
„Prečo?“ Jeremy zdvihol hlavu, ale nepustil ju.
Odstrčila ho a hľadela na koniec príjazdovej cesty, kde Vinnyho svetlomety osvietili ich poštové schránky, keď parkoval vedľa obrubníku.
„To je môj brat. Choď domov,“ zasyčala na Jeremyho.
Motor sa vypol a dvere na aute sa otvorili a zavreli.
Jeremyho ruky ju pustili a on cúvol.
Jeho ústup ublížil jej duši. Zašepkala, „je mi to ľúto.“

Keď prechádzal okolo nej, zastavil a naklonil sa k jej uchu. „Mne nie je.“ Dal jej pusu na líčko.

7 komentářů: