úterý 29. dubna 2014

Iluze - Prolog



„Nick? Zlato? Nespíš, však nie?“
Nick so zamrkaním otvoril oči, keď mu v ušiach bzučala akási hlasná pieseň. V skutočnosti bol obklopený všelijakým šumom. Ako keby bol na párty. Čo to...?
Zdvihol hlavu zo svojich založených rúk, len aby sám seba nenašiel v posteli, do ktorej padol, ale..
Na školskom plese? Bol to fantastický ples s odpornými labuťami,  hviezdami vystrihnutými z lepenky a veľkým množstvom ružovej látky, že sa cítil, akoby spadol rovno do továrne Pepto-Bismol. Zamračil sa, keď sa rozhliadal po temnej sále, kde jeho spolužiaci oslavovali pri hudbe DJ, ktorý stál na pódiu
Ako sa sem dostal?

Kedy sem prišiel?
Počkať, na minútu zabudolna všetko okolo, aby sa mohol sústrediť.
Bola neskorá jeseň, keď si šiel ľahnúť.
Nekonajú sa plesy vždy na jar?
Ale áno, konajú.
Do kelu.
Ako mohol stratiť šesť mesiacov svojho života? Kam sa podeli?
Ale čo ho uzemnilo najviac boli ľudia, ktorí s ním sedeli pri okrúhlom stole. Caleb bol po jeho pravici, ale miesto fešáckeho atléta, ktorým mal taktiež byť, bol Caleb troška silnejší a mal strojček na zuby.
Na plese?
Čože?
Strojček na zuby? Bol to snáď nejaký kostým na party?Koniec koncov, žije v New Orleans- na jedinom mieste na svete, kde ľudia môžu premeniť obyčajné na významné. Áno, to mu dávalo väčší zmysel pre to, čo vidí.
Najmä zvyčajne nádhernú Simi, ktorá teraz mala na sebe decentné ružové šaty s volánikmi až ku členkom a sveter zapnutý až ku krku, držala Caleba za ruku.
Démon...
Simi...
Áno, som blázon a čertovi vo vírivke praskajú cencúle. Otec mi musel vysať mozog, keď umieral. Alebo, možno to je Calebov pokus o vtip. Tento démon mal občas veľmi zlý zmysel pre humor.
Prosím, nech som blázon.
Pri tom rozsahu možných a hrozných nadprirodzených alternatív sa zvieracia kazajka sa javila ako najžiaducejšia možnosť.
Vedľa neho si sadla Casey, na sebe mala silné okuliare a zastarané šaty, ktoré vyzerali ako z roku 1980 z filmu JohnaHughesa.
Je toto sen?
Bolo to na to až príliš reálne, ale napriek tomu...
„Nick, vyzeráš choro. Akoby si sa chcel hneď tu vyvracať. Si v poriadku?“
Casey si pretrela ruky.
Nie, určite nebol v poriadku. Mal pocit, ako keby ho niekto poriadne udrel, keď sa jeho pohľad zachytil na malom, silnejšom geekovi, ktorého oči a vlasy mu boli príliš známe.
Nie... to nemôže byť.
„Stone?“
Rozžiaril sa. „Jasné, kámo. Mám zavolať tvojmu otcovi, aby ta vyzdvihol? Nevyzeráš, že by si zvládol šoférovať.“
„Môžem ho vziať domov.“
Nickovi prebehol mráz po chrbte, keď počul hlas, ktorý nechcel poznať. Nie, nie, nie. Neexistoval spôsob, ako by tu mohol byť. Prečo by jedenásťtisíc rokov starý všemocný nesmrteľník prišiel na školský ples? Nie preto, že by bol nudný, ale preto, že skôr všetky veci ukončoval.
Nepozeraj sa.
Nerob to.
Ale presne ako pri nejakej strašnej nehode- Nick sa nedokázal nepozrieť.
Žalúdok sa mu skrútil, ako bol vydesený z toho, kam ho jeho nočná mora vzala tentokrát.
Stop!
V okamihu, keď sa otočil vedel, že zomrel a dostal sa do skutočného pekla. To bolo jediným možným vysvetlením, aby tomuto všetkému začal rozumieť. Jediným možným vysvetlením, ktoré dávalo zmysel. Pretože toto...
Toto bola slávnosť šialencov všetkých časov.
Určite to bol Acheron Parthenopaeus– päť stôp vysoký, s krátkymi hnedými vlasmi a modrými očami. A v ružovom smokingu...
Nick sa zasmial niečomu, čo bolo omnoho desivejšie ako zábavné. Ale nevedel, čo iné má robiť., okrem kričania a to by ho potom naozaj dali do zvieracej kazajky. Možno, že som už stratil zdravý rozum.
Áno, to bolo prijateľnejšie vysvetlenie, ako táto súčasná nočná mora.
Sťažka preglgol a potom obrátil svoju pozornosť na Stonea. „Môžem ti položiť divnú otázku?“
„Keď musíš.“
Prehrabujúc sa vlasmi, Nick sa snažil prísť na to, prečo ma tento blbý sen.
Čo to vlastne jedol?
Alebo ešte lepšie, čo ho to zjedlo?
Ale teraz nemal inú možnosť ako pokračovať v tejto hrôze ďalej.
„Aké je meno môjho otca?“
Všetci sa zasmiali.
Hej, to nie je vtipné. Prinútil sa necítiť sa byť urazený ich posmechom. „No tak ľudia. Hrajte ďalej a odpovedzte mi na otázku.“
Ash si odfrkol a potom nosovým tónom odpovedal. „Poznáš predsa svojho otca, Nick. Michael Burdette. Je to účtovník, ktorý pracuje s Calebovým otcom.“
Caleb mal tiež otca...
Jasné. Prečo nie? A tučné lietajúce víly čistia Nickovo oblečenie každý večer a nechávajú mu ho v kúpeľni.
Nick na Calebapovytiahol obočie. „A tvoj otec je?“
„Čo máš za problém, Nick? Vieš, že môj otec je odjakživa najlepším priateľom toho tvojho. CalebFingerman? Halo? Mark je môj otec.“
Nick sa rozosmial a smial sa a smial sa. Nemohol prestať. Áno, všetko to bolo šialené. Musel sa udrieť do hlavy tvrdšie, ako si pôvodne myslel.
„Dobre, prestaň vtipkovať. Ha. Ha. Dostal si ma.“
„Aké vtipkovanie myslíš?“ spýtali sa Ash, Caleb a Stone, zatiaľ čo ženy na neho pozerali, ako by bol cvokom on.
Nezvládajúc sa s tým vyrovnať vstal Nick a ohrnul peru.
„Vieš, aby vtip fungoval, musel by byť skutočne zábavný...a toto nie je ani trochu.“ Bol na nich naštvaný, keď vyrazil preč na toalety, aby si postriekal tvár chladnou vodou a prebral sa.
Niečo ho musí dostať z tohto pekla späť domov.
Ale v okamihu, keď sa pozrel do zrkadla v kúpeľni, stuhol úplnou hrôzou. Nielen, že mal škaredý modrý smoking, ktorý by si nikdy neobliekol, ale jeho vlasy boli blond a oči mali priemernú šedú farbu.
Som malý?
Ach do kelu. Čokoľvek, ale toto!
Srdce mu búšilo, keď si kontroloval svoje nohy, aby sa uistil, že sú nepoškodené.
Boli.
A aj napriek tomu mal obyčajných sto sedemdesiat päť centimetrov.
Nie…
Meriam sto deväťdesiatpäť centimetrov.
Takto málo meral minulé leto.
Chytala ho panika, zavrel oči a snažil sa privolať svoje schopnosti. Jeho panika sa ešte viac zväčšila, keď ho realita zasiahla tvrdo ako kamene.
Nie, nie, nie. Kričala jeho myseľ.
To nemôže byť pravda.
Ale bolo to tak. Všetky jeho sily boli preč. Každý kúsok. Nemal nič. Ani záblesk veštenia alebo jasnovidenia, nič.
Zdesený Nickpozeral na neznámu tváre, ktorú videl v zrkadle a ktorá nepatrila jemu. Poštípal sa a zavrtel hlavou. Bol to on. Nejako sa premenil. Nejako sa premenil na blonďavého chlapca.
Neschopný to prijať sa snažil zo všetkých síl, aby sa prebudil. Ale nič nefungovalo. Musí pokračovať v tejto existencii.
Toto nie je sen.
Nejakým spôsobom to bola skutočnosť.On bol skutočný a bol tam, kde bol.
Madaug vošiel dovnútra a uškrnul sa na neho. Už naďalej nebol chudý a hlúpy, mal cez sto osemdesiat centimetrov a bol svalnatý. „Čo čumíš, Burdett? Pripravuješ sa na rande?“
„Burdette?“ opakoval Nick a rozhliadal sa okolo po Bubbovi.
Madaug do neho strčil. „NickBurdette? Nespoznávaš vlastné meno?“ pretočil oči. „Sakra chlapče, ako veľmi si hlúpy?“ Prešiel k pisoáru.
Ohromený, zmätený a zdesený sa Nick vytackal von na ples, ktorý bol plný ľudí, ktorých poznal, ale nespoznával. Naťahujúc sa po niečom, čomkoľvek, čím by dokázal, že sa nič z tohto nedeje, vytiahol svoju peňaženku a skontroloval svoje doklady. Na fotografii bolo jeho „nové“ ja, ale to čo ho zasiahlo ako kopanec do rozkroku bolo meno.
Nicholas Michael Burdette.
„Čo sa to, sakra, stalo?“
A čo bolo dôležitejšie: ako sa mohol vrátiť, keď už nemal žiadnu moc a jeho spojenci boli teraz všetci žalostne normálni?

16 komentářů:

  1. :D ježiš mária a to je čo za blbosť? :) som strasne zvedavá ako sa z toho dostane aj keď si myslím že to bola len strata času pre autorku toto písať, dokedy to bude takto pokračovať čo by bolo keby.... to v ďalšej knihe nech je z Nicka dievča

    OdpovědětVymazat
  2. Tak tedy nevím. Nikdy bych si, po přečtení prologu, nedovolila říct, že je to blbost. Mockrát děkuji za překlad a váš čas, který jste mu věnovaly.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. vec názoru a koľko ľudí toľko chutí, tak sa to vraví nie? :)

      Vymazat
    2. Ako Nick mi pripadá najslabší zo všetkých kníh od Sherrilyn, ale aj tak sa vždy do toho pustím, lebo som zvedavá, ako to bude pokračovať :)

      Vymazat
    3. Me prijde nejslabsi BAD posledni dobou :D (vcera jsem se akorat nutila cist dil o Carlosovi)... a mozna jeste Belador, nevim, ten jsem zacim necetla. Ale z Nicka mam zatim jen 1 dil, chystam se brzo na druhy :X

      Vymazat
    4. Mne sa BAD celkom páčilo. Možno hlavne preto, že to bolo úplne z iného súdku :)
      No a Belador som ešte nečítala, ale aj k tomu sa časom dostanem :)

      Vymazat
  3. Nemozem si pomoct ale do citania nicka sa normalne skoro az musim nutit... obdicujem ze to prekladate... pockam kym to bude cele a potom to dufam rychlo lrecitam a budem sa tesit na dalsiu :-).

    OdpovědětVymazat
  4. Moc děkuju za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Mam jednu otazocku: Toto ma byt cely prolog? Lebo ked som si to teraz precitala v AJ, tak tu dost veticiek chyba. Ako nevravim ze AJ sa preklada doslovne, ale zasa aby zmizli cele vety a dokonca aj cely odsek to uz je dost, a v preklade nie je nikde zmienene, ze je to vlastne pol roka po tom co si pamäta on, a to sa mi zda dost dolezite.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Uf, diky za upozorneni. Akorat na to taky koukam, ze to nesedi. Dam vedet prekladatelce

      Vymazat
    2. Ja som si to akosi nevšimla, pretože po prečítaní mi to pripadalo ako epilóg z minulého dielu, tak som to len skopírovala... už som to poopravovala, doplnila tie vety, čo v epilogu asi neboli ale tu v prológu boli doplnené. Kerris, poslala som ti to, neviem, zrejme to budeš chcieť sem pridať miesto tohto. Ako veľa tam toho nechýbalo, ale niekedy sú to celé vety, ako spomína Janka.
      Takže sa ospravedlňujem za komplikácie.. :)

      Vymazat
    3. Vdaka za rychlu opravu a doplnenie :-)

      Vymazat
  6. Díky moc za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat