pátek 25. dubna 2014

Proste zlý - Kapitola 5



Votrelec stál vedľa Cece, ktorá sedela roztrasená na gauči. Červené hodvábne kimono, ktoré mala na sebe, zrejme nebolo najteplejšie oblečenie, ale ona sa triasla od hrôzy nad zbraňou, ktorá jej smerovala k hlave.
Ak by to bola misia pre BAD, Jeremy mal jasnú šancu streliť. Bolo tu veľa dôvodov, prečo to neurobil, ale jediný na ktorom záležalo bolo nebezpečie, že zbraň pri hlave Cece vystrelí.

Jeremy vytiahol z vrecka nohavíc mincu a hodil ju do chodby, kde sa odrazila od podlahovej lišty.
„Čo to bolo?“ povedal útočník, oči sa mu otočili za zvukom.
„Neviem,“ zašepkala Cece. „Bývam sama.“
Cez páchateľovu tvrdú tvár preletel nerozhodný výraz, než cúvol od Cece a odtiahol jej zbraň od hlavy.
Presne v to Jeremy dúfal. Nechal chlapa spraviť ďalší krok smerom k chodbe, čo ho priviedlo bližšie k Jeremymu, ktorý ho napadol.
V páchateľových očiach blyslo prekvapenie. Sekundu zaváhal než zdvihol zbraň, čo Jeremymu stačilo na to, aby ho dostihol a vyrazil mu zbraň z ruky.
To však odkrylo Jeremyho pre ľavý hák, ktorý pocítil ako úder kladivom, keď mu zasiahol čeľusť. Zachytil úder, potom sa vrátil s vlastným pravým hákom a použil svoju zbraň, aby tresol chlapa po hlave.
Votrelec prepadol dozadu na vstupné dvere a zvalil sa medzi dvere a koniec gauča.
„Jeremy.“ Cece ledva dokázala povedať jeho meno, ako keby nemohla dýchať kvôli hyperventilácii.
„Si v poriadku?“ Vrhol na ňu rýchly pohľad, keď sa skláňal, aby vzal útočníkovi pištoľ a strčil si ju za pás svojich džínsov. Nekričala a oči nemala zahmlené šokom, ale napriek tomu bola vydesená.
Cece prikývla z miesta, kde sedela zmrazená. Jej oči sa zamerali na zbraň v Jeremyho ruke a rozšírili sa. Obával sa, že ak jej tvár stratí viac farby, mohla by omdlieť.
Hodiac pohľadom, aby sa uistil, že ten chlap je stále v bezvedomí, Jeremy pristúpil k Cece, ktorá sedela zmrazená na pohovke a rukami zvierala vankúše po oboch stranách vedľa svojich nôh.
Sklonil sa a položil jej dlaň na tvár. „Si v poriadku?“
Prikývla a snažila sa zadržať slzy.
Pobozkal ju, len aby ju trochu utešil. Keď Jeremy zdvihol hlavu, potešil sa, keď vidiel, že jej šok zmizol. Jej myseľ by sa mohla zbaviť práve prežitého strachu, keby jej dal úlohu. „Máš lepiacu pásku?“
Zažmurkala, zaostrila zrak. „Áno.“
„Prejdi z druhej strany okolo stolíka a choď ju zobrať.“
Vo chvíli, keď opustila miestnosť, Jeremy sa vrátil k chlapíkovi, ktorému sa hýbali prsty. Práve sa prebral. Votrelec bol stokilovou horou povrazcov svalov v čiernych nohaviciach a priliehavom tričku. Hrubé červenohnedé vlasy, centimeter dlhé mu pokrývali hlavu a hlboké vrásky pretínali jeho škaredú papuľu. Na ľavej paži sa mu od lakťa k zápästiu ťahala jazva v tvare X. Zranenie z väzenia?
Chlap potriasol hlavou a otvoril oči zúžené nenávisťou.
V tom okamihu zbadal Jeremy v jeho tvári niečo známe, ale nemohol ho zaradiť. „Kto si?“
„Niekto, koho by si nemal nasrať,“ odpovedal gangster
„To pôjde ťažko, keďže to je moja špecialita.“
Chlapíkove arogantné oči sa zúžili. „Serieš zlú osobu.“
„Mohol by som povedať to isté.“ Jeremy počul ako Cece prehrabovala zásuvky v kuchyni, nasledovalo buchnutie zásuvky a nadávka. Jeho pohľad visel na chlapovi, ktorý bol príliš pokojný na to, že bol pristihnutý pri vlámaní. „Odkiaľ poznáš Cece?“
Tupé sivé oči na neho pozreli a potom pokrčil ramenami. „Obrázok bol v novinách.“
„Čo od nej chceš?“
„Čo myslíš?“ uškrnul sa páchateľ.
Jeremy pozbieral všetko svoje sebaovládanie, aby nestrčil chlapíkovi ten úsmev do topánok.
„Počkaj chvíľku,“ zašepkal votrelec. Jeho obočie sa stiahlo nad bezduchými očami, ako keby nad niečím premýšľal. „Ja ťa poznám.“
Do riti. Občas nenávidel, keď mal pravdu. „Nie, nepoznáš.“
Po tom, čo Cece buchla zásuvkou tentokrát, nasledovali jej kroky, ponáhľajúce sa späť do obývacej izby.
Chlapova tvár sa zmenila z pokusu zaradiť Jeremyho na problém vyriešený. „Poznám ťa.“
Jeremy by si prial mať ďalšiu minútu, aby zistil, odkiaľ ho ten chlap pozná, ale nechcel o tom hovoriť pred CeCe alebo políciou. Tesne predtým, než vošla do obývacej izby, Jeremy tresol páchateľa zbraňou po hlave dosť silne na to, aby ho vyradil na dlhšiu dobu.
„Čo sa stalo?“ ponáhľala sa Cece k nemu.
„Vrhol sa na mňa, keď som ho prevalil, aby som mu zalepil ruky,“ poučil ju Jeremy.
Keď mal páchateľa tvárou dolu a s rukami za chrbtom, Jeremy prikývol. Cece odtrhla pruh pásky, vkĺzla pod mužove zápästia a omotala ich trasúcimi sa rukami.
„Zalep mu aj členky.“ Jeremy počkal, kým skončí a poslal ju do kuchyne. „Zavolaj políciu a povedz im, že sa niekto vlámal do tvojho domu, ale je zaistený.“
Na okamih zaváhala, potom odbehla a zavolala. Jeremy vošiel do kuchyne, po tom, čo otočil chlapa naznak a odtiahol ku gauču, kde ho oprel, aby sa mohli dostať k predným dverám.
Cece zavesila telefón. „Sú na ceste.“
Jeremy k nej podišiel, ale bol natočený tak, aby mohol sledovať, či sa votrelec nehýbe. „Máš nejakú predstavu, čo chcel?“
Pokrútila hlavou. „Pýtal sa ma, či som bola tá socha v nedeľu v parku.“
Tá prekliata fotografia v novinách. „Niekto z vašej kancelárie mu musel dať tvoju adresu.“
„Na to nemajú oprávnenie, tak prečo by si robili problémy? Myslím tým, nešoférujem luxusné auto, ani nežijem v drahom dome a -“ Zarazila sa uprostred obhajovania. Jej myšlienkový proces skončil, keď ju napadlo, prečo by nejaký sliedič zisťoval jej domácu adresu. Farba, ktorú získala, jej opäť zmizla z tváre. „Ty myslíš, že ma sem prišiel... napadnúť.“
„Neviem.“ Ten chlap neudrel Jeremyho ako prenasledovateľ, alebo vreckový zlodej. Bol príliš profesionálny.
Jeremy ignoroval znepokojujúci pocit, že tu niečo nesedí a zovrel Cece v náručí, než sa jej podlomili kolená. „Je to v poriadku. Len čo príde polícia, pôjde do väzenia.“
Objala ho okolo krku a držala, ako by bol jej jediným záchranným kolesom.
Jeremy ju zovrel v náručí a hladkal po chrbte, aby ju upokojil, ale musel niečo urobiť so svojou zbraňou, skôr než dorazí polícia. Posadil ju za kuchynský stôl a potom prešiel ku skrini do ktorej na vrchnú policu vsunul svoju zbraň. Počas misií pre BAD nosil všetky mysliteľné druhy zbraní, ktoré ľudstvo pozná, ale keď bol v civilnom režime, Jeremy podliehal zákonom tejto krajiny, v ktorých bolo uvedené, že odsúdený zločinec nemohol vlastniť zbraň. Pretože BAD technicky neexistuje, nemôže tvrdiť, že jeho ťažké zločiny boli súčasťou jeho práce, a dopustil sa ich kvôli službe svojej vlasti.
Otočil sa späť k Cece a našiel ju, ako uprene pozerá na neho a na skriňu. „Čo to robíš?“
Cestou k miestu kde sedela, Jeremy zvažoval, čo by jej mohol povedať. Čupol si pred ňou. „Tá zbraň patrí môjmu priateľovi, ktorý ma požiadal, aby som mu ju opatroval, kým je mimo štátu. Schmatol som ju, keď som videl, že ti ten chlap vliezol do záhrady. Nemám na ňu povolenie. Nemá zmysel veci komplikovať.“
Bola ešte príliš bledá a pokožku na ruke pod jeho prstami mala studenú. Čiastočným problémom bolo skromné oblečenie, ktoré mala na sebe.
„Len seď.“ Doniesol deku z obývacej izby, skontroloval väzňa, ktorý nevydal ani muka vrátil sa do kuchyne. Zabalil jej ramená do mäkkej deky, sklonil sa a pobozkal ju na čelo.
„Prinesiem ti trochu vody.“ Cestou k drezu Jeremy znovu pozrel na páchateľa. Čím viac študoval jej nechceného návštevníka, tým viac rozmýšľal, že ho pozná. Nebolo to povzbudivé znamenie, vzhľadom na to, čo Jeremy robil pre BAD.
Rád by skontroloval útočníkove vrecká, aby našiel niečo, čo by vysvetľovalo, prečo sa vlámal do domu Cece, ale ona by sa možno čudovala, prečo to robí.
Plus, ak ten chlap bol nejaký druh profesionála, nemal pri sebe identifikačné doklady.
Jeremy práve podal Cece vodu, keď cez jemné závesy pokrývajúce okná obývacej izby prenikli blikajúce svetlá. Dôstojníci v uniforme sa objavili pri vchode v tom istom čase, keď Jeremy podišiel k dverám, aby ich pustil dovnútra. Podal Glock polícii a oboch dôstojníkov rýchlo oboznámil s tým, čo sa stalo. Povedal im, že chodil na kurz sebaobrany a skočil na chlapa. Polícia nahradila lepiace pásky putami a odviedla páchateľa do hliadkového vozidla.
Chlapíkova neschopnosť hovoriť zachránila Jeremyho od toho, aby zistil, či by mu Cece kryla lži o vlastnení zbrane. Nenávidel že ju dostal do tejto pozície, ale jedinou ďalšou možnosťou by bolo vysvetliť, prečo mal záznam v trestnom registri.
Nemohol to urobiť, ak nechcel, aby si BAD prišiel po jeho hlavu.
Polícia vypočula Cece. Raz zaváhala, keď sa zmienili, že bude musieť svedčiť na súde. To bolo ľahké pochopiť. Bála sa vidieť znovu toho násilníka, ale Jeremy by roztrhal reťaze, len aby s ňou bol, keď ten deň príde.
O hodinu neskôr Jeremy zavrel dvere za posledným odchádzajúcim dôstojníkom. Votrelec bol na ceste do mestského väzenia v Marietta a kaucia by nemala byť stanovená skôr ako zajtra ráno.
Jeremy vošiel do kuchyne, kde Cece sedela pri stole ticho ako chytená myš. Nemyslel si, že spoločnosť s ktorou mala zmluvu by dobrovoľne odovzdala hocikomu jej adresu, ale viac sa nedozvie skôr, než sa zajtra DoubleTake otvorí. Práve teraz potrebovala Cece pohodlie viac ako otázky.
Jeremy sa spýtal, „Chceš zavolať svojho brata?“
„Nie.“ Zdvihla zrak, oči vytreštené hrôzou, potom si musela uvedomiť, že to znelo, ako by sa svojho brata bála. „Zbalil by ma a presťahoval ešte pred svitaním.“
Jeremy nemohol jej brata viniť, pretože myšlienka, že by ju uviazal niekde v bezpečí mu dnes v noci už viac krát preblysla mysľou.
„J-ja tu dnes v noci nechcem zostať,“ zašepkala.
Ako keby ju dnes v noci mohol nechať samú. „Môžeš byť so mnou.“
„A čo večera?“ Venovala mu roztrasený úsmev so slzami na krajíčku. „Takouto rýchlosťou ti nikdy nesplatím všetky svoje dlhy.“
„Nič mi nedlhuješ.“ Podišiel k nej a vytiahol ju zo stoličky. „Ale neruším spoločnú večeru.“ Nežne ju pobozkal. „Objednáme si u mňa doma.“
Ovinula mu ruky okolo chrbta a zúfalo ho objala. Nenávidel, že bola stále tak otrasená z útoku.
Keď sa odtiahla a pozrela na neho, videl, že oči jej otepleli nádejou. Nádejou, že by myslel na veci, ktoré sa dejú za zamknutými dverami?
Ak by sa ho na to spýtala práve teraz, nič by nepoprel. Vidieť ju v nebezpečenstve, odstránilo všetky myšlienky na jeho predchádzajúce rozhodnutie skončiť to skôr, než bude príliš neskoro.
V skutočnosti, keď počul, že je jej život ohrozený, Jeremy si uvedomil, že je príliš neskoro na to, aby odišiel čistý. Zomrel by na tisíc spôsobov, ak by sa jej dnes večer niečo stalo. Nechať ju odísť, by spôsobilo definitívnu smrť jeho duše.
Zahryzla si do pery, v jej pohľade opäť bojovala nerozhodnosť. „Som naozaj rada, že si tu dnes večer bol a nechcem aby si to pochopil zle, ale musím sa ťa na niečo spýtať,“ hlas sa jej nervózne triasol.
„Pýtaj sa.“ Mal predstavu, čo sa spýta. Ani trochu sa jej nepáčilo, keď jej povedal, že môžu večerať ako priatelia. Uvažoval, že jej bez váhania povie, že znamená pre neho oveľa viac, než ktokoľvek iný, koho kedy považoval za priateľa, ale nedala mu šancu.
„Jeremy, je na to právny dôvod, prečo nemôžeš dostať povolenie nosiť zbraň?“
***

„Čo tým chcete povedať, že nemôžete dostať Dorvana von?“Starface si upravil hlasitosť počúvania na svojom Bluetooth zariadení, neveriac svojim ušiam. „Je deväť posratých hodín ráno! Majú ho už dvanásť hodín.“ Pochodoval po svojom byte v strede mesta Atlanta. Bol hore celú noc, snažiac sa zistiť, čo sa stalo s Dorvanom.
Teraz chcel vedieť, prečo jeden z najlepších obhajcov na juhovýchode nemohol zložiť kauciu.
„Mesto Marietta neurčilo kauciu“ - jeho astmatický právny zástupca hovoril v krátkych vetách a hlas mal príliš jemný na to, aby patril barracude, ktorou tento muž dokázal byť v súdnej sieni - „pretože skoro ráno ... sa ukázalo FBI.“ ticho zasípal. „Vzali Dorvana pred otvorený súd.“
„Kedy mu dovolia stretnúť sa s jeho právnikom?“ zavrčal Starface.
„Hneď ako prejde procesom. Ťažko povedať, ako dlho ... to bude trvať,“ právnik urobil dlhú pauzu a potom sa spýtal: „Prečo ho FBI chce?“
Starface nemienil zdieľať túto informáciu s nikým. „Neviem. Proste ho odtiaľ dostaňte.“
Dorvan nebol k ničomu a Starface potreboval fotografickú kartu hneď, pred tým, ako Ziggy niekoho pošle, aby šiel po jeho zadku. Zavesil a vytočil zálohu. Keď ho spojilo, zobral poznámky, ktoré dal včera Dorvanovi a povedal svojmu novému prenasledovateľovi, „Jednoduchá zákazka, nájsť ženu. Pracuje pre skupinu s názvom DoubleTake. Nájdi ju dnes a ja zdvojnásobím tvoju štandardnú platbu.“
A zaplatí mu bonus, aby sa postaral o ďalšiu stratu, ak Dorvan niečo vykecá.
***

Jeremy prešiel z kúpeľne do spálne, obliekajúc si džínsy a sušiac si vlasy uterákom. Svetlo skorého rána presvitalo medzerami v žalúziách, pripájalo sa k mäkkému svetlu z lampy na nočnom stolíku.
Zamrzol v pohybe.
Cece ležala natiahnutá na bruchu na jeho posteli, chrbtom k nemu, opretá o lakte a zabraná do časopisu. Jej sladký zadoček vykukoval spod konca jednej jeho košele. Žiadne nohavičky.
Maj zľutovanie.
Akonáhle ju v noci vzal do svojho domu ukľudniť sa, žartoval s ňou o dezerte v posteli, len aby odviedol jej myšlienky od toho, čo sa stalo v jej dome. Posledná vec, ktorú chcel urobiť, bolo klásť jej jasné návrhy k milovaniu, ktoré by ju mohli vydesiť ešte viac po tom, čo sa jej muž vyhrážal so zbraňou v ruke.
Ale ona sa chcela milovať s takmer zúfalou potrebou, ktorú chápal. Zistiť, že nebola zraniteľná. Nechal ju prevziať vedenie, dal jej to, čo potrebovala, pocit kontroly.
Nič z toho by sa nestalo, keby nevyšiel s pravdou von na jej otázku o povolení na zbraň. Povedal jej, že ako teenager šiel do väzenia za krádež áut, odsedel si svoje a zaplatil za zločiny, ktoré spáchal.
Potom čakal na jej rozhodnutie a dúfal, že sa nebude pýtať viac, pretože zločiny, ktoré spáchal boli prinajmenšom usvedčujúce záznamy na jeho aktuálnom registri trestov.
Prijala jeho vysvetlenie a šla k nemu domov, kde si objednali pizzu a sledovali filmy až do neskorej noci.
Ako normálny pár.
A teraz mala byť celkom oblečená, pretože sa osprchovala ako prvá, ale nie, bola natiahnutá na bruchu na posteli, chrbtom k nemu. Spokojne kývala jednou nohou hore a dolu, zahĺbená v časopise, ktorý čítala.
Musel ju dostať z tej postele a úplne zničiť akúkoľvek nádej, že by odtiaľ odišiel bez použitia ďalšieho kondómu. „Kedy dnes priletí tvoj brat?“
„Vinny sa sem dostane doobeda,“ odpovedala cez rameno.
Toto nepritiahlo jej pozornosť tak, ako včera v noci, keď na ňu naliehal, aby zavolala svojmu bratovi.
Nakoniec mu vysvetlila, ako by sa jej traja starší bratia objavili pred Jeremyho dverami, prahnúci po krvi, keby vedeli, že je u neho. Vinny bol poverený dohliadať počas prvých šesť mesiacov na jej prispôsobovanie sa životu, ďaleko od domova, ale všetci sa striedali pri jej kontrolovaní.
Teraz Jeremy pochopil, prečo ho včera vyhodila tak skoro zo svojho domu. Nie preto, že si myslela, že by to bolo trápne pre neho a Vinnyho. Myslela si, že keby ho jej brat prichytil v jej posteli, Vinny by mu mohol ublížiť.
V duchu sa usmial. Mohol sa vysporiadať s niekoľkými namakanými bratmi každý deň. „Nebojíš sa, že sa Vinny neočakávane objaví?“
„Nie. Nedal by mi zlé letové informácie, len aby ma zaskočil.“ Cece sa prevalila na chrbát a ten pohľad ho takmer zrazil na kolená.
„Musíš sa obliecť.“
„Som oblečená presne tak ako ty, akurát ja mám zakrytú hornú polovica a ty máš džínsy.“ usmiala sa, potešená svojím vzdorom.
„To nie je to isté, keď máš odkrytú spodnú polovicu. O hodinu mám stretnutie.“ Celkom v rozpore s jeho slovami sa mu nohy začali presúvať smerom k posteli. Šmaril uterák na zem a hodil sa na ňu, kolenami obkročil jej nohy. Jednou rukou podoprel svoju váhu.
Natiahla sa, chytila ho prstami okolo krku, aby si ho pritiahla bližšie a potom mu uhladila vlhké vlasy z tváre. V hrudi mu zavírilo teplo nad jej roztopašným úsmevom.
„Čomu sa smeješ?“
„Aké krásne je byť tu s tebou.“ Jej oči sa leskli takým šťastím, že miestnosť by mala žiariť. „Ale ak sa naozaj ponáhľaš dostať ma z postele ...“ Jej slová zanikli v šepote. Pokrčila ramenami. Jeremy sa sklonil a pobozkal ju. Akoby bol v režime autopilota, jeho voľná ruka vkĺzla pod košeľu - jeho košeľu – ktorú mala oblečenú. Potreboval ju cítiť, vedieť, že je ešte stále tu a skutočná. Že táto žena neutekala preč, neplánujúc vrátiť sa naspäť.
Že ho chcela rovnako, ako on chcel ju.
Keď sa jeho prsty zovreli okolo jej pŕs, zastonala. Pohladil náhle tvrdé bradavky, pomaly prešiel palcom cez špičku. Prehýbala sa akoby všetky nervy v tele mala pripojené k tomuto pevnému malému púčiku.
Prehĺbil bozk, strácal sa v jej chuti, klesol dolu, až kým neboli telo na telo. Trela sa proti tvrdosti vnútri jeho nohavíc a on zaťal zuby. Nie, určite ju nechcel dostať zo svojej postele, ale robil si starosti kvôli minulej noci.
V skutočnosti nemal o hodinu schôdzku. Ale musel počkať kým Cece odíde, aby mohol kontaktovať BAD a požiadať o pár dní voľna naviac. Potom potreboval, aby niekto z technického oddelenia v BAD preskúmal zločincov s rovnakou jazvou, ako mal votrelec a skontroloval ich spojenia s Jeremyho históriou uväznení.
Mal neodbytný pocit, že už toho chlapa predtým stretol.
Cece ho jemne uhryzla do pery, zvádzala ho aby zabudol na hrozby a výskum. Testovala jeho odolnosť proti stráveniu každej voľnej minúty skúmaním jej tela, než sa jej brat vráti. Ale jej bezpečnosť bola príliš dôležitá a hoci Jeremy by rád použil ďalší kondóm, teraz na to nebol čas. Bude musieť túto chvíľu pohnúť rýchlejšie dopredu.
Ale nie, kým ju neuspokojí.
Ako dlho to bude trvať? Usmial sa oproti jej jemným perám, snažiac sa znovu vidieť, ako sa prehne.
Rozopol jej košeľu, bozkával ju na krk a ramená. Povzdychla si a usmiala sa, hravo mu prstami vbehla do vlasov. Jej boky sa pomaly skrúcali zo strany na stranu, doháňajúc ho k šialenstvu s každým nárazom na jeho erekciu.
Keď pohol rukou cez jej brucho a skĺzol prstami medzi jej stehná, zúfalo vzlykla a otvorila sa mu. Pobozkal krémovú kožu okolo dvoch drzých bradaviek, potom vsal jeden bacuľatý prsník. Cece sa vyklenula, hrdelný ston jej rozvibroval hruď.
Jeremy ponoril prst do nej a ona sa okolo neho stiahla. Jej stehná sa zovreli. Keď pohyboval prstom dovnútra a von, dnu a von, jej dych sa zrýchlil. Zľahka jej hryzkal bradavku, úplne vytiahol prst a pohladil ju po tom mieste, ktoré ju rozochvelo.
Tri pohladenia a... vyvrcholila.
Vykríkla a zovrela mu hlavu, pritisla ho k svojmu napätému telu.
Na koži mu vytryskol pot. Nikdy sa nevyrovnal s tým, ako rýchlo táto žena dokázala vyvrcholiť. Keď sa cez ňu prevalil posledný záchvev, zvalila sa späť na posteľ, vyčerpaná a lapajúca po dychu. Túžil, skutočne túžil pokračovať, ale po posledných dvoch nociach vedel, že pokračovanie by mohlo trvať veľmi dlhú dobu.
Jeho ústa hľadali jej. Bozkávať ju sa stalo rovnako prirodzené ako dýchanie a rovnako dôležité ako jeho prežitie. Vzal ju do náručia a otočil sa s ňouaby ležala na ňom. Prerušila bozk a položila si hlavu na jeho hruď. Mäkké vlny hnedých vlasov mu pokryli hrudník.
„Dostaneme sa k tebe... akonáhle chytím dych,“ zamrmlala.
„Bude to musieť počkať na neskôr.“ Pohladil jej holý zadoček, ale potom si to lepšie premyslel a presunul prsty na jej chrbát, skôr, ako podnietil ďalšie kolo.
Zhlboka sa nadýchla, natiahla ruku, položila mu ju na hruď a zdvihla sa. Oči sa jej privreli zvedavým pohľadom. „Uvidím ťa neskôr?“
Odhrnul jej hrsť vlasov z tváre a vzal jej líca do dlaní. „Záleží na okolnostiach.“
„Na akých?“
„Na tvojom bratovi, podľa toho, čo si povedala. Keby som mal sestru, ktorá by vyzerala ako ty, tiež by som ju držal ďaleko od niekoho, ako som ja,“ doberal si ju.
Sklonila sa, pobozkala ho na hruď a pozrela mu do očí. „Ale ja nechcem, aby ma držali ďaleko od teba. Nechala som svoju rodinu rozmaznávať ma príliš dlho. Prišla som sem vybudovať si nový život za mojich podmienok, ale nechala som ich ovládať čo robím, alebo nerobím. Potrebujem aby pochopili, že som schopná robiť svoje vlastné rozhodnutia a že budem musieť žiť s mojimi voľbami.“
Prehrabol jej vlasy prstami. „Akými rozhodnutiami... a voľbami?“
„Napríklad výber s akým mužom chcem byť, bez ohľadu na názor mojej rodiny.“
„Akého muža chceš?“ Pochyboval, že vyhovoval jej kritériám a už určite nie jej rodiny, ale musel vedieť, proti čomu stál, ak ju chcel pre seba.
„Niekoho úprimného a ohľaduplného. Muža, ktorý by na mňa pozeral, ako keby som pre neho bola celý svet.“ Vzala mu tvár do dlaní. „Niekoho ako ty.“
Nikdy nemal ženu, ktorá by na neho pozrela tak, ako práve teraz na neho zbožňujúco hľadela Cece. Ako keby bol jej celý svet.
„Muža, vďaka ktorému by som sa cítila v bezpečí aj potom, čo by som mala zbraň priloženú k tvári,“ zašepkala tesne predtým, než jej pery klesli na jeho. Jej bozk bol sladký a nádherný.
Iný, než akýkoľvek predtým. Teplo a starostlivosť v tomto bozku ním otriasli do špiku kostí.
Jeho hruď sa stiahla divokou potrebou vziať ju do náručia a udržať ju v bezpečí. Nikdy nestrávil toľko času spoznávaním jednej ženy. Cece sa najprv stala jeho priateľkou, než otvorili ďalšie dvere. Všetko to pre neho bolo nové.
Áno, najprv sa stala jeho priateľkou a až potom milenkou.
Inú vo svojej posteli nechcel. Nikdy.
Cece zdvihla hlavu a pozerala na neho so svojím srdcom v očiach. Všetko na tejto žene bolo priame a úprimné. Žiadne hry alebo lži.
Jeremy sa nestaral, koľkým bratom bude musieť čeliť.
Nenechá ju odísť.
Ale najprv jej bude musieť vysvetliť, čím sa vlastne živí, čo bude ťažké, pretože jej v skutočnosti nemôže povedať o BAD. Ona si myslí, že vlastní posilňovňu.
Zazvonil zvonček pri dverách.
Stuhla, oči sa jej rozšírili. „Čo ak Vinny chytil skorší let, a je tu?“
„Vysporiadam sa s tým. Obleč sa.“ Jeremy ju pobozkal na čelo, zdvihol ju na nohy a poslal do kúpeľne, než podišiel k dverám. Osoba, ktorá bola vonku prestala zvoniť a teraz klopala. Búchala.
Jeremy otvoril dvere dvom očividne federálom. Mohol ich spoznať na míle ďaleko. „Môžem vám nejako pomôcť?“
Jeden z chlapov, s tenkou linku úst a ustupujúcimi vlasmi, Jeremymu pripomenul JoeaFriday, postavu zo starého seriálu Dragnet[1] , ktorý videl v televízii ako dieťa. Jeho parťák bol o niečo vyšší než stoosemdesiat centimetrov, s krátkymi čiernymi kučeravými vlasmi a kožou farby spáleného dreva. Jedno lenivé oko na neho pozeralo napolo so záujmom.
Obaja muži ukázali svoje odznaky. Skutočné meno JoeaFriday bolo zvláštny agent AlDenton a jeho parťák bol zvláštny agent A.J. Quincy.
Denton sa spýtal, „Ste Jeremy Sunn?“
Jeremy prikývol.
„Poznáte Ceceliu Caprice?“
Znova prikývol.
Dentonove oči sa zúžili do štrbín, ukazujúc netrpezlivosť. „Viete, kde je?“
„Záleží na okolnostiach. Prečo to chcete vedieť?“ Jeremy im ju nezavolá, bez toho, aby zistil, čo FBI chce.
„To nie je vaša vec.“
Jeremy skrížil ruky na prsiach. „Potom vám nemôžem pomôcť.“
„Možno, že budete viac užitočný, ak vás dopravíme do centra mesta a zadržíme vás za marenie vyšetrovania.“Quincy skúmavo pozrel za Jeremyho.
Jeremy mohol ísť s nimi a zavolať Retterovi, hlavnému agentovi BAD, ktorý by snáď našiel kreatívny spôsob, ako ho z toho vysekať. „Snáď“ pretože dať sa zatknúť vymáhačmi práva pre BAD bolo súčasťou popisu Jeremyho práce vo väčšine misií. Toto bolo trochu mimo parametre, ale rád by to spravil, aby udržal Cece z dohľadu, než zistí, čo sa to do pekla deje.
Jeremy si udržiaval znudený postoj. „Aké vyšetrovanie?“
„Vy dnes chcete stráviť čas vo väzení, všakže?“ Vyhrážal sa Denton.
„Som tu,“ povedalaCeCe spoza Jeremyho. „Čo chcete?“
Jeremy si vzdychol. Nepochyboval o tom, aké budú ďalšie slová, ktoré vyjdú z Dentonových úst a agent ho nesklamal.
„Som z FBI, slečna Caprice. Máme povolenie k prehliadke vášho domu.“
„Prečo?“ Spýtal sa Jeremy, pretože Cece stuhla.
„Vzhľadom k tomu, že je kanadskou občiankou a nemá povolenie na zbraň.“
Do pekla, Jeremy nemal na výber. Keďže sa vrhal pod autobus kvôli hocikomu, mohol to urobiť aj kvôli Cece. „Ona nemá zbraň. To ja som mal včera v noci pištoľ.“
„Ale nestrieľal, takže je to veľký problém?“spýtala sa.
Denton sa usmial. „To je niečo, o čom budeme diskutovať v centre mesta.“
Jeremy sa k nej obrátil. „Choď domov a počkaj, až sa ti ozvem.“
„Vlastne,“ vložil sa do toho Denton. „Ona ide s nami, aby odpovedala na otázky týkajúce sa muža, ktorý sa objavil dnes v noci v jej dome.“



[1]Dragnet = Záťah (TV detektívny seriál vysielaný v rokoch 1951–1959 a 1967-1970, v roku 1987 bol nakrútený remake, rovnomenný film s DanAkroydom a TomomHanksom)

6 komentářů:

  1. Vďaka za pokračovanie.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za další pokračování ! ! !

    OdpovědětVymazat
  3. Moc díky za další překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat