úterý 13. května 2014

Proste zlý - Kapitola 8





Jeremy stlačil tlačidlo na Bluetooth zariadení, aby zapojil hovor na mobilnom telefóne, zatiaľ čo šoféroval po Dallaskej diaľnici, smerujúc do svojej telocvične v Marietta. „Čo je?“
„Takto skoro ráno si mrzutý bastard,“ odpovedal Retter. „Vstal si z postele hore zadkom?“
Keby bol v posteli celú noc, možno by Jeremy vstal hore zadkom. Ale potom, čo bol preč viac ako dva týždne, prvú noc doma strávil tmolením sa okolo, ako opustené psisko túlajúce sa na diaľnici.
„Koncom týždňa budem pripravený pracovať,“ povedal Jeremy, radšej ako by odpovedal na Retterovu otázku.

„Joe chce, aby si strávil nejaký čas vo svojej posilňovni, pár týždňov, než sa vrátiš do aktívnej služby. Dostaň rameno do formy. Okrem toho, nie sme si istí, čo teraz s tebou budeme robiť, keď ti prezident osobne vyčistil všetky problémy s FBI. Nie sme si istí, že má význam tvoje utajenie vo väzení. Je príliš veľké riziko, že niekto vo vnútri federálnej agentúry by sa mohol pošmyknúť a odhaliť tvoje krytie.“
„Stále mám v tíme najlepší zoznam trestov,“ argumentoval Jeremy, aj keď do toho nevložil srdce. Pre BAD odviedol tak skvelú prácu, že bol ich bývalý trestanec číslo jeden.
„Už nie.“
„Čo tým myslíš?“
„Joe získal kompletné vyčistenie tvojho registra trestov výmenou za odvrátenie apokalypsy v Severnej Amerike. Máme v úmysle ťa preradiť na koordinátora krátkodobých misií. Vlastne Tee bola tá, kto povedal, že už máš vo svojom tele dosť dier. Usúdila, pri ďalšej by mohla skončiť tvoja záruka.“
„Tee?“ povedal neveriacky Jeremy. Ťažko si predstaviť nejaké sympatie od Joeovejspoluriaditeľky, ktorá má v žilách ľad a miluje len svojho zúrivého, chlpatého malého bastarda, Petey.
„Neber si to k srdcu,“ varoval Retter. „Povedala, že to len premýšľala nad nákladmi na školenie nových regrútov, ako ušetriť peniaze.“
„To už znie viac ako ona.“ Jeremy nemohol uveriť irónii v tom všetkom. Teraz už nemal záznam v trestnom registri. Škoda, že to prišlo pozde o dva týždne.
Ako by to, že ho Cece počula priznať sa, že poznal Starfacea a uzavrel dohodu so Samom the Man, nebolo dosť usvedčujúce. Podľa toho, čo Jeremymu povedali neskôr, Cece s hrôzou sledovala, ako ho záchranári odvážali v putách.
BAD ho vzal do jedného z bezpečných domov agentúry v severnej Georgii, aby sa vyliečil, len čo bol Jeremy dostatočne stabilný, aby ho mohli presťahovať z nemocnice Piedmont. Predpokladal, že Joe a Retter vyrobia nejaké kúzlo, aby ho oslobodili, ale nikdy nečakal, že bude mať čistý záznam. Poslali lekársky tím, aby dohliadol na jeho zotavenie až do doby, kým ho včera nepustili domov.
Dobrý zdravotný stav. Žiadny záznam v trestnom registri. Len priemerný človek a neschopný mať jedinú ženu, ktorú kedy chcel. Vinny dal jasne najavo, že jeho rodina bude chrániť Cece pred nebezpečenstvom, dokonca aj pred jej vlastnými zlými rozhodnutiami.
Podľa mienky jej rodiny, Jeremy bol na vrchole zoznamu zlých rozhodnutí.
„Budem v kontakte.“ Zavesil a hodil telefón do držiaka na nápoje. Odpojil Bluetooth. Aspoň že dnes večer mohol spáliť svoju nahromadenú energiu v posilňovni.
Blade má pár chlapov, čo majú skúsenosti s prerábkami, ktorí potrebujú nejakú prácu, takže Jeremyho miestnosť s činkami a oblasť na aerobik mohli dostať nový vzhľad.
Dal pokyny Timovi, jeho večernému manažérovi, aby posilňovňu zatvoril skôr, takže Jeremy to mohol preskúmať bez toho, aby musel s každým hovoriť. Rád sa bavil so svojimi zákazníkmi, ale jeho srdce nebolo pripravené na šťastný rozhovor.
Alebo vidieť telocvičňu bez usmievajúcej sa Cece cvičiacej strečing.
Jeremy zaparkoval na parkovisku a zamračil sa. Bolo tu jediné auto, BladeovaCorvetta. Kde bolo auto jeho manažéra?
Keď Jeremy otvoril dvere svojho auta, rameno ho zabolelo, ale dnes už nie tak silno. Cestou do posilňovne s ním cvičil strečing.
Blade otvoril sklenené dvere a zoširoka sa usmial. „Počul som, že sem dnes večer prídeš.“
„Kde je Tim?“ Jeremy vošiel dnu. Namiesto strašidelného ticha, ktoré očakával, sa zo stropných reproduktorov linula jemná rocková hudba. Ale telocvičňa vždy vyzerala opustená, keď bola takáto prázdna.
A bez Cece bude prázdna navždy.
„Tim mal rande.Takže, keďže som taký neuveriteľne veľkorysý človek -“
„A pokorný,“ dodal Jeremy, ktorý sa po dlhej dobe dokázal usmiať.
„To tiež.“ Prikývol Blade. „Ponúkol som mu, že tu na to dám pozor, kým sa neukážeš.“
Jeremy prešiel popri ňom a oprel sa zdravým ramenom o recepčný pult. Blade mal vždy nejaký dôvod. Pravdepodobne očakával, že Jeremy rýchlo zistí rozsah plochy, ktorú chce prestavať, potom si objednajú nejaké pivo a môžu prenasledovať sukne.
Dlhoval Bladeovi oveľa viac. Blade prišiel, keď niekoho potreboval. Zavolal svojim kontaktom, ktorí boli známi zločinci a ohrozil svoju slobodu, aby získal informácie pre Jeremyho, keď potreboval zachrániť Cece.
Bol naozajstný priateľ.
„Vďaka, že si Tima pustil skôr.“ Jeremy pozrel smerom k miestnosti na aerobik. „Prejdeme si, čo tu máme pre tvojich chlapcov a potom si dáme pár pív.“ Pôjde s Bladeom, ale myšlienka, že by si vzal niekoho domov po tom, čo mal vo svojej posteli Cece, mu nepripadala správna. Ani v najmenšom ho to nevzrušovalo.
„Nie, nedáme.“ Blade vylovil z vrecka svoje kľúče. „Musím padať. Na tie pivá sa vyberieme inokedy.“
„Žartuješ. Tak čo tu robíš?“
„Vyložil som laminátový podstavec pre Cece. Nevedel som, čo s ním chceš urobiť.“
Jeremy zatajil dych, keď začul jej meno. Bude si na to musieť zvyknúť, pretože v posilňovni bola veľmi obľúbená a on ešte určite bude počuť, ako sa na ňu niekto pýta, kde je.
„Myslím, že je nadobro preč,“ zamrmlal Jeremy.
„Mm - hmm.“ Chápavo pokrčil ramenami Blade. To bolo najbližšie tomu, keď spolu rozprávali o osobných veciach.
„Podstavec som zložil v sále na aerobik. Myslel som, že na to nezabudneš, aj keď chápem, že teraz máš iné problémy.“
Jeremy vstal z pultu a zasunul palce do vreciek džínsov. „Čo sa deje?“
Blade zdvihol ruky. „Zabudni, že som niečo povedal.“ Pozrel na hodinky a usmial sa. „Musím bežať. Zavolaj mi zajtra.“
Keď Blade siahol po dverách, Jeremy povedal, „Mimochodom, vďaka za všetko čo si urobil.“
Blade blysol svojím zlým úsmevom. „Oh, mám v pláne si to užiť... hneď, ako si so mnou budeš opäť môcť vyraziť.“
Niektoré veci sa nikdy nezmenia. Jeremy ho vyprevadil a zamkol dvere, keď Blade vystrelil svoju pozemnú raketu.
Zabočil do miestnosti na aerobik. Zistiť Vinnyho adresu nebude trvať dlho. Jeremyho opäť zožieralo nutkanie dodať podstavec osobne, aby mal šancu znovu vidieť Cece, ale neurobí to.
Okrem toho, Vinny ju teraz strčil niekam do bezpečia.
Jeremy prešiel cez posilňovňu. Len čo získa adresu DeMitriovcov, odošle podstavec. Aj keď by Vinny a jeho partia bratov stáli bokom a dovolili Jeremymu navštíviť Cece, pochyboval, že by mu otvorila dvere.
Po tom všetko by s ním nechcela znovu hovoriť.
Keď sa blížil k miestnosti na aerobik, počul hluk a nasadil pohotovosť.
Jeremy sa opatrne blížil k miestnosti a premýšľal, prečo sú stále zapnuté podlahové svetlá okolo spodnej časti miestnosti. Jeden z jeho inštruktorov jogy ich rád používal namiesto stropných svetiel pre zjemnenie nálady.
Keď vstúpil do dverí, bol si istý, že jeho srdce poskočilo.
Cece ležala na modrej penovej podložke pred stenou zo zrkadiel, naťahujúc svoje úžasné telo vláčnymi pohybmi. Ticho si pohmkávala s hrajúcou hudbou.
V rohu stál sklolaminátový podstavec, ktorý opravil Blade.
Pozrela sa do zrkadla a stretla sa s jeho pohľadom, potom sa zastavila v pohybe. „Ahoj.“
Jej plachý pozdrav znovu naštartoval údery jeho srdca.
„Ahoj.“ Jeremy sa pomaly presunul k nej, nechcel aby zmizla, ak bola len výplod jeho fantázie.
Posadila sa, stále pozerajúc do zrkadla, ich odrazené pohľady boli uzamknuté v nadčasovom okamihu.
Keď stál za ňou a pozrel dole, Jeremy počkal, kým mu bolestivý výdych opustí plné pľúca, aby mohol hovoriť.
„Rád ťa vidím.“
„Aj ja teba. Čo tvoje rameno?“ Jej slová boli jemné, ako keby sa mohli rozbiť, ak by hovorila príliš hlasno.
„Lieči sa. Prečo si tu?“
„Volal mi Blade o podstavci a...“
„Oh.“ Povedal by viac, ale slová mu uviazli v stiahnutom krku.
„Tak som to nemyslela.“ Jej oči uhli. Zhlboka sa nadýchla a zdvihla svoj nádherný pohľad, aby sa stretla s tým jeho v zrkadle. „Keď Blade zavolal, chvíľu som s ním hovorila. V skutočnosti mi o tebe nepovedal nič a ani nevedel, kde si bol, ale povedal, že sa nakoniec vrátiš. Bola som na návšteve u svojej rodiny v Ontáriu, tak som ho poprosila, aby mi dal vedieť, keď zistí, že si späť. Chcela som ťa prísť pozrieť.“
„Prečo?“
„Povedať ti, že je mi to ľúto.“ Vyhŕkla slová napätým šeptom.
To ho zaskočilo. Naozaj sa na ňu pozrel. Stratila na váhe. Ukázalo sa jej to na tvári, ktorá bola otočená, pozerajúc na jeho odraz.
„Prečo?“ Spýtal sa. Prečo sa ona ospravedlňuje?
„Preto, že teba som súdila podľa jedného metra a iných, ako napríklad moju rodinu, iným metrom.“
Jeho pulz povyskočil nádejou, ktorú ponúkali jej slová. „Čo tým myslíš?“
Zdvihla sa na kolená, neprerušiac očný kontakt. „Chvíľu mi trvalo, utriediť si veci, ale myslím, že som to konečne pochopila. Bola som ochotná pripustiť, že muži v mojej rodine sú slušní ľudia, napriek ich dedičstvu. Ich dedko a otec - môj nevlastný otec - prevádzkovali nelegálnu hazardnú činnosť, ale keď bol ich dedko zabitý v cele zadržania, moji traja nevlastní bratia uzavreli dohodu, že zmenia rodinný podnik ešte predtým, než absolvujú vysokú školu. Pred štyrmi rokmi začali legitímne podnikať a pomaly posunuli rodinný podnik od nelegálneho hazardu.“
Jeremy vedel, že čaká nejaký komentár, ale potreboval vedieť, kam to smeruje.
Nádej bola uplynulý mesiac zlou pani.
Cece sa zhlboka nadýchla. „Šla som domov pozrieť môjho otca a bratov po tom... všetkom, čo sa stalo. Povedala som im o tebe a že ťa nemôžem posudzovať dvojitým metrom. Keď som mohla akceptovať ich, s DeMitri minulosťou, potom musia uznať, že mi na tebe záleží.
Jeho srdce tĺklo tak rýchlo, že cítil, ako sa mu hýbe hruď. „Čo presne tým chceš povedať?“
Vstala, otočila sa a pozrela na neho sa srdcom v očiach. „Že som ochotná nechať ťa to vysvetliť, kedykoľvek budeš na to pripravený, dať ti možnosť porozprávať z tvojho pohľadu, čo sa stalo v minulosti. Že ak mi povieš, že nie si zapojený do trestnej činnosti, tak ti verím. Viem, ako si našiel fotografickú kartu v mojom podstavci pre sochu a že tú pravú si dal Vinnymu, aby ju použil na obchod s mojou slobodou. A potom si vošiel do tej...“
Jej pery sa triasli a slza jej stiekla po tvári. „Vošiel si do tej smrteľnej pasce s vedomím, že von sa nedostaneš. Myslela som, že si zomrel, po tej streľbe. Potom ťa vzali preč a nenechali ma ísť s tebou a ty si krvácal a nikto mi nechcel povedať, kde si bol a...“ Slzy jej stekali po tvári.
Jeremy ju vzal do náručia a objal ju. Držať ju bol dar, ktorý nečakal, že ešte niekedy znovu zažije. Jej ruky ho objali a ona sa mu rozvzlykala na hrudi.
„To je okay.“ Tíšil ju, šúchal ju rukou hore a dolu po chrbte. „Zvládol som to.“
„Nie, nie je to v poriadku.“ Zdvihla k nemu červené oči plné ľútosti. „Je mi ľúto, že si nevedel, ako veľmi ťa milujem, než si vošiel do tej budovy pripravený pre mňa zomrieť.“
Ona ho miluje? Jeremy sa nemohol pohnúť, keď ho nádej zaplavila od hlavy až k päte.
Cece sa vrátila a milovala ho.
Položil jej dlaň na líčko. „Tiež mi je ľúto, že som ti nemohol povedať o toľkých veciach. Už nemám záznam v trestnom registri...“
Zmätene nakrčila čelo. „Čo tým myslíš?“
„Celý môj záznam bol vymazaný. S výnimkou kradnutia áut, keď som bol tínedžer, všetko ostatné na mojom výpise z registra trestov bolo vytvorené ako krytie pre moju... prácu.“
Smrkla. „Ty nevlastníš posilňovňu?“ Pery sa jej zvraštili znepokojením. Potom jej jazyk oblizol spodnú peru.
Všetko, o čom posledných šestnásť dní premýšľal, bola Cece.
Jeremy sa vzdal čakania, kým ju pobozká. Keď sklonil hlavu, vzala mu tvár do dlaní a otvorila pery jeho invázii. Jeho svet sa vrátil späť na miesto a začal sa znovu točiť dopredu.
Bozkával ju znova a znova, chcel ju takto držať navždy. Ale aby to mohol urobiť, bude jej musieť povedať všetko.
Pomaly ukončil bozk a povedal, „Je čas na celú pravdu.“ Vyzerala, ako by sa pripravovala na najhoršie, potom prikývla. „Som pripravená počúvať.“
Palcom jej zotrel poslednú slzu. „Okrem toho, že vlastním túto posilňovňu, zmluvne pracujem pre agentúru, ktorá chráni národnú bezpečnosť.“
„Oh, doparoma. Myslela som si, že by si mohol pracovať v oblasti vymáhania práva, ale zavrhla som to, po tom všetkom čo sa stalo. Nemôžem uveriť, do čoho som ťa dostala a...“ odmlčala sa žmurkajúc. „V akej oblasti vymáhania práva?“
Usmial sa a potom zvážnel, keď jej povedal, „Pracujem v utajení pre skupinu, ktorá nemá žiadnu verejnú identitu. Zvykol som vniknúť do väzníc kvôli informáciám, ale vedenie rozhodlo, že ma už nebudú využívať týmto spôsobom. Nemôžem ti prezradiť informácie o svojej práci, takže bude chvíľa, keď technicky budem klamať tým, že niečo zatajím, ale nikdy ti nebudem klamať o ničom medzi nami. Tiež ťa milujem a už nikdy ťa nechcem znovu stratiť.“
Opäť jej vytryskli slzy. Tvrdo a vášnivo ho pobozkala, čo sa zdalo ako večnosť a predsa nie dosť dlho, potom sa odtiahla s ustaraným výrazom. „A čo moja rodina? Každý jeden z mojich bratov je poctivý obchodník, ale ty zo všetkých ľudí najlepšie vieš, ako môže minulosť robiť problémy. Nebudú na radare vašej agentúry? Pretože nechcem dostať svojich bratov alebo otca do ohrozenia... tým, že som s tebou.“
Dôvera je mostom medzi nimi, ktorý by ich mohol zhodiť dole alebo zviazať dohromady, v závislosti na tom, či by ho mohli spolu vystavať.
Jeremy jej dôveroval, takže to záležalo na tom, či mu môže veriť ona. „Som rád, že máš bratov, ktorí nad tebou bdejú, keď nie som doma aby som ťa mohol chrániť sám. Tak dlho, ako tvoja rodina nebude ohrozovať americkú národnú bezpečnosť, nebudú na našom radare. A prisahám, že ich nebudem sledovať ako agent, keď sa stretnem s tvojou rodinou, čo sa isto stane. Teda, ak ty zostaneš so mnou.“
Tentoraz neváhala. „Nikam nejdem, pretože ti verím a milujem ťa. A už nikdy ťa nechcem znovu stratiť. Patríš ku mne.“
Chcela si ho nechať.
Úľava mu prebehla po tele, uvoľňujúc napätie. Jeremy ju zdvihol z podlahy, zatočil sa s ňou v náručí, ignorujúc pulzujúcu bolesť v ramene. S ňou po boku mohol vydržať hocičo.
Smiech Cece bol hudbu pre jeho dušu. Tú pieseň chcel počúvať znovu a znovu. Keď sa s ňou prestal točiť a postavil ju na nohy, Cece zaiskrilo v očiach so šibalským úsmevom.
Pobozkal ju na čelo. „Čo je?“
„Dovolenka s tebou a mojou rodinou, to bude zaujímavé.“


Koniec

9 komentářů:

  1. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci posledního dílu. Díky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  2. Vďaka za preklad a korekciu, som veľmi rada a vďačná, za prácu ktorú robíte.

    OdpovědětVymazat
  3. Moc děkuji za poslední překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad celé knihy !!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Mockrát děkuji za překlad celé knížky.

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat