úterý 3. června 2014

Iluze - Kapitola 5



Nickovi hučalo v ušiach, kým sa ho Amanda, Tabitha, a Karma snažili odtrhnúť od steny, ku ktorej bol prišpendlený. Ale všetko ich úsilie mu spôsobovalo ešte väčšiu bolesť. Čokoľvek to bolo, čo ho držalo, ho sťahovalo stále viac.
Toto bude moja smrť.

Nemal žiadne schopnosti, aby sa oslobodil. Žiadne sily, aby mohol bojovať. A bolo zrejme, že proti tomu, čo ho napadlo,  boli ženy rovnako bezmocné ako on.Pokúšal sa urobiť všetko, čo ho napadlo, ale nič nefungovalo. Zrak sa mu zahmlieval. Zavrel oči a aj keď vedel, že to bude k ničomu, pokúsil sa zavolať na Caleba alebo na Kody, aby prišli k nemu. Nevedel čo robiť, a nebolo to v ňom, aby sa aspoň nepokúsil bojovať. Človeče, dal by všetko za jednu sekundu svojich schopností. Dokonca, práve teraz by uvítal aj ich zlyhanie.
Naraz sa v miestnosti ozval bojový pokrik.
V jednu minútu Nickovi všetko sčernelo a v druhú bol voľný.
Dopadol na zem a pristál na chrbte. Dezorientovaný a paralyzovaný sa ešte stále nemohol pohnúť.
Hlava sa mu ešte stále motala, keď uvidel Kody v jej sexi bojovnom brnení ako bojuje so skrúcajúcim sa tieňom. Vychrlilo to na ňu oheň. Mávla svojím červeným štítom, uprostred ktorého bol Fénix a zahnala tieň späť. Amanda, Tabitha, a Karma sa správali, akoby ju vôbec nevideli. Všetky tri ho obklopili.
Musím byť mŕtvy.
Prečo by inak on videl Kody a tieň, keď ony tri nie?
Amanda mu nahla hlavu, aby mu mohla nahmatať pulz.
„Je mŕtvy?“ spýtala sa Tabitha.
„Začína modrať.“ Amanda sa pozrela na svoje sestry. „Karma, zavolaj sanitku!“
Počúvla a rozbehla sa po telefón.

Aj keď sa nemohol pohnúť, Nick stále videl Kody bojujúcu ako majster. Po niekoľkých sekundách vrazila tvora do steny. Ten s posledným výkrikom zmizol.
Kody rýchlo preletela pohľadom po miestnosti, aby zistila, či tam nie sú ďalšie hrozby. Keď sa stretla s jeho pohľadom, zbledla.
Rozbehla sa k nemu a kľakla si vedľa neho.
„Zostaň so mnou, Nick.“ Sklonila sa a pobozkala ho.
Vo chvíli, keď sa jej jazyk dotkol toho jeho, jej dych naplnil jeho hruď, konečne mohol opäť dýchať, keď sa jej teplo šírilo skrze neho.
Hej, každý deň musel bojovať o jej bozk a v nedeľu dvakrát.
Som chorý masochista...
Amanda a Tabitha zajačali a zutekali od neho. Nick otvoril oči a zistil, že Kody je stále pri ňom. Teraz už oblečená v červenom svetri a džínsoch, odtiahla sa od jeho pier a usmiala sa na neho, zatiaľ, čo dvojčatá schmatli zbrane zo steny. Nick natiahol ku Kody ruku a pohladkal jej mäkkú tvár. Nebolo žiadnych pochýb o tom, že bola najkrajšia dievčina, akú kedy videl. A nikdy nebol vďačnejší za jej prítomnosť.
„Ty si naozaj skutočná.“
Nakrčila nos pri jeho podivných slovách. „Si v poriadku? Udreli ťa tvrdo, však?“
Ignorujúc to, rozhliadol sa okolo na ostatné ženy, ktoré sa teraz pozerali na nich. 
„Myslím, že som v poriadku. Ale neviem, čo sa stalo.“
Kody mu na to nič nepovedala. Namiesto toho zomkla pohľad s Karmou. „Musíme ho dostať z tohto domu. Rýchlo. Čím dlhšie tu zostane, tým horšie to bude a viac útočníkov ho napadne.“
Tabitha sa na ňu zamračila. „Kto si?“
„Kto si?“ Skoro zároveň sa spýtala Amanda.
Kody neodpovedala ani jednej z dvojčiat.
„Karma, vieš, že mám pravdu. Existuje príliš veľa duší a démonov, ktoré nazývajú toto miesto domovom. Musíme ho dostať von. Vyčisti nám cestu.“
Karma prikývla a posunula sa k nim, aby pomohla Nickovi na nohy. S Kody na jednej strane a s Karmou na druhej, sa Nick postavil. Stále nevedel, čo sa deje a prečo jeho telo odmietalo poslúchať jeho mozog, ale už sa naučil, že nemá váhať, keď je napadnutý neznámymi tvormi.
Najlepšie je dostať sa od hrozby a pýtať sa až potom.
„Ako si sa sem dostala?“ spýtal sa Kody.
Pomohla mu dole schodmi. „Myslím, že si ma pritiahol k sebe.“
„Ako? Nemám žiadne svoje schopnosti.“
Pokrčila ramenami: „Neviem to nijak inak vysvetliť. Bola som na Menyarinej verande, pretože som sa jej chcela spýtať, kde si a hneď na to, som sa ocitla tu s tebou.“
Príliš vďačný, aby sa pýtal, zakopol pri poslednom kroku a sotva sa zachytil predtým, ako všetkých troch stiahol dole. Opreli ho o stenu, keď Karma uvoľnila jeho ľavú stranu, aby mohla otvoriť predné dvere, zatiaľ čo dvojičky ho podopierali zozadu.
„Ešte stále chcem vedieť, čo ste vy dvaja zač,“ dožadovala sa odpovede Tabitha.
„V tejto chvíli nechcení hostia.“
Kody sa rozhliadla po dome a prísne sa mračila. „Čo je toto za miesto? V celom mojom živote som nikdy nevidela toľko duchov a démonov na jednom mieste... dokonca ani na cintoríne.“
Amanda pokrčila ramenami. „Karma je nerada sama.“
Nick na to nechcel myslieť, keď zamieril s Kody k dverám, ale ako náhle prekročil prah, Kody zastavila a zostala vo vnútri. Tvár jej zbledla, keď sa pokúšala vyjsť von, ale nešlo to. Stále narážala do neviditeľnej steny. Keď sa Nick vydal späť za ňou, Karma ho chytila a zastavila. Zlomyseľne sa pozrela na Kody. „Ty si duch?“
Kody ignorovala jej otázku a naďalej sa pokúšala prejsť cez neviditeľnú bariéru. „Čo je to?“
Nick prevrátil pohľadom na Karmu. „Ona nie je duch.“
„Ale áno, je.“ Karma ho jemne tlačila ku schodom. „Mám tu ochranné kúzlo, ktoré zabraňuje duchom opustiť tento dom. Zastaví ich to vo dverách.“
„Tabitha sa dotkla Kodineho ramena. „Je hmotná a teplá.“
Karma venovala svojej sestre podráždený úškľabok.
„Prekroč prah a sama uvidíš.“
Tabitha prešla cez dvere bez problémov. Rovnako Amanda. Ale Kody stále nemohla opustiť dom.
So zreteľnou aroganciou si Karma prekrížila ruky na prsiach.
„Presne ako som povedala, je to duch.“
Nick nemohol uveriť a pozeral sa na svoju priateľku. To nemôže byť pravda. Bolo to nemožné.
„Kody?“
Jej zelené oči sa zaliali slzami, keď natiahla ruku k neviditeľnej bariére. „Vízia, ktorú si mal, ako ma v bitke zabil Malachai, nebol sen, Nick. Boli sme spojení v tú noc, keď som sa snažila ťa uzemniť a ty si zdielal moje spomienky. Zomrela som ti v náručí. Ty, ako Malachai, si ma zabil.“
Žalúdok mu dopadol až na zem, nechcel tomu uveriť.
„Nerozumiem tomu.“ Jeho sen bol zahmlený a divný. Bol Kodynim ochrancom a zároveň vrahom?
„Ten muž, ktorého si vo svojej vízií dobodal, toho, ktorý bežal ku mne, aby ma ochránil, to si v skutočnosti nebol ty, Nick. To bol môj starší brat, ktorého si zabil predtým, ako si svoj meč použil proti mne, aby si zabil aj mňa.“
Celé telo mu zaplavil horor, keď znova v tejto bitke uvidel sám seba vo svojej démonickej podobe. Bol chladný. Nemilosrdný. Bezcitný. Necítil vôbec nič, keď si to namieril rovno na svojich nepriateľov.
Necítil nič, keď zaútočil na Kody a sledoval, ako mu umiera pri nohách...
Drahý Bože, veď on sa dokonca smial, zatiaľ, čo ona vykrvácala. Akoby mu to mohlo niekedy pripadať zábavné?
Niet divu, že ho chcela zabiť. Teraz už mu to všetko dávalo zmysel. Dobre, niečo z toho urobil. Ale mal na ňu ešte veľa otázok.
„Ale v mojom svete som ťa videl krvácať. Umierala si... ako skutočná.“
Jej oči sa leskli nepreliatymi slzami. „Mám telo, Nick. Rovnako ako ty, len trocha inak. A môžem znova umrieť. Existuje mnoho spôsobov, ako môžu bytosti zahynúť.“
Až prekvapujúco mu to dávalo zmysel.
„Prečo si mi to nepovedala?“
„Uveril by si mi, keby som prišla k tebe a povedala: Ahoj Nick, som dievča, ktoré si zabil. Teší ma, že ťa spoznávam.“
Kody sa trasľavo usmiala. „Stále mi neveríš, ani teraz. Nie úplne, tak ako tak.“
Pohľadom prešla z neho na Karmu. „Musíš ho odtiaľto dostať preč. Cítim, ako tu opäť narastá sila. Vezmite ho do katedrály St. Louis tak rýchlo, ako môžete. Je to jediné miesto, kde je v bezpečí.“
Obzrela sa na Nicka a pohľad jej zelených očí ho spaľoval. „Zostaň na svätej pôde, pokým sa k tebe nedostanem. Rozumieš?“
„Áno,“ vydýchol.
Karma ho odtiahla k Tabithe: „Dostaňte ho k oltáru. Ja tu zostanem a pokúsim sa zistiť odpovede.“
Nick začal protestovať, ale stačil jediný pohľad na Tabithin výraz a rozmyslel si to. Rada udierala do vecí. S extrémnou zaujatosťou. Pozrel sa na Karmu.
„Len sa uisti, že budeš zdielať odpovede, potom čo ich zistíš.“
„Neboj sa. Poviem ti všetko, čo mi povie.“
Nick zomkol pohľad s Kody. Javila sa taká skutočná a normálna. Taká ľudská.
Ale nebola.
Do riti so všetkými jeho divokými špekuláciami o tom, kto a čo bola, nikdy nemala vstúpiť do jeho mysle. Kto by si to pomyslel?
Kody je duch.
A nie len tak hocijaký duch - niekto, koho v budúcnosti zabije.
Jeho emócie boli v tejto chvíli tak zamotané, že si ani nebol istý, čo vlastne cíti.
Nebol to pocit straty.
Zmätený.
Áno, to bol rozhodne jeho primárny pocit.

Kody k nemu zdvihla ruku. Smútok a strach v jej očiach mu zovrel hrudník. Pravdepodobne by ju mal nenávidieť. To by bolo prirodzené pre Malachaia. Bol to najbližší pocit jeho druhu. Napriek tomu, nemohol. Boli až príliš prepojení. Aj keď je celkom neveril, miloval ju. Napriek zdravému rozumu a pudu sebazáchovy.
S posledným pohľadom na ňu sa dostal k autu a vpadol dovnútra.
„Karma jej neublíži, že nie?“
Amanda vycúvala z príjazdovej cesty, zatiaľ čo Tabitha pozerala na svoju sestru a Kody.
Nickov posledný pohľad bol na Karmu, ktorá vstúpila odhodlaným krokom do domu.
„Chceš pravdu, alebo klamstvo?“ spýtala sa Tabitha.
„Vždy preferujem pravdu.“
„Som presvedčená o tom, že práve teraz, keď sa my rozprávame, ona už vypočúva ducha.“
Nickovi sa nepáčil tón jej hlasu.
„Ako vypočúva?“
Dvojičky si vymenili pohľady, čo ho znervóznilo ešte viac. Niečo mu tajili.
„Čo je?“ opýtal sa Nick, „čo sa chystá Kody urobiť?“
Tabitha sa otočila na sedadle tak, aby mu videla do tváre.
„Ak sa Karme nebude páčiť, čo počuje, vyženie ju.“
„Späť do nášho sveta?“
„Nie, Nick. Do zabudnutia.“

4 komentáře: