sobota 21. června 2014

Iluze - Kapitola 7 2/2



„Pripútaj sa Nick, inak ma tvoja mama zabije.“ Bubba nečakal a odrazil sa od obrubníka.
„Mal si nejaké problémy?“ Spýtal sa Savitara.
„Nie. Ani nemali tušenie, že sme tam.“
„Dobre.“

Úplne bezradný Nick sa poškriabal na hlave a snažil sa pochopiť tento najnovší najbizarnejší zvrat udalostí.
„Prepáčte, ale myslím, že som rozum nechal v kostole. Možno by sme sa mali po neho vrátiť.“
Bubba sa zasmial: „Vyzerá a znie úplne rovnako ako môj chlapec. Vy dvaja ste úplne rovnakí, nemám pravdu?“
„Súhlasím.“ Kody chytila Nicka za ruku a stisla ho. „A my hlupáci sme informovali Malachaiovhošakkana v tejto oblasti, čo v skutočnosti Nick je.“
Toto bol termín, ktorý Nick nikdy nepočul. „Môjho čo?“
„Šakkan.” Zopakovala. „Je to hlavný generál, ktorý velí svojim najsilnejším silám v bitke. Keď príde k tebe v plnej sile, dokáže ti zobrať tvoje schopnosti a použiť ich ako svoje vlastné.“
Bubba zaklial: „Ako keby sme potrebovali ešte s niečím bojovať.“
Kody si ťažko povzdychla: „Ja viem. Je mi to ľúto.“
„Tak, kto je ten šakkan?“ spýtal sa Nick, ktorý sa chcel ubezpečiť, že tá šelma zostane na sto honov ďaleko.
„V našom svete je to niekto, koho si ešte nestretol. Bol uväznený, pokým tvoj otec nezomrel. Tu, v tejto oblasti, šakkan, ktorý velí svojím temným silám je Thorn.“
Nick sa zamračil pri mene niekoho, o kom si myslel, že je priateľský. „Ten desivý muž, ktorý mi pomohol, keď som bol uväznený v Spodnej ríši?“
Prikývla.
„Do riti, naozaj som ho mal rád,“ pokrútil hlavou, „nechápem, prečo ten, kto je v našom svete naším spojencom je tu proti nám.“
„Slobodná vôľa.“
Nick naklonil hlavu pri Savitarových slovách: „Čože?“
Savitar si prešiel rukou po strašne vyzerajúcej jazve na predlaktí. „Z lepšieho, či horšieho dôvodu, každé rozhodnutie, ktoré spravíme, dobré alebo zlé, malé alebo veľké, nás posiela na kurz do nočnej mory, o ktorej nevieme, že prichádza, kým nie je priamo v našej tvári.“
Savitar obrátil pohľad k ceste.
„V každom vesmíre hráme podľa rôznych rozhodnutí, ktoré sme urobili z akéhokoľvek dôvodu. Čo oslabuje človeka v jednom čase, v druhom ho môže robiť silnejším. A jedna malá premenná môže mať zničujúce následky. Všetko je o načasovaní, chlapče.“
Kody prikývla: „V našom svete bola tvoja mama napadnutá Malachaiom a ty si sa narodil. V tomto tu, nie je žiadny Malachai, takže bola schopná žiť svoj život za normálnych okolností.“
„Ale stále je aj tu moja mama.“
„A Bubba je tvoj otec.“
Nick zmĺkol, keď nad tým uvažoval.
V mnohých ohľadoch mala Kody pravdu.Bubba pre neho bol to najbližšie k otcovi, akého kedy poznal.
A hoci ich v jeho svete nespájala rovnaká krv, boli rodina. „Ale čo Kyrian?“
Bol pre Nicka radcom a otcom rovnako ako Bubba. „Dnes ráno som zistil, že v tomto svete je mŕtvy.“
„NickBurdette nemusel stretnúť Temného Lovca, aby ho nasmeroval na správnu cestu, ďaleko od temnoty, ktorá sa pokúšala o neho nárokovať. Tu má Bubba, ktorý ho ochraňuje priamo. Nepotrebuje ani Acherona, aby na neho dohliadal. Alebo Caleba, ktorý by ho ochraňoval pred silami, na ktoré nie je dosť silný, aby s nimi bojoval sám.“
Snažil sa nájsť zmysel toho všetkého. Všetko, čo mu povedala, bolo presvedčivé, ale...
„Čo Amanda, Tabitha a Karma? Prečo sú v našom svete dobré a tu nie?“
Kody si povzdychla. „V oboch svetoch, tak ako ty, aj ony sa narodili, aby kráčali po línií medzi tieňmi. Jedna noha vo svetle a druhá v tme. Málo z nás sa bojí natoľko, aby zostali v strede a nikdy si nevybrali ani jednu stranu. Niektorí sú dostatočne silní na to, aby si vybrali svetlo a pevne sa v ňom usadili, napriek tomu, že sa ich tma snaží dostať. Iní sú príliš slabí alebo slepí, aby bojovali proti vábeniu temnoty. Zahltí ich falošnými sľubmi a skôr, než zistia, čo sa stalo, ich vlastní. Niektorí, presne ako Thorn, ktorého poznáš vo svojom svete, môžu bojovať o svoju cestu späť k svetlu a nechať tmu za sebou, aj keď sa o nich naďalej pokúša. Ale títo ľudia sú veľmi zriedkaví. Ja neviem, čo držalo Amandu a Tabithu v našom svete na tej správnej ceste, ani neviem, čo ich tu pokazilo. Ako povedal Savitar, je to vec slobodnej vôle. Rozhodnutia vykonávame v zlej, alebo správnej dobe, zo zlých alebo správnych dôvodov.“
Nick nadvihol jej ruku zo sedadla a študoval jazvy na jej kĺboch. Aj keď bola veľkou bojovníčkou, jej ruky boli malé a mäkké. Jemné. Napriek tomu boli silné, čo bolo pre neho nepochopiteľné.
„Koľko máš rokov, Kody? Skutočne.“
„Práve som oslávila devätnásť, keď si ma zabil.“
Ostro nasal vzduch, ako ho tvrdo zasiahli jej slová. On sám mal len niečo pred devätnástimi narodeninami. Len niečo málo cez dva roky. „A ty si v tomto veku bojovala s Malachaiom? Prečo?“
Odfrkla si: „V čase, keď mal môj otec devätnásť rokov, bol skúsený vojnový veterán a bol všeobecne obávaný.“
„A on súhlasil s tým, že v tomto veku ideš v jeho stopách?“
„Nie tak celkom, ale nemohol do toho hovoriť. Stala som sa vojakom až potom, čo si ho zabil.“
Trhol sebou a premýšľal, ako s ním mohla teraz sedieť v jednom aute. Prečo sa nesnažila vyškriabať mu oči zakaždým, keď sa na neho pozrela. Kody mu stisla prsty, akoby vedela, o čom premýšľa.
„Môj najstarší brat, už ako dieťa bol odvedený od mojich rodičov a oni si ho nemohli zobrať späť. Po celé stáročia ho môj otec považoval za mŕtveho, ale mama... no dobre, v skutočnosti, obaja boli uväznení rôznymi bohmi. Keď sa konečne zišli, dlho potom, čo môj brat vyrástol, vzali si hneď Ariho späť.“ Ústa jej zvlnil horkosladký úsmev. „Toľko ho obskakovali, až by som povedala, že ho zjazvili na celý život. Dlhú dobu sa báli mať ďalšie dieťa. Jednoducho chceli chrániť tie dve deti, ktoré mali a uistiť sa, že sa im nič nestane.“
„Bola si uh-oh dieťa?“ doberal si ju Nick, snažiac sa zmierniť jej žiaľ v očiach.
Nakrčila na neho nos, „Nie. Nebola som uh-oh.“ V jej hlase bol náznak smiechu. „O mnoho storočí neskôr, potom, čo bol Ari dospelý a ženatý, sa moji rodičia rozhodli, že sú konečne pripravení na ďalšie dieťa, ktoré bude potrebovať ich ochranu.“
Svetlo z jej očí sa vytratilo, keď jej od smútku znova stmavli. „Mala som len dva roky, keď sa ti niečo stalo. Neviem, čo. Ale rozpútal to Malachai a ty si bláznil po celom svete. Poslali ma do úkrytu, kde som bola vyškolená na boj proti tvojím silám, zatiaľ, čo moja rodina zhromažďovala svojich spojencov a robili, čo bolo v ich silách, aby udržali tvoju armádu na uzde a ochránili svet.“
Nick zaškrípal zubami nad hrôzou jej života. Nad hrôzou, ktorú spôsobil jej a ľuďom, ktorých milovala. Nikdy sám seba nenávidel viac, ako práve teraz.
„Je mi to tak hrozne ľúto, že som ti ublížil.“
„To si nebol ty.“
To nebola pravda a on oceňoval, že to povedala. Na konci dňa, on bol Malachai. Čokoľvek, čo urobilo jeho budúceho ja, bol to tiež on. Teraz už chápal, prečo chcel Ambrose tak zúfalo zmeniť minulosť. Jeho budúce ja mu povedalo, že cítilo, keď v ňom umieral posledný kúsok dobra. Že každý deň očakával, kedy mu Malachai pohltí svedomie a urobí z neho neľútostného netvora. Pretože Ambrose bol občas len sotva pri zmysloch, keď sa snažil Nickovi zabrániť v tom, aby urobil rovnaké chyby, ktoré spravil on v jeho veku. Ako chcel Nicka naviesť na inú cestu, ktorá by ho pevne udržala na strane svetla. A raz, keď slušnosť zmizne, Malachai ho ovládne a on zabije všetko a všetkých. To bolo to, prečo bol jeho druh zrodený.
Človeče, to je v riti.
„Mala si mi povedať pravdu skôr, Kody.“
„Nebol si pripravený ju počuť a určite si nebol pripravený akceptovať realitu toho, čo si spôsobil.“
A kto by mohol byť? Nikto so zdravým rozumom nechce počuť, že jedného dňa zničí celý svet a každého, kto na ňom žil. Že zabije, alebo spôsobí smrť každej bytosti, na ktorej mu záležalo.
A čo ak má pravdu? Ešte stále bol otrasený z toho, ako mu klamala a tajila niečo tak dôležité.
„To je dôvod, prečo si za mnou prišla do nemocnice potom, čo som bolo postrelený? Mala si v úmysle ma zabiť?“
Odvrátila sa, „Mala som ťa zabiť hneď v prvý deň, ako sme sa stretli na St. Richard’s.“
Táto novinka ho uzemnila a zaplavili ho spomienky. Dokonca ešte aj teraz si mohol vo svojej mysli jasne vybaviť deň, keď ju prvýkrát uvidel, ako stojí v kancelárii- akoby to bolo v minulom živote.
Vyzerala ako zjavenie. Sladko a nevinne. Zmätene z novej školy, alebo aspoň tak mu to pripadalo. Ale namiesto toho, bola tam preto, aby ukončila jeho život.
„Prečo si to nespravila?“
Skôr, než sa stretla s jeho pohľadom sa horko zasmiala. „Nebol si taký, aký som si myslela, že budeš. Čakala som krutého Malachaia, ktorý bude bojovať na život a na smrť. Niekoho, ako je Stone.“
Tyrana, ktorý spôsobil, že bol poslaný k riaditeľovi.
„A namiesto toho som našla sladkého, hanblivého, rešpektujúceho chlapca, ktorý mal na sebe lacnú košeľu a to len preto, aby bola šťastná jeho mama, aj keď ostatní sa mu za to posmievali. Takého, ktorý sa nechal zbiť preto, aby ochránil dobrú povesť svojej matky. Nevinná duša, ktorá nachádza zmysel pre humor aj v najhorších časoch a si ten, kto drží krok s ťažko vydobytou hrdosťou, aj keď sa všetci ostatní snažia zraziť ťa k zemi. Máš v sebe čistotu, ktorá je veľmi vzácna. Schopnosť milovať úplne a bezpodmienečne. Napriek tomu, čo si a ako veľmi je to neuveriteľné, si naozaj slušný človek.“
Ťažko prehltla a utrela si oči. „Dokelu, to ma tak strašne metie. Ja jednoducho nemôžem zlúčiť kreatúru, ktorou sa staneš- bezcitnú beštiu s ktorou som bojovala- s mužom, ktorým si tu a teraz.“
Savitar jej podal vreckovku. „Život tlčie všetkých z nás. Často sa z nás stanú veci, a nás nikdy ani nenapadlo, že by sme nimi raz mohli byť. A to z mnohých dôvodov.“
Kody sa zhlboka nadýchla, keď si ju Nick pritiahol k sebe a stisol ju. Zaboril si tvár do jej vlasov a vdychoval vzácnu, sladkú vôňu. „Ale teraz, keď to viem, Kody, neublížim ti. Ako by som mohol?“
Pokrútila hlavou: „Nerozumieš mi, Nick. Keď ťa ovládne tvoja krv, nebudeš schopný to zastaviť. Keď Malachai prevezme nad tebou kontrolu, nebudeš mať inú možnosť. Ak by si to mohol zastaviť, nebola by som tu. Vrátila by som sa späť do môjho času a žila život, ktorý som mala. Ale samotná skutočnosť, že aj naďalej existujem ako duch napovedá, že ma nakoniec zabiješ.“
„Odmietam to akceptovať.“
Pohladila ho po hrudi: „Ty si niekedy veľmi tvrdohlavý Cajun.“
„Pravda cher. Narodil som sa v bažine, v jednej ruke jaternička, v druhej gumbo a jazdil na aligátorovi.“
Touto vetou sa mu podarilo ju rozosmiať.
„Narodil si sa na gauči Menyari a nenávidíš takéto klišé.“
„Pravda, ale som hrdý na to, že som Cajun a šťastne tieto klišé objímam... niekedy.“
Bubba zavrtel hlavou: „Je to naozaj znepokojujúce počúvať cudzinca hovoriaceho z tela môjho syna. A veci, o ktorých hovoríme, viem, že môj syn nikdy nevidel ani neurobil. Ako si sa s tým vyrovnala?“ Opýtal sa Kody.
Narovnala sa v sedadle: „Nevidím tvojho syna, keď sa na neho pozerám, Michael. Vidím blázna, ktorého ľúbim. Modré oči, tmavé vlasy, veľké uši, hlúpy úsmev s jamkami v lícach.“
Nick rozhorčene vydýchol vzduch: „Ja nemám veľké uši.“
„Ale áno, máš.“ Natiahla sa a jedného sa dotkla. „Nie v tomto tele, ale v tom, čo máš doma... hotový Dumbo. V skutočnosti ani nepotrebuješ na lietanie svoje krídla. Stačilo by len krútiť ušami a chytiť vietor.“
Chvíľu sa tváril, že je jej doberaním urazený.
„Teraz je to kruté, ženská.“
S nevinným výrazom si priložila ruky k ušiam a zamávala prstami ako krídlami.
Savitar prevrátil oči: „Michael, vieš, čo ma naozaj desí?“
„Príliš mladý?“
„Oh, hej... to je pravda. Ale momentálne je to skutočnosť, že osud celého vesmíru spočíva v ich rukách.“
Presunul svoj pohľad na Kody: „Naozaj by si nám urobila láskavosť, keby si to s ním ukončila, kým môžeš.“
Uškrnula sa pri slovách, ktoré Nicka vážne urazili.
„Neber si to k srdcu zlatko. Savitar sám mal možnosť ťa zabiť a namiesto toho ťa naučil surfovať.“
Savitar sa zatváril, akoby surfovanie bola tá najodpornejšia vec, ktorú si dokázal predstaviť. „Surfovať?“
Prikývla: „Raz som sa ťa pýtala, prečo si Nicka nezabil počas tých dvoch rokov, ktoré s tebou strávil na ostrove a vieš, čo si povedal?“
„Že som idiot?“
„Nie,“ povedala so smiechom,„Povedal si mi, že to nebolatvoja starosť alebo jeho čas.Že je stále dobrý a musí ešte urobiť určité veci a že ak by si ho vtedy zabil, ľudia, ktorých máš rád by trpeli, pretože by tam nebol Nick, aby im pomohol, keď by to potrebovali. Ale nepovedal si mi to, čo mi povedal neskôr môj otec. Že napriek všetkému svojmu odmietaniu a drsnosti, ty, rovnako ako môj otec, veríš v nádej. Môžeš nadávať, ale z nejakého dôvodu, bez ohľadu na to, čo s tebou svet robí, nemôžeš prestať dúfať.“
Savitar urobil zvuk znechutenia. „Beriem späť, čo som povedal. Tvoj otec je idiot.“
„Nie, nebol. Bol ten najinteligentnejší muž, akého som kedy poznala. A ty si si ho vážil, pán Nepriateľský.“
„A ja som zistil, že je nemožné veriť.“
Nick chvíľu študoval Savitara.
Vedel od svojho budúceho ja, že pre neho bude Savitar jedného dňa veľmi dôležitý. Ale nevedel kedy, ani prečo. Len to, že bol veľmi silnou bytosťou.
Po chrbte mu behal mráz, keď sa naklonil ku Kody a zašepkal jej do ucha. „Si si istá, že Savitar je na našej strane?“
„Počujem ťa, chlapče,“ zavrčal Savitar, „a áno, som na vašej strane.“
„Len sa pýtam. Z mojich posledných spojencov sa vykľuli nepriatelia. A ty...“ Povedal NickBubbovi. „Práve teraz si mal mať stretnutie.“
„Bol som na stretnutí, keď mi volal kňaz. So Savitarom, ktorý mi vysvetľoval, kto si a povedal mi o Kody.“
Nicksa zamračil. „Ty si už Savitara poznal?“
Muži si vymenil pobavený pohľad.
„Áno,“ odpovedal Bubba, „už veľmi dlho. Spolu sme už mnohokrát odrazili Daimoniu inváziu.“
Tak toto Nick nečakal: „Ty si šialený tu, tak ako aj v mojom svete?“
Kody sa zasmiala: „Nie. Michael tu je oveľa viac pri zmysloch, ale robí nočnú hliadku a ochraňuje to, čo miluje... s Markom.“
„A čo mama? Vie niečo z toho?“
Bubba zavrtel hlavou: „Všetky svoje nočné aktivity držím mimo teba a tvojej matky. Potom, ako reagovala, keď sme boli pred rokmi napadnutí, som vedel, že je lepšie nezaťahovať ju do toho, čo s Markom robíme. Nehovoriac o tom, že som nechcel ohroziť ani jedného z vás.“
„Aký útok?“
„Keď si bol... teda, keď môj syn bol ešte malé dieťa, boli ste sami doma. Prišiel som domov práve vo chvíli, keď Daimon schmatol tvoju matku. Premohol som ho, ale pre ňu bolo ťažké vyrovnať sa s tým, čo sa stalo. S tým, že jej útočník nebol človek. Ale potom, čo som sa o nich dozvedel, nemohol som len tak stáť a nič nerobiť, zatiaľ, čo tie bytosti sa pohybovali voľne po vonku a ohrozovali nevinných ľudí. Niekedy človek musí zaujať určité stanovisko. Pre seba a pre ostatných.“
Nick sa usmial:„Povedal si, že prežiť chvíľu so mnou je ako niekoľko rokov... to a žiadne dvojité poklepanie, ak ho môžeš vytiahnuť na trojité.“
„A že by si bol radšej súdený dvanástimi, ako nesený šiestimi,“ zamiešala sa do toho Kody.
Savitar si odfrkol: „Vyzerá to tak, že si v oboch svetoch v podstate rovnaký.“
„Myslím, že áno,“ povedal Bubba, „do kelu a ja som si vždy myslel, že som originál. Jediný svojho druhu.“
Zatiaľ, čo prechádzali mestom, Nicka napadlo, či táto udalosť, ktorú Bubba opísal, nespôsobila tiež smrť Bubbovej rodiny v jeho svete. Keď mu Kody prezradila, že Bubbova manželka a syn boli zabití, akosi automaticky predpokladal, že útočník bol človek. Ale ak by to bolo niečo nadprirodzené...
Určite by to veľa vysvetľovalo o Nickovom obľúbenom šialencovi.

Keď zatočili na Ursulines ulicu, oblohu zatemnili mraky. Prišlo to veľmi rýchlo.
Všetci sa spoločne ostro nadýchli.
„To je zlé, že?“ spýtal sa Nick.
Kody prikývla len malý okamih predtým, ako blesk vrazil priamo do ich SUV a naklonil ho nabok. K Bubbovej cti, udržal ho vo zvislej polohe, ale auto bolo ako toast, keď zastavili a tesne na šírku ruky minuli auto zaparkované na kraji cesty. Bubba sa snažil naštartovať motor. Ale ani nepípol.
Nick zaškrípal zubami, keď počul z diaľky až príliš známy zvuk. A ten zvuk sa približoval.
„Prosím, povedzte mi niekto, že to nie sú krídla.“
„Mohli by sme ti to povedať, ale klamali by sme.“Savitar otvoril dvere a poslal výbuch ohňa do vzduchu.
Nick si odopol pás a otvoril svoje dvere.
„Môžeme prebehnúť do Útočiska?“
Kody pokrútila hlavou: „Nick, v tomto svete neexistuje žiadne Útočisko.“
Pri tejto správe mu padla čeľusť.
Nie. To nebolo možné.
Akoby mohlo nebyť Útočisko v New Orleans?
„Čože?“
„V tejto realite nemajú ani Tvaromeničov.“
Nick bol zmätený ešte viac. „Žiadnych? Vážne?“
„Žiadnych,“ zopakoval Savitar, schmatol Nicka a postrčil ho z SUV smerom k obrubníku. „Michael, dostaň deti do kláštora. Budem vás kryť.“
Keď bežali po ulici, Bubba vytiahol pištoľ, ktorú Nick nikdy predtým nevidel. Nick sa pozrel na tmavú oblohu a vyvalil oči pri pohľade na tisícky okrídlených démonov, ktorí mierili priamo k ním.
„Utekaj!“ vyštekol Savitar a poslal ďalšie výbuchy ohňa na démonov.
Nick nezaváhal.
Akonáhle Nick dosiahol múry kláštora, počul výstrely. Začal sa obzerať, ale vedel, že to nie je dobrý nápad. Takýto blázon bol vo filmoch vždy zjedený. A Nick nechcel byť na niekoho jedálnom lístku. Snáď s výnimkou Kody, ale nie, keď boli na smrteľnom úteku pred vecou, ktorá ich chcela zabiť. Vrhol sa k bráne a snažil sa ju otvoriť. Bola zamknutá. A démoni pristávali na ulici pred vchodom do kostola.
Strieľajúc svoje vlastné ohňové výbuchy sa Kody stretla s Nickovim vystrašeným pohľadom. Bez rozmýšľania ju schmatol a hodil na stenu tak vysoko, ako to len šlo. Vyškriabala sa na vrch a potom  sa zaprela a natiahla ruku dole k nemu. „No tak, Nick!“
S rozbehom vyskočil. Jeho ruka sa dotkla tej jej len okamih predtým, než bol strhnutý na zem, na zlú stranu plota.
„Nick!“
Otrasený z pádu, Nick zo seba skopol démona. Ale keď sa pokúsil vstať, na chrbte mu pristáli ďalší traja a znova ho stlačili k zemi. V ušiach mu zvonil ich sykot a mávanie krídlami. Tvár mu pokrylo niečo mokré a teplé.
Krv.
Jeho krv.
Uškrnul sa, keď ho premohla bolesť.
Tak takto to vyzerá, keď sa jeho život končí.
Nie veľkou bitkou proti presile, alebo nejakou vznešenou obetou pre tých, ktorých miloval.
Jeho koniec spôsobia pekelné opice, ktoré na neho slintajú.



4 komentáře: