úterý 15. července 2014

Iluze - Kapitola 11



Nick sa trhnutím prebudil, keď sa okolo neho posunul vzduch. Pripravený k boju, otvoril oči a zistil, že pri posteli stojí desivý Acheron.
Zívajúc si pretrel oči: „Oh, pozrime sa, to Pán Šťastný- Strašidelný prišiel, aby mnou nakŕmil viac svojich domácich maznáčikov.“
„Ako to, že sa ma nebojíš?“

Nick pokrčil ramenami: „Hádam, že som ťa poznal v minulom živote.“
Acheron na neho prižmúril strašidelný pohľad. Naklonil hlavu na stranu, ako keby počúval stopy éteru alebo informácie. To bola ďalšia nespoľahlivá schopnosť, ktorá Nickovi chýbala.
„Thorn mi ponúkol obchod, ak mu ťa odovzdám.“
„Mám si zbaliť svoje veci?“ Nick sa pozrel dole okolo seba. „Ale počkať. Zabudol som. Nemám tu nič, čo by som si mohol zbaliť.“ Povzdychol si unavene. „Ani zubnú kefku. Môj zubár by bol zo mňa sklamaný.“
Ash vydal zvuk najvyššieho podráždenia: „Ako je možné, že vôbec nemáš strach?“
„Jediná vec, ktorej sa musíme báť je strach zo seba samého,“ povedal Nick svojim najlepším prízvukom, potom pokrčil ramenami. „Najhoršie, čo mi môžeš spraviť, je zabiť ma.“
Acheron mu venoval všímavý pohľad. „Najhoršie, čo ti môžeme spraviť, je mučiť ťa.“
Nick sa usmial nad jeho hrozbou. „Bolesť je v pohode. Naozaj. To ma skutočne nevystraší.“
Acheron obrátil oči v stĺp, keď vytiahol niečo spod kabáta a hodil to na Nicka. Pokryla ho nejaká mokrá pavúčia vec.
Nick syčal a zotieral si vláknitý hlien z tváre. „Fuj! Čo je to?“
Smrdelo to ako Stoneové ponožky po týždni tréningu.
Acheron neveriac zastrčil fľaštičku do vrecka. „Dôkaz, že nie si Malachai. Spálilo by to tvoje démonie telo...takže by ma stále zaujímalo, prečo ťa Thorn tak veľmi chce, keď si človek.“
Nick pokračoval v utieraní svojej tváre: „Hovoril som ti. Som neodolateľne roztomilý.“
„Asi by som ťa mal zabiť, len pre istotu.“
Nick prestal s čistením tváre a ruky si utrel do džínsov. „Ja budem radšej, ak to nespravíš.“
„Myslel som si, že smrť ťa nevystraší.“
„Šváby tiež nie a nechcem byť nimi pokrytý. Vieš, čo mám na mysli?“
Pobavený záblesk zapálil tie divné oči.
„Napodiv, rozumiem, chlapče.“
„Dedko?“
Acheron stuhol pri zvuku Siminho váhavého hlasu. Než sa stačil pohnúť, objavila sa v miestnosti. Tvár mala bledú a triasla sa.
„Simkey?” vydýchol Acheron a pritiahol si ju k sebe.
Až vtedy si Nick všimol, že je pokrytá krvou. Niečo ju bodlo do brucha.
Ukázala Acheronovi krvavé ruky, ktoré sa otriasali pod ťarchou jej bolesti: „O-o-oni povedali, že som zlá. Že j-ja musím zomrieť.“
Acheronove oči zaliali slzy: „Kto to urobil?“
Dýchala namáhavo a skôr, ako mu dokázala odpovedať, sa zrútila. Acheron ju položil na zem. Jeho ruky sa v tom momente triasli viac, ako predtým Simi, keď mu slzy tiekli po tvári.
„Neopúšťaj ma, Simkey,“ vydýchol Acheron a vzal jej ruku do svojej.
Nick bol ohromený z Ashovho činu.
Prečo jej nepomôže? Kde sú jeho žiariace ruky a... tie veci, ktoré Acheron normálne robil vždy, keď bol niekto zranený?
„Vylieč ju!“ zavrčal.
Nahnevane sa pozrel na Nicka: „Nemôžem!“
Čože? Nick sa na neho uškrnul: „Máš tu moc. Videl som to.“
Acheron zavrtel hlavou. „Nikdy som nemal moc uzdravovať. Nie, pretože som prešiel a stal sa Harbingerom. Stratil som tieto schopnosti.“
Hnev zalial Nickovo vnútro, keď sledoval, ako je jej dych stále plytší. Rysy jej zbledli. Nebude to už dlho trvať.
A ako ním prechádzala beznádejná zúrivosť, jeho ruky sa zahriali na sopečnú úroveň.
Srdce mu začalo rýchlo biť.
Ona si nezaslúži zomrieť.
Nie takto a rozhodne nie kvôli nemu.
V tom okamihu si Nick spomenul na Menayrine slová, ktoré používala vždy, keď bol chorý, a ako chlapec bol chorý veľmi často, pretože jeho ľudské telo bojovalo s jeho démonickou krvou. Znova a znova, doktori hovorili jeho mame, že to bude zázrak, ak sa dožije rána. Skutočným Cajunskym spôsobom sa im všetkým Nick vzoprel a teraz odmietol nechať Simi takto zomrieť. Bez váhania sa k nej priblížil, pokľakol na podlahu po jej boku a ruky položil na jej rany. Hlboko si vzdychol a začal šepkať slová, ktoré mu Menayra vravela toľkokrát, že sa mu vryli do pamäti.

Počúvaj ma Isis, ako sa modlím.
Nájdi jej bolesť a všetku odnes preč.
Prines nebeské slnečné lúče zhora.
Zabaľ ju do svojej benevolentnej lásky.
Nedovoľ zlu dotknúť sa tohto dieťaťa.
Chráň a opatruj ju po celú dobu.
Ochráň ju pred temnotou, chorobou a horúčkami všetkého druhu.
Uzdrav jej rany svojou najposvätnejšou schopnosťou.
Nie je nič úprimnejšie, čo by som mohol povedať.
Okrem prosby o to, aby si prijala moje pokorné srdce v tejto modlitbe.

Sotva došepkal tieto slová, ruky sa mu zahriali ešte viac,až na neznesiteľnú úroveň. Na jej brucho mu z rúk vyžarovala oranžová žiara, podobná ako tá, ktorú zvyčajne používal Acheron.
Simi zajačala. Acheron odhodil Nicka na stenu a vzal Simi do náruče. Zatiaľ, čo ju húpal, vypustil mučivý výkrik bolesti, ktorý prišiel z najtemnejšej časti jeho duše.
Vyplašený a omámený Nick zavrtel hlavou a snažil sa sústrediť a postaviť sa z podlahy, kde pristál.
„Dedo, prosím... držíš ma tak pevne, že nemôžem dýchať.“
Nick si nebol istý, kto je viac ohromený. On alebo Acheron.
Staroveký Atlanťan sa odtiahol a pozrel na dievča, ktoré držal. Z tváre jej odhrnul vlasy. „Simi?“
Podráždene sa na neho pozrela: „Ešte stále ma dusíš.“
Namiesto toho, aby ju pustil, Acheron si ju pritisol k hrudi a držal ju ako malé dieťa. Ponad Simine rameno sa Acheron stretol s Nickovým pohľadom. „Ako si to urobil?“
Nick pokrčil ramenami: „To keby som vedel. To bolo proste niečo, čo hovorievala moja teta nado mnou, keď som bol chorý alebo zranený.“
Simi potiahla Acherona za rukáv, aby si získala jeho pozornosť. „Dedo, niekto sa vlámal dnu a napadol ma. Musíme nájsť Asha a uistiť sa, že je v poriadku.“
Predtým, ako ju pustil mu zahoreli oči červenou farbou. „Ty tu zostaň s ňou. Ja sa hneď vrátim.“
Prižmúril oči na Nicka: „Nedovoľ, aby sa jej niečo stalo, inak ti predvediem, čo je nepredstaviteľná bolesť.“ Zmizol.
Simi si prešla rukou po roztrhanom tričku, ktoré boli nasiaknuté krvou. Potom sa pozrela na Nicka.
„Kto si?“
„Úprimne? Neviem. Nikdy som nebol schopný čokoľvek vyliečiť a bolo mi povedané, že nemôžem. Nemám potuchy, čo sa stalo, alebo prečo sa to stalo. Naozaj. Ale som rád, že to fungovalo.“
„Ďakujem ti, že si ma zachránil.“
Vtiahla ho do náručia a objala ho. Skôr, než ho pustila, pobozkala ho na líce.
Vzápätí vypleštila oči, pretože obaja začuli zvonka zvuk brutálneho boja. Znelo to, akoby dve stredoveké armády išli proti sebe so všetkým, čo mali. Spolu z výkrikmi sa ozývali výbuchy a syčanie. Nick sa postavil medzi ňu a hluk. „Neboj sa. Nedovolím, aby ti ublížili znova.“
Simi mu položila ruku na plece. „Vždy si tak galantný?“
„Pri dámach, vždy,“ usmial sa na ňu. „Chlapi na druhej strane by si to mohli rozdať medzi sebou.“
Pripravil sa na boj, keď sa v miestnosti pred nimi zablyslo jasné svetlo. V miestnosti sa objavil mladší Ash. V očiach sa mu odrazila panika, keď zazrel svoju sestru. Rozbehol sa dopredu, aby ju objal, presne tak, ako to spravil predtým Acheron, keď si uvedomil, že je zranená. „Si v poriadku?“
Prikývla. „Ty?“
„Hej. Schovával som sa v tieňoch a snažil sa ťa nájsť, až ma uvidel dedo a poslal ma sem. Čo je to za veci, čo sa sem dostali?“
„Neviem. Nikdy som nič také nevidela.“
Obaja sa s očakávaním pozreli na Nick, ktorý s obavami o krok ustúpil.
„Čo je? Nemám tušenie, čo vydáva ten zvuk. Na rozdiel od vás dvoch som ich vôbec nevidel.“
Celá miestnosť sa otriasla tak silno, že ich to zrazilo z nôh. Nick si uvedomil, že je znova na posteli. V jednej sekunde boli v miestnosti a v druhej sa ocitli vo vnútri veľkej bezdverovej študovni s Veľkým Strašidelným Ashom. Výraz na jeho tvári hovoril, že nie je správny čas na otázky typu, „požičiaš mi kľúče od auta?“ alebo „ušetríš môj život?“
Pritiahol si svoje vnúčatá k sebe a držal si ich pri boku, zatiaľ, čo prižmúril oči na Nicka. Zlosť v ňom bola priam spaľujúca. „Vieš, akí vzácni sú Arelim?“
Nick znervóznel:  „Vzhľadom k tomu, že som nikdy predtým tento termín nepočul, môžem len hádať, že veľmi. Prečo?“
„To ja sa pýtam teba, prečo. Prečo by mali ísť po obyčajnom ľudskom chlapcovi?“
Nick pokrčil ramenami: „Pre môj sexi šatník?“
Acheron zavrčal, odhalil svoje tesáky a zosilnel zovretie na jeho vnúčatách. „Mal som bojovať tvojimi šikovnými ústami.“
Predtým, než to mohol Nick komentovať, Acheronvykríkol.
„Xirena!”
Ash sotva stihol dokončiť meno, keď sa pred nimi zjavil obrovský Charont démon.
Nickovi padla čeľusť. Ako to bolo možné? Savitar mu povedal, že v tejto oblasti nie je žiaden Charont. Už už to chcel podotknúť, ale potom sa rozhodol počkať. Pravdepodobne nebol ten správny čas na túto tému. A tento Charont, ktorýsa objavil, bol ešte viac nevrlý ako Simi, keď jej došla barbecue omáčka, skôr ako dojedla svoje jedlo.
Xirena mala blond vlasy, červené oči a bola vyššia ako Acheron. A zatiaľ, čo NickovaSimi bola vždy roztomilá a trochu desivá, táto bola krásna a desivá.
Ak takto vyzerá dospelý Charont, Nick by mal Siminurozkošnosť oslavovať každý deň.
Nicka zaujímalo, či Xirenine náhle objavenie znamenalo, že jej chce Acheron dať fľašu barbecue omáčky, venovať jej Nicka a popriať „Bon appétit.”
„Povolal si ma, pán môj?“
Desivý Acheron pustil svoje vnúčatá a postrčil ich smerom k nej. „Ochraňuj ich svojim životom. Zavolaj ma, ak sa niečo stane v ich blízkosti.“
Poklonila sa mu.
„Dedo-“ Simi s bratom a Xirenou zmizli skôr, než stihla povedať niečo viac.
Acheron obrátil svoju plnú pozornosť na Nicka, ktorý sa náhle cítil ako komár v pohári vo vedeckom laboratóriu. „A teraz sa my dvaja porozprávame.“
„Myslel som si, že to sme už urobili.“
„Nie... a ak mi nepovieš o sebe úplne všetko, nakŕmim tebou môjho Aamona. Ale nie skôr, ako ti vyrvem všetky vnútornosti len tak, aby si si užil úplnú agóniu. Rozumel si?“

 Nick sa nezľakol tej hrozby, chápal to. Hlavne preto, že poznal tú starovekú bytosť, ktorá sa v ňom ukrývala.
„Chápem. Ale najskôr mi musíš sľúbiť, že ma nevydáš mojim nepriateľom, alebo, že neublížiš ľuďom, na ktorých mi záleží.“
Acheron sa uškrnul:„Zbláznil si sa, že sa pokúšaš so mnou uzavrieť dohodu?“
„Nie.“ Nick si držal svoje emócie pod kontrolou a utlmil svoj sarkazmus. „Ak mám umrieť, tak podľa mojich vlastných podmienok a sám. Nebude to potom, čo ti poviem niečo, čo by mohlo ublížiť veľa ľuďom, na ktorých mi záleží. Rozumieš mi?“
Staroveký nesmrteľník o tom najskôr uvažoval, až potom sa podvolil. „Veľmi dobre.“
Nick zdvihol hlavu a zaváhal.
„Nepovedal si kúzelné slovíčko.“
„Prosím?“
„Nie. Sľub, že ma nevydáš nepriateľom a že neublížiš nikomu, na kom mi záleží.“
Výraz Acheronovej tváre odzrkadľoval jeho hnev a podráždenie. Ale našťastie sa to neobjavilo v jeho konaní. „Fajn.“ Povedal nakoniec.
„Sľubujem, že ťa neodovzdám nepriateľom, ani nedovolím, aby bolo ublížené ľuďom, ktorých miluješ, kvôli tomu, čo mi povieš.“
„To ťa zaväzuje v tejto realite, však? Raz si mi povedal, že nemôžeš sľub vziať späť bez toho, aby si neumrel.“
Acheron stuhol: „Nič také som ti nepovedal.“
Nick zdvihol ruky, aby upokojil rastúci hnev, ktorý spôsobil, že sa Acheronove oči znova zmenili na červené, tak, ako mala Xirena.
„Pravda alebo lož. Nemôžeš porušiť sľub?“
Acheron znova najskôr zaváhal, až potom odpovedal. „Pravda.“
„Dobre.“ Nick sa zhlboka nadýchol a pripravil sa na najhoršie, pretože si nemyslel, že Ash príjme dobre tieto novinky. „Naozaj som Malachai.“
Bingo. Acheron ho zovrel mysľou a pritlačil k stene s takou silou, že sa to počítalo.
„Je to pravda!“
Nick bol za hrdlo zdvihnutý zo zeme.
„Neklam! Si človek!“
„Oddelil som sa od svojho tela.“
„Áno, to sa o chvíľu stane.“
Nick zavrtel hlavou: „Vážne, vole? Hovorím pravdu a toto je to, čo mi chceš spraviť?“
Stisk na krku povolil tak rýchlo, že skoro spadol na zem.
Acheronove oči sa znova zmenili na strieborné a on sa začal prechádzať po malej ploche pred Nickom. „Veľmi dobre. Vysvetli.“
Šúchajúc si krk, Nick sa snažil medzi nimi vytvoriť nejakú vzdialenosť. Niežeby na tom v skutočnosti záležalo, ale cítil, že to tak má trocha viac pod kontrolou.
„Niekto ma nejako oddelil od môjho tela a poslal ma sem, do tvojho kráľovstva.“
„A telo, v ktorom si teraz? Chceš mi povedať, že nie je tvoje?“
Nick napriahol ruky. „Rozhodne nie je moje. Ver mi. Vo svojom reálnom tele som oveľa vyšší. Toto patrí nejakému ľudskému dieťaťu, ktoré som nevidel nikdy predtým, kým som sa neprebudil ako on. Myslím, že bol poslaný do minulosti, aby žil v mojom tele, kým ja som bol vrhnutý do tejto oblasti a som v jeho vnútri. Ale on má lepšie oblečenie v skrini. Vďaka jeho mame.“
Acheron zaklial: „Idú po tebe Arelim a mňa napadli, lebo chceli, aby som ťa vydal. Mohol by si mi povedať prečo?“
„Pretože som Malachai?“
Acheronové oči opäť sčervenali.
„Kamoš, pozri sa, ja neviem. Dobre? Neviem, čo sú zač, takže nemôžem ani hádať, prečo idú po mne. Najčastejšia odpoveď vždy, keď ma chce niečo zjesť, alebo ma chytiť je, že som syn svojho otca. Ak máš nejakú inú odpoveď, som samé ucho. Osobne by som bol rád, keby ma chceli, aspoň raz za čas, pre niečo iné, napríklad pre môj sexappeal.“
Acheron sa znova začal prechádzať. „To vysvetľuje záujem Thornovej skupiny.“
„Je to môj neodolateľný sexappeal?“
Ash úplne ignoroval jeho poznámku.
„Vzhľadom k tomu, že si Malachai, máš možnosť mu veliť v tejto dimenzii.“
„Naozaj? Pretože som mu povedal, aby mi dal pokoj, ale rozhodne hrá Beethovena.”
Ash sa zastavil a na tvári mal výraz zmätku zmiešaného so žiaľom. „Skladateľ? Prečo by mal hrať jeho hudbu?“
Wou, staroveká beštia, ktorá by mohla zjesť na večeru dospelého muža, môže byť pozoruhodne tupá.
„Nie. Thorn hral hluchého. Ako Beethoven.“
Acheron zavrtel hlavou: „Kde sú tvoje schopnosti.“
„Kiež by som to vedel. Prial by som si ich mať. Boli zviazané, keď zomrel môj otec.“
Acheron sa znechutene zatváril, akoby stál po kolená v stoke. „Prečo?“
„Pre moju bezpečnosť. Dlho a tvrdo som sa učil ovládať svoje vlastné schopnosti, aby som nezabil niekoho, koho som nechcel. Posledná vec, ktorú každý z nás chcel bolo, aby som mal ešte väčšiu moc, ktorú nebudem mať pod kontrolou. Mohol som prísť o oko, alebo nejakú inú časť tela alebo tak niečo... poprípade si niečo pridať.“
Zdalo sa, že to Asha ešte viac zmiatlo.
„Ty si nemal svoje schopnosti od narodenia?“
„Nie. Netušil som, že som syn Malachaia, zistil som to len pred pár mesiacmi. Naozaj.“
„Fascinujúce.“ Ash sa odmlčal a zamračil sa na neho. „A tvoja matka je aký druh démona?“
„Žiadny. Ona je človek.“
Ash bol prekvapený z tejto informácie. „Prečo?“
„Prečo, čo?“
„Prečo by Malachaisplodil dieťa s človekom?“
Nick pokrčil ramenami. „Som si istý, že to nemal v úmysle. Rozhodne si o mne veľa nemyslel. Iné, než mužské plody jeho slabín bolo horlivé sklamanie.“
Ashove zamračenie sa prehĺbilo a znova sa začal prechádzať. „V tvojom svete si sa vychovával sám? Ako sirota?“
„Nie. Bývam so svojou mamou.“
„Ktorá ťa nenávidí.“
Nick sa uškrnul pri tomto predpoklade. Vlastne, nebolo to príliš pritiahnuté za vlasy. Malachai mal byť nenávidený svojou matkou. Ale vadilo mu, ak hovoril niekto niečo zlé o jeho mame.
„To ťažko. Som všetko, čo má a miluje ma viac, než čokoľvek na svete.“
Acheron zavrtel hlavou. „Si totálna hračka prírody.“
„Excusez, pischouette! Už si sa v poslednej dobe pozrel do zrkadla? Tiež by si nevyhral práve cenu normálnosti. Skôr vyzeráš, akoby si sa ťahal stredom podivného lesa a šiel späť len preto, aby si sa znova pohádal.“
Acheron neveriacky nadvihol obočie. „Nazývaš ma malým dievčatkom?“
„To je všetko, čo máš z toho, čo som ti práve povedal?“
„Nie. Počul som každé slovo, len som ohromený, že máš tu drzosť ma urážať.“
„No, dobre. V prípade, že si si nevšimol, strach nie je práve môj priateľ. Nepozývam ho do svojho domu, ani s ním nechodím na obedy, tak ma necháva osamote.“
Ash si pretrel čelo. „A napriek tomu si spolovice človek...“
„Čo tým myslíš?“
„Nikdy by si nemal prežiť s krvou Malachaia. Ľudia sú slabí. Nikdy som nepočul, že by sa to stalo niektorému Malachaiovi pred tebou.“
„Ak by si spoznal moju mamu, pochopil by si to. Je krásna a milujúca. Anjel v ľudskej podobe. Nikto nie je ako ona.“
„Musí byť špeciálna, ak milovala dieťa, ktoré počala, ako si ty.“
Ublížilo by mu to viac, ak by to nebola pravda. Bola to vina, ktorá zaťažovala Nickove srdce.
„Nikdy mi nič také nepovedala. Vedel som, že nemilovala môjho otca, ale predpokladal som, že to preto, lebo bol zločinec. Ani raz mi nedala dôvod na pocit, že by som bol odlišný od akéhokoľvek iného plánovaného dieťaťa, ktoré malo oboch rodičov.“
Dusili ho slzy, keď si spomenul na všetky tie chvíle, keď jeho matka obetovala svoj život a dôstojnosť, aby mu dala veci, ktoré potreboval, že si ani neuvedomil, akí chudobní naozaj boli. Vždy sa o neho starala tak, akoby bol pre ňu tá najcennejšia vec na svete.
„Naozaj svoju matku miluješ,“ Acheron povedal neveriacky.
„Hovoril som ti to.“
Ash sa na neho naďalej uprene díval, akoby voňal ako Mark v jeho „špeciálnom“ loveckom obleku.
„Malachai schopný lásky...“
„Hej, nikto nie je dokonalý.“
Acheron sa zasmial: „Nemáš ani poňatia.“
„Vlastne, mám.“
Atlanťan sa odmlčal a znova sa začal prechádzať. Keď Ash začal tak intenzívne premýšľať, Nick uvažoval o tom, že ho preruší. Naozaj chcel, ale vzduch, ktorý sa vznášal okolo Asha naznačoval, že potrebuje pár minút, aby si utriedil myšlienky. A to bolo niečo, čomu Nick rozumel lepšie, než ktokoľvek iný. V jeho živote nebol nič jednoduché a ľahké a už vôbec nie normálne. Mnohokrát mal sám problémy pochopiť jeho realitu.
Konečne, Acheron znova prehovoril: „Prečo si zachránil Simi potom, čo som ti urobil?“
„Bolo to tak správne. Nikdy mi neublížila. Nie je to jej vina, že jej dedko je blbec.“
„A môj Aamon? Držal si si ho od tela, ale nebojoval si s ním.“
Nick pokrčil ramenami: „Neurazil moju mamu. Nemal som s ním žiaden skutočný problém.“
Pozrel sa dole na rany na jeho predlaktí.
„Pár uhryznutí nie je nič, čo by sa nezahojilo.  Nemal som pocit, že by som musel Lassie nakopať pre jeho vlastnú blbosť. Stačilo, že bojujeme my dvaja proti sebe. Nebolo nutné pridávať ho do nášho sporu. Ale, kamoš, vážne by si mu mal kúpiť zubnú kefku alebo mentolky, pretože, oh, človeče, jeho dych je fakt odporný.“
„A ty si Malachai.“ Jeho hlas napovedal, že sa Ash nevie zmieriť s akýmkoľvek súcitom v Nickovej DNA. Dávalo to zmysel. Ako Malachai by nemal prejavovať vôbec žiadny súcit. Pri nikom.
Ale tak tomu nikdy nebolo. NickGautier bol iný druh beštie.
Unikátny sám sebou.
Nick sa usmial na zmäteného Atlanťana.
„To je to, čo mi povedali všetci, čo ma napadli. Predpokladám, že nemôžu všetci klamať.“
Acheron si dal ruky v bok a unavene vydýchol. „Budem úprimný. Prvé, čo ma napadlo bolo, že ťa zabijem rovno tam, kde stojíš.“
„Možnosť B?“
Ash si odfrkol nad jeho sarkazmom. „Pomohol si mojej vnučke. Len kvôli tomu ti udelím milosť.“
„Gracias.”
„Danada.” Ash sa najskôr odmlčal až potom znova prehovoril. „V skutočnosti to je niečo. Si hrozba pre moju rodinu a preto mám len jedinú možnosť.“
Smrtiaci tón jeho hlasu spôsobil, že Nickovi prebehol mráz po chrbte. „A to je?“
„Musím sa ťa okamžite zbaviť.“
Podľa ľadového tónu Nick vedel, že tým Acheron nemyslí, že ho vezme k sebe domov.
Ash sa ho s najväčšou pravdepodobnosťou chystá zabiť.

4 komentáře: