úterý 22. července 2014

Iluze - Kapitola 12 1/2



V jednej sekunde boli v Ashovej študovni, v druhej sa ocitli uprostred masívnej a pôsobivej bojovej zóny. Krásni okrídlení vojaci bojovali s Aamonmi vo vlčej podobe a pekelnými opicami. Požiarne výbuchy sa miešali s vrčaním, syčaním a preklínaním. Akonáhle okrídlení vojaci zbadali Nicka, stiahli sa z boja a pozerali sa na neho. Všetko sa náhle zastavilo.

Hej, bolo to znepokojujúce. Bol to taký pocit, akoby stál nahý v strede telocvične uprostred zhromaždenia.
Vysoký okrídlený vojak, ktorý mal na sebe červeno zlatú zbroj, sa k ním pomaly približoval. Svetlé blond vlasy mu padali na ramená. Viac než to, bol tak nádherný, že modely predvádzajúci plavky by zozeleneli závisťou.
„Takže, Acheron, predsa len si prišiel k rozumu.“ Náhle sa zarazil, rovnako ako Kody, keď sa snažila odísť z Karminho domu. Akoby sa dotýkal neviditeľného silového pola, keď hľadel na Asha. „Čo je toto?“
Ash mu na otázku odpovedal svojou vlastnou. „Prečo chceš tohto chlapca?“
„To nie je tvoja starosť, Atlanťan. Teraz ho odovzdaj, inak prevalcujeme celý tento dom.“
S pochmúrnym leskom v očiach, Ash nepoľavil. „Si ochotný ísť do vojny kvôli človeku?“
Po tvári vojaka sa rozšíril pomalý úsmev. „A ty si?“
Nick zadržal dych, nakoľko podľa tohto rozhovoru visel jeho život na vlásku. Nemal potuchy, prečo ho okrídlení vojaci chceli, ale bol si istý, že to nebolo preto, aby ho poslali domov so šteňatami, ružami a dúhou.
Vojak sa pozrel cez plece na zvyšok svojej armády a povedal niečo, čomu Nick nerozumel. Zrazu, všetci v jednom súzvuku odhodili svoje zbrane a poslali zvukový lúč smerom na Asha a Nicka. Nick očakával, že sa to odrazí od silového poľa.
Ale nestalo sa tak.
Práve naopak, tvrdo to zasiahlo jeho aj Asha.
Nick narazil o stenu takou silou, že mu to vyrazilo dych. Chrbát ho pálil a zrak sa mu rozostril. Teraz sa cítil ako opitý.
Vodca prekročil Ashovo telo, schmatol Nicka za ruku a vytiahol ho na nohy.
„Kto si?“ Vydýchol Nick.
„Smrť.“
Nick si odfrkol pri jeho arogantnom tóne. „Bez urážky, ale toho muža som stretol a je oveľa väčší frajer než ty... a tiež je krajší.“
Smejúci sa vojak ho chytil pod krkom a dusil ho.
„Ameretat!“ Acheron zavrčal, keď sa pomaly postavil na nohy. „Nechaj ho na pokoji!“
Vojak odstrelil Asha preč, zatiaľ, čo zvýšil tlak na Nickovom hrdle. Nick už nemohol dýchať a tak sa snažil uvoľniť Ameretatové zovretie, ale nebolo nič, čo by mohol urobiť. Tvár mu horela. V ušiach mu prudko zvonilo. Práve vo chvíli, keď začal modrať, Ameretat odletel. Vzápätí si Acheron hodil Nicka cez rameno a teleportoval sa s ním.
Nick kašľal a sipel, pokúšal sa zaostriť pohľad, aby zistil, že sa opäť nachádzajú v Ashovej študovni. Ash ho postavil na nohy a odstúpil.
Nick sa roztrasene zasmial, keď sa stretol s Ashovým pohľadom. „Priznaj to, Ash. Som príliš roztomilý na to, aby som bol zabitý.“ Zamrkal mihalnicami.
Na sekundu si bol istý, že ho Ash vydá Amertatovi a ten ho bude dusiť po zvyšok jeho života.
Konečne, Ash prevrátil oči a ironicky sa usmial. „Keď ťa vrátime tvojej mame, mal by si ju objať a poďakovať jej.“
„Nie, že by som to nerobil vždy, ale prečo konkrétne teraz?“
„Kvôli skutočnosti, že jej nemôžem zlomiť srdce tým, že urobím to, o čom som presvedčený, že by bolo najlepšie pre každého. Odovzdať ťa.“
Nick sa zhlboka nadýchol napriek bolesti v krku. „Obaja sme ti vďační za tvoju zdržanlivosť.“
Ash ignoroval jeho poznámku. „Nikdy predtým som sa nesnažil poslať niekoho do alternatívneho vesmíru. A už vôbec nie poslať niekoho tam a iného vytiahnuť odtiaľ von. Ale-“
„Počkať.“ Nick sa vyhol Acheronovej ruke.
„Čo je?“
„Aj moja priateľka je tu.“
Ash sa na neho neveriacky pozrel. „Ako to myslíš?“
„Keď ma napadol Thorn, nejako som ju sem pritiahol. Rovnako, ako som zachránil Simi. Netuším, ako sa to stalo. Jednoducho sa to stalo.“
Ash v duchu zaklial a pozrel sa na Nicka. „Kde je?“
„Bola v kláštore, keď ma uniesli tvoje pekelné opice. Predpokladám, že tam už nie je, ale to je len odhad.“
Výraz na Ashovej tvári napovedal, že sa chystá dotiahnuť jeho hrozbu do konca a vrátiť Nicka jeho nepriateľom. „Je človek?“
„Tak nejako.“
Ash znova zaklial. „Viem, že by som sa to nemal pýtať, ale zvedavosť je horšia než môžem zniesť. Aký druh človeka?“
Diskutujúc so svojim zdravým rozumom o odpovedi sa Nick rozhodol, že Acheronovi dlhuje nejaké vysvetlenie za to, že nedovolil, aby zomrel v rukách Ameretata. Ale mal zlé tušenie, že sa to Acheronovi nebude páčiť.
„Je duch.“
Acheron sa na neho zamračil. „Duch?“
Prikývol. „Divné, že? Ale je to pravda.“
„Nemôžem ťa poslať späť a ty ju znova privoláš?“
„Bol by som radšej, keby nie... len pre prípad, že by som nemohol. Bez urážky, ale označenie priateľka znamená, že som k nej akýmsi spôsobom pripojený a bol by som veľmi nahnevaný, ak by sa ona nevrátila a ja áno.“
„Aký druh idiota randí s duchom?“
Na Ashovi bolo vidieť, že ho tak či tak chce vrátiť domov. Pokiaľ mu nezazvonil telefón. Vytiahol ho z vrecka a skontroloval meno volajúceho. Po pár sekundách váhania urobil zvuk podráždenia a nakoniec hovor prijal. „Savitar... už je to dlho.“
Vďačný za milosť, Nick potichu povedal ďakovnú modlitbu za skvelé načasovanie Savitara.
Nový pohľad Asha jeho smerom mu napovedal, že je hlavným predmetom ich rozhovoru. Rozhovor, ktorý bol zhoršujúci sa bez ohľadu na smútok, ktorý obliehal Asha.
Nick si priložil ruku k ústam. „Povedz Savovi, že ho pozdravujem.“
Acheron varovne prižmúril oči.
„Dobre, privediem ho k tebe.“ Vypol telefón, otočil sa k Nickovi a schmatol ho za ruku. Skôr, ako mohol Nick čo i len mrknúť sa zjavili v Burdette sídle. Jeho matka s Bubbom sedeli na gauči, kúsok od nich bol Savitar, kým v rohu stála Kody a okusovala si nechty. Vedľa nej stál vysoký blondín, o ktorom Nick predpokladal, že je Mark. V okamihu, keď ho Kody uvidela, spustila ruku dole a venovala mu úsmev, ktorý zapálil každý mužský hormón v jeho tele.
„Oh, vďaka Bohom.“ Rozbehla sa k nemu a pevne ho objala. „Mali sme o teba strach.“
 Nick zavrel oči a vdychoval sladkú vôňu jej vlasov. Aspoň na chvíľu zabudol na výprask a všetko to okolo. Neexistoval žiaden výraz na to, čo cítil, kedykoľvek s ním bola Kody.
„Priateľka?“ Spýtal sa Acheron sarkasticky.
 Nick sa usmial. „Snáď si nemyslíš, že by som len tak niekomu dovolil, aby ma takto obťažoval, či áno?“
„Teraz už nie.“ Zamumlal Ash, keď uzamkol pohľad so Savitarom. Medzi nimi prešlo niečo temné, čo svedčilo o tom, že mali za sebou zlú spoločnú históriu. Ale to, čo si Nick nenechal ujsť bol spôsob, ako Kody zareagovala, keď si uvedomila, že s ním prišiel Acheron. Bolo to len veľmi jemné. Len sa jej naplo telo. Záblesk bolestného uznania v jej očiach. Väčšina ľudí by to nezachytila, ale Nick vnímal všetky jej zmeny.
Poznala Acherona. Dobre. Nick sklonil hlavu a stretol sa s jej pohľadom.
„Čo sa deje?“ Zašepkal.
Odmietla odpovedať, len pokrútila hlavou. „Nič.“
Ale Nick vedel, že sa niečo deje. Bolo to ďalšie jej tajomstvo, ktoré s ním odmietala zdieľať. Chodila s Acheronom alebo tak niečo?
Do riti, dúfal, že nie. To by mu pokazilo náladu ešte viac, ako keď Bubba pozval na rande jeho mamu. Bez ohľadu na to, že tí dvaja boli v tejto realite zosobášení.
Bol z toho všetkého chorý.
„No.“ Povedal Ash Nickovi. „A teraz, keď ste sa zišli, poďme sa zbaviť Vás oboch.“
Savitar si odfrkol. „Nebude to fungovať.“
Acheron sa zamračil na Savitara. „Čo tým myslíš?“
Savitar trhol bradou smerom k Nickovi. „Bol rozštiepený. Nemôžeš ho poslať domov a priviesť to druhé dieťa späť.“
„Ako to vieš?“
„Ako to, že to nevieš?“ Vyzval Savitar Asha.
Ash prevrátil oči a uškrnul sa.
„Kedy v poslednej dobe si mal v niečom pravdu?“
„To bolo ľadové, rana pod pás.“
Keď už to vyzeralo na hádku, Kody sa medzi nich postavila.
Ashovi sa vrátil zamračený výraz, keď sa na ňu zahľadel. „Poznám ťa?“
Kody najskôr sťažka prehltla a potom zakrútila hlavou. „Prosím, nebojujte medzi sebou.“
„Si si istá, že sa nepoznáme?“
Nick zadržal dych a čakal na odpoveď na Ashovu otázku.
Kody si odkašľala a pozrela sa na Nicka. „Nikdy sme sa nestretli.“
Savitarovi sa zvlnili pery a postavil sa k stene. Založil si ruky na prsiach a uškrnul sa na Acherona. „Dvojitá transmutácia cez rozmery... nič, čo by si mohol spraviť, že?“
Ash ukázal na Nicka. „Ak to bolo vykonané, musí sa to dať vrátiť späť.“
„Ale my nehovoríme o premene železa na zlato, ty skvelý alchymista Acheron.“ Opáčil mu Savitar. „My musíme transformovať súčasne dve živé bytosti cez rozmery. Nikdy som nepočul, že by sa dalo niečo také spraviť. Ty áno?“
Acheron neodpovedal.
„Tak čo?“ Vyzval ho Savitar.
„Áno.“ Ash ukázal na Nicka a Kody. „Ako inak sa sem dostal?“
Savitar vypustil veľmi hrubý zvuk, po ktorom nasledovalo ešte hrubšie gesto.
„Môžu mať Arelim tú moc?“
Každé oko v miestnosti sa obrátilo na Nicka s intenzitou tak znepokojujúcou, že pocítil náhlu potrebu ubezpečiť sa, že jeho dezodorant ešte stále zaberá.
Kody sa na neho zamračila. „Odkiaľ poznáš ten termín?“
Intenzívny pohľad ešte viac zintenzívnel. „Ehm... predtým sme na nich narazili.“
„Čože?“ Zhíkla. Tvár jej zbledla.
„Zaútočili na môj domov a poranili mi vnučku.“
Kody zalapala po dychu a po Acheronových novinkách zbledla ešte viac. „Stalo sa jej niečo? Je Mia v poriadku?“
Acheron sa zamračene posunul pohľadom na Savitara a zvažoval, či má Kody v hlave všetko v poriadku. „Kto je Mia?“
„Tvoja vnučka.“
„Myslel som si, že Asha nepoznáš.“ Prerušil ich Nick.
Kody od neho odstúpila.
„Moja vnučka sa volá Simi.“
Kody si pritisla ruky k tvári. „Ospravedlňujem sa. Stále zabúdam, že tu je všetko tak iné.“ Pozrela sa na Acherona. „Je v poriadku?“
Ash trhol bradou k Nickovi. „Zachránil ju... nejako ju uzdravil.“
Nick zdvihol ruky, keď sa k nemu Kody otočila a dožadovala sa vysvetlenia. „Nepýtaj sa. Neviem. Stále tu nemám žiadne schopnosti. Ale je tu niečo, čo som zistil, čo je ešte zaujímavejšie ako moje schopnosti. Ash ma žijúceho Charonte.”
Teraz bol rad na Acheronovi, aby bol v strede pozornosti.
Savitar sa neveriacky odstrčil od steny. „Myslel som si, že sú všetci mŕtvi.“
Predtým ako Ash prehovoril, objavil sa mu tik v čeľusti. „Stále mám Xirenu.”
Savitarov výraz potemnel. „Prečo si mi to nepovedal?“
„Nikdy som neplánoval povedať to niekomu, kto by to prežil. Prisahal som, že ju ochránim. Ona a moje vnúčatá sú na mieste, kam sa nikto nedostane. Ani ty.“
Ash sa obrátil späť k Nickovi a Kody. „Ale jeden Charonte nie je nič proti celému práporu Arelim.“
„Kto ich viedol?“
„Ameretat.”
Kody si pritlačila chrbát ruky na ústa a vzdialila sa od nich. Mala výraz, ktorý Nick viac než poznal.
„Ty ho poznáš.“ Povedal ako fakt, nie ako otázku. K jeho prekvapeniu prikývla. Wow, ona mu vlastne odpovedala na otázku bez toho, aby sa vykrúcala. To bol zázrak.
„Alebo, lepšie povedané, poznám toho z našej doby. Je brutálny, ale pod vedením iných. U nás by ale nezaútočil na jeho vlastných. Ale toto...“ Stretla sa s Acheronovým pohľadom. „Čo chcel?“
Ash ukázal na Nicka. „Tvojho priateľa. Spútať ho a zbaviť sa ho.“
„Napadli vás u teba doma a napadli nevinných...“ Jej hlas bol sotva viac než šepot. „To je tak zlé.“
Nick zmenšil vzdialenosť medzi nimi. „Čo?“
Keď sa na neho pozrela, zahryzla si do pery. Strach v jej očiach spôsobil, že sa mu stiahol žalúdok. Nezniesol, keď bola ranená, alebo keď sa niečoho bála.
„Myslím, že viem, čo sa stalo. Keď som ťa nedokázala zabiť, Sraosha a ostatní sa museli spojiť, aby ťa rozdelili na dve polovice v časovom období. Dokonca aj ako nezrelý Malachai si pre nich príliš silný. To je dôvod, prečo ma najskôr poslali k tvojim predchodcom. Dúfali, že nedôjde k tvojmu narodeniu.“
Položila mu ruku na tvár. „Naozaj nemáš tušenie, aký silný budeš už o pár rokov. Ako je Ambrose Malachai smrtiaci a krutý. A keď sme povinný zabrániť tejto tvojej sile, musíme využiť všetky možnosti, ako to urobiť.“
Savitar ukázal na Nicka. „Ale ako?“
Pokrčila plecami a spustila ruku z jeho tváre. „Sú strážcovia Času a Poriadku. Predpokladám, že keď ma mohli posielať z časového obdobia do iného časového obdobia, aby som bojovala s jeho predkami, tak mohli tiež premiestiť Nickovú dušu do tohto bez jeho tela. Je to jediná možnosť, ktorá mi dáva zmysel.“
„Tak ako to vrátime späť?“ Spýtal sa Nick.
„Nijako.“ Kody stisla pery. „Ale dovoľte mi, aby som sa s nimi spojila a uvidím, či môžem zistiť niečo viac. Ak by sa mi podarilo dozvedieť sa, ako to spravili, mohli by sme byť schopný vrátiť to.“
Nick k nej sklonil hlavu. Kody išla za Ashom. „Môžeš ma vziať k sebe domov, aby som sa odtiaľ mohla teleportovať?“
Nickovi sa to nepáčilo. Prečo by chcela byť osamote s Acheronom?
„Prečo sa neteleportuješ odtiaľto?“
Pozrela sa na neho. „Chcú teba, Nick. Zrejme za každú cenu. Nechcem, aby ma použili ako lokalizátor a potom na vás všetkých zaútočili. Nechaj ma ísť tam, kde viem, že ma nepoužijú na to, aby ťa vystopovali.“
Obrátila sa k Ashovi. „Predpokladám, že tvoj dom je tienený, nie?“
„Hej. Ešte som neprišiel na to, ako sa im podarilo na nás zaútočiť.“
Kody to vedela, ale bolo to tajomstvo, o ktoré sa nechcela podeliť s nikým. Dokonca ani s jej strýkom. Už mala dosť problémov so svojimi ľuďmi. Nebolo potrebné to ešte zhoršovať. Keď odchádzala, Nick ju zastavil. „Buď opatrná.“
„Ty tiež.“ Pobozkala ho na tvár a potom dovolila Acheronovi, aby ich teleportoval do svojho domu.


3 komentáře: