neděle 3. srpna 2014

Iluze - Kapitola 13



Kody sa vyhla Ameretatovej ruke. Snažila sa teleportovať preč, ale nešlo to. Bez žiadnej inej možnosti sa rozbehla ku dverám. Hodili po nej ohnivé gule, aby jej zabránili v úteku. Niektoré z nich boli tak blízko, že jej popálili ruky. Vyhla sa im ako najlepšie to šlo a privolala si svoje brnenie na ochranu. Našťastie, časť jej schopností stále fungovala. Keby tak chcela tiež fungovať jej schopnosť teleportácie. To by bolo proste perfektné. Ale bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nemohla uniknúť. Krútiac sa a skákajúc prebehla cez celú miestnosť a zamierila k hlavným dverám. So žiadnym jasným plánom, alebo cieľom sa dostala skoro až k ním, keď ju niekto schmatol zozadu, hodil ju na ne a svalnatou rukou ju ťahal do malého skrytého výklenku v mramorovej hale. Jej krik umlčala ruka na jej ústach a šepot do ucha, kým Sraosha a Ameretat pokračovali v jej lovení.

„Ššš.“ Bol to Suriyel. „Prestaň sa brániť. Som tu, aby som ti pomohol. Prisahám.“ Uvoľnil zovretie.
Napriek tomu jej srdce búšilo tak silno, že nechápala, ako je možné, že jej nevyletelo z hrude.
Keď sa trochu upokojila, dovolila mu, aby ju odviedol ďalej od tých, čo ju hľadali.
Čakala, že ju vezme do jedného zo svojich súkromných veľkých domov na kopci okolo prijímacej haly. Namiesto toho ju však zobral do temného podzemného úkrytu, kde čakal Adidiron a hŕstka ďalších. Každý bol oblečený v brnení a niektorí krvácali z čerstvých rán. To vysvetľovalo škodu v miestnosti, ktorú práve opustili. Museli nemilosrdne bojovať, navzájom medzi sebou.

Suriyel ju pustil a odstúpil, aby jej dal trochu priestoru. Kody sa otočila dokola a skenovala každého Arela, ktorý tam bol. V očiach sa im zračila porážka a strach, keď na ňu obozretne pozerali- keď sa k nim obrátila.
„Čo sa deje?“  Spýtala sa.
Jeho pohľad bol ešte utrápenejší než ostatných. Suriyel si povzdychol. „Je smutné, že len malá hŕstka Arelim sa postavila proti tyranií a hlúposti.“
To jej nedávalo vôbec zmysel.
„Čo?“
S blond vlasmi nalepenými na chrbte- čo mohla spôsobiť len bitka- vykročil Adidiron z tieňa. Jeho krásna tvár mala teraz nezahojenú jazvu na ľavej strane, od línie vlasov až po bradu.
„Potom, čo bol včera v noci zabitý starší Malachai a jeho moc bola vypustená, Ameretat a Sraosha si vzali na starosť, že zastavia pokrvnú líniu Malachaia. Navždy.“
Suriyel prikývol. „Myslia si, že keď zabijú mladšieho Malachaia, môžu obnoviť Poriadok a priniesť Sada.“
Kody sa pri týchto slovách zamračila ešte viac.
Sada hovoril o čase čistoty a nevinnosti. Utopický svet, kde je porazené všetko zlo a prežije len dobro.
Teoreticky to bola skvelá myšlienka.
Ale v skutočnosti...
„Je to mýtus.“ Povedala. „Sada narúša potrebnú rovnováhu. Ak to urobíte, zničí to celý vesmír.“
Vesmír, ktorý závisel od stále sa meniacej rovnováhy a harmónie vo všetkých veciach.
Dokonca aj v dobrých a zlých.
Adidiron si odfrkol. „Ty to vieš, my to vieme tiež, ale oni tomu neveria. Alebo ešte horšie, niektorí z nich áno, ale pokým veria, že svet skončí rukami Malachaia mladšieho, sú ochotní to urýchliť a zahynúť láskavejšie a jemnejšie tým, že ho zničia hneď teraz.“
Ale to nedávalo zmysel. Padla jej čeľusť. „Robíš si zo mňa srandu...“
Hneď ako opustili tieto slová jej ústa, dokonca aj ona vedela, že to je len rečnícka otázka. Sama videla šialenstvo v očiach Sraosha. Z nejakého dôvodu chcel Nickov krk a nehodlal sa zastaviť pred ničím, dokonca ho nezastaví ani zničenie sveta.
„Prečo to robia?“
V Suriyelovej čeľusti sa objavil divoký tik. „To je jednoduché. Nickove schopnosti boli zviazané a to im poskytlo skvelú príležitosť na to, aby ho zabili, zatiaľ, čo je príliš slabý na to, aby ich zastavil. Alebo sa ochránil. Práve teraz nepotrebujú teba na to, aby si ho zabila. Sú viac než schopní a ochotní ukončiť to sami.“
So stiahnutým hrdlom sa snažila dýchať. „Čo som to spravila?“
V snahe Nicka zachrániť, darovala jeho hlavu na tanieri nepriateľom.
Adidiron jej položil ruku na rameno, aby ju upokojil. „Svoju prácu.“
Zovrel ju pevnejšie. „Ty si neurobila nič zlé, sestrička. Tento hriech je na ich hlavách. Oni sú tí, ktorí hľadajú spásu skrze deštrukciu.“
Toľko toho sa môže stať... Kody pevne zavrela oči, ako ju naplnila hrôza toho všetkého a snažila sa vyrovnať s vlastnou úlohou v tejto úbohej hre.
„Nemôžeme im dovoliť všetko zničiť. Čo budeme teraz robiť? Je to hrozné.“
Adidiron ju potľapkal po ramene a ustúpil k ich malej skupinke.
„Nie, Nekoda. Je to proroctvo. Vždy sme vedeli, že tento deň príde. Len sme nevedeli, kedy a ako.“
Prehla obočie nad tým, čo jej povedal. „Ako to myslíš?“
Vysvetlil jej to Suriyel. „V Mashuan bolo napísané, že posledný Malachai prinesie pád Arelimov.”
Adidiron sklonil hlavu aby ho Suriyel nechal pokračovať.
„Vždy sme predpokladali, že nás Malachai porazí v bitke na Konci Času.“
„Ale teraz to už vieme lepšie.“ Suriyel si zopäl ruky za chrbtom, zatiaľ čo sa začal prechádzať opačným smerom.
„Prvýkrát od roku Primus Bellum sme rozdelení proti sebe. Naša disciplína je rozdelená a v chaose. Naši bratia sa stali našimi nepriateľmi.“
„Kvôli Mashuani.“ Vydýchla Kody, keď konečne pochopila, čo jej hovoria.

Mashuan bola pamätná doska predurčeného osudu, zatiaľ, čo Mashuani bola pamätná doska proroctva. Dvoje dokumenty, ktoré boli napísané pôvodnými Bohmi, pred dávnymi vekmi, keď bol svet úplne nový.
Mashuan hovorí o tom, čo je súdené, aby sa stalo a predpovedá sa tam, ako to dosiahnúť a ako si odovzdať Mashuan.  Bola to doska toho, čo by malo byť.
A na doske Mashuani sa písalo, že sa narodí Malachai, ktorý by sa mohol obrátiť proti svojej temnej povahe a stať sa nástrojom dobra. Ten, ktorý by mohol obnoviť rovnováhu a zaistiť, že sa svet neskončí. Že ho udrží v mieri so svojim bratom. A tak dlho ako zostanú zjednotení, nič nemôže zničiť svet ani vesmír.
A pretože Nickov otec, Adarian sa zdal byť zraniteľnejší a ľudskejší, než akýkoľvek Malachai pred ním, si Kody myslela, že on bol ten, o kom Mashuani hovorí. To bol jeden z dôvodov, prečo ho nezabila, keď mala možnosť. Prečo zaváhala.
Ale jeden pohľad do Adarianových očí, keď ju nemilosrdne bodol, zatiaľ, čo ona bola proti nemu bezmocná, ju vyviedol z omylu. Aj keď chytro mohol napodobňovať súcit, Adarian postrádal akúkoľvek ľudskosť. Všetku slušnosť.
To však nevedela, kým sa nedozvedela, že Adarian Malachai je rovnaké monštrum, ako všetci ostatní, ktorí zradili jej stýka Setha a nechali ho v rukách ich nepriateľa, ktorí ho brutálne mučili po celé stáročia. Aj keď Seth riskoval svoj život, aby oslobodil Adariana od ich pána, Adarian radostne obetoval Setha pre svoj vlastný sebecký zisk. Už len z toho dôvodu dúfala v Nickovú ľudskosť. Iste, syn by mal byť ešte horší ako jeho otec.
Napriek tomu ju Nick prekvapil v každom smere. On bol ten, o ktorom hovorila doska. Bola si tým istá. Žiadny Malachai pred ním sa nenarodil ľudskej žene. Žiadny z nich nepoznal lásku.
Nikto, až teraz Nick. Vôbec nebol ako tí ostatní.
On, jedine on, ich mohol zachrániť...
Ak ich najskôr nezabije.

Desilo ju premýšľať o tom, že ju Nick v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou bodne a zabije, keď sa stretla so Suriyelovým pohľadom. V minulosti neústupne odmietal počúvať čokoľvek dobré o Nickovi. Rovnako ako Sraosha chcel, aby bol tento chlapec odstránený skôr, než vstúpi do svojej role Malachaia.
„Takže ty mi veríš?“
Zahryzol si do pery a uhol pohľadom. „Nikdy by som neveril, ak by som to nevidel na vlastné oči.“
„Čo si videl?“
„Ako sa Adarian Malachai obetoval, aby zachránil Cherise Gautier a ich syna. Napriek tomu, že bol spupné zviera, miloval ju. Až do konca. Dokonca viac, než samého seba.“
Áno, ale nevedel, ako to dať najavo. Adarian jednou rukou zničil Cherise život a traumatizoval ju. Namiesto toho, aby ochraňoval to, čo miloval, bol hrubý a podlý. A to nie je spôsob, ako mať s niekým vzťah. Manželstvo a priateľstvo bolo postavené na dôvere a lojalite. Nie na podvode a lži. Láska by mala byť dobrovoľne poskytovaná. Nie vynútená.
Ale nakoniec, Adarian dal každý kúsok svojej sily synovi preto, aby Nick mohol ochrániť svoju matku za každú cenu. Ako povedal Suriyel, Adarian Cherise miloval. Žiadny Malachai pred Adarianom neprejavil žiadnu potrebu uprednostniť blaho niekoho nad svoje. Boli to tvorovia konečnej nenávisti a násilia.
Zrady.
Napriek tomu sa v Adarianovi niečo zmenilo, keď spoznal Cherise. Ale zatiaľ, čo Cherise nebola schopná ho úplne zmeniť, alebo skrotiť démonické zviera, ktoré Adarian bol, starala sa o ich syna Nicka od samého počiatku. Jej láska a dobrota, jej osobná obeť pre neho, udržala Nicka k nej pripútaného. To prevážilo nad jeho vrodenými potrebami v ňom, byť krutý a násilný. Mlátiť okolo seba z nenávisti a ničiť každého, kto sa ocitne v jeho blízkosti. Vrátane seba.
Tak dlho, ako Cherise zostane nažive, je to nádej pre Nicka. Neurobí nič, aby zahanbil, alebo nejakým spôsobom ublížil svojej matke.
Ale keby zomrela...
To by bol prvý krok smerom k Nickovej premene na Malachaia. To bola cesta, ktorú Kody musí zmeniť bez ohľadu na dôsledky. Vzhľadom k tomu, že Nick mal srdce aj súcit, iste to je možné.
Žiadny osud nie je pevne daný od narodenia, bez ohľadu na to, aký je nízky, či vysoký. Všetky bytosti majú právo na možnosť voľby, čo sa stane...
Či už je to dobré, alebo zlé.
Stretla sa so Suriyelovým pohľadom. „Takže si konečne pripustil, že Nick je ten, o kom hovorí proroctvo?“
Prikývol. „Nie.“
Zamračila sa pri jeho negatívnej odpovedi.
Zasmial sa a unavene si povzdychol. „Chcem tomu veriť. Naozaj chcem. Ale sama si videla, čo spraví o niekoľko storočí. Na vlastné oči si videla, čo Nick urobí, ak ho nezastavíme.“
„Ale tiež som videla chlapca, ktorý je viac než schopný ubrániť sám seba, pretože má schopnosti Malachaia, ako sa nechal dobiť obyčajným človekom na pokraj smrti len preto, že sľúbil svojej mame, že sa už nikdy viac nebude biť. Ktorý iný Malachai urobil niečo také?“
Pozrel sa smerom k Adidironovi.
Kody sa pozrela na ostatných. Pery sa jej chveli pod ťarchou jej vlastných bolestných emócií a spomienok.
„Viem, že to, čo od vás žiadam, je priveľa. Ale vy všetci viete, čo všetko som už v tomto boji stratila.“ Vrátane jej zdravého rozumu väčšinu času.  „Čo stratím v budúcnosti, ak ho nezastavíme.“
Slzy smútku sa jej nahrnuli do očí, keď spomínala na svoju zosnulú rodinu a priateľov, ktorí umreli pod rukami Malachaia a jeho démonickej armády. Videla príliš veľa vrážd.
Príliš veľa brutality.
„Nie je pre mňa ľahké nájsť v sebe niečo iné, než len nenávisť a opovrhnutie pre netvora, ktorý ma jedného dňa okradne o všetko, čo mi je drahé. Na svete nie je žiadna bytosť, ktorá by nenávidela Ambroseho Malachaia viac než ja. Verte mi, nikto taký neexistuje. Napriek tomu...“ Odmlčala sa, keď ju premohlo utrpenie. Nahnevane si otrela slzy a prinútila sa pokračovať. Hlas sa jej triasol pod váhou jej pochmúrneho odhodlania. „Nick nie je tá beštia. Nie je tým monštrom. Ešte nie. Tento chlapec si zaslúži šancu byť spasený.“
„A ak sa ti nepodarí ho zachrániť?“ Spýtal sa Vahista.
„Uisťujem vás, že nikto nebude trpieť viac, ako ja.“
Kody zatajila dych, keď si vymieňali pohľady medzi sebou a ona čakala, ako rozhodnú o Nickovom osude.
„Nick Gautier stojí za to. Sľubujem.“


Po dlhých, nervy-drásajúcich minútach, Suriyel vykročil dopredu a postavil sa tvárou k ostatným Arelim.
„Všetci vieme, čo je v stávke. Ak dovolíme ostatným, aby teraz zabili Nicka, Sada definitívne zničí rovnováhu, vesmír skončí a s ním všetky tvory. Nedeje sa nič, čo by sa dalo zastaviť. Váha sa môže posunúť z jednej strany na druhú, ale ani jedna strana nikdy nemôže byť zničená úplne. Každý z nás prisahal, že zachová poradie a bude sledovať túto rovnováhu vo všetkých svojich inkarnáciách. Ak existuje čo i len malá šanca na záchranu vesmíru, musíme za neho bojovať. Spoločne. To je prísaha, ktorú sme zložili a aj zomrieme, len aby sme ju neporušili.“
Kody prehltla. „Dúfam, že k tomu nepríde.“
„My tiež.“ Povedal Adidiron polohlasom.
Suriyel ho ignoroval. „Sme v tom zajedno?“
Jeden po druhom skláňali hlavu, aby tak potvrdili svoje prísahy vernosti.
S úľavou, že po tom všetkom nebude musieť bojovať sama, sa Kody uvoľnila.
Adidrion si prekrížil ruky na prsiach. „Povedz nám, čo potrebuješ, sestrička.“
Zázrak.
Ale nahlas to nepovedala.
Vedeli to rovnako ako ona.
Tak sa zamerala na to, čo ju trápilo najviac. „Musím Nicka vrátiť do jeho vlastného tela a do jeho vlastného časového obdobia.“
Každý z nich sa zahanbene odvrátil.
Nebola to príjemná reakcia a celkom určite to nebolo to, čo chcela vidieť. Od strachu sa jej stiahlo srdce.
„Čo sa deje?“
Suriyel si odkašľal. „Budeme k tomu potrebovať Magus Stone (Magický Kameň).“
Nikdy predtým o tom nepočula.
„Čo je Magus Stone?“
„Veľmi zvláštny kus Líbyjského púštneho skla. Bolo vytvorené, keď prvotní Bohovia boli vo vojne. Zatiaľ, čo bojovali, Rezar (Boh ohňa a vášne) hodil kus slnka na Braith (Bohyňa vojny). Ona ho odrazila, pristál v púšti a vznikol z neho kameň, ktorý bol tak jasne žltý ako samotné slnko. Dokonale hladký a okrúhly, vyžaruje slnečný jas. Rezar ho našiel v púšti- na jeho území- a umiestnil ho do slnečného medailónu, ktorý daroval Braith na znak uzmierenia.“
Kody spadla čeľusť, keď si uvedomila niečo, čo ju nikdy predtým nenapadlo.
„To je dôvod, prečo je jej symbolom žlté slnko a on je považovaný za jeho ochrancu?“
Prikývol. „A zatiaľ, čo pre ňu Rezar vyrábal tento náhrdelník, porezal sa a krv mu nakvapkala do kameňa. Takže je popretkávaný niektorými Rezarovými schopnosťami, vrátane jeho moci vytvárať chaos a rozdeľovať rozmery... a odpojiť dušu od tela.“
Kody sebou trhla. Zatiaľ, čo svojho dedka milovala a zbožňovala, za tento dar nepriateľom by ho najradšej udusila. Keby tak vedel, že táto moc sa dostane neskôr k Apollymi, ktorá ju jedného dňa použije proti ľudskej rase tým, že vytvorí Daimonov, ktorí ich budú loviť.
„Kde je teraz?“
Všetci sa pozreli na Adidirona. Tak sa k nemu aj ona otočila čelom.
Bezmocne pokrčil ramenami. „Posledný, kto ho mal, bola tvoja matka. Bohyňa Apollymi jej ho darovala na oslavu tvojho narodenia.“
Kody sa zamračila, keď hľadala v pamäti tento druh šperku. Jej matka nosila len veľmi málo šperkov. Iba náhrdelník, ktorý niesol znak jej otca a zafírový snubní prsteň, ktorý jej daroval v starovekom Grécku.
„Nikdy som ho nevidela. Si o tom presvedčený?“
„Stopercentne. Videl som ho na nej pri niekoľkých príležitostiach.“
Aké zvláštne, že si vôbec nespomínala na tento konkrétny náhrdelník. Najmä preto, že prešiel rukami troch ľudí, ktorých poznala veľmi dobre.

Suriyel nahnevane zavrčal. „Sraosha, alebo niekto z ostatných ho musel nejakým spôsobom nájsť, alebo ho ukradol a použil na oslabenie Malachaia. Je to jediná možnosť, ktorá dáva zmysel.“
Mráz jej prebehol po chrbte, keď ju niečo napadlo. „Fungovalo by to, keby bol Nick pri plnej sile?“
Adidiron sa nahlas zasmial. „Ehm, nie. Keby bol v plnej sile, bolo by to ako hodenie granátu do plynovej elektrárne. Ako potomok Apollymi, Malachai by absorboval jej schopnosti a Rezar by bol vypustený. Ale keďže jeho sily boli zviazané, v tom momente bol človekom...“
„A to im dovolilo oddeliť mu telo od duše.“ Dokončila za neho.
„Presne tak.“

Naozaj mala chuť nakopať samu seba za hlúposť svojich skutkov. Zdalo sa to tak logické, zviazať Nickovi jeho moc, aby ho tí, čo ho lovili, nemohli vystopovať cez jeho schopnosti. Aby ich nepoužil a náhodne neublížil sebe, alebo ostatným. Ale nakoniec to bolo to najhoršie riešenie.
Nechaj to tak.
Bolo zbytočné, aby teraz znova prežívala tieto udalosti a vyčítala si to. To, čo sa stalo, sa už nedalo zmeniť. Potrebovala sa sústrediť na hľadanie riešenia. Takého, ktoré by mohlo skutočne fungovať.

„Ako môžem nájsť ten kameň?“ Spýtala sa ich.
Adidiron zavrtel hlavou. „Nemám potuchy.“
S povzdychom potľapkala Adidirona po tvári. „Naozaj mi moju prácu neuľahčíš, však?“
„To by nebola zábava, že?“
Horko sa zasmiala. „Môžem ťa požiadať o jednu láskavosť?“
„Požiadať môžeš, ale odpoveď by mohla znieť nie.“
Samozrejme, že by mohla. Boli časy, keď chcela dať ruky od toho a sedieť v kúte.
„Môžete dostať Simi do tejto dimenzie, aby nám pomohla?“
„Simi? Charonte?” Zamračil sa. „Prečo?“
„Pretože, ak kameň patril Apollymi, moja malá rohatá sesternica o ňom bude vedieť a bude schopná ho vyčuchať ako krvný démon. Po tom všetkom, je to iskrivý mňam- mňam.“
A nebolo nič, čo by Simi milovala viac, než iskrivé mňam- mňami.
Suriyel a Adidiron si vymenili pohľady, ktoré nevedela identifikovať.
„Budeme sa snažiť.“ Povedal po pauze Suriyel. „Ale Simi musí súhlasiť s tým, aby sme to urobili. Nemôžeme s ňou prekročiť rozmery, ak s nami bude bojovať.“
To bolo veľmi dôležité. Nikto okrem Acherona neprinúti Simi urobiť niečo, čo sama nechce. No dobre, okrem Siminho manžela. Z nejakého dôvodu, mal nad ňou vždy ešte väčšiu kontrolu ako Acheron. Niečo, o čom jej otec povedal, že Acherona zároveň podráždilo aj pobavilo.
Kody to vždy pokladala za očarujúce a teta so strýkom jej veľmi chýbali, tak ako aj ostatní.
Prosím, priveďte mi sem Simi.
Simi by túto úlohu veľmi zjednodušila. Aspoň pre Kody.
Pre tých, ktorý pôjdu pre Simi, aby sa jej spýtali, či s ňou bude bojovať... „Dám vám jednu radu.“ Povedala Kody mužom. „Ak si Simi otvorí svoju barbecue omáčku, utekajte.“
Suriyel si odfrkol. „Vďaka.“
„Kedykoľvek.“
Kody si zahryzla do pery, keď si prezerala tváre svojich spojencov. Tým, že idú proti Sraoshovi a ušetrili ju pred gilotínou, páchajú zradu voči svojim bratom. Ak zlyhá, budú za to platiť vysokú cenu.
Adidrion ju jemne vzal za ruku. „Zapamätaj si, Sraosha a ostatní vás oboch budú hľadať.  Vždy, keď použiješ svoje schopnosti mimo tohto úkrytu, budú to vedieť. Máme medzi jeho armádou niekoľko špiónov, ale nemôžeš sa spoliehať na to, že ťa zachránia, ak ťa znova nájdu.
„Chápem.“ Bola zvyknutá byť sama.
V oboch životoch.
Suriyel k nej sklonil hlavu. „Udrž Nicka nažive.“
„Budem robiť všetko, čo je v mojich silách, ale máme len dva dni, kým sa ušumgallu spoja a vypochodujú na svet. S alebo bez ich generála.“
„Áno, my to vieme. Thorn tu už zhromažďuje svoje sily.“
Kody sa zachvela. „Cadegan je s ním?“
„Kto?“ Spýtal sa Suriiyel.
„Cadegan. Raz bol Thornovou pravou rukou. Aspoň v mojom svete.“
Jeden po druhom, všetci pokrútili hlavami. „Nepoznáme to meno.“
Podivné, ona si ním bola istá. Aj keď sa to nestáva často, existovalo mnoho nadprirodzených bytostí, ktoré ona poznala, ale oni nie. Väčšinou to boli tí, ktorí nekomunikovali s ľudským svetom viac, než museli. A rozhodne medzi nich patrili títo dvaja. Thorn a Cadegan spolu boli neporaziteľný tím. Úprimne povedané, bola viac než šťastná, že v tomto svete nehrozí boj s ich zjednotenou silou. Ona a Nick už s nimi mali dosť skúseností.
„Veľa šťastia so Simi.“ Vydýchla a teleportovala sa späť do domu Acherona.
Kody sa sotva objavila v jeho kancelárii, keď uvidela Acherona, ako s túžbou v očiach zíza na staré fotografie. Ten pohľad bol srdcervúci. Poznala bolesť zo straty z prvej ruky.
Žena na fotografii bola jeho dcéra Katra, ktorá držala dve deti. Kody predpokladala, že to boli Simi a Ash, o ktorých hovoril Nick. Ale muž na tej fotografii rozhodne nebol Sumerský Boh, ktorého si Katra zobrala v Kodynom svete. Láska, ktorú cítil Acheron k svojej dcére a vnúčatám, bola každým kúskom veľmi silná.
„Acheron?“
Odkašľal si, otočil sa k nej a fotografiu dal z jej dohľadu.
„Zistila si niečo, čo nám môže pomôcť?“
„Áno aj nie. Je to tak, ako som predpokladala. Môj šéf chce Nicka mŕtveho.“
Acheron si odfrkol. „Potom, čo som s ním strávil nejaký čas, viem celkom dobre pochopiť jeho motiváciu.“
Kody na neho tskla, ale nekomentovala to. „Povedali mi o Magus Stone (Magickom Kameni). Už si o ňom niekedy počul?“
Ruky si vložil do vreciek na saku.
„Len niečo málo. Je to legenda o prvej vojne bohov a jeden z nich hodil kúsok slnka na druhého. Alebo také niečo. Úprimne povedané, nikdy som týmto príbehom nevenoval veľkú pozornosť.“
„Existuje ten kameň v tejto realite?“
Pokrčil ramenami. „Ak áno, tak už dávno zmizol.“
Samozrejme, že áno. Pretože nikdy jej nič nemôže ísť ľahko. Nikdy. Presne tak, ako jej často hovorieval otec, sú tu tí, ktorí sa narodili, aby boli skvelí a tí, ktorí sa rozhodli byť skvelí. A tých, ktorí sa tak rozhodli, život napádal silnejšie.

Chop sa príležitosti, dcéra moja.
Nikdy nedovoľ, aby ti niekto povedal, že ti chýba odvaha, alebo presvedčenie vykonávať svoje úlohy. Jediný názor, na ktorom skutočne záleží, je tvoj vlastný. Si stvorenie absolútnej krásy a sily, skrz na skrz.
Nikdy, nikdy na to nezabudni. Takže, v strede búrky stoj pyšne, zdvihni svoj prostredný prst a vzdoruj osudu so všetkým, čo máš. Ak chcú bojovať, predveď sa. Máš v sebe viac než dosť inteligencie a zručnosti, aby si mohla bojovať až dovtedy, kým ťa budú prosiť o milosť.

Bohovia, ako veľmi sa jej cnelo po otcovi. Oheň a duch v jeho očiach nasvedčoval, že ho nemohlo nič zastrašiť. Bolo to nákazlivé.
Rovnako ako Akriho...
Vedela dobre, že nemôže dovoliť svojim myšlienkam zdržiavať sa pri jej rodine, obzvlášť keď stála tak blízko otcovmu identickému dvojčaťu. Kody si odkašľala. „Vrátime sa k ostatným?“
Skôr, než sa dočkala odpovedi, niečo ťažko udrelo do múru. Pripomínalo jej to baranidlo. Zakryla si uši, aby ich uchránila pred hlukom. „Čo je to?“
Acheronova tvár zbledla. „Stručne povedané... naša smrť.“

5 komentářů: