středa 13. srpna 2014

Iluze - Kapitola 14



Zatiaľ, čo vypukli všetky kalamity v New Orlenas, Nick bol navlečený do Kevlarovej vesty (typ nepriestrelnej vesty). Na druhej strane miestnosti boli Mark a Bubba vyzbrojení kušami a vrhacími nožmi. A tiež ďalšími vecami, ktoré Nick nepoznal a ani nechcel poznať. V prípade, že by bol s nimi za to zatknutý, chcel vierohodne popierať.
Jeho mama ho s úžasom sledovala: „Vyzeráš, ako by si to už niekoľkokrát robil.“
Nick sa usmial: „Len párkrát. Doma sa vždy Caleb desil toho, že ma niečo zožerie a on kvôli tomu bude musieť čeliť hnevu mojej matky.“

Nakrčila na neho nos. „Som tam iná?“
Nick zaváhal a zamyslel sa nad tým. „Nie tak celkom. Akurát sa tu obliekaš do drahšieho oblečenia ako som zvyknutý. A si skoro rovnako vysoká ako ja teraz.“
„Hej, Mark. Si tam?“
Nick sa zamračene obrátil k Markovi a Bubbovi, ktorí zastonali pri silnom Tennesskom prízvuku, ktorý vychádzal z ich vysielačky.
„Kto je to?“ spýtal sa matky.
Zavrčala. „Niekto, koho dúfam, zožerú démoni.“ Hravo mrkla na Nicka.
S bolestným zvukom rezignácie, Bubba zdvihol vysielačku a odpovedal na volanie.
„Hej, Toph, čo pre teba môžem urobiť?“
„Si s Markom niekde blízko televízora?“
Mark ho išiel zapnúť.
„Ktorý kanál?“ spýtal sa Bubba do vysielačky.
„Nemyslím si, že na tom záleží. Iste to teraz beží na všetkých staniciach.“
Sotva to neznámy Toph dopovedal, na televíznej obrazovke sa objavili hrozné scény z mesta.
Nickovi padla sánka, keď pristúpil bližšie k obrazovke. Vyzeralo to ako niečo z jeho nedávnych nočných mor, alebo ako Great New Orleans Fire (Veľký New Orleanský Požiar) v roku 1788, ktorý zničil takmer všetky budovy v meste. Celé štvrte boli v plameňoch, zatiaľ, čo démoni a Daimoni otvorene lovili nešťastných ľudí, ktorí urobili tú chybu, že sa neskryli. Vojaci Národnej Gardy a policajti boli mobilizovaní, ale nemali veľkú šancu. Nevinní ľudia v uniformách sa stali len ďalšími cieľmi pre neľudských predátorov.
Savitar vstúpil do miestnosti a zaklial, keď to tiež zbadal. Pozrel sa na Nicka.
„Chlapče, vyzerá to tak, že Thorna dosť naštvalo, že si sa dostal preč.“
Nick bol po týchto slovách zdesený ešte viac. „Chceš povedať, že to všetko je len kvôli mne?“
Savitar prikývol.
S boľavým bruchom sa Nick odvrátil od televízora. „Nemôžem to tak nechať.“
„A čo asi tak chceš robiť?“ spýtal sa Savitar sarkasticky. „Rozliať svoje vnútornosti na ich topánky? Nerád ti to hovorím, dieťa, ale to je naozaj všetko, čo môžeš urobiť bez svojich schopností.“
Mark súhlasil. „Pôjdeš tam a nezostane z teba nič viac, než škvrna na chodníku.“
Nick chcel vrčať a odmietnuť obe verzie, ale dobre vedel, že majú pravdu. V tejto inkarnácii bol rovnako užitočný ako plač nad rozliatym mliekom.
Nikdy som nebol zbytočnejší.
A to už je čo povedať.
Pohľadom zablúdil k fotkám, ktoré jeho mama rozmiestnila na policiach. Objavoval sa tam chlapec, ktorého Nick nepoznal a to nie len preto, že bol iný po fyzickej stránke. Chlapec na tých fotkách nikdy nebol nútený prehĺtať vzduch v snahe, aby mal jeho žalúdok pocit nasýtenosti, pretože nemal nič na jedenie. Tento chlapec nikdy nemusel ísť počas školského dňa o tretej v noci pre svoju mamu do práce v snahe udržať ju v bezpečí pred predátormi. Nikdy nebol nútený použiť Bubbovu lepiacu pásku na svoje topánky, aby držali pokope, pretože si nemohol dovoliť ďalší pár.
A nikdy nemusel bojovať o svoj život proti tým, ktorí ho chceli ukončiť.
V súčasnosti Nick tomu chlapcovi závidel jeho normálnosť. Jeho nevinnosť a šťastie. Nedokázal si ani predstaviť, aké to je vyrastať vo svete s komorou plnou jedla a občerstvenia. S rodičmi, ktorí mu kontrolovali domácu úlohu, hrali sa s ním, alebo sa uistili, že mal dobrú večeru v správnu hodinu.
Ale všetko, čo bolo povedané napodiv minulo jeho skutočný život.
Ale rozhodne by mu chýbali ľudia v ňom.
Dokonca aj Markova kolínska z kačacieho moču.

Savitar zamával rukou pred Nickovou tvárou. „Si v kóme?“
Nick zavrtel hlavou. „Len premýšľam.“
„Premýšľaj ešte silnejšie a tvoja hlava exploduje.“
Uškrnul sa nad Savitarovým doberaním a ignoroval ho. Zarelda mu povedala, že má stále svoje schopnosti Malachaia. Že mu ich nikto nemôže vziať. Tak ako ich môže aktivovať?
Tá veriaca časť skutočne neviedla späť  k ich získaniu. A bolo to tak frustrujúce vedieť, že tieto schopnosti v jednu chvíľu mal a teraz...
Trhol sebou pri živom vysielaní, keď démoni odstrelili hliadkové vozidlo, ktoré vyletelo do vzduchu, pretočilo sa a pristálo na streche uprostred ulice priamo pred Jaxovým pivovarom.
Okolo prevráteného hliadkového vozidla prešiel červený pickup s čiernymi rámami a loveckými svetlami a niekto zvnútra začal na démonov hádzať Molotové kokteily.   
„Topher!“ Vyštekol Bubba. „Je to tá tvoja ignorancia na ktorú sa pozerám v televízií?“
„Som v televízii? Ha! Oci, počúvaj! Som slávny!“
Zrazu muž, ktorý oveľa viac Nickovi pripomínal Bubba, ktorého poznal z domu, vystrčil hlavu z auta a zamával na novinársky vrtuľník, ktorý ho teraz nasledoval.
Bubba zavrčal v zadnej časti krku. „Synu, drž hlavu vo vnútri, inak ju stratíš, a povedz Big Topherovi nech nie je hlúpy a pripútal sa.“
„Big Topher?“ zopakoval Nick Markovi.
Bolestný výraz lemoval Markovu tvár. „Big Topher je Michaelov strýko. Malý Topher je jeho bratranec.“ Povedal a ukázal na televíziu. „Ten blbec, ktorý stále máva na kameru.“
Nick sa poškriabal na hlave v agónii nad inteligenciou tohto muža. „Chcem vedieť, čo za človeka dá svojmu dieťaťu meno Malý Topher?“
Mark sa zasmial. „Pravdepodobne nie, ale...Christopher bol veľký dedko. Volali ho Chris a keď sa mu narodil syn, pomenovali ho po ňom. Takže to bol veľký Chris a jeho syn bol malý Chris. Keď mal malý Chris syna, pomenoval ho po svojom oteckovi, ale aby nebol každý zmätený, nazval ho Topher. Potom Topher našiel ženu, ktorá bola dosť zúfala na to, aby si ho zobrala. Môj vnútorný hlas mi napovedá, že ju musel príliš tvrdo udrieť po hlave a potom odtiahnuť do svojej jaskyne... ale tak ako tak, pomenovali svojho syna po otcovi a tak do sveta vstúpil malý Topher.“
„A jeho matka ho okamžite upustila na hlavu, pretože bola zdesená z toho, že ho tak musela nazvať.“ Povedala Nickova matka polohlasne. „Viem si predstaviť deň, keď sa narodí Topher Piaty.“
Viac zdesený nad tým, ako pri pohľade na démonov, Nick zavrtel hlavou. „Oh. Môj. Bože.“
Mark ho potľapkal po chrbte. „Presne moja reč.“
„Hej, Mark. Odveď Cherise do úkrytu.“ Bubba vypol televízor.
Mark poslúchol bez otázok. Aspoň sa o to snažil.
„Čo sa deje?“ spýtala sa matka Bubba a odmietala odísť bez vysvetlenia.
Bubba si podráždene povzdychol. „Zlatko, prosím. Len choď. Rýchlo.“
Natiahla s k Nickovi.
Bubba chytil Nicka a pritiahol ho k sebe. „On musí zostať so mnou.“
Zaváhala a zahryzla si do pery. „Prečo?“
„Zlato...“
„No tak, Cherise.“ Mark jej jemne položil ruku na rameno. „Vieš, že Mark nedovolí, aby sa mu niečo stalo.“
„Pre jeho vlastné dobro mu to radím.“ Pobozkala Nicka na líce a potom vyrazila za Markom do suterénu- niečo, čo bolo v New Orleans mimoriadne vzácne, nakoľko mesto bolo postavené pod úrovňou hladiny mora a často bývalo zaplavené. Ale Bubba nainštaloval systém kalového čerpadla, ktorý bol viac než pôsobivý. Taký, ktorý mal taký generátor, že by mali svetlo mesiac alebo možno aj viac, ak by sa niečo stalo.
Akonáhle boli preč, Bubba pokynul Nickovi.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Nick tichým hlasom.
„O chvíľu budeme v obkľúčení. Tá masa, ktorú si videl v televízii, ktorú sleduje Topher, mieri k nám a nechcel som, aby to mama uvidela a spanikárila.“
Nick sa pozrel na Savitara. „Nemôžeš urobiť niečo, čím by si to zastavil?“
Než mohol odpovedať, po dome sa rozozvučala hlasná siréna. Nick sa zhrbil a priložil si ruky na uši, aby ich ochránil pred tým strašným zvukom. „Čo je to?“
Bubba ukázal na monitor, na ktorom bolo vidieť bránu, ktorú sa démoni snažili vykrútiť z pántov.
„Vyzerá to tak, že prišli na to, že si tu.“
Nick si nebol istý, čo je na tom viac znepokojujúce. Démoni, alebo skutočnosť, že Tabitha, Amanda a Selena boli medzi nimi.
Savitar sa poškriabal na brade. „Ak chceš odpoveď na tvoju predchádzajúcu otázku, chlapče, všetko, čo môžem urobiť, je bojovať s tebou až do konca.“
V Savitarovom hlase sa objavil zvláštny tón, ktorý Nicka zaujal.
„Prečo si ochotný za mňa krvácať?“
Savitar sa odmietol stretnúť s jeho pohľadom. „Pretože to, čo sa stalo tvojmu rodokmeňu bolo zlé.“
Opäť ten zvláštny tón... Savitar vedel o Nickových predkoch oveľa viac, než bol ochotný otvorene priznať.
„Bol si tam?“
Savitar zavrtel hlavou. „Stalo sa to oveľa skôr, ako som sa narodil. Ale viem, aké to je prísť o všetko, čo máš rád a nemôžeš tomu zabrániť. Vidieť jedinú vec, ktorú miluješ najviac ako je prekliata zo slepej hlúposti a strachu. A je hrozné takto potom žiť.“
Presunul svoj pohľad na Bubba. „Odvediem ich tak ďaleko, ako len budem môcť.“
Skôr, ako Nick mohol povedať čo i len slovo, Savitar bol preč. O niekoľko sekúnd neskôr sa objavil na monitoroch, vo dvore medzi bránou a domom. S bezohľadnou ľahostajnosťou k vlastnému životu, Savitar schytil prvého démona a kolenom ho zrazil k zemi. Vyzeralo to ako pravý Rímsky Gladiátorsky štýl.
S chorým žalúdkom sa Nick odvrátil od krvi a zdvihol si ruku k očiam, aby nevidel na monitory. „Nos morituri te salutamus.”
Bubba nadvihol obočie. „Prosím?“
„My, ktorí sa chystáme zomrieť vás pozdravujeme.“
Smrkajúc, Bubba schmatol kušu a tlačil Nicka ku schodom. „Hej, ale ak umrieš, už nikdy neuvidím svoje dieťa. A ja svojho syna milujem. Takže nerob nič hlúpe. Počuješ ma?“
„Počujem, pane. Ale nikdy neposlúcham.“
Nick ho potľapkal po ramene. „Vidíš, to je to, v čom sa tvoje dieťa odo mňa odlišuje.“
„A tu sa ja aj tvoja mama líšime.“
Bubba ho zdvihol a hodil si ho cez plece.
Nick sa snažil vymaniť, ale Bubba bol horší ako chobotnica na steroidoch.
„Hej!“
„Hej sa hovorí koňom, chlapče.“
Bubba ho pevne držal, kým ho nezamkol v malej opevnenej miestnosti.
Hnev mu zatemnil zrak. Nick búšil na oceľové dvere. Ale ako sa dalo očakávať, Bubba ho ignoroval. Jeho zúrivosť sa stupňovala. Nikdy nebol obzvlášť rád v malých priestoroch, ale tento ho vážne štval.
„Pusti ma von!“ vykríkol Nick.
Nikto neodpovedal.
Nick vyceril zuby a potom sa usmial, keď si spomenul, čo ho Bubba naučil. Bez ohľadu na to, aké boli dvere pevné, vždy je tam nejaká chyba zabezpečenia, s ktorou sa nedá nič robiť...
Pánty.
Vždy boli v miestnosti.
Dokonca aj v komore.
„Zamkni ma...a ja ti niečo ukážem, chlapče.“ Zamrmlal, keď si vyzúval jednu topánku a snažil sa dosiahnuť na háčik.
Mimo formy, Nick zaklonil krk k provizórnemu hrotu, ktorý držal pánty na spodnej strane. Potom použil svoju topánku ako kladivo na háčik. Spočiatku sa nič nestalo, ale po niekoľkých minútach sa pánt začal dvíhať. Keď bol o niečo vyššie, Nick sa presunul k strednému pántu.
Kým pracoval, počul zvonka zvuk boja. A stále sa to viac približovalo. Netušil, kto vyhráva. Ale pre niekoho to bude zlé, a modlil sa, aby to nebol Bubba.
Keď sa presunul k spodnému pántu, dvere sa náhle otvorili a znova sa zavesili na pánty.
Na kolenách, s jednou topánkou v ruke, Nick zdvihol pohľad a uvidel Thornové zúrivé zamračenie. Bez slova ho Thorn chytil za ruku a vytiahol na nohy.
Pre tentokrát si Nick inteligentne držal ústa na uzde, keď uvidel, ako démoni väznia Marka, mamu a Bubba. Bubba držal matku proti svojej hrudi, zatiaľ, čo ona nekontrolovateľne vzlykala. Dopredu prešla ďalšia skupina a hodila Savitara do haly, ktorý bol buď mŕtvy, alebo v bezvedomí.
„Povedal som ti, že mi nemôžeš ujsť.“
Nick ešte stále nič nehovoril, aj keď Thorn zapálil každý kúsok Cajuna v ňom. Bol príliš zaneprázdnený skúmaním každého nepriateľa okolo a hľadaním úniku.
Thorn ho znova chytil za ruku. „A teraz sme-“
„Nedotýkaj sa ma!“ zavrčal Nick a snažil sa Thornovi vykrútiť.
„Chceš mňa, v poriadku. Ale nechaj moju mamu ísť. A Bubba a Marka tiež.“
Thorn sa zasmial. „Nemáš tu žiadne schopnosti.“
„Mýliš sa, chlapče.“ Nick sa snažil vydolovať každý kúsok svojej odvahy, ktorú kedy mal a stáť hrdo pred svojimi nepriateľmi. „Som Malachai.“
Dajme tomu, že to mohlo byť oveľa viac pôsobivejšie, keby mal na sebe obe topánky a nedržal jednu v ruke, čím vyzeral ako idiot, ktorý nikdy predtým nebol statočný. To určite nezastaví jeho dnešnú hlúposť.
Nick hodil topánku na zem a postavil sa vo svojej plnej menej ako pôsobivej výške, ktorou sotva dosahoval Thornovú hruď. Dokonca aj tak sa odmietol nechať zastrašiť. Alebo skôr odmietal dať Thornovi najavo, že je vystrašený z oveľa väčšej a silnejšej bytosti.
Thorn ho chytil pod krkom.
„Si Malachai bez moci. Vieš, čo to z teba robí?“
Mŕtveho, to bola najpravdepodobnejšia odpoveď. Ale Nick nikdy nebral prvú odpoveď na čokoľvek. Život by bol príliš jednoduchý.
„Skutočne naštvaného. Mám jeden zlý, zlý syndróm malého muža, kámo. Ukážem ti to.“
Ignorujúc to, Thorn sa sklonil a zašepkal mu do ucha. „Nie, nie priateľ môj. Robí to z teba návnadu.“
Nick si odfrkol. „Ver mi. Nechceš uloviť tie veci, ktoré si zo mňa chcú spraviť obed. Pár som ich stretol. Zaručene ti spôsobia ešte väčšie zažívacie ťažkosti ako ja.“
„Oh, o tom nič neviem, Akri- Nick. Simi si myslí, že nemôže byť nič ťažšie na žalúdok než modrookí Cajunski ľudia. Ťažko idú dole. Celú cestu kopú. A tiež veľmi kričia.“
Po Nickvej tvári sa rozšíril pomalý úsmev, keď začul ten najpodivnejší spevavý prízvuk, ktorý si mohol predstaviť. Požehnaný prízvuk, ktorý patril osobe, ktorú poznal.
„Simi! Vitaj, cher. Som tak rád, že ťa vidím. Si skutočný pohľad pre tieto strašne boľavé oči.“
Zmena v Thornovej tvári bola komická, keď otočil hlavu k mimoriadne veľkému dospievajúcemu démonovi.
Simi bola oblečená v čiernej sieťkovanej košeli, na ktorej mala moderný fialový korzet a čierne vlasy so zelenými pruhmi. K tomu mala oblečenú nariasenú čierno fialovú sukňu a čierne legíny a na nohách mala obuté vysoké Gotické motorkárske topánky, na ktoré bol Nick zvyknutý.
Na prvý pohľad na nej nebolo nič, čo by ju označovalo za nadprirodzenú bytosť. Ale len absolútny debil by spravil túto chybu.
Bohužiaľ, Thorn nebol debil.
„Chyťte ju!“ zakričal.
Simi na nich vypustila prúd ohňa, rozvinula svoje krídla a vzlietla.
Thorn chcel znova chytiť Nicka. Ten sa však vykrútil a zamieril k Simi. Zdalo sa to ako najbezpečnejšie miesto. Ale keď k nej došiel, niekto ho chytil zozadu. Otočil sa so zámerom bojovať, keď si uvedomil, že je to Kody. Nick sa zastavil tesne predtým, než jeho päsť nadviazala kontakt s jej krásnou tvárou.
„Ma belle,” vydýchol predtým, ako ju pobozkal na tvár. „Priviedla si Simi?“
„Nie, ale som rada, že je tu.“
Prikývol na súhlas. „Kde je Ash?“
„Cloní môj ústup. Povedal, že sa k nám pripojí hneď, ako bude môcť.“
Na okamih sa Nick skoro cítil znova sám sebou. Až na to, že nemohol pomôcť Simi a hádzať ohnivé gule na čokoľvek. Našťastie, Kody mohla. Ale stalo sa niečo zvláštne. Nick sa zapotácal keď pocítil divný pocit, ako predtým v škole. Pozrel sa dole a zistil, že jeho ruka je opäť priesvitná.
„Nick?“
Počul Kodin hlas, ale nedokázal reagovať. Vyzerala, akoby sa od neho vzďaľovala. Alebo sa vzďaľoval on od nej. Bolo ťažké povedať to s istotou.
Prečo sa to zase deje?
Čo sa to s ním deje?
„Nick!“
Kodin výkrik sa mu odrážal v hlave. Snažil sa nájsť k nej cestu späť. Ak to chcete, tak to tak bude. Ale už nič nevnímal. Ani hlavu, ani búšenie srdca. A rozhodne nie svoju vyblednutú pokožku. Namiesto toho sa od nej rýchlejšie vzďaľoval preč.
Povedz svoje meno!
Znova tu bol ten hlas. Ten, ktorý počul, keď bol vytrhnutý od Seleny a ostatných.
Prečo sa ho to stále pýta?
„Vari to nevieš?“
Tvoje meno! Hneď!
Zrazu narazil do niečoho tvrdého a nepoddajného. Spočiatku si myslel, že je to múr, kým si neuvedomil, že tento múr vyžaruje teplo. A bol pokrytý tvrdými svalmi.
Ew!
„Sotva jeden deň Malachaiom a už si to všetko domotal. Si ešte viac k ničomu, ako som si myslel.“
Nick vypleštil oči, keď spoznal svojho otca, ako mu nahnevane vrčí do ucha. Nie, to nebolo možné. Proste nebolo.
„Si mŕtvy.“

Adarian si odfrkol. „Nie tak mŕtvy, ako sa chystáš byť ty, chlapče.“

4 komentáře:

  1. Díky moc za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  2. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  3. Dakujem. Nemozem sa dockat pokracovania.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat