pátek 19. září 2014

Šepot lží - Kapitola 2



Dorazil jej e-mail včas?
K tým správnym ľuďom?
Gabrielle Saxe vstala od počítača vo svojom prenajatom dome a podišla k oknu. Bezútešná nedeľa. Ťažká hmla z jemného dažďa sa vznášala nad LakePeachtree, rozmazávajúc svetlá v prístave. Peachtree City plánovaná komunita v Georgii južne od Atlanty, bolo najlepšie miesto k schovaniu sa, ktoré našla za posledných desať rokov,odkedy žije na hrane. Chýbal jej dom jej rodiny vo Francúzsku, ale občasná hmla tu na juhu ju oveľa viac nútila túžiť po svojom byte v Londýne.

Chýbala jej aj sloboda, ale za bezpečnosť sa platí.
A nielen jej. Urobila by čokoľvek aby svoju rodinu vo Francúzsku udržala v bezpečí. To bol jeden z dôvodov, prečo sa pred desiatimi rokmi skryla. Hneď po jej rozvode so stúpajúcou hviezdou talianskej obrazovky, ktorá ju očarila aby sa za neho vydala s jediným zámerom – aby ju využil. Medové týždne trvali dva mesiace, potom sa veci medzi nimi začali kaziť. Spoznala skutočného Roberta Delacourta. Najprv prišlo slovné napádanie aká slabá bola v spálni aj po tom, čo sa snažila splniť jeho očakávania. Nemala žiadne skúsenosti a skrývala odpor k niektorým jeho nápadom. Keď sa prebudila zviazaná v posteli a pretrpela ekvivalent  znásilnenia, začala sa pred ním skrývať.
Po šiestich mesiacoch búrlivého vzťahu jej strelil facku a udrel ju do žalúdka.
Gabrielle sa vzoprela ďalšiemu násiliu, keď požadovala rozvod a vyhrážala sa mu väzením.
S kľudom jej predložil podmienky pre rozvod v zložitých detailoch, ktoré jasne naplánoval vopred. Ako hovoril, uvedomila si ako bola vďaka svojej naivite podvedená kvôli peniazom a spoločenským stykom, ktoré využil na podporu svojej kariéry. Vysvetlil jej, ako bude informovať médiá, že to on žiada o rozvod a že mu zaplatí horibilné vysporiadanie z trustového fondu ktorý jej nechala matka. Všetky podrobnosti o rozvode zostanú uzavreté s výnimkou ak sa on rozhodne niečo prezradiť a ona nikdy nepovie proti nemu žiadne negatívne slovo.
Kričala, že je šialený, čím si vyslúžila ďalšiu ranu do rebier. Potom ju varoval, čo by urobil jej a jej rodine, ak nesplní jeho požiadavky. Odriekal zoznam, ktorý zahŕňal vypustenie odporných príbehov pre paparazzov o jej údajnom zvrátenom sexuálnom apetíte a sfalšovaných fotografií s ňou v kompromitujúcich pozíciách a zmienku o jeho kontakte v podsvetí, čo má rád malé deti, ako sú dve dievčatká, ktoré sa narodili jej otcovi a jeho novej manželke. Nemohla dovoliť, aby sa niečo stalo týmto deťom. A s jej otcom vo finálnej kampani, súťažiacim o vysokú pozíciu vo francúzskej vláde, sám škandál by ochromil jeho kariéru.
Bola mladá a skutočne sa Roberta bála, mala strach ako ďaleko by dokázal zájsť, aby dosiahol, čo chce.
Gabrielle by bojovala s Robertom, len ak by boli v stávke jej život a povesť, ale nie jej rodiny. A Roberto získal zoznam významných ľudí, ktorí by sa za neho na verejnosti zaručili. Jej chyba. Ona ho uviedla do smotánky Londýna a Paríža. Všetci verili, že bol skvelý manžel, pretože bola vychovaná, aby udržala svoj osobný život v súkromí. Bol vychádzajúcou hviezdou, ktorá potrebovala množstvo peňazí a platinové kontakty, ktoré by ho dostali na veľkú obrazovku.
A vedel, že pre tých, ktorých miluje, by obetovala všetko.
Neplánovala si svoje kroky takým spôsobom ako on, nebola opatrná, aby sa chránila pred monštrom. Gabrielle ho priviedla do sveta svojej rodiny a tak ho musela dostať aj von. Prehltla svoju hrdosť a súhlasila s jeho ultimátom. Myslela, že peniaze ju ho nadobro zbavia.
Keby len vedela,  aký nemilosrdný dokázal byť, uvedomila by si, že nikdy nebude spokojný s jednoduchým rozvodom a vysporiadaním vo výške päť miliónov dolárov.
Otočila sa od okna a pozrela na svoj laptop ochotný dať jej odpoveď. Chytila prstami oválny medailón hojdajúci sa na tenkej zlatej retiazke na jej na krku a znovu skontrolovala online stránky.
Prečo by niekto - ako napríklad CIA - nezverejnil správu na titulke, ako žiadala?
Toľko k oceneniu rizika, ktoré na seba prijala, keď poslala správu do správnych kanálov, vložiac kľúčové slová pre podozrievavé oko. Každý v komunite spravodajskej služby to vedel lepšie, než nechať vyschnúť prúd k informáciám. V minulosti tajne pomáhala ďalším agentúram, ale už neriskuje svoj krk kvôli Američanom, ak si neurobia svoju časť.
MonDieu! Aký bol ich problém?
Kuku ...
Gabrielle podskočila, keď sa ticho prerušilo. Keď šla do postele, musela hodiny zastaviť. Nikdy nespala v popoludní, ale práve teraz jej telo prosilo o milosť. Posledných päťdesiat hodín od obdržania pohľadnice, ktorá jej takmer zastavila srdce v polovici tepu, oddych neprichádzal do úvahy.
Pošúchala si brucho v mieste, kde jej búšilo množstvo skrútených nervov spôsobujúcich nevoľnosť.
Čaj by možno ukľudnil jej žalúdok.
Dva dni spánku by spravili lepšie.
Skontrolovala e-maily. Nič, len obyčajné kecy, ktoré výnimočne prichádzali na jej osobný e-mail z IT otázok, ktoré vznikli vďaka článkom, ktoré napísala anonymne pre on-line publikácie.
Jej pohľad zachytil e-mail od FauteurdeTrouble[1], v ktorom čítala:
„Rýchlo mi zavolaj – som poslaná do vyhnanstva a ty si jediná, kto mi bude rozumieť ...“ Gabrielle sa usmiala. Babette zvolila príhodné elektronické meno. Bola určite problémová, ale milým spôsobom. Gabrielle pochybovala, že Babette, kráľovná drámy, jedna z dvoch Gabrielliných nevlastných sestier z druhého manželstva jej otca, bola skutočne vyhostená.
Viac pravdepodobné, že štrnásťročná rebelka čelila tomu, že bola poslaná na prázdniny k príbuzným, aby mal jej otec trochu pokoja. Tvrdohlavá tínedžerka si zmenila vlasy na sivé, čo Gabrielle považovala za zábavné.
Ideš Babette. Nanešťastie pre jej otca, splodil ďalšiu ženu, ktorá odmietla byť napchaná do formy a pečiatkou dokonalé dieťa. To označenie patrilo jedenásťročnej Core, Gabriellinej najmladšej nevlastnej sestre.
Neznášala termín nevlastná sestra. Čo bola druhá polovica?[2] Obe jej sestry znamenali pre ňu celý svet, bez ohľadu na percento krvi, ktorú mali spoločnú. Keby to bolo bezpečné, Gabrielle by rada videla svoje sestry častejšie.
Predstierala, že je samotár, čo jej otec interpretoval, ako že sa nikdy nepreniesla cez smrť svojej matky. Chápala jeho zmätok a smútok, ale bola stále zranená, že ju po pohrebe poslal do školy žiť s cudzími ľuďmi, než aby sa vysporiadal s dieťaťom so zlomeným srdcom.
Gabriellina prvá myšlienka každé ráno v škole po prebudení bola tá, že vrah jej matky chodí na slobode. Jej druhá bol sľub, že sa postará o to, že Anguis  jedného dňa za svoje zločiny zaplatí.
Gabrielle pohladila tuhú pohľadnicu od Linette opretú o základňu monitora. Usmiala sa nad spomienkami, ktoré jej prúdili mysľou o dievčatku, ktoré stretla v súkromnej škole ... Linette Tassone, niekoľko rokov jej jediná rodina. Ktorá potom zmizla.
Kde teraz bola jej najdrahšia priateľka a ako sa Linette dozvedela o únose tej dievčiny Mandy?
Prednú stranu karty zdobila fotografia bežiaceho koňa palomino[3]. Linette milovala kone, vždy snívala o vlastnom ranči. Ale viac než táto pripomienka, absolútnym potvrdením, že karta pochádza od Linette boli – drobné, ručne písané slová na konci -  beehappee[4] s dvojitým e, ktoré Gabrielle vzali dych.
Ona a Linette sa dohodli používať beehappee iba vo veľmi vážnom a súrnom prípade, aby si potvrdili, že správa prišla od jednej z nich.
Gabrielle sa vtedy smiala, nazvala to tajným podaním ruky, ale Linette milovala ich spoločné tajomstvo.
Dobrá vec.
Každý, okrem nich dvoch, by pravdepodobne zanedbal úhľadne písanú správu ako zvláštnu reč, nie kód.
Gabrielle začala celú tú vec s kódmi, pridaním mystického slova v každej osobnej správe pre Linette, ktorá ako génius ktorým bola, rýchlo pochopila slová. Čo iné mohli robiť dve stratené duše ignorované bohatými otcami, keď sa chúlili vo svojej internátnej izbe cez prázdniny, kedy väčšina ostatných študentov šla domov k svojim rodinám?
Starý hrad z pätnásteho storočia v ktorom sídlila ich škola v Carcassonne vo Francúzsku, bol ako vytrhnutý zo stránok rozprávkovej knihy, so vzácnymi gobelínmi, nádherným spálňovým nábytkom Louis XV v izbách a gurmánskymi lahôdkami pripravenými šéfkuchármi. Ona a Linette sa prechichotali cez celý prvý štvrťrok, akceptujúc prísne zabezpečenie ako nevyhnutné pre ich ochranu.
Život sa zdal celkom ideálny, až kým Linette nezmizla spolu so všetkými svojimi osobnými vecami, tesne pred jej sedemnástymi narodeninami.
Nik neodpovedal Gabrielle na otázky, kým ju jej vytrvalosť nedoviedla do kancelárie k dekanke, kde dostala varovanie, že voči nej začne disciplinárne konanie, ak sa ešte raz zmieni pred zamestnancami o Linette Tassone.
Od tej doby sa jej kamenné múry rozprávkového zámku zdali chladné a stiesňujúce ako väzenie. Niet divu, že bola tak ľahko podvedená zvodcom. Bola sama tak dlho, že bola ľahkou korisťou.
Jedenásť rokov pátrala a premýšľala, čo sa Linette naozaj stalo, nechcela uveriť príbehu, ktorý o svojej dcére rozprával Seňor Tassone.
Ale ako sa mohla dohadovať bez opačného dôkazu?
Nakoniec pochovala spomienky a pripustila, že už nikdy nebude mať nikoho, komu by mohla veriť ako Linette. Kým nedorazila táto pohľadnica. Gabrielle nemusela byť schopná pomôcť Linette, ale nenechá svoju drahú priateľku v neistote.
Otočila pohľadnicu a znova dekódovala prvý riadok.
Gabrielle - nemôžeš mi pomôcť, ale potrebujem, aby si zachránila ostatné, aby neskončili tam, kde ja.
Nemusela si prečítať zvyšok, poznala text naspamäť, vrátane zvláštneho odkazu na unesenú dievčinu, ktorá má byť doručená fratelli - taliansky výraz pre „bratstvo“. Pohľadnica dorazila na poštový úrad v Peachtree city ​​potom, čo bola preposlaná z domu predkov jej otca neďaleko Paríža. Gabrielle mu ticho poďakovala za príležitostné preposlanie pošty, ktorú pre ňu dostal, inak by Mandy nemala žiadnu šancu.
Juhoamerickí únoscovia šli po mladej Američanke, ale Linette povedala, že Mandy bola vo „vážnom nebezpečenstve“ a „nikto nebude vedieť“ o únose, čo nedávalo žiadny zmysel. Bez ohľadu na to, Gabrielle verila Linette, takže naviedla elektronickú správu do správnych kanálov, ktoré boli sledované vyškolenými spravodajskými pozorovateľmi.
Spravodajským agentúram to uľahčila.
Tak prečo to nezavesili online aby potvrdili, že pracujú na udaní alebo že Mandy bola nájdená? Ak sa Gabrielle skoro niečo nedozvie, tak ona ... čo?
Zavolá CIA? Ak by zavolala anonymne, zrušili by ju ako telefonujúceho pomätenca. Odoslanie druhého e-mailu by bolo príliš riskantné. To by im pokojne mohla poslať svoju adresu, keďže ďalší elektronický odkaz by ich mohol priviesť priamo k nej, ak ich nedoviedol už prvý.
Dobre, tak bola trochu pedantná, ale chránila si svoju anonymitu príliš veľa rokov, než aby sa teraz dala chytiť.
Tíško sa nad sebou uškrnula. Len málo ľudí na svete by mohlo sledovať jej elektronickú stopu. Napokon, nikto z nich nebol zamestnaný v spravodajských agentúrach. Prestaň si robiť starosti.
Počas desaťročného skrývania sa ju nikto nenašiel.
Ale nevzala by na seba zbytočné riziko. Už dostala seba aj ostatných na trochu neistú pôdu, takže tie prekliate mátohy potrebovali vykonať svoj ​​diel.
Urobila všetko, čo mohla.
Len málo ľudí aj tých v spravodajskej komunite, by tak rýchlo zistilo, že ľudia v Južnej Amerike, ktorí šli po diplomatovej dcére patrili Durandovi Anguisovi alebo že Mandy by mala byť dopravená na zámok v St. Gervais vo Francúzsku.
Ale nakoniec, nikto zo spravodajskej komunity nestrávil uplynulé desaťročia s jediným záväzkom, nájsť spôsob, ako zničiť každého spojeného s Durandom Anguisom.
Gabrielle si pretrela štípajúce oči. Jej koža brnela desivým pocitom, že niečo nie je v poriadku. Prešla si dlaňou po zimomriavkach na ruke a rozhliadla sa.
Žiadny senzor nebol aktivovaný ani nezaznel alarm.
Siahla po notebooku, kliknutím na dve tlačidlá vyvolala digitálne videokamery snímajúce vonkajšok domu. Zločinnosť bola v Peachtree City tak nízka, že o ňom premýšľala ako o Pleasantville[5]. Jej ochranné zariadenie nebolo vodou-na-mlyn pre zlodeja.
Prvou prioritou zlodeja by nemalo byť podrezať jej hrdlo.
Vyskočili obrázky zo všetkých šiestich kamier. Nič iné ako sychravý, mokrý exteriér okolo domu.
Ak sa niekto približoval od príjazdovej cesty alebo prichádzal lesom, útočník by bol zachytený jedným z mnohých senzorov, ktoré skryla. To by zaplo vonkajšie reflektory. Na to sa vnútorný alarm bude ozývať dvoma rýchlymi pípnutiami za sebou ako telefón tak dlho, kým sa nezruší poplach. Chránený majetok bol Gabrielin vlastný web o podzemných prepojeniach.
Ešte raz stisla kláves, aby zobrazila titulnú stránku na svojom monitore a hľadala správu od REBOUND[6], ktorý odkazuje na Mandy ako „Babe“, meno, ktorým im povedala, aby ju v odpovedi nazvali. A tu to konečne bolo ....
Jej srdce sa silno rozbúšilo.
Správa znela, „Babe je v nebezpečenstve života. Potrebuje tvoju pomoc. Hneď.“ Oh, monDieu!

***

Len čo boli dvaja strážcovia pred zámkom zneškodnení, Carlos naznačil Sandmanovi, aby strážil vonku a potom Carlos a tím vnikli dnu.
Vnútri matne osvetlenej garáže bol zaparkovaný LandRover a štyri snežné skútre, pripravené vyštartovať von. Carlos si sňal okuliare a zhlboka sa nadýchol zatuchnutého vzduchu. Lopaty na sneh a ďalšie domáce náradie boli zavesené na stene nad prázdnou vaničkou s príliš mnohými hrdzavými dierami, aby bola použiteľná. Vyblednutá modrá skrinka a pracovný stôl vypĺňali ďalšiu časť vybieleného múru.
Gotthard vytiahol  náradie k uvoľneniu ventilov, čupol si a začal vypúšťať pneumatiky. Vynechal snežné skútre pripravené na Carlosov pokyn zabezpečiť ich únik.
Korbin vybehol drevenými schodmi do domu s Carlosom a Rae v pätách. Vôňa uhlíkov z polien horiacich niekde vnútri zavanula v teplom vzduchu. Budova s plochou tisícdvesto metrov štvorcových zaostávala za veľkolepým štandardom boháčov, ale majiteľ nebol ani  bezdomovec.
Keď Carlos dosiahol prvé podlažie, rukou signalizoval pokyn pre Korbina a Rae aby vyriešili stráže na hlavnom poschodí a zabezpečili budovu.
Zložiť stráže by malo Rae potešiť.
Ako sa Korbin a Rae začali pohybovať, všetkých troch ich zmrazili výkriky v dome. Jeden strážnik kričal španielsky na ostatných, „Krváca ... dajte mi obväzy“ Carlos sa ujal vedenia, kývnuc na Korbina a Rae, aby ho nasledovali, až došli na chodbu, kde mali možnosť pokračovať širokým schodiskom na druhé poschodie alebo vpravo do kuchyne.
V kuchyni sa otvorili a zabuchli zásuvky, nasledované nadávkami dvoch mužov. Carlos poslal Korbina a Rae doprava, potom ticho vybehol hore schodmi. Na ďalšom medziposchodí zachytil po jeho ľavej strane na konci chodby hlboký hlas, ticho vrčiaci kliatby. Carlos sledoval zvuk do miestnosti, kde ho zasiahol ostrý pach čerstvej krvi. Rýchlo skontroloval scénu.
Robustný strážca v čiernom roláku a zodpovedajúcich cargo nohaviciach, sústredený na svoju úlohu, sa zohýbal vedľa ťažkej mahagónovej postele. Črepiny z pohára na vodu ležali na nočnom stolíku a na podlahe, ako keby bol pohár rozbitý o jeho hranu. Cez stranu postele vedľa mužovej nohy visel prameň blond vlasov.
Carlos vytiahol nôž z pošvy a potichu vstúpil. Presunul sa dvoma tichými krokmi a natiahol sa pre hrsť hustých, čiernych vlasov. Keď strhol mužovu hlavu dozadu a odhalil hrdlo pre dýku ostrú ako britva, Carlos dostal jasný záber na mladú ženu ticho ležiacu ako mŕtvu - Mandy – jej zápästia silno krvácali. Merde.
Strážca sa napol, ale Carlos dokončil zabitie skôr, než sa muž druhý krát nadýchol. Odstrčil ho z cesty a potom skontroloval Mandy pulz. Slabý, ale nebola mŕtva. Zatiaľ. Strhol flanelovú prikrývku pokrývajúcu jej bezvládne telo a začal rozrezávať niekoľko dlhých popruhov. Tričko tínedžerky sa sotva pohlo pri každom slabučkom nádychu. Jej šedé nohavice vyzerali ako detské pyžamo.
Biely papier mal viac farby, ako jej odkrvená tvár.
Do pekla s tými bastardmi, ktorí ju k tomu prinútili.
„Všetko čisté,“ oznámil Korbin, vstupujúc do miestnosti s Rae.
Carlos prikývol, príliš zaneprázdnený snahou udržať Mandy nažive, než aby odpovedal. Aspoň rádiové ticho už nie je problém, keď je odpor neutralizovaný.
„Nájdi oblek na skúter,“ nariadil Carlos.
„Videla som jeden dole.“ Vyštekla Rae správu cestou von z dverí.
Korbin zdvihol Mandyno zápästie, umožňujúc Carlosovi rýchlejšie ju obviazať a skončiť v čase, keď Rae pribehla späť s kombinézou, ktorá by tínedžerku mohla zhltnúť. Presne to, čo Carlos potreboval. Skrížil jej ruky na prsiach, položiac jej zranenia nad srdce a potom vzal viac vrstiev prikrývky na zabalenie rúk k jej telu tak, aby sa neuvoľnili.
Použili oblek ako obal a vsunuli Mandy dovnútra, nič nenechali odkryté. Carlos ju zdvihol do náručia a nasledoval Korbina von z dverí. Rae cestou ku schodom všetkým kryla chrbát.
„Tu je všetko zaistené, mierime von,“ povedal Carlos do svojho komunikátora pre Gottharda.
„Balík je poškodený. Štartujte.“
V dolnej časti schodiska Carlos zaklial. „Pozrite sa na –“
„-  znaky na telách,“ dokončila Rae. „Tí traja, ktorých som prehľadala, mali všetci tetovanie na ľavej časti hrudníka.“
Carlos ani nespomalil na ceste do garáže, brniaci túžbou vidieť telá osobne, už len kvôli jednému problému.
Nemohol spochybniť hodnotenie iného člena tímu.
A určite nedokázal vysvetliť, prečo musel vidieť tetovanie osobne. Informátor bol neomylný. Ako to? Bol by ochotný zabiť, za nejaký čas osamote s Mirage, ktorý mal tak presné informácie o únoscoch, tínedžerke a tomto mieste. O všetkom až po Anguisa.
Každý, kto toho toľko vedel o rodine Anguisovcov bol s nimi pravdepodobne na nože.
A každý, kto toho toľko vedel o Anguisovi, bol hrozbou pre Carlosovu existenciu a tajomstvo ktoré skrýval. Durand zabil každého, kto mu stál v ceste, najmä donášačov.Tak ako by informátor mohol poznať Anguisove aktivity dosť dobre na to, aby ho mohol zradiť a stále žiť?
Carlos hlboko v hrdle zavrčal. Keby len informácie prišli dosť skoro na to, aby sa jeho tím dostal k tomu dieťaťu skôr, než si rozrezala zápästia. Modlil sa, aby žila.
V garáži Gotthard otvoril hlavné dvere, vytlačil snežné skútre von a naštartoval.
„Sandman poslal signál pre helikoptéru, aby nás vyzdvihla na pôvodnom mieste za hodinu,“ povedal Carlosovi, ktorý prikývol a dúfal, že Mandy tak dlho prežije.
Vrtuľník bude mať na palube zdravotníka, ale mohla by potrebovať viac krvi, než nosia bežne so sebou. Podal Mandy Gotthardovi.
„Pripútaj mi ju na chrbát.“ Carlos vytiahol okuliare naspäť na svoje miesto a usadil sa dopredu na snežnom skútri s nohami na stupačkách.
Gotthard zabalil Mandino telo v snežnom obleku okolo neho a drôtom mu upevnil dlhé, prázdne rukávy na prsiach.Carlos cítil pás ovinutý okolo hrudi, dostatočne stiahnutý, aby bola pohodlne pritisnutá k nemu.
Gotthard jej zaistil nohy a udrel Carlosa do ramena. „Choď.“
Carlos prudko stlačil pedál plynu a zamračil sa ako ochabnuto mu ležalo jej telo na chrbte, keď stroj zareval do akcie. Ešte raz sa obzrel a videl ako ho nasledujú ďalšie snežné skútre naložené jeho tímom.
Všetci nažive a všetko vyriešené. Misia splnená.
Až na možnosť skontrolovať holú hruď strážcov. Vidieť či mali na srdci tetovanie len had-a-dýka, ktoré ich označovalo ako Anguisových vojakov alebo či tetovanie pretínala aj jazva, čo by naznačovalo, že sú pokrvní príbuzní Duranda Anguisa.
Presne ako jazva cez rovnaké tetovanie na jeho hrudi.

***

Vo vnútri v garáže zámku sa vanička posunula na stranu a potom skĺzla z padacích dverí do pivnice. Zatlačiac na padacie dvere silnejšie, muž zdvihol hlavu a vošiel do tichej, teraz prázdnej miestnosti, až na Land Rover, ktorý mal sfúknuté pneumatiky.
Vzdychol si a vytiahol mobil.
Hlásenie najprv. Nájsť prepravu potom.
Jeho šéf nebude šťastný.





[1]FauteurdeTrouble – Podnecovateľ problémov
[2] Nevlastná sestra – anglicky halfsister  - doslovný preklad je „pol sestra“ alebo „polovičná sestra“ v slovenčine táto slovná hračka stráca zmysel.
[3]palomino kôň je svetlohnedý s bielou hrivou a chvostom (aspoň tak mi to ukazuje google – v koňoch sa nevyznám J )
[4]Beehapee - netuším ako to bolo myslené  „bee“ je včela, „happy“ znamená  šťastná (a píše na sa konci s y nie ee), takže to môže byť včela šťastná ale zároveň „be happy“ je buď šťastná – je tam zmienka o zámerne zdvojenom „e“ takže zrejme ide o slovnú hračku, napokon, je to ich tajný kód.
[5]Pleasantville – odkaz na americký film o mestečku Pleasantville v ktorom bolo na oko všetko dokonalé - info o ňom nájdete aj tu: http://www.csfd.cz/film/19307-mestecko-pleasantville/
[6]REBOUND –odraz  

5 komentářů:

  1. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Vďaka za preklad :-)

    OdpovědětVymazat