úterý 14. října 2014

Šepot lží - Kapitola 4 2/2



Obaja muži kráčali vpred, kým ich ten s automatickou zbraňou nestopol, pár metrov od nich. „Zdravím, Carlos.“
Hola,Turga.“
„Odhoď zbraň a mobil.“
Carlos mu vyhovel.
„Nepohodli ste sa s Baby Faceom?“
Gabrielle skryla svoje prekvapenie nad tým, že sa Carlos a tento muž rozprávali ako starí priatelia.
„Nie celkom.“ Turga by bol neviditeľný, ak by nemal očné bielka. Všetko mal čierne, tvár a ruky, oblečenie, pletenú čiapku, topánky a zbraň. Čerstvý vzduch nezasiahnutý  dymom bomby oťažel zápachom z cigariet. V jeho angličtine sa prejavoval sekaný turecký prízvuk.

„Baby Face sa stal nevyhnutnou obeťou. Dobré na tom bolo, že najprv našiel ju.“
„Na čo ju chceš?“ Carlos to povedal, ako keby Gabrielle bola iba výbava, ktorú mu dodali s vozidlom.
„Veľmi vtipné. Ideš po tom istom.“
„Po čom?“ odfrkol Carlos.
„Baby Face obchodoval so mnou, nie s ňou.“
„Naozaj? Takže poznáš jeho veľký problém?“ Turga na neho ostražito pozeral, ale Carlos už zasadil semienko zvedavosti.
Carlos pokrčil ramenami.
„Nemal som šancu počuť celú dohodu a naozaj to mám v riti, keď som ho prichytil, ako sa snažil zmocniť mojej ženy.“
Turga si odfrkol, ako by ho to nepresvedčilo.
„Nechaj ju ísť, Turga. Spravila len tú chybu, že sa zaplietla so mnou.“ Gabrielle práve dala svoj hlas Carlosovi. Nevedela, kto bol Baby Face alebo Turga, ale Carlos bol v tejto spoločnosti jediný, kto sa ju nepokúsil zabiť.
„Myslíš, že som hlupák?“ Spýtal sa Turga tónom, ktorý zavibroval Gabrielle na koži.
„Dokáž, že je to tvoja žena.“
Ako by to mohol dokázať? Nie, že by Gabrielle nebola pripravená, aby ho podporila a súhlasila so všetkým, čo Carlos povedal, ale pochybnosti zapustili korene v jej vyčerpanej mysli.
Carlos si povzdychol.
„Dobre.“
Otočil sa k nej. Pozrela sa na jeho tvár, odhodlaná urobiť to najlepšie, aby presvedčili Turga, že sú spolu.
Ale nebola tak pripravená, ako si myslela, keď si ju Carlos pritiahol do náručia a sklonil hlavu. Zakryl jej ústa a pobozkal ju s väčšou vášňou, než akýkoľvek muž, ktorý ju kedy pobozkal.
Držal ju v bezpečí, chránenú.
Už roky ju nik nedržal a neobjímal.
Jej obrana padla bez boja.
Srdce jej búšilo spolu so šialenstvom nervov a divokou túžbou, ktorá sa vynorila odnikiaľ. Objala ho rukami okolo krku a pritisla. Pritiahol si ju bližšie. Bozk ohromil jej zmysly, utopil ju v radosti.
Zastonala.
„Dobre, dosť,“ prikázal Turga, potom sa zamračil, keď Carlos pokračoval.
„Daj mi pokoj.“ Carlos pomaly odtiahol svoje pery od jej, zastavil sa, ešte raz sa krátko dotkol jej pier, a potom ju odlúpol zo seba.
Keď si ju presunul na stranu, ruku jej ochraňujúco položil okolo ramien.
Snažila sa udržať vystreté kolená.
Carlos zosilnel svoje zovretie na jej ramenách, čo pochopila ako tiché posolstvo, aby vydržala a spamätala sa.
Chytila ho okolo pása a stisla, aby mu dala najavo, že sa dala dokopy.
Jedna strana úst sa zahla smerom nahor, keď vzal na vedomie jej správu.
„Nechaj ju ísť,“ opakoval Carlos.
 „Nepovie ani slovo.“
Turga pristúpil bližšie ku Carlosovi a usmial sa, biele zuby žiarili oproti jeho tmavej tvári.
„Myslím, že nie. Stál si ma dobrého muža. Oko za oko, a tak podobne.“
„Nehovor mi, že sa skutočne staráš o to, či niekoho stratíš.“
Turgov úsmev sa rozšíril.
„Veľmi vtipné. Nie, ale bol lepší strelec ako tento.“ Naklonil hlavu k druhému chlapovi, držiacemu granátomet.
„Nevyhnutná obeť.“ usmial sa Carlos sarkasticky.
Turga rýchlo otočil pušku, použil pažbu ako pálku a udrel ňou Carlosa do žalúdka. Ten sa odtrhol od Gabrielle, prehol sa vrčiac od bolesti, potom sa nadýchol a narovnal sa.
Natiahla sa po ňom a Turga ju schmatol.
Carlos zavrčal a pohol sa tak rýchlo, že Gabrielle netušila, ako ju odtrhol od Turgu a zatlačil za seba.
Turga si rovnako rýchlo prehodil pušku opačne, až skončila so špičkou hlavne na milimeter od Carlosovho nosa.
„Zabil by som ťa hneď, ale len neopatrný človek vyplytvá zdroj, bez toho, aby ho najprv nechal vykrvácať do sucha. Jeden zlý krok a ublížim jej. Choďte.“ Turga pokynul puškou smerom k vrtuľníku.
Nechala Carlosa vziať jej batoh, ale Gabrielle nemienila dať svoj notebook nikomu tak dlho, kým mala na výber. Carlos ich oboch viedol pred Turgom a stále ju obranne držal okolo ramien. Keď došli na okraj lesa, zem sa otriasla explóziou.
Otočila sa a zbadala šľahať plamene z miesta, kde bol jej Jeep a druhého chlapíka bežiaceho k nim.
Takže pravdepodobne to bol granátomet, čo vláčil.
Sirény na diaľnici kvílili stále hlasnejšie.
Gabrielle zakopla na hrboľatej zemi vedľa vrtuľníka a Carlos ju zachytil za pás.
Zdvihol ju do kabíny, potom nastúpil a usadil sa vedľa nej na zadnom sedadle. Turga natlačil mŕtve telo k ich nohám.
S odporom sa odtiahla.
Carlos sa naklonil bližšie.
„Pozeraj sa z okna a dýchaj ústami.“ Turga odložil pušku a namieril na nich pištoľ, ktorá vyzerala ako tá, ktorú mal Carlos. Turgov partner sa vyšplhal do pilotného kresla a naštartoval motor.
Dve policajné autá a hasičský voz sa hnali po diaľnici, potom vedúce auto šmykom zatočilo do zákruty, keď lopatky vrtuľníka dosiahli plnú rotáciu a chytili vzduch.
Jedno auto preletelo teraz otvorenou bránou a poskakovalo smerom k nim.
Vrtuľník sa s trhnutím vzniesol, letiac sotva nad strechou auta, potom nabral výšku, keď sa vyhupli v širokom oblúku a leteli ponad les, v ktorom sa rozťahoval dym z Gabriellinho úbohého Jeepu.
Nejaká ruka jej krúžila po chrbte.
Otočila sa, aby sa opýtala Carlosa, kde si myslí, že idú, ale zuby jej drkotali tak silno, že sa bála, že by sa hryzla do jazyka, ak by prehovorila. Dostavil sa šok a studené šaty jej nepomáhali. Celé telo jej vibrovalo.
Ale Carlosovi bolo teplo. Prečo mu nebola zima?
Koho to zaujíma? Nasávala teplo a útechu z jeho impozantného tela.
Gabrielle nemohla uveriť, že bola tak naivná, že si myslela, že Durand Anguis bol jej najväčšou hrozbou.
Teplý dych jej ovanul kožu na krku, keď Carlos naklonil svoju tvár k jej uchu a prehovoril.
„Len urob to, čo ti povedia. Nájdem spôsob, ako z toho von.“ Pošúchal jej chrbát, prešiel jej hore a dolu po paži, a potom jej prstom odsunul z tváre prameň vlasov.
Pri tej roztomilej akcii sa jej zasekol mozog. Ako si mala vysvetliť jeho pohyby?
„Takže kto je ona, Carlos?“ zvýšil Turga hlas, aby prekričal rev motora.
„Povedal som ti.“ Carlos vzal jej tvár a znovu ju jemne pobozkal. Bolo to preto, aby ju upokojil, alebo aby presvedčil ich únoscu? Zdvihnúc pohľad k Turgovi, Carlos si ju majetnícky pritiahol k sebe.
„Len spolu chodíme.“
Emócie vírili nachádzajúc domov, ale nemohla zatriediť prudké reakcie, ktoré vyprovokoval jeho dotyk a bozk.
Carlos sa snažil odviesť ich pozornosť od nej, takže to posledné, čo teraz mohla urobiť, bolo hrať s ním jeho šarády. Vkĺzla mu rukou okolo pása a pritisla sa k jeho hrudi, hodila pohľadom, aby zachytila hodnotenie ich únoscu.
Turga nevydal ani hlásku, neurobil nič, čo by naznačilo jeho myšlienky.
Posúvajúc voľnou rukou po jej ruke, ktorou mu ovinula hruď , Carlos ju pomaly pohladkal hore a dolu, potom ju pobozkal na vlasy.
Táto smrtiaca hra jej prerástla cez hlavu, ale hrať spolu s mužom, ktorý vyzeral ako Carlos nebolo utrpením. Prisahala, že skončila so vzťahmi so sexi mužmi, čo nebolo ťažké, pretože jej životný štýl robil chodenie s niekým nereálnym. Predstierať to s Carlosom bolo bezpečné. Ale vydať sa pred desiatimi rokmi za mužskú ikonu, ktorá bola akurát v minulom roku zaradená do zoznamu ako jeden z päťdesiat najžiadanejších mužov na svete, bola emocionálna samovražda.
Tvár pre ktorú možno zomrieť a strhujúce telo ju od rozvodu s tým blbcom Robertom nepriťahovali.
Ale cítila sa podivne priťahovaná ku Carlosovi, čo mohla prisudzovať iba situácii, v ktorej sa nachádzala.
Jeho samotná prítomnosť kričala silou a sebadôverou.
Teraz to bolo atraktívne a lákavé.
Verila, že ich z toho môže dostať.
Nerozhodnosť sa utáborila v Turgovom uprenom pohľade.
„Nemávaš ženy na dlhšie, ako na jednu noc.“
„Je to pohodlné.“ Carlos sa sklonil a pobozkal ju tak nežne na tvár, že vnútri cítila závrate sentimentality.
Jeho paže ju stisli v objatí a jej srdce poskočilo. Nikdy sa necítila chránená a opatrovaná. Nie tak, ako v tejto chvíli.
Aj keď Carlos len predstieral, robil to lepšie, než jej nešťastný exmanžel počas ich svadobnej noci.
Ale Carlos nepatril k presadzovaniu práva.
Ako keby na tom teraz naozaj záležalo, vzhľadom k ich katastrofálnej situácii?
„Uvidíme.“ Turga už ďalej nehovoril, kým o pätnásť minút neskôr nepristáli na parkovisku v zadnej časti budovy s nápismi NA PRENÁJOM na niekoľkých dverách. Pilot nechal rotory pomaly sa točiť a vyliezol von.
Turga zoskočil zo svojho sedadla, pušku si prehodil cez rameno a namieril na ňu pištoľ.
Celá táto scéna bola príliš bizarná pre jej chápanie. Zbrane, granátomety, helikoptéry. Smrť.
Nemohla o tom premýšľať a fungovať.
Gabrielle počkala na Carlosa, až prvý zlezie dole a potom sa otočil, aby jej pomohol. Keď ju zložil na zem pred seba, vtiahol ju do objatia a zašepkal: „Nedovolím nikomu, aby ti ublížil.“
Radšej než by riskovala, že neudrží svoje emócie, prikývla. Nepoznala tohto muža, nevedela prečo k nej prišiel, alebo pre koho pracoval, ale odvracal od nej všetky nebezpečenstvá.
„Dosť. Choďte,“ prikázal Turga.
Ako odchádzali od vrtuľníka, pilot odlúpol čierny vinyl na konci chvostovej časti, ktorý pokrýval registračné číslo vrtuľníka. Carlos nechal svoju ruku okolo jej pása a viedol ich oboch k najbližšiemu vchodu.
Gabrielle ho chcela uistiť, že je pripravená bojovať spolu s ním. Ticho povedala.
„Som v poriadku. Zvládnem to.“
„Otvor dvere,“ prikázal Turga.
Carlos ju stisol v páse, ako odpoveď a pozrel na ňu s obdivom, ktorý ju zahrial. Pustil ju, natiahol ruku, otočil gombíkom a potom jej podržal dvere, aby mohla vojsť. Vystúpila z jeho zovretia a odvážne vošla do dverí.
Prvá vec, ktorá ju zasiahla, bol silný kovový pach, ktorý ju nútil na zvracanie.
Druhá, bol obraz krvavého tela visiaceho na stene, tridsať metrov od nich.

Podlomili sa jej kolená. 

7 komentářů:

  1. Vďaka za ďalšiu kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad! :-)
    D.

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  6. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat