středa 19. listopadu 2014

Šepot lží - Kapitola 5 2/2



Izmir zdvihol tyč so slučkou na jednom konci, aká sa používa na chytanie hada, lenže miesto povrazu bol na konci drôt, ktorý bol zapojený do stroja na stene. Carlos sa strhol, pochopil, čo mal Izmir na mysli. Bastard posunul slučku smerom k Leeho genitáliám.
„Prestaň!“ prikázal Carlos.
„Chceš sa porozprávať?“ spýtal sa Turga s takým humorom, že sa Carlos triasol potrebou roztrhať ho na kusy.
„Pustite ho a porozprávame sa,“ ponúkol Carlos hlasom tak vyrovnaným, na aký sa len zmohol.
„Myslím, že nie.“
„Všetkých nás zabiješ, Turga. Dám vám to, čo chcete, ak pustíte to decko.“
„Takže mi povieš o vašej dohode s Baby Faceom? Viem, že to bolo niečo veľké, niečo, na čo tá elektronická fretka prišla náhodou.“

Takže Baby Face našiel Mirage pre niekoho iného, komu ju plánoval predať a Turga o tom nič nevedel.
Ťažko si predstaviť, že žena stojaca za Carlosom bola neslávny elektronický informátor, ale aby bol úprimný, už videl zvláštnejšie veci.
Skontroloval čas na hodinkách a potom si vzdychol.
„Okay, tu je dohoda. Baby Face mi ponúkol prácu, aby som mu pomohol s riskantným obchodom. Chcel profesionálnu ochranu, nie tých klaunov, čo sa zvyčajne poflakujú okolo. Mal kontaktovať niekoho o šiestej večer, inak sa dohoda ruší. Bol som v zahraničí.
Práve som sa vrátil a zistil, že mu bolo ponúknuté viac peňazí, aby to doručil skôr a ja viem, kto má tie peniaze. Snažil sa z dohody so mnou vyvliecť. Pustite to decko,“ povedal Carlos, kývnuc na Leeho „a ja vám poviem o dohode, mená, všetko. Predám to nie za mučenie, len guľku medzi oči.“
Turga pozrel na hodinky a späť na Carlosa, jeho oči klipkali, ako by sa nemohol rozhodnúť, či zabiť Carlosa alebo uzavrieť dohodu. Nakoniec zaklial niečo po turecky.
„Ak klameš, budeš vyzerať horšie ako on, keď s tebou skončím.“ Nakloniac hlavu k Leeovi, Turgova tvár sa skrivila zmätkom, čas ho nútil ľutovať.
„Baby Face nerobil špinavú prácu osobne. Neser ma, Carlos. Jediný dôvod, prečo ešte zatiaľ nevisí ona, je, že som ešte stále nekúpil tú blbosť s priateľkou. Neriskujem poškodenie tovaru v prípade, že ona je to, čo Baby Face predával. Ak tomu tak nie je, je celá moja.“ Carlos sa prinútil, aby to Turgovi nespočítal. Zúrivosť mu prebehla chrbticou, požadujúc okamžitú platbu za Leeho krvavé telo. A áno, aj kvôli Gabriellinej hrôze, aj keď sa do tejto situácie dostala sama.
„Zveste ho a ja ti poviem, po čom Baby Face naozaj šiel a ako uzavrieť dohodu ... alebo riskuješ, že zmeškáš Baby Faceov termín.“ dodal Carlos so zlovestnou konečnou platnosťou, ktorá potvrdzovala, že skončil s vyjednávaním.
Turga konečne kývol Izmirovi, ktorý niečo zamrmlal a potom hodil svoju palicu na zem. Vytiahol vyskakovací nôž a odrezal Leeho členky a zápästia.
Keď Lee padol na kolená, zasyčal bolesťou a zastonal, než jeho paže a hlava udreli o podlahu. Nehýbal sa.
Kým bola jeho pozornosť obrátená inam, Carlos podišiel niekoľko krokov smerom k Turgovi.
Keď Turga vrátil svoj ​​pohľad späť, zamával deväť milimetrovou pištoľou.
„Stoj tam.“ Zaznela znelka a prerušila napäté ticho. Turga vybral z predného vrecka nohavíc mobil a ozval sa: „Čo si zistil?“ Po chvíli sa usmial a povedal: „On ponúkol odmenu? Nie, nie, sme starí priatelia. Čoskoro sa mu ozvem. Dobrá práca. Si skoro tak dobrý ako Baby Face.“ Vypol telefón a strčil ho späť do predného vrecka nohavíc.
„Myslel som, že sa budeme rozprávať.“ Ale Carlos hlboko vnútri vedel, že telefonát veci skomplikoval.
„Áno, áno. Najprv mi povedz, čo ona vie o tom Mirage, na ktorého Durand Anguis vypísal odmenu.“ Do pekla. Počkať. Turga si myslí, že Gabrielle len niečo vie o Mirage.
Carlos predviedol svoj najarogantnejší úsmev.
 „To je to, čo som sa snažil povedať. Durand ponúkol Baby Faceovi viac peňazí, ak mu ju dodá. Durand je oveľa presvedčivejší ako Izmir, keď ide o to, ako niekoho prinútiť rozprávať.“ Ignoroval ženské zalapanie po dychu za sebou a pokračoval, „Baby Facea napadlo, že si ponechá to, čo mi mal zaplatiť a získa bonusovú čiastku tým, že ju dodá. Nie je to zlý plán ani na Baby Facea. Ako si povedal, za normálnych okolností nerobil špinavú prácu.“
„Takže ona má informácie?“ Turgov úsmev žiaril očakávaním.
„Si predsa múdrejší.“ Carlos pochyboval nad tou možnosťou, ale dúfal, že hrozba donúti Turga váhať. „Dotkni sa jej a Durand ti odtrhne gule kliešťami.“
Turga pokrčil ramenami.
„Takže nie je dôvod, nechať ťa nažive, hm?“
To bolo ošemetné. Carlos potreboval chvíľku aby prišiel s odpoveďou.
 „ Do toho, zastreľ ma.“
Turga sa usmial, zastrčil si pištoľ za pás a zdvihol pušku.
„Ale zaplatíš za to,“ povedal Carlos rýchlo.
To odlepilo bastardovi úsmev z tváre.
„Čo tým myslíš?“
Dobrá správa? Turgova chamtivosť prevažuje nad jeho inteligenciou.
„Poďme si sadnúť a porozprávať sa.“ Carlos vyrazil dopredu, zahol k stolu a stoličkám, získal ďalšie dva kroky bližšie k Turgovi.
„Stoj. Nebudeme sa rozprávať, kým ti Izmir nezviaže ruky, takže neurobíš žiadny z tých pohybov, ktorými si slávny.“
„Ja, slávny?“ zasmial sa Carlos, oči uprené na Izmira, ktorý chytil dlhý kábel, vyštekol radosťou a šiel k nemu.
„Počul som historky.“ zamračil sa Turga.
„Nechal by som ťa nažive, ak by to nebolo tak riskantné. Stavím sa, že niekto tiež vypísal odmenu na tvoju hlavu.“
Carlos pokrčil ramenami, ako by ho debata s Turgom o jeho zabití, alebo predaji hlavy vôbec nezaujímala. Spojil dlane, zdvihol zápästia pred seba ústretovo a elegantne.
Turgov pohľad pretancoval okolo Carlosa ku Gabrielle sediacej za ním.
Carlos otočil hlavu, aby sa na ňu pozrel.
Gabrielle sa na neho zamračila, pery mala otvorené v totálnom zmätku .
Žmurkol na ňu.
Zaklipkala očami, potom zavrela ústa a jemne kývla hlavou. Kývnutie znamenalo, že bola stále na jeho strane.
Otočil sa späť a využil možnosť spraviť ďalší krok vpred. Izmir vstúpil medzi neho a Turgu a zdvihol kábel aby ho ovinul okolo Carlosových zápästí. Bolo to teraz alebo nikdy. Mohol len dúfať, že Lee ešte dýchal.
Carlos hodil predstieraným, šokovaným pohľadom smerom k Leeovi a zakričal: „Nie, to nie!“ Izmir skočil k Leeovi, ktorý prekvapivo vyskočil na nohy.
Turga otočil zbraň na Leeho. „Ponáhľaš sa zomrieť?“
Lee submisívne sklonil bradu k hrudníku.
Turga spokojne zavrčal, bol si tak istý s pištoľou v ruke proti nahému a zbitému mužovi.
Len zostaň tam, Lee. Carlos využil dve sekundy, ktoré získal, aby s pevne skrútenými prstami napadol Izmira a vrazil mu päsť do krku, stlačiac mu priedušnicu. Kútikom oka Carlos zazrel Leeho pohyb, ale Izmir schmatol jednou rukou Carlosa a druhou mu škrtil krk.
Výstrel - Turgova puška – explodoval s ozvenou proti betónovej stene.
Za ozvenou sa odrazili výkriky. Gabrielline.
Izmir nasal vzduch, potácal sa dozadu, oči vypúlené. Carlos sa otočil a vysokým kopom skopol Izmira späť na Turgu.
Ďalší výstrel. Guľka prešla cez stred Izmira, zachytila Carlosov bok,v najhoršom tam bude mať jazvu.
Vzduch napáchol kliatbami, výkrikmi a čerstvou krvou.
Izmir sa zapotácal. Carlos sa rozbehol, skočil hlavičku a sotil ho na Turgu. Zbraň opäť vybuchla tak blízko, že Carlos prišiel o sluch, ale guľka sa vychýlila vysoko.
Carlos sa hodil na Izmira, ktorý pristál na Turgovi s ťažkým žuchnutím. Prevrátil sa a vstal.
Turga sa snažil vykrútiť spod mŕtveho tela, odtískajúc ho. Jeho ruka stále zvierala pušku. Carlos dupol opätkom na Turgovo zápästie, spokojný s prasknutím kosti a vytím bolesti, ktoré nasledovalo. Odkopol pušku mimo dosahu a našiel svoju deväť milimetrovú pištoľ neďaleko na betónovej podlahe. Turga nadával, kričal a udieral svojou nepoškodenou rukou do Izmira, ktorý sa ani nepohol. Carlos chcel hajzla zabiť, ale to by bola vražda. Musel sa dostať k Leeovi a zistiť ako zle na tom bol. Izmirova váha Turga udrží.
Carlos sa ponáhľal k Leeho ležiacemu telu. Z diery na jeho hrudi vytekala čerstvá krv. Jeho prvou povinnosťou bolo dostať odtiaľto Gabrielle, ale ona bude žiť.
Chlapec nie.
Padnúc na kolená, Carlos jemne zdvihol Leeho spustošené telo do náručia. Keď to urobil, jeho prsty vkĺzli do otvorenej rany na Leeho chrbte, ktorú žiadny obväz nemohol uzavrieť natoľko, aby ho zachránil. Teplá tekutina stekala dole Carlosovými rukami a zlievala sa na podlahe.
„Proste si musel byť hrdina, čo?“ Povedal Carlos hlasom drsným od žiaľu.
Leeho pery sa na jednej strane skrútili, z dokonalého radu, ktorý mal len pred hodinou mu chýbali zuby.
Carlos si ho pritiahol bližšie, aby počul slová, ktoré sa Lee snažil zašepkať.
„Prepáč.“ Lee sa sťažka chrapľavo nadýchol, až ho striaslo. Šarlátová stužka krvi mu stekala z kútika úst. „Prvý krát ... som zlyhal.“
„Nie.“ Carlos sa snažil preglgnúť knedľu v krku. Nikdy si nezvykne sledovať ako umierajú mladí ľudia. „Bol si skvelý.“ Jeho oči pálili.
„Carlos!“ zakričala Gabrielle.
Otočil sa a ako to urobil, inštinktívne zdvihol zbraň.
Turga sa nejako oslobodil spod Izmira a bežal na neho s nožom.
Carlosa zaslepila zúrivosť.
Strelil štyri krát za sebou ... všetko do bedier a genitálnej oblasti. To nebolo miesto, na ktoré za normálnych okolností mieril strelec s jeho schopnosťami, ale Turga si nezaslúžil guľku medzi oči.
Turga dopadol na zem a chytil sa rukami. Na chvíľu otriaslo skladom hrdelné vytie, potom už len plakal a gúľal sa zo strany na stranu.
Keď sa Carlos sa obrátil späť k Leeovi, pery chlapca sa pohybovali a oči mu žiarili. Carlos naklonil ucho blízko k Leeho ústam.
„Vďaka,“ zasípal a potom sa jeho zničené telo silne otriaslo, než ho opustila Leeho duša.
Carlos sklonil bradu k hrudi a sťažka dýchal. Oči ho pálili. Nikdy sa necítil bezmocnejšie, ako keď cítil posledný výdych niekoho, koho držal v náručí a vedel, že nemôže urobiť nič, aby túto osobu zachránil.
Rovnako ako nemohol pred šestnástimi rokmi.
Bolesť ho prebodávala, vyťahovala z minulosti brutálne jasné spomienky. Držal iné dobité telo mladej dievčiny, ktorú miloval celou svojou bytosťou, keď naposledy vydýchla.
Jeho srdce bilo nepravidelne, bolelo ho v hrudi.
Priblížili sa k nemu ľahké kroky. Nebol to Turga, ktorý nakoniec stíchol. Konečne mŕtvy.
Leeho už nič nebolelo. Carlos má ešte stále nejakú prácu a inú ženu, ktorú treba chrániť. Položil Leeho na podlahu. Jeden telefonát a BAD tu do pol hodinybude mať čistiacu skupinu. Nemohol čakať tak dlho a riskovať, že sa jeden z Turgových ľudí vráti.
Nechať Leeho odkrytého vyzeralo nesprávne, ale Carlos nemal čas na to, aby ho obliekol.
Vstal a obrátil sa ku Gabrielle, informátorovi, ktorého všetci chceli. Stála vedľa Turga. Gaštanovo hnedé vlasy strapaté od pádu cez palubu a sušenia v divokom vetre. S tvárou bielou ako duch a trasúcimi sa rukami určite nevyzerala ako medzinárodný agent. Voľné športové oblečenie pod jej rozopnutým plášťom bolo stále vlhké.
Turga ležal mŕtvy na podlahe medzi nimi, miestnosť znečistená krviprelievaním.
Zdvihla k nemu bolesťou naplnené oči, jej utrpenie ho udrelo päsťou do žalúdka.
„On je, on je mŕtvy?“ Carlos si nebol istý, koho tým on myslí, ale keďže všetci traja boli mŕtvi, povedal len: „Áno.“ Mal strach z jej prázdneho pohľadu. Museli ísť. Bolo tu riziko, že len čo odtiaľ odídu, budú musieť komunikovať s niekým na verejnosti. Potreboval, aby bola pri zmysloch.
Keď nepreukazovala žiadne známky spolupráce, podišiel okolo Turgu ku nej. Opatrne ju objal okolo pliec, dával pozor, aby ju neušpinil krvou. Vzhľadom k udalostiam, práve by si mala ísť vykričať hrdlo, alebo úplne stuhnúť. Jej oči sa od neho presunuli k miestu, kde ticho spočíval Lee.
„Je mi to ľúto,“ zašepkala.
„Mne tiež. Bol to dobrý človek.“ Carlos opäť naštartoval svoju myseľ.
„Musíme ísť, skôr, než sa tu ukáže niekto ďalší.“
Prikývla, ale keď sa pohol, vytiahla sa z jeho objatia.
„Čo je?“
Gabrielle neodpovedala. Proste si zobliekla plášť, keď prekračovala Turgu a potom ho prehodila cez Leeho telo.
V tom okamihu nič iné nemohlo spôsobiť, že by sa Carlosovi zapáčila viac. Prehltol knedlík v krku a čakal, kým sa vráti k nemu.
Zarazila sa a zadívala sa na neho.
„Je niečo z toho tvoja krv?“
„Tak málo, že to nestojí za reč.“ Napriek tomu takto nemohol chodiť na verejnosti, ak na seba nechcel upozorňovať. „Vezmi si veci.“
Zhlboka sa nadýchla, čo ju očividne posilnilo a potom prešla okolo Izmira na miesto kde sedela.
Carlos schmatol uterák už znečistený Leeho krvou, keď si Izmir čistil ruky. Rýchlo si zotrel najviac zakrvavené ruky a hľadal na podlahe za stolom Leeho oblečenie. Ignorujúc víriaci pocit viny kvôli použitiu Leeho oblečenia, strhol zo seba rolák a natiahol si tričko s dlhým rukávom, ktoré bolo hodené nabok. Vymenil svoje džínsy za Leeove, ktoré mu takmer sadli a prehodil svoju krvavú košeľu cez Leeho tvár. Potom sa vrátil vyzdvihnúť Gabrielle a jej majetok.
V tomto bode nemalo zmysel starať sa o DNA, pretože jeho krv bola zmiešaná a BAD by sa sem malo dostať ako prvé a vyčistí to.
Natiahol sa pre jej tašku na počítač a ona ožila.
„Nie.“ Pritisla si tašku k hrudi.
„Ďakujem, ale vezmem to.“ To Carlosovi pripomenulo, koho sprevádza. Mirage. Žena na ktorej hlavu je vypísaná odmena, vrátane tej od Duranda.
Práve teraz to bola žena, ktorá neveril, že niekedy bola tak blízko k zbraniam a zabíjaniu. Jeho informátor potreboval veľmi rýchlo čerstvý vzduch, inak hneď, ako ju prejde šok, dobehne ju odporný pach smrti.
„Nepozeraj sa na nič iné, len na dvere.“ Ukázal tým smerom, nútiac ju k pohybu.
Záblesk nedôvery, ktorým ho prebodla, jej vohnal farbu späť do tváre.
 „Čo? Myslíš, že budem mať nočné mory? Ako by som mohla zabudnúť na pohľad na niečo také?“ Vzdychol si. Mohla vidieť výstrely a niektoré subjekty zasiahnuté guľkami, ale jej pohľad bol sklený, keď stála pár centimetrov od krvi obklopujúcej Turgu a dolnú polovicu jeho zmrzačeného tela. Ona v skutočnosti nevidela krvavú kaluž.
„Chceš to vidieť znova?“ namietol, istý si jej odpoveďou.
„Nie, samozrejme, že nie.“
„Tak maj oči na dverách.“ Odviedol ju k východu, pootvoril dvere a potom pustil jej batoh na zem. „Stoj tu, nadýchaj sa čerstvého vzduchu a ak počuješ auto alebo niekoho uvidíš, okamžite zavri dvere.“
Chytila ​​ho za predlaktie, presne tam, kde ho zasiahlo sklo. Podarilo sa mu nenadávať, ale vytrhol sa jej, „Čo?“
„Neopúšťaj ma,“ prosila šepkajúc.
„Neopustím.“ Nežne vypáčil jej prsty zo svojej rany, z ktorej teraz opäť presakovala krv.
„Idem vziať Turgov telefón a zavolať.“
Vydýchla s povzdychom, ktorý bol spoločníkom úľave v jej očiach.
„Okay.“ Carlos sa opatrne presunul okolo tiel, aby sa vyhol krvi. Turga mal mobilný telefón v pravom vrecku nohavíc. Ten bol rozdrvený na kúsky. Časť telefónu vypadla z vrecka do krvavej kaluže.
No do pekla.
Skontroloval Izmira, ktorého telefón bol vo vrecku jeho vesty, než ju Turga rozstrieľal na zdrapy.
Čo treba, aby dostal len jedinú prestávku na tejto bláznivej práci?
Carlos si zastrčil zbraň dopredu za pás džínsov a zamieril na miesto, kde Gabrielle vykukovala z otvorených dverí. Mohol počuť, ako zhlboka dýcha. Keď sa dotkol jej ramena, vykríkla a narazila hlavou o dvere.
Otočila k nemu tvár plnú paniky.
„Prepáč.“
„Čo teraz?“ spýtala sa.
Pod slabosťou lesknúcou sa v jej očiach, vynaložila sakramentsky pôsobivé úsilie, aby sa spamätala.
„Odchádzame.“ otvoril dvere. „Poďme.“
„A čo s ... nimi?“
„Nikoho telefón nefunguje. Pošlem niekoho, aby vyzdvihol Leeho a vysporiadal sa s tým hneď, ako budem mať telefón.“
„Kam ideme?“ nakoniec sa pohla, keď jej položil ruku na bedrá.
„Niekam do bezpečia.“ Predvídal ten pochybovačný pohľad, ktorým na neho pozrela, ale pokračovala bez otázok, kým došli na koniec budovy.
Hallelujah. Prestávka.
Veľký terénny pickup bolo zaparkovaný za bezpečnostnými svetlami, ktorá osvetľovali pozemok.
„Zostaň tu.“ Carlos ju zastavil pri múre v hlbokom tieni a potom bežal k autu. Prehľadal všetky obvyklé miesta, kam chlapík mohol hodiť kľúče, ak ich nechcel mať pri sebe. Zväzok kľúčov bol pod sedadlom vodiča. Bol to pravdepodobne Izmirov tereňák, keďže interiér páchol silnými európskymi cigaretami a hrdlorez si nechal kľúče ľahko prístupné pre prípad, že by musel utiecť.
Carlos mávol na Gabrielle aby prišla k autu. Pribehla dopredu a vyliezla na sedadlo spolujazdca. Batoh hodila na zadné sedadlo.
Len čo vyšiel s autom a šoféroval k priemyselnému centru, Gabrielle povedala:
„Sme v Tyrone.“
„Hej. Aká je najrýchlejšia cesta do knižnice v Peachtree City?“
„Čo? Máš knihy po termíne vrátenia?“
Nemohol uveriť iskre sarkazmu v hlase.
 „Nie, nechal som tam svoje auto. Myslel som, že budeš poznať rýchlejšiu cestu, keďže žiješ tu dole.“
„Doprava, potom zostaň na tejto ceste. Zlúči sa s južnou časťou diaľnice 74.“
„Vďaka.“ Carlos jej dal body za to, že sa ho nesnažila nasmerovať na zlú cestu.
„Prehľadaj priehradku pod sedadlom, kdekoľvek, kde si myslíš, že by niekto mohol držať mobilný telefón.“ Začala hľadať.
„Kto nechá kľúče a mobilný telefón vo svojom vozidle?“ Každý, kto žije na nesprávnej strane zákona. „Všetci Turgovi muži,“ odpovedal, špekuloval rovnako ako klamal.
„Naozaj?“ Odmlčala sa, zdalo sa, že to spracúva, a potom pokračovala v hľadaní.
 “Neuveriteľné.“ Carlos oneskorene reagoval na jej tichú nadávku.
 „Čo?“
Pozerala sa na neho s novým rešpektom a vytiahla mobil z priehradky v palubnej doske. Podala mu ho.
„To nie je nič neobvyklé. Títo chlapíci majú všetko, čo potrebujú, trojmo alebo štvormo.“ Carlos zapol telefón a sakra. Signál. Stláčal čísla, priamu linku na Joea.
Ked prestal vyzváňať a na druhom konci sa nik neozval, povedal: „To som ja, Carlos.“
„To rád počujem,“ odsekol Joe. „Čo Lee?“
Carlos nepovedal ani slovo.
Joe zamrmlal: „Do riti.“
Carlos mu dal adresu v kóde.
„Ak sa tam nedostanete prví –“
„Počkaj.“ Joe niekomu zahrmel adresu a rozkazy, potom sa otočil späť k telefónu.
„Dostaneme Leeho a vyčistíme to.“
„Čo prvá skupina?“ Spýtal sa Carlos označujúc Baby Facea a jeho zálohu, plus ich SUV na mieste, kde našiel Gabrielle.
„Už sú preč. Ste na ceste sem?“
„Nie. Zdroj je v zlom stave a ja sa potrebujem vyspať. Prídeme zajtra.“
„Idete na naše bezpečné miesto?“ Spýtal sa Joe, označujúc bezpečný dom v severnej Georgii, kde Carlos smeroval predtým.
„Hej. Pošlem ti textovku s novým kontaktným telefónnym číslom, asi o desať minút.“ Aj Carlos mal v aute ďalší telefón.
„Chceš aby som ti poslal zálohu?“
„Nie.“ Carlos nechcel ďalšieho človeka, ktorý by žil len chvíľu.
„Mám to pod kontrolou. Zvyšok ti doplním neskôr.“
„Tvoj hovor,“ povedal Joe, dal Carlosovi vedieť, že chápal, že zavolá až budú mať šancu hovoriť cez bezpečnú linku .
Joe mu mohol dať vedieť, čo v tomto okamihu plánuje robiť s Gabrielle. Carlos pochyboval, že by v tom bol nejaký rozdiel, že je žena, ak by sa Joe a Tee, Joeova spoluriaditeľka v BAD, rozhodli ju dnes večer uväzniť.
Napriek tomu, ako Joe skončil ich rozhovor, tu mohla celkom dobre čakať neoznačená dodávka s dvomi ozbrojenými ochrankármi v kabíne a vziať ju do väzby, len čo Carlos dorazí do severnej Georgie.
Prvýkrát od upísania sa BAD, čelil tomu, že musel urobiť rozhodnutie, pri ktorom váhal.
Mohol by skutočne odovzdať túto ženu strážam, po tom všetkom, čím prešla dnes večer?
Carlos ukončil telefonické spojenie a pozrel na Gabriellu. Čítal jej reč tela - ruky objímajúce svoje telo, oči hľadiace vpred, tuhé držanie tela - nezúčastnené.
Prečo ho to bodlo, nemohol povedať.
„Čo so mnou urobíš?“ Spýtala sa a otočila hlavu, aby sa konečne na neho pozrela podozrievavými očami.
„Musíme sa s tebou porozprávať.“
Kto sa chce so mnou rozprávať?“
Spočiatku neodpovedal, premýšľal o tom, koľko toho povedať. Nemá zmysel snažiť sa z nej dostať niečo teraz, keď sa pravdepodobne drží pokope len silou vôle.
„Nemusíš sa k tomu všetkému vracať až do zajtra,“ povedal.
„Teraz musíš vedieť len, že ti nechcem ublížiť alebo nechať ti ublížiť niekym iným. Beriem ťa na noc niekam do bezpečia. To je všetko, čo ti môžem povedať.“ Nevydala ani hlásku, aby to potvrdila, alebo niečo namietla.
Carlos držal rýchlosť v rámci limitov. Cesty sa pretínali, presne ako povedala. Potom, čo sa dostal na diaľnicu, vedel kam ide. Do mysle mu skočila myšlienka.
Čakal na ňu niekto, že sa mu ozve?
„Gabrielle?“
„Áno?“ odpoveď prišla s unaveným povzdychom. Oprela sa o dvere spolujazdca, handrová bábika, ktorú pretiahli blatom a vybrali z nej všetky batérie.
„Kto vedel, že bývaš v Peachtree City?“
„Nik, len muž, od ktorého som mala prenájom a nikdy som ho nevidela.“
Zamrmlaná odpoveď v kombinácii s jej smutným hlasom mu trhala vnútornosti. Bola s tým všetkým nejako spojená. To ju nasmerovalo do zlého tímu.
Vzdych sa zmenil na kašeľ ... alebo vzlyk. Nie, ešte neplakala. Pekelne dúfal, že teraz nebude.
Adrenalínový náboj, na ktorý sa spoliehal bol vyčerpaný. Pretrel si čelo, boľavé od časového posunu, sedemdesiatich dvoch hodín bdenia od spustenia misie a posledných niekoľko hodín bojov o životy.
Nespomínajúc zistenie, že informátor, ktorého všetci chceli, bola žena, ktorá by mohla skôr byť učiteľka, ako niekto zapojený do medzinárodnej špionáže.
Oprela sa o dvere, hlava sa jej dotýkala okna. Bojoval s nutkaním, aby ju nestiahol vedľa seba a pritisol ju bližšie k sebe od tých obrazov.
To nebolo tak celkom v protokole o prevzatí zločinca do väzby.
Obaja sa dnes v noci potrebovali vyspať, ale nevedel, čo na neho čaká v chate.
Tiež jej nemohol dovoliť, aby videla, kam idú.
Tep za jeho očami pulzoval. Zložiť ozbrojeného zločinca bolo jednoduchšie, než jednať s ňou ako s väzňom, akonáhle sa dostanú do bezpečného domu, ale stále mal nejakú prácu a nemohol riskovať a poľaviť svoju ostražitosť.
Nie potom, čo konečne chytil Mirage.
Zrútila sa späť na sedadlo. Nemal sa na ňu pozrieť .

Slza stekajúca jej po líci začala vojnu medzi jeho svedomím a jeho povinnosťou.

7 komentářů:

  1. Dakujem za preklad. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  4. Vďaka za ďalšiu skvelú kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za nový překlad.

    OdpovědětVymazat