čtvrtek 27. listopadu 2014

Šepot lží - Kapitola 6



Kam ma teraz berie? Gabrielle sa vystrela na sedadle, keď Carlos vkĺzol na parkovisko mestskej knižnice v Peachtree City. Očividne túto oblasť poznal.
Zotrela si slzu, nenávidela ukázať pred ním svoju slabosť, ale obrázky z dnešnej noci ju neustále bombardovali. Ako napríklad, toho úbohého chlapca v sklade, ktorého mučili a ktorý zomrel. Aj spôsob, akým Carlos mladého muža držal, upokojujúc svojho partnera, kým naposledy vydýchol.
Mala zvláštny pocit, že len málo ľudí videlo túto Carlosovu stránku, ktorá bola v rozpore s tvrdým mužom, ktorý celú noc bojoval, aby ich udržal nažive.

Kam ju berie a čo s ňou chcú urobiť jeho ľudia? Bol v centre tejto hry, v ktorej sa stala pešiakom, Durand Anguis? Carlos vedel o Durandovi. Bola šanca, že niečo z toho, čo Carlos povedal Turgovi, bola pravda? To, že ju dodá Durandovi?
Nemyslela si to. Baby Face bol zjavne prekvapený, keď uvidel Carlosa pri jej prenajatom dome.
Jedna vec bola jasná. Carlos jej zachránil život. Správal sa k nej slušne, aj keď jej v jednom momente hrozil, že ju vyzlečie, aby ju prehľadal. V spätnom pohľade sa vlastne len snažil nájsť kľúče od džípu, aby sa mohli rýchlo dostať preč z domu.
„Dúfam, že moje auto je stále tu,“ zamrmlal Carlos.
„Buď vážny,“ odpovedala neprítomne, vešajúc si popruh od tašky na notebook cez rameno.
„Čo tým myslíš?“
Zdvihla zrak pri jeho nevľúdnom tóne.
"Peachtree City je jedno z najbezpečnejších miest v Georgii.“ Zamračila sa na neho. „Aspoň bolo, kým si do mesta neprišiel ty.“
Keď Carlos zabočil k parkovaciemu pruhu,svetlomety vozidla sa rozptýlili po ploche z troch štvrtín zaplnenej autami. Chvíľku ju študoval a potom na ňu opäť žmurkol.
Srdce jej poskočilo.
To bolo tak zlé. Bol nepriateľ.
Gabrielle sa snažila pozerať na čokoľvek okrem Carlosa. Jej vnútornosti robili šialené saltá zakaždým, keď sa na ňu pozrel. Musí to byť nejaký druh syndrómu post-traumatického stresu.
Zavrela oči. To bola chyba.
Zasypali ju predstavy Carlosa útočiaceho na Izmira, a Turgu strieľajúceho do svojho muža, s jasným úmyslom obetovať Izmira, aby zabil Carlosa. Žmurkajúc otvorila oči a pred vchodom do knižnice na druhej strane vedľa fontány uvidela normálny obrázok skupinky mládeže, nedbajúcich na žiadne nebezpečenstvo.
V tomto veku bola rovnako naivne šťastná a dúfala, že nikdy nebudú musieť čeliť tomu, čo ona.
Budú vo väčšom bezpečí, hneď ako ona opustí mesto.
Carlos zaparkoval vozidlo na parkovacom mieste a zdvihol batoh zo zadného sedadla. „Poďme.“Gabrielle sa takmer usmiala, zvykajúc si na jeho štandardne úsečné príkazy. Nasledovala ho k miestu, kde bolo zaparkované striebristo modré BMW  750i. Nepredstavuje práve toto muža, tak atraktívneho, že pohľadom dokáže omráčiť ženy,keď šoféruje takúto pozemnú raketu?
„Stoj tu. Hneď som späť.“ podišiel k prednej časti vozidla a zmizol jej z očí. Dnes večer toho videla dosť, než aby premýšľala o tom, že by ju niekedy mohol spustiť z dohľadu.
Okrem toho, bola príliš vyčerpaná, aby čokoľvek skúsila, a tiež potrebovala ochranu, aby prežila. Pochybovala, že pracoval pre Duranda, ale to neznamenalo, že je Carlos úplne dôveryhodný.
Povedal, že ju berie niekam do bezpečia. Mohla trochu rozšíriť svoju dôveru, aby uverila, že jej neklamal o dnešnej noci.
Únava jej vzala všetku energiu, ktorú ešte mala. S vyprchávajúcim adrenalínom bola zároveň hladná a bolo jej aj zle od bolesti hlavy, ktorá sa odmietla upokojiť. Jediné, čo teraz musela urobiť bolo, aby zostala v strehu a priklopila pokrievku na podráždenie, ktoré z nej vyvieralo. A potom hľadať šancu na útek.
Carlos sa vrátil s kľúčmi a diaľkovým otváračom auta v rukách. Zaznelo mäkké kliknutie, než sa vedľa nej otvoril kufor. Siahol dovnútra a vybral deku, potom hodil dovnútra jej batoh.
„Zober si na seba toto.“ Podržal pred ňou prikrývku a trpezlivo čakal.
Bola by sa na neho utrhla, že jej znovu rozkazuje, ak by v jeho očiach nebola starostlivosť. Ale bola unavená tým, ako bola vlečená proti svojej vôli. Ku ktorej organizácii patril tento muž? Teraz, keď neuhýbali guľkám, mala by sa začať viac pýtať. Ako napríklad, prečo bol tak ohľaduplný. Čo od nej chcel?
Dlhý život na hrane ju zmenil, ale nie natoľko, ako keď bola vydatá za manipulatívneho klamára.
Snažil sa Carlos touto dobrý-chlapec rutinou len o to, aby poľavila vo svojej obrane a vyvolať v nej falošný pocit bezpečia? Je smutné, že to funguje. Mohla by svoju myseľ viac sústrediť, ak by na ňu nežmurkal, neusmieval sa a nestaral sa o ňu.
Boli nepriatelia a ona spraví najlepšie, ak si to bude pamätať.
Oklame jej obranu, ak ho neprinúti ustúpiť. Musí vytvoriť medzi nimi citový odstup. Nikdy nemala záujem byť semetrika,[1] ale bol to rýchly spôsob, ako schladiť sympaťáka.
Gabrielle zdvihla ruky a odsekávala slová. „Čo? Bojíš sa, že momentálne chytím zápal pľúc a nebudeš mať zo mňa nič?“
Jeho tmavé oči sa z teplej hnedej zmenili na čierne jamy podráždenia.
Odtiahla sa pri jeho zmene. V skutočnosti vyzeral unavený a vážne naštvaný. To nie je dobrá kombinácia pre nebezpečného človeka. A Carlos bol smrtiaci.
„Nie.“znel znechutene. „Len nechcem mať mokré oblečenie na mojich kožených sedadlách.“  Jeho šarm sa zmenil na ľadovú ľahostajnosť rýchlejšie ako žmurknutie.
Ďalej držal deku a tentoraz povytiahol obočie s jasnou výzvou.
Než by si ho ešte viac znepriatelila, ustúpila nabok a zložila si notebook k nohám, aby si mohla vyhrnúť rukávy trička na ramenách. Vlhké oblečenie ju začalo škriabať.
Presunul sa za ňu a rýchlo jej zabalil deku okolo ramien.
Hrubý materiál ju zahrial rýchlo, ako letný deň. Jej ochabnuté svaly by sa rozliali na kaluž, ak sa rýchlo nedostane do auta. Bez slov si priznala porážku.
Carlos nechal svoje ruky na jej ramenách a naklonil sa k jej uchu.
„Mal som dlhý deň. Tých posledných pár hodín to v žiadnom prípade nezlepšilo, takže vyhlásme na chvíľu prímerie.“ Jeho hlboký hlas bol jemný, upokojoval drsné hrany jej nervov. A znova ju utešoval, jeho prsty jej ľahko masírovali ramená. Skutočne nemohla arogantne odpovedať, keď človek, ktorý stál medzi ňou a smrťou,jej ponúkal prímerie a znel tak vyčerpane, ako sa cítila.
Zajtra bude množstvo času na boj.
„Platí“. Čakala,kým ju pustí. Skôr by bolo lepšie ako neskôr, lebo by mohla byť v pokušení oprieť sa o jeho širokú hruď.

Jeho ruky ju pustili a ona musela ignorovať sklamanie. Zdvihla tašku s počítačom a nasledovala ho na stranu spolujazdca, kde sa potopila do nebeského sedadla a zaklonila hlavu.
Obišiel auto s hladkým krokom muža, ktorý má všetko pod kontrolou. Vkĺzol za volant a vyplnil interiér svojou prítomnosťou.
Motor zareval k životu.
Gabrielle sa sústredila na to, aby nezaspala,kým riadil cez parkovisko a potom von na hlavnú. Pri diaľnici sedemdesiatštyri sa otočil na sever, pravdepodobne mieril k Medzištátnej 85.Teplo priadlo okolo jej nôh a tichá hudba šumela v kabíne.
Nespi. Sleduj trasu.
Jej myseľ vedela, čo má robiť, ale jej telo nebolo ochotné ustúpiť. Snažila sa zostať v strehu a sledovať cestu, kým sa dostali na Medzištátnu 85 a hnali sa do prúdu dopravy vedúcej na sever. Kým zmenil kurz, Atlanta bola tridsať kilometrov za nimi.
Plynulá jazda a ticho ju zdolalo.
Úzkosť vytekala z jej tela v jednom rýchlom prúde. Zaspala. Nesúvislé obrazy blikali v jej preťaženej mysli. Počítačové súbory sa točili okolo kódovaných správ. Na titulnej stránke sa objavil Linettin podpis-Jane of Art[2]-konečne, po rokoch Gabrielliných nádejí, že o nej bude niečo znovu počuť. Vrhla sa odpovedať na správu, ale keď ťukla na klávesy, na jej obrazovke sa objavilo krvavé telo visiace na stene.
Mužova hlava sa zdvihla. Stuhla, keď spoznala otlčenú tvár.
Carlos.
Udrela na počítač, kričiac.„Nie!“ Jej výkriky sa ozývali v temnej miestnosti.
Niekto ju chytil za ruky.  Volal na ňu tichým, naliehavým hlasom. „Gabrielle, si v bezpečí. Prebuď sa.“
Zažmurkala, srdce jej pulzovalo.
Carlos ju držal privinutú k hrudi a jemne sa jej prihováral:  „To je v poriadku. Si v bezpečí.“ Zhlboka sa nadýchla a uvedomila si, že zišiel s autom na krajnicu a prešiel dookola na jej stranu. Srdce jej nekontrolovateľne búšilo.
Rukou jej pošúchal hore a dolu po chrbte.
Aký cudzí pocit ... útecha. Zabudla, aké to je byť v objatí. Skutočnom objatí, ktoré nie je len zdvorilostný pozdrav. Ale on je nepriateľ. Musela si to uvedomiť, inak sa z toho nikdy nedostane.
Gabrielle sa zhlboka nadýchla. Nabrala si zo sily, ktorá ju držala posledných desať rokov nažive a z dosahu smrtiaceho zovretia Duranda Anguisa.
„Som v poriadku.“ Odtiahla sa, popletená z tvrdého spánku a hladu. „Kde to sme?“ Nedokázala premôcť nevrlý tón a nijako zvlášť ju nezaujímalo, či znie nevďačne. Tá nočná mora bola jeho vina, a zároveň ju bolelo brucho a bola aj hladná.
Pustil ju a vrátil sa na sedadlo vodiča. Než sa pohol s autom, natiahol sa cez ňu po jej bezpečnostný pás. Keď zastal v pohybe, jeho tvár bola veľmi intímne blízko vedľa jej.
Namiesto toho, aby bola vydesená, ako by mala byť, v tom jedinom okamihu sa cítila v bezpečí a chránená. Zjavne strácala rozum.
Oči sa mu rozšírili akýmsi intuitívnym poznaním, potom ich prižmúril,než sa stiahol naspäť na sedadlo vodiča, zároveň jej upevňujúc pás. Na muža tak zastrašujúcej veľkosti a pevných svalov bol každý jeho pohyb hladký a plynulý.
Odkašľal si. „Chceš niečo na pitie?“Zaradil a hladko sa vsunul späť do premávky.
Možno, vodu,“Gabrielle hľadala značiacu tabuľu, keď auto naberalo rýchlosť premávky. Boli na Medzištátnej 75, a práve prešli pod severným nadjazdom 120 Loop, čo znamenalo, že boli v oblasti Marietta, severozápadne od centra mesta Atlanta. Spala aspoň štyridsaťpäť minút, ale necítila sa veľmi svieža. Bolo to ako v tých málo dňoch, keď si zdriemla poobede potom,čo polovicu noci strávila online.
Carlos opustil Medzištátnu 75 a vyšiel na výjazde Barrett Parkway. Jednomíľový úsek blízko populárneho obchodného centra Atlanty bol udusený Fast-foodmi a obchodíkmi.
Hladná?“Spýtal sa.
Oui.[3]“Vystrela sa na sedadle, sledovala množstvo možností na oboch stranách cesty. „Ale budeš musieť zaparkovať, aby som mohla ísť na záchod.“
Zabočil k McDonaldu a zaparkoval, potom obišiel auto a pomohol jej vystúpiť.Ponáhľala sa na dámsku toaletu. Keď vyšla von, stál predo dvermi s taškou jedla. Jej ústa zvlhli od vône. Milovala hranolky. Jedli mlčky, ona pozerala na Carlosa a jeho pohľad sledoval všetko, čo sa pohlo.
Späť na ceste, opäť  zrýchlil auto na rýchlosť premávky. „Teraz, keď si si zdriemla a najedla sa, poďme sa porozprávať.“
O čom? Myslela som, že si chcel počkať, kým stretnem tvojich ľudí.“ Pokrčil plecami. „Dnes večer by si mohla vyplniť niekoľko prázdnych miest.“
„Aké napríklad?“Menej bolo lepšie ako viac.
„Si elektronický informátor Mirage,“ Nepýtal sa, jednoducho to hodil von a dodal: „Kde si získavala informácie?“
Kto si a pre koho pracuješ?“ Spýtala sa, radšej než by niečo pripustila, ale formulovala svoju otázku zdvorilejšie, aby podporila zdieľanie informácií.
Ak máš obavy z Duranda Anguisa, nie som z jeho vrecka.“ To nebola odpoveď. Poklopala prstami na kľučku. „Tak nejako som na to už v posledných niekoľkých hodinách prišla. To mi neodpovedá na otázku s kým pracuješ...alebo čo so mnou chceš.“
A ja nie som ten, kto má odpovedať na otázky.“
To vedela, ale stále potrebovala zistiť, za ktorý tím hral. „Si zo CIA alebo FBI?“
Nie.“
„Hľadá ťa niekto z nich?“
Nie, ale pracujem pre agentúru, ktorá chráni americkú bezpečnosť.“ Povzdychla si a sklonila hlavu. „To som si myslela. Ale rozprávala by som ochotnejšie, keby som vedela, ku ktorej agentúre patríš.“
Povedzme, že k žiadnej, ktorú poznáš.“ Jeho oči zvráskaveli veselosťou, ale zvyšok jeho tváre ostal vyrovnaný ako vždy.
„Vedia o vás CIA a FBI?“
Nie.“
Takže, patril skutočne k presadzovaniu práva?
Keď Medzištátna 75 skončila, Carlos šiel diaľnicou 5 na sever.
Teplý vzduch,krútiaci sa Gabrielle okolo ramien, ju rozptyľoval. Medzi jedlom a teplom jej znovu oťaželi viečka,ale musela zostať bdelá. Všetky nádeje, ako sa dostať preč od Carlosa záviseli na znalosti, kde sa nachádzala a ktorým smerom má utekať.
Pretrela si oči a nechala ich zavreté len na sekundu, len na tak dlho, aby si oddýchli.
Prečo si bola v Peachtree City?“
Jeho otázka ju prebrala. Natiahla si svaly tváre a oči, snažila sa dávať pozor. Bolo to zlé znamenie, že znovu tak ľahko zaspala. „Čože?“
„Peachtree City. Prečo si bývala tam?“
Mám rada to miesto,“ zamrmlala, potom si prečistila hrdlo. „Bolo to pokojné miesto s peknými parkami a skvelým jedlom. Majú míle a míle dláždených ciest, takže po celom meste môžeš cestovať v golfovom vozíku, alebo na bicykli. A tiež dobré jedlo. Bude mi chýbať jedenie v Pascalovom Bistre. To bol môj najobľúbenejší-„
To nie je to, čo som mal na mysli,“ prerušil ju sarkastickým tónom, ktorý podpichol jej trpezlivosť.
Gabrielle skrížila ruky na prsiach. „Bolo to len miesto k životu, kde som sa cítila v bezpečí. Žiadny zvláštny dôvod, ktorý by mal niečo dočinenia so špionážou, ak je to to, čo naznačuješ. Nepoznala som tu nikoho, okrem môjho domáceho, ktorého som videla veľmi zriedkavo. “Vzpriamila sa na sedadle. Panebože. Harry by sa mohol zastaviť tento víkend. Čo Baby Faceovo telo?“
„Teraz na jeho pozemku nie sú žiadne telá alebo autá, ktoré by nepatrili jemu, alebo tebe. Čo si povedala  Baby Faceovi?“
„Nič.“
Čo presne povedal on tebe?“
To, že DEA chce somnou hovoriť o...“ Prinútila sa spomenúť si nato, čo jej všetci hovorili a snažila sa ubezpečiť, že prezradí len to, čo Carlos už vedel. Durandovi  Anguisovi, ale neviem prečo.“
Takže Baby Face ťa elektronicky vystopoval-“
„Náhoda.“ Uškrnula sapotom sa zamračila. Práve priznala príliš veľa.
„Nič ti nevykĺzlo,“ uistil ju.
Odmietla odpovedať, pretože sa chytil každej maličkosti, čo povedala a každej reakcie.
Naozaj,“ pokračoval. „Vieme, že si Mirage. Baby Face bol elektronický guru so zdrojmi z celého sveta. Sledoval ťa a rovnako aj moji ľudia. Nedá sa povedať, kto bol bližšie k tomu, aby ťa našiel.“ Carlos chvíľu mlčky šoféroval a potom dodal: „Máš šťastie, že som ťa našiel, keďsom ťa hľadal.“ Gabrielle sa o tom nemohla hádať. Ako ju tieto dve skupiny dokázali  nájsť?
Jej odpoveď na tú poslednú správu o tom, že Mandy potrebuje jej pomoc,dala niekomu príležitosť, aby sledoval druhú správu, čo im Gabrielle poslala. Vtedy Baby Face a skupina tohto Carlosa zistili smer odrazu z Peachtree City do Rumunskado Ruska, než sa správa dostala na pár britských a amerických IP adries.
Stavila by sa, že naliehavá správa, ktorú prijala o Mandy bola poslaná buď Baby Faceom alebo Carlosovou skupinou.
Hlúpa chyba, ale aby zachránila dieťa, znovu by riskovala krk.
Carlos sa ukázal práve v čas, aby ju dostal Turgovi z rúk, ale jej uznanie sa začne rozpadávať, ak zistí, že za správou o Mandy minulú noc boli jeho ľudia.
Že to jeho skupina ju vlákala do pasce a prezradila ju ľuďom ako Durand.
Kým nezistí, čo Carlos chce a pre koho robí, nemôže nechať jeho povahu ochrancu naďalej zahmlievať jej inštinkty k prežitiu.
Takže, kde si získavala svoje informácie?“ spýtal sa znova.
Pokrčila ramenami. „Na internete, kde inde?“
Jeho posmešné odfrknutie sa zmenilo na smiech. „Nemyslím si, že áno. Nie všetko. Podávala si informácie CIA, MI5 a MI6, Interpolu, FBI, a kope ďalších skupín, ktoré nenájdeš náhodne na internete. Vyber novú odpoveď.“
Nemohla mu povedať o jej spojencoch v Južnej Amerike, ktorí ju posledné štyri roky kŕmili informáciami. Kontaktovať Ferdinanda a jeho syna kvôli pomoci s Mandyným únosom bolo riskantné po všetkých tých problémoch, ktorými prešla, aby vytvorila bezpečný proces pre Diazových mužov, ktorí jej dával informácie. Jednosmernú elektronickú cestu. Jej prevzatie iniciatívy, to, že ich kontaktovala ako prvá, otvorilo kanál, ktorý mohol sledovať hocikto.
Prosím, Bože, povedz jej,že neohrozila Ferdinanda a jeho syna kvôli narušeniu protokolu.
Lenže bez týchto informácií byMandy nenašli.
Bola mladá žena skutočne nájdená? Staral sa niekto, vrátane Carlosa a jeho skupiny o to, čo sa stalo s Mandy? Bola nakoniec dievčina naozaj v bezpečí? Pokiaľ  Gabrielle mohla vidieť, všetci sa viac zaujímali o Mirage kontakty, než čokoľvek iné.
Ale pýtať  sa teraz Carlosa na Mandy by len potvrdilo to, po čom snoril.
Nevzdá sa svojich juhoamerických kontaktov bez ohľadu na to, čím sa jej jeho ľudia budú vyhrážať. Prosím, Bože, daj jej silu, aby zotrvala v tomto presvedčení, ak by došlo k mučeniu.
Jej myseľ  blúdila nesúvislými myšlienkami.
Spánok jej tíško spieval ako milenec. Viečka jej klesli.
Carlos zaškrípal zubami nad pulzovaním v hlave. Príliš sa nestaral o čom práve diskutovali, pretože Gabrielle zajtra zodpovie na všetky otázky  v ústredí  BAD.
Potreboval, aby rozprávala, kým neboli v blízkosti bezpečnej rezidencie BAD v Hiawassee, potom mohla upadnúť naspäť do spánku, kým ich dovezie k chate.
V opačnom prípade by musel urobiť širokú obchádzku, kým by zase odpadla. Alebo jej zaviazať oči a ruky, čo sa mu veľmi nechcelo spraviť.
Pozrel na ňu kútikom oka. Vyčerpanie zdôraznilo jej pozoruhodné oči, ktoré mali občas zvláštny odtieň modrofialovej.
Skúsený pozorovateľ by ťažko určil jej presný vek. Nemala na sebe žiadny make-up a mohla mať hocikoľko z konca dvadsiatky. Uvoľnené vlasy z tmavohnedej hrivy, ktorú mala stočenú na hlave a zopnutú svorkou, jej teraz spadali v neposedných pramienkoch pozdĺž krku. Jej oválna tvár by neprinútila otočiť sa každú hlavu v miestnosti, ale prinútila by pár náročných mužských pohľadov zotrvať, kým by zvažovali možnosti.
Toto bol informátor, ktorý prenikol do medzinárodnej spravodajskej komunikácie?
Musí si to dostatočne pevne vštepiť do svojej psychiky a zajtra ju bude ľahšie vypočúvať.
Jej spodná tmavoružová pera sa ticho zvraštila, akoby premýšľala. Oprela sa lakťom o spodnú časť okna a podoprela si hlavu. Snažila sa zostať hore, pravdepodobne presne tak isto veľmi chcela prísť na to, kam ide, ako sa Carlos snažil utajiť miesto svojej chaty.
Deka jej skĺzlaramien a zhrnula sa jej k pásu. Jej vrecovité šedé nohavice a nadmerné tričko v žiadnom prípade nemohli zamaskovať jej ladné telo.
Najmä mokré tričko, ktoré jej priľnulo na prsiach.
Carlos cítil pohyb v džínsoch a zamračil sa nad čisto mužskou reakciou. Teraz nie je čas pre jeho telo, aby mu pripomenulo, že bol dávno po záručnej dobe na nejaký oddych a relaxáciu.
Zvýšil trochu viac teplotu, aj keď teplo tiež prinášalo jeho telu potrebu spánku, ale ešte ďalšiu polhodinu mohol zostať  hore.
Jej riasy sa zachveli na krémovo bielej tvári.
V okamihu, keď jej dych spadol do pravidelného rytmu, Carlos odbočil z hlavnej cesty. Reflektory obklopila noc, kým si pomaly razil cestu opustenou hrboľatou cestou.
Jemný a pravidelný Gabriellin dych naplnil tiché auto. Natiahol sa a zdvihol jej prikrývku naspäť okolo ramien. Nutkanie udržať ju v bezpečí hučalo tak hlasne, ako keď predtým lietali guľky.
Toto nutkanie bolo v priamom rozpore s prácou, ktorú bude musieť  urobiť v ústredí.
Ale pre dnešok, bola v bezpečí pred všetkými.
Keď sa odľahlou cestou priblížil ku chate, stlačil tlačidlo na paneli v opierke hlavy, ktoré otvorilo elektrickú bránu. Pomaly vošiel a sledoval, aby sa presvedčil, že sa brána za ním zavrela.
Pri dome zastavil auto na okružnej ceste, zatiaľ čo zdvihol diaľkové ovládanie z konzoly medzi sedadlami a stisol sériu troch tlačidiel. Keby sa jeden signál bol vrátil oneskorene akýmkoľvek spôsobom, bol by pokračoval po okružnej ceste a hneď odišiel.
Všetko čisté.
Len čo mal auto za trojitými dverami garáže, Carlos zamkol dvere a opustil Gabrielle kým otvoril dom. Fyzicky skontroloval každú izbu, potom sa vrátil k nej a pomaly otvoril dvere, aby ju chytil. Odopol jej pás, zdvihol ju do náručia a zavrčal, keď ho bodla bolesť v predlaktí a v boku. Zubatá rana od guľky a bodnutie sklom bude dnes večer potrebovať stehy.
Odniesol ju do spálne, kde stiahol prikrývky už keď sem predtým vošiel. Ani sa nepohla, keď jej stiahol tenisky a tepláky, ktoré už vyschli. Keď zdvihol okraj jej topu, našiel koniec jemnej,hodvábnej košieľky,takže jej zobliekol aj tričko.
Stočila sa do klbka hladkej kože, cukríkovo-červeného čipkovaného spodného prádlo, a zodpovedajúceho hodvábneho živôtika.
Ako mohol niekto, kto vyzeral ako knihovníčka,nosiť tak hriešnu spodnú bielizeň?
Špekuloval nad tým, ako ju zabezpečiť na noc.
Mohla odpočívať nezviazaná, keď bol hore, ale on sa potreboval vyspať a po toľkých hodinách na nohách tvrdo odpadne, len čo sa dotkne hlavou vankúša.
Najbezpečnejšie by bolo, pripútať jej ruky a pažekaždom rohu postele, najmä ak sa dnes večer ukážu ozbrojené stráže, aby ju vzali do väzby.
Vízia nej, pripútanej v polohe orla v tej červenej čipke, mu prebehla mozgom a zamierila na juh do bedier.
A ten bozk mu ešte stále visel na peráchv myšlienkach.
Naozaj musel vyčistiť svoje myšlienky o nej, počínajúc nepremýšľaním o jej ústach...alebo spodnom prádle.
Carlos natiahol prikrývku nad všetkým tým pokušením.
Informácie, ktoré im elektronicky prezradila,mohli viesť k Mandy, ale nikdy nestretol informátora, ktorý bol jednoducho dobrý samaritán bez skrytých postranných úmyslov. Vždy niečo chceli a nedalo sa im veriť, pretože ich vernosť sa menila s najlepšou ponukou.
Takže mysli ako nepriateľ.
Obzrel sa na jej sladký profil a bolo mu ľúto priviazať ju k posteli, ale nemohol ju nechať voľnú, lebo by utiekla pri prvej príležitosti, ktorú by dostala.
Bola tu aj ďalšia možnosť. Ale nebude sa jej páčiť.
Do pekla, ani jemu.
Jeho hlava príliš bolela, aby mohol spraviť ešte jedno rozhodnutie, takže Carlos vybral z vrecka štvrťdolár a hodil si ním.




[1]Semetrika – hádavá, zlá ženská
[2]Jane of Art – v preklade Jana z Umenia - to je evidentne ďalšia slovná hračka - odkazuje na Janu z Arcu
[3]Oui – francúzsky „Áno“ 

7 komentářů:

  1. Dakujem za preklad a korekciu dalsej kapitoly. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem za skvelé pokračovanie.

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  4. Srdečná vďaka za ďalšiu kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat