pátek 20. února 2015

Šepot lží - Kapitola 8 1/2


Gabrielle sa pritúlila bližšie k teplu, objímajúc vankúš. Látka voňala tak ... mužne? Nechala oči zatvorené, umožňujúc svojej mysli sústrediť sa,kým zbierala energiu aby sa prebrala z hlbokého spánku, ktorý ju lákal zostať.
Teraz, keď už skutočne mohla spracovať informácie, uvedomila si, že vankúš vôbec nebol mäkký. Povrch bol tvrdý a hrboľatý.
Minulú noc ... šli niekam autom... a potom nič, náhle sa prepadla do hlbokého spánku.

Carlos sa s ňou rozprával. Kedy vystúpili z auta? Tvár sa jej pohybovala hore a dolu, ako sa vypracovaná plocha zdvíhala a klesala v pozvoľnom pohybe.
Jej zmysly sa odrazu zaostrili. Nemohla byť tam, kde si myslela že bola, alebo lepšie povedané ... na ... ňom?
Gabrielle otvorila oči, nakukla na ľavú stranu svojho tela a zistila, že má na sebe len spodnú bielizeň. Bola vyzlečená. Podľa jej pravidiel neprijateľné,ale nemyslela si, že sa niečo stalo. Pomaly zdvihla hlavu, zisťovala svoje šance, či by mohla vstať z postele bez toho, aby si to všimol.
Nulové.
Ostražité, tmavo hnedé oči pozerali z vyholenej tváre,tak zvodne mužnej, že od neho nemohla odtrhnúť pohľad. Bola rozložená na Carlosovej hrudi, objímala ho ako milenca a bála sa pohnúť alebo prehovoriť.
Kedy naposledy bola v takejto pozícii?
Tak dávno, že si nemohla spomenúť a nikdy s mužom, ktorého telo menilo jej sivú hmotu na úplnú kašu.
Bol opretý o vankúše, pravá ruka za hlavou, skúmal ju pokojným pohľadom, tak odlišným od smrtiacej tváre, ktorej bola včera svedkom.
Silné rameno mal ovinuté okolo nej, rukou ju hladkal po chrbte. Pomaly, upokojujúco. Musela sa dostať z tejto postele, vyčistiť si hlavu a zistiť, do čoho sa to do čerta dostala.
Ale jeho prsty, jemne hnetúce napäté svaly, jej menili telo na želé. Uvoľnené svaly stratili pružnosť. Pohnúť sa z miesta vyžadovalo monumentálne úsilie.
Kto je ten prekliaty chlap?
Žmurkol. Všetky výčitky ohľadom toho, aké je toto nevhodné, sa v jej mysli zakoktali. Vzdychla si. Nie je to proti nejakým pravidlám, byť v posteli s väzňom? Jeho magické prsty rozptýlili túto otázku. Mala by na neho kričať, ale úprimnosť ju nútila priznať, že si užívala jeho dotyk a v tejto chvíli ju to nijak zvlášť netrápilo.
Berúc do úvahy čo zažila včera, toto nebolo až tak divné.
Prestal jej hladkať chrbát, ale nechal ruku ovinutú cez jej rameno. Ticho pokračovalo. Hrozivý pohľad, ktorý sa mu teraz prehnal cez oči nebol mäkší ako pevný hrudník pod ňou. Svaly v tvári sa mu zachveli.
Smial sa?
Prižmúrila oči, čím dúfala, že vyslala naspäť rovnako pôsobivú správu, aj keď mala pocit, že jeho bola lepšia. Zrejme mal viac praxe so zastrašujúcimi pohľadmi.
„Si omnoho pokojnejšia, než som čakal.“ Jeho hruď sa aj naďalej pomaly pohybovala hore a dolu. Dych mu voňal mätou. Všimla si plechovku silne peppermintových žuvačiek, ktoré mal v noci v aute. Musí ich mať aj pri posteli.
„Prečo som tu?“spýtala sa nakoniec.
„Hovoril som ti, že ťa beriem niekam do bezpečia.“
„Nebuď tupý. Myslím tu, v tejto posteli.“
„Potrebovala si si odpočinúť.“ oči mu pobavene zmäkli.
„Ver mi. Nič sa nestalo.“ Prečo to znelo tak jednoznačne? Rovnako ako ju sexuálne ani trochu nezaujímal.
To by mala byť úľava, správne?
Asi by aj bola, keby jeho hlboký hlas nenarazil na nesprávnu časť jej mozgu. Časť, pre ktorú je myšlienka na oddych v posteli so sexi cudzincom, ktorý ju uniesol, úplne v poriadku. Dobre, áno, tak nejako mu mohla veriť po tom, čo ju včera sústavne chránil, ale to neospravedlňuje jej absolútny nedostatok zdravého rozumu.
Išlo o to dostať sa z tohto problému, nie kŕmiť jeho ego tým, že zostane v ohrození. Zhlboka sa rýchlo nadýchol, čím ju nadvihol, takže ho inštinktívne objala pravou rukou, aby udržala rovnováhu.
To nebola správa, ktorú k nemu chcelavyslať, takže sa s rovnakou rukou snažila od neho odtlačiť.
Vtedy si uvedomila, že okolo pravého zápästia mala omotanú látku. Keď trhla pravou rukou, aby si ju prezrela, zamračil sa. Jej zápästie zarinčalo.
„Počkaj chvíľku.“Ľavou rukou jej schmatol zápästie.
„Ty“ –Gabrielle si oprela lakeť o jeho hruď, potešiac sa zaúpeniu- „si ma k sebe pripútal? Pusť ma.“ odtiahla sa, ale nemohla sa vypáčiť zo svojej pozície.
Rýchle ju obrátil a pripichol svojím telom.
Akékoľvek humor alebo obavy zmizli. Čierny skúmajúci pohľad ju ohromil, až onemela. Bol tu muž, ktorý včera bez váhania zabíjal.
„Nezačínaj so mnou od rána bojovať, lebo dnešok nebude lepší ako bol včerajšok,“ varoval ju hlasom,drsným z hlbokého spánku.
Mysli. Povedz niečo, čo ho donúti ustúpiť. Nemohla prísť na nič, keď bol tak blízko. Naraz mu oči žiarili iným teplom. Pohľad mal tak nabitý vzrušením, že jej hormóny boli v pohotovosti pred rannou reakciu.
Teraz sa sama necítila ako väzeň.
Carlos si ju prezeral s intenzívnym zaujatím, z ktorého mala pocit, že jej môže vidieť priamo do mozgu. Potom sa jeho pohľad uvoľnil. Spýtal sa miernejším hlasom, „Ako sa ma môžeš po včerajšku báť?“Usilovne dýchala, dnu, von, dnu, von. Kedy v poslednej dobe si bola tak blízko s mužom v posteli? Hocikedy? S niekým tak zjavne sexy, že si nemyslela, že by sa tomu mohol brániť. Preglgla, chystajúc sa ho pekne poprosiť, aby ju nechal vstať.
Musel si chybne vysvetliť jej akciu, mysliac si, že sa ho stále bojí, keď sklonil hlavu s tvarovanými perami tak blízko, že ich mohla cítiť.
„Prímerie, pamätáš?“ Pobozkal ju.
Muž mal omračujúce bozky. Mohol dávať lekcie. Mala sa zapísať do kurzu. Jeho ústa sa hrali s jej,jemne, dráždivo, potom zastali a zapečatil jej pery svojimi. Cítila, ako sa držal späť a potom sa bozkom prelialo surové, mužské teplo. Svojim jazykom jej vkĺzol do úst, pohybujúc sa pomalými,erotickými pohybmi, ktoré jej zaslali špirálovú vlnu túžby dole až k miestu medzi nohami.
Prstami jej vošiel do vlasov a držal ju.
Otriasla sa a stuhla zúriacou potrebou dostať viac.
Roky skrývania sa a osamelosti jej do mozgu vyslali správu, varujúc ju, aby to zastavila.
Voľnými rukami mu siahla na ramená aby ho pritiahla bližšie.
Jedna ruka to urobila. Druhá spadla naspäť na posteľ, stále pripútaná k jeho zápästiu. To prelomilo jej erotický opar.
Prestala ho bozkávať, pyšná sama na seba, pretože jej pery nechceli opustiť ústa, ako tie jeho.
„Nechaj. Ma. Vstať,“ dožadovala sa so zaťatými zubami a snažila sa získať nejakú sebaúctu. Vytáčala sa telom tam a späť, aby bolo jasné, že má na mysli hneď.
Zamračene zaklial, čo si uvedomila trochu neskoro. Jej hýbanie bokmi, s ich telami tak blízko, malo opačný efekt toho, čo zamýšľala.
Jeho nohy boli po stranách jej, držiac ju na mieste. Jedinou bariérou medzi nimi, v mieste kde sa ich boky stretali, bolo jej čipkované spodné prádlo a jeho šortky.
A jedna pôsobivá hrča.
Teraz nebola v nálade, aby to na ňu urobilo dojem. Srdce jej búšilo tak silno, že jeho zvuk sa musel odrážať od stien, ale nechcela kŕmiť jeho ego tým, že mu ukáže aký má na ňu vplyv.
„Choď zo mňa dolu.“
Unavený povzdych z neho vybehol s ďalším peppermintovým dychom. Zdvihol sa na lakte a kolená, ale jej nohy stále držal medzi svojimi.
„Upokoj sa.“Jeho viečka poklesli do komického zamračenia.
 „Nemám záujem využiť ťa. Včera v noci som ťa musel k niečomu pripútať. Spíš na bruchu, takže som pripútal tvoju pravú ruku k mojej ľavej, ale pekelne si ma poškrabala –dvakrát - keď si sa šplhala po mojej hrudi.“ Sklopila oči k jeho ramenu a zbadala dve červené značky, ktoré mizli pod šedým tielkom, ktoré mal oblečené, potom zdvihla oči k jeho.Neospravedlním sa.
„Takže nakoniec som ťa odpútal a čakal, až sa usadíš na jednom mieste, než som nás opäť spútal.“ Keď nepovedala ani slovo, vyštekol: „Ty si si vybrala miesto, nie ja.“Nemala by sa cítiť trápne kvôli tomu lozeniu po ňom, ale nemohla presvedčiť samú seba, takto roztiahnutá. Znelo to ako by sa prebudil obalený ňou, pričom to bola práve tak jeho vina ako jej. Spala sama tak dlho, že si zvykla v noci využívať celú posteľ a za normálnych okolností skončila v hornej časti na veľkom vankúši.
Okrem toho, bola zranená že„nemá záujem“o jej telo. Mohol jej rovno povedať, že si necháva ruky pre seba. Vedela, že nemá žiadne atletické telo.
„Nekop, nebi, nehryz alebo nerob niečo iné a ja ťa zbavím pút. Súhlasíš?“ Dal jej ponuku ako príkaz.
Prikývla.
Len pokrútil hlavou, natiahol sa ku stolíku a vrátil sa s kľúčom. Najprv odomkol svoje zápästie. Všimla si červený pásik, kde nemal zápästie chránené látkou.
Jej zápästie bolo v poriadku, pretože jej ho ovinul mäkkou látkou a zalepil aby materiál zostal mieste. Alebo to urobil preto, že jej zápästie bolo úzke a myslel si, že by v noci mohla vykĺznuť z náramku?
To dávalo väčší zmysel.
Bola jeho väzeň, nie výstredné rande.
V okamihu keď bola voľná, Gabrielle sa vyškriabala z postele.
Stále skrčený na posteli, jeho pohľad ňou preplával od hlavy až k päte. Čo si myslí?
„Kúpeľňa je tamto.“ Ukázal naľavo. „Vojdi. Prinesiem ti šaty.“ Stuhla nad znechutením v jeho hlase. Ako by nemohol vydržať pohľad na ňu.
„Pohni sa. Hneď!“
Gabrielle zakopla, keď sa snažila ponáhľať do kúpeľne, ale chytila rovnováhu. Jeho nadávka ju nasledovala do miestnosti, takže zabuchla za sebou dvere. Detinské, no stále to bol dobrý pocit.
Jej telo malo ďaleko k dokonalosti, ale nemal byť tak znechutený aby jej prikazoval pratať sa mu z očí. Mala by byť jeho nedostatkom záujmu potešená a nie urazená.
Ten chudák bol pravdepodobne naštvaný, že ho vzrušilo, keď na nej ležal, uvedomila si. Odmietala cítiť sa zle kvôli svojmu telu. Iní muži ju považovali za atraktívnu.
Každopádne jeden. Blbec.
Gabriela pokrútila hlavou nad smerom svojich myšlienok. Bola väzeň s väčšími problémami, než je zranená márnivosť. Otočila sa rozhliadajúc sa po kúpeľni zostavenej z kameňa, teakového dreva a skla. Bridlicové dlaždice ktoré pokrývali podlahu a steny, sprchy tam, kde ich neobaľovalo sklo. Obrovská vaňa Jacuzzi z bieleho mramoru s ružovým a sivým žilkovaním končila umývadlovým pultom. Sivohnedé a sivé dlaždice pokrývali tie steny, ktoré neboli zakryté skrinkami z teakového dreva.
A širokouhlou televíznou obrazovkou.
Tomuto šéfoval niekto s peniazmi. Kto sú a čo chcú? Po koži jej prebehli zimomriavky. Pohľad jej pristál na batohu, ktorý stál vedľa nohy skrinky.
A čo jej notebook?
No, ak sa naň pokúsil včera v noci dostať, čakalo ho nepríjemné prekvapenie.
Gabrielle rýchlo zhodnotila možnosť úniku z kúpeľne, ale aj keby mala v rukách svoj laptop, okná boli úzke, umiestnené horizontálne  a s pevným sklom.
Pošúchala si ramená, skúmajúc pult s umývadlom. Zabalená kefka na zuby, nová zubná pasta, šampón, kefa a čokoľvek iné, čo si len mohla želať, že tu nájde, všetko bolo úhľadne naukladané. Oprela sa rukami o umývadlo, bojujúc proti zúfalstvu. Toto mohla zvládnuť. Linette od nej potrebuje aby bola silná.
Gabrielle sa musela pozbierať a vymyslieť plán. Prechádzať každodennými činnosťami jej dodávalo dôveru, ale toto nebol bežný deň.
Najprv sa osprchovať a obliecť. Nájsť svoj laptop.
Potom byť pripravená na útek.


8 komentářů:

  1. Díky moc za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  7. Vďaka za pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat