úterý 19. května 2015

Šepot lží - Kapitola 10



Carlos prikývol Korbinovi, ktorý sa natiahol aby zdviholdiaľkové ovládanie položené na nízkej, čiernej lakovanej skrinke pri stene. Stlačil kľúč k aktivácii plochej obrazovky, generujúcej obraz z kamery sledujúcej príjazdovú cestu.
Červená motorka Ducati Monster S4R vbehla cez bránu.
„Prečo je tu?“ Spýtal sa Carlos všetkých v miestnosti.
„Neviem.“Korbin vypol obraz na obrazovke a položil diaľkové ovládanie na skrinku. „Joe povedal, že s nami príde ešte jeden, takže to musí byť Hunter.“

Dvere na poschodí sa otvorili a zavreli s tichou zdvorilosťou, ktorá bola vlastná jednému konkrétnemu agentovi. Čižmy buchotalidolu schodmi.
Carlos sa obrátil k Hunterovi Wesley Thornton-Payne III, ktorému sa vždy podarilo nasrať Carlosaaj bez toho, aby otvoril svoje aristokratické ústa. Carlos neznášal aristokratov, každého, kto veril,že rodokmeň vám zaručí nezaslúžený rešpekt.
Hunter naklonil bradu tým ja-som-tak-oveľa-lepší-ako-vy-lotri spôsobom, že Carlos mal chuť vyskúšať arogantného agenta v barrio[1] po polnoci, keď by mu jeho správanie nezachránilo zadok. Použili by Hunterove blonďavé vlasy na drhnutie tehlovej steny.
Bývalý agent CIA, alebo nie.

„Ránko, Rae, Korbin, Gotthard.“Hunter sklonil bradu ku všetkým, ktorí mu kývli na oplátku. Potom pozrel na Gabrielle a presunul svoj pohľad na Carlosa. „Beriem to tak, že toto je Mirage.“ Carlos prikývol.
„Čo som zmeškal?“Hunter ešte raz pozrel na Gabrielle, než prešiel okolo nej, sadnúť si na druhú stranu k Rae.
Carlos pokynul Gotthardovi, dávajúc mu slovo.
Gotthard sa vystrel od notebooku a pozrel na Huntera. „Mandy je nažive ale v kóme, a odtlačky prstov potvrdili, že toto je Gabrielle Saxe z Versailles vo Francúzsku.“
„Čo máš ty, Hunter?“Carlos skrížil ruky, vysielajúc svoje najlepšie tiché posolstvo „len-mi-daj-fakty,-bez-pripomienok“.
„Ak je ona náš informátor, tak nie je amatér,“ začal Hunter. „Nabúrala to miesto cez minimálne dva ďalšie napadnuté servery. Mohla do nich preniknúť sama, alebo ich len kúpila od jednej z veľkých hackerských skupín na sieti IRC, ako Freenode alebo EFnet. Takmer som nenašiel adresu.“ Náznak rešpektu a podráždenia vstúpilo do jeho arogancie. „Mali sme štyridsaťosemhodinové okno na oprávnenie pre sledovanie sieťovej prevádzky vchádzajúcej, alebo vychádzajúcej z kompromitovaného počítača v závode na likvidáciu odpadov v Rusku.
V momente, keď odpovedala na moju otázku ohľadom dieťaťa v nebezpečenstve, sme ju mali.“
„Mala som vedieť, že je to pasca,“ zamrmlala.
Gotthard zdvihol svoju širokú hlavu hľadiac na Huntera, hlboké vrásky koncentrácie mu zvrásnili koreň nosa. „Bol na tom ruskom serveri nejaký dôkaz, možno niečo, čo by mohlo naznačiťs kým pracuje?“
Napriek technickej stránke tejto akcie, Carlos si vždy užíval, kedykoľvek niekto, kto bol elektronický kúzelník prekonal Huntera. A Carlos pochyboval, že to bol Gotthardov zámer.
„Nepracujem s nikým,“ vložila sa do toho Gabrielle. Nikto ani len nežmurkol jej smerom.
Carlos si možno včera v noci na okamih pripustil voči nej slabosť, ale vedel viac, abyneveril všetkému, čo teraz ponúkala. Mohla mu minulú noc povedať, že jej skutočné meno je Saxe.
„Povedzme, že som bol dôkladný.“ Hunter pomaly naklonil hlavu ku Gotthardovi a stisol pery dosť rázne, aby dal všetkým prítomným vedieť, žesa cítiznechutený odpoveďou. "Počiatočným bodom bola privátna IP adresa, ktorá patrila I. M. Agoste.[2]“Posledné meno vyslovil so silným dôrazom na výraznome. Úsmev triumfu žiaril na jeho príliš dokonalých perách.
„Čo?“Rae žmúrila oči pri premýšľaní, poklepkávajúc perom po notesedo ktorého si zapisovala. „Ja som Duch?“ Odmlčala sa, premýšľajúc, potom prikývla. „Sakra dobré, pretože vieš, že nepoužije skutočné meno.“
„Dostal ťa tam problém kráľovien,[3]Hunter.“ Humor zdvihol jedno obočie a roh Gotthardových prísnych úst.
Carlos potlačil smiech. Ten všivák Gotthardsi po tom všetkom pichol do Huntera. Pompézny agentov úsmev sa rozplynul do plochej línie.
Získať navrch, nadvždy-neomylným Hunterom bolo obľúbenou kratochvíľou medzi členmi tímu.
„Gabrielle nám teraz povie, ako to, že vie o Mandy a ako zistila toľko o únose.“Carlos, stále nepripravený hrať tvrdo, jej dohováral: „To pôjde oveľa ľahšie, ak budeš spolupracovať.“
Iskra hnevu ktorá v nej vzplanula sa rozptýlila, zanechávajúc elegantnú sochu, dýchajúcu tak ticho, že materiál lipnúci na jej prsiach sa sotva pohol.
Vedel bez pochybnosti, že na sebe nemá podprsenku.Nepozeraj sa tam.
Ťažko si povzdychol. Každý, kto dokáže prelomiť firewally by malbyť dostatočne bystrý, aby si uvedomil, kedy si má dať prestávku. On ju neohrozoval ... zatiaľ. „Gabrielle-“
„Z pohľadnice.“ Carlos na ňu pochybovačne pozrel. „Poslal som scan tej pohľadnicena ústredie dnes ráno.“Zabodol oči do Gottharda, potom Huntera. „Máme niečo dekódované?“ Gabriellin výraz prekvapenia, ktoré sa prevalilo do sklamania ho nemal zraniť, ale cítil to rovnako. Myslela si, že kvôli tomu, čo sa stalo včera a minulú noc, neprehľadá všetok jej majetok, ktorý mala?
„Dostal som odpoveď, že text pohľadnice je nezrozumiteľný,“ vložil sa do toho Hunter. „Ak je to všetko, čo nám ponúka, hovorím,zavolajme bezpečnosť a skončime s ňou.“
To upútalo Gabriellinu pozornosť. „Môžem vysvetliť správu na karte.“
„Tak vysvetľuj,“prikázal Carlos.
„Je to zakódované,“povedala Gabrielle, pozerajúc na všetkých. Žiadna tvár okolo stola nevykazovaladôveru.
Gotthardsi pošúchal prstom oko a čítal ďalej. „Práve som on-line spojený s dekódovacím oddelením. Nič z Monštra.“ Pozrel sa na Gabrielle a povedal jednoducho: „Náš superpočítač.“
Carlos obišiel Korbina a otvoril malú skrinku. Vytiahol pohľadnicu a stoh kópií, ktoré z nej urobil kvôli stretnutiu. Kópie potom rozdal agentom BAD.
Gabrielle sa prikrčila, keď si uvedomila jednu veľkú nevýhodu, ktorú nevzala do úvahy. Poštová pečiatka na karteudávala, že bola poslaná pred pár týždňami.
Carlos zdvihol pohľad plný podozrenia. „Kto to poslal?“Vyhýbanie jej nepomôže. Gabrielle pripustila, že mu musí niečo dať, ak má mať akúkoľvek nádej,že sa oslobodí od tejto skupiny. „Dievča, ktoré som kedysi dávno spoznala na škole. Zmizla predtým, ako som absolvovala. Tápohľadnica, to je prvýkrát, čo som o nej počula po jedenástich rokoch.“ Carlos poklepkal prstom po stole v tichom rytme.
Znie to bizarne? Vitaj v mojom svete posledných štyridsať-osem hodín.
„Nie som v náladepoložiť dvadsať otázok, aby som dostal jednu odpoveď,“ varoval ju Carlos ticho. Odmerané a zlovestné. Nič také, ako zvodné vibrácie, ktorévycítila z jeho drsného-od-spánku hlasu dnes ráno.
Prisunul sa dopredu, dosť blízko abyzacítila jeho sviežu vôňu a nenávidela ho, že sa jej kvôli nemu rozutekali myšlienky. „Ak budeš pokračovať v klamaní, nebude sa ti páčiť, ako to skončí.“Šepkaná hrozba jejmala vyslať šok strachu, ktorý by jej prebehol po chrbte a na nejakej úrovni to aj vykonala, ale včera prežila nepredstaviteľné veci. To, že tu sedela nažive, jej dodalo silu a odhodlanie vybojovať si cestu von aj z tohto.
Okrem toho, ukázať emócie by bolo vnímané ako slabosť a títo agenti by ju využili akýkoľvek spôsobom by mohli.
„Ja neklamem,“ povedala Carlosovi tónom, neposkytujúcim žiadny priestor pre spor.
„Naozaj? Takže ty čo?“ vzdychol Carlos. Zdvihol ruku dlaňou hore, keď sa k nej obrátil. „Dostala si pohľadnicu od dávno stratenej priateľky, ktorá je presvedčená, že ty siten jediný človek, ktorý by mohol pomôcť unesenej dcére amerického diplomata?“
Jasne, že to znie smiešne, ale chcel pravdu.

"Kladieš miotázky a potom odmietaš veriť tomu, čo vám poviem. Ak sa ti nepáčia moje odpovede, tak mi tie otázky neklaď.“ Hladké obočiekleslo nad dve zúžené čierne štrbiny s hustými riasami. Carlos vstal a odchádzal preč, prstamisi neprítomne masíroval krk. Spustil ruku. Hnev prýštiaci z neho tak zahustil vzduch, že mohol upchať odvzdušňovací systém.
Jej tep búšil v tichu.
„Prečo si jednoducho nekontaktovala FBI alebo CIA?“spýtal sa Hunter.
Otočila sa, presunúc pohľad okolo Raena nafúkaného novo príchodiaceho. Jeho vínový rolák vytvoril krásny základ pre mohutnú, dokonalú hruď, ktorú,o tom nepochybovala, ženy zbožňovali. Sedel z profilu, lakeť na stole, hlava opretádo dlane. Elegantné zlaté vlasy štylizované presne dotej správnej dĺžky, aby to bolo odvážne, ale stále civilizované.
Poznala jeho druh príliš dobre a neurobil na ňu dojem.
„To by dostalo Mandydo väčšieho rizika,“ odpovedala Gabrielle, adresujúc odpoveď celej miestnosti. „FBI a CIA by si mysleli, že je to podvod alebo by ma len zavreli, kým by nezistili, či nie som psychicky narušená, čo by mohlostáť Mandy život. Tieto agentúry majú tendenciu konať rýchlejšie, ak sa domnievajú, že získali informácie z dôveryhodného zdroja. Myslím, že je spravodlivé povedať, že Mirage je známy ako dôveryhodný zdroj.“ Iste,to bola len časť, ale mala na to právo.
„Kto poslal pohľadnicu?“ Spýtal sa Korbin.
Správna otázka, ale jedna z tých, na ktoré Gabrielle naozaj nechcela odpovedať. „Povedala som vám, že dievča z mojej školy.“
„Čo si to povedala včera?“spýtal sa jej Carlos. „Nebuď tupá. Chceme celé meno toho dievčaťa.“



[1]barrio – španielsky susedstvo, časť populácie, v tomto zmysle by to malo byť niečo ako geto, slum
[2]I. M. Agoste – slovná hračka „I’m a ghost” v angličtineznamená  “ja somduch”
[3]problém kráľovien - puzzlequeen’s– „problém ôsmych dám“ (kráľovien) je šachová úloha pri ktorej na šachovnicu 8x8 treba umiestniť osem kráľovien tak, aby sa žiadne dve kráľovné navzájom neohrozovali. Existuje 12 jednoznačných základných riešení.

7 komentářů:

  1. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!!! :-) ;-)

    OdpovědětVymazat
  3. Moc díky za pokračování, Míša

    OdpovědětVymazat
  4. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat