neděle 14. června 2015

Šepot lží - Kapitola 11 1/2



Gabrielle stála na križovatke medzi svojou budúcnosťou a šancou na záchranu Linette. Povedať Carlosovi meno Linette, alebo nie?
Neohrozí ešte viac svoju priateľku, ak prezradí jej identitu? Mohli by snáď títo ľudia nájsť Linette? Jej kamarátka bola v nebezpečenstve alebo prinajlepšom väznená proti svojej vôli. Možno toto bola šanca, ako ju zachrániť.

Ak títo agenti, a museli to byť oni, čo to spravili, zachránili Mandy, potom museli byť tými, kými tvrdili, že sú. Všakže? Hnev v Carlosových slovách, keď hovoril, že zoskok robili vo fujavici, sa zdal byť skutočný.
„Gabrielle?“ rázne povedal Carlos.
„Neignorujem vás.“ adresovala všetkým, než sa obrátila na Carlosa. „Snažím sa odpovedať na tvoje otázky bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť mojej priateľky." Zahryzla si do spodnej pery a potom ju napadlo. „Môžete mi povedať, čo sa stalo s únoscami po tom, čo ste zachránili Mandy?“
„Nie!“ miestnosťou sa niesla ozvena.
Ramená jej ovisli. „Chápem.“
 „Čo by ohrozilo tvoju priateľku?“ spýtala sa Rae.
Gabrielle zvažovala výber svojich odpovedí a nakoniec si uvedomila, že ak im neposkytne viac, navždy zostanú v slepej uličke. „Fratelli.“
Po tomto priznaní preblesklo miestnosťou napätie.
„Čo myslíš tým 'Fratelli'?“ opýtal sa Carlos hlasom, ktorý zdvojnásobil zimomriavky na jej predlaktiach. Ak včera znel hrozivo, dnes bol úplne vražedný.
„Neviem,“ priznala Gabrielle. „Bolo to spomenuté na pohľadnici.“
„Opäť tá pohľadnica,“ uškrnul sa Hunter a potom sa do toho zapojili všetci.
„Ako to bolo spomenuté?“ chcela vedieť Rae.
„Och, prosím ťa. Tá pohľadnica je nezmysel,“ kontroval Hunter skôr, než Gabrielle mohla prehovoriť.
„Čo ak nie je?“ odporovala Rae vášnivo. „Mandybola unesená. Našli sme ju na zámku v SaintGervais. Únoscovia boliAnguisovci.“ Gabriela prikývla na všetko, čo Rae povedala, presvedčená o tom, že táto skupina by nemohla poznať všetky detaily, keby skutočne nezachránili dievčinu.
Korbin sa do toho vložil s: „Rae má pravdu.“
„Naši ľudia povedali, že to najlepšie, čo dostali z textu tej pohľadnice bol blábol,“ hodil im Hunter naspäť.
„Monštrum to neprekonalo.“
„Ja môžem-“ Gabrielle začala hovoriť, že by mohla dokázať, že text nie je blábol, ale zarazili ju.
„Čo ak ... sa naši ľudia mýlia?“ spýtal sa CarlosHuntera.
„Čo ak karta je zakódovaná? Nemôžeme si nechať ujsť šancu akokoľvek sa dostať k Fratelli.“
Gabrielle sa snažila ignorovať ako jej srdce poskočilo pri možnosti, že Carlos konečne podporil jej stranu. Že by jej mohol vlastne veriť. Kým debata zúrila, začala si uvedomovať, že má niečo, s čím môže obchodovať - dekódovanie pohľadnice.
Keby ich presvedčila, že karta je zakódovaná, museli by uveriť, že nie je zločinec. To je logické.
Navyše teraz mala pevnú vieru alebo volajte to vnútorný pocit, na ktorý sa spoliehala, že títo ľudia neboli súčasťou fratelli. Logika si žiadala, že budú zastierať znalosť fratellialebo akejkoľvek inej skupiny ktorou sú krytí, nie dohadovať sa o dôveryhodnosti jej pohľadnice, ktorá by mohla byť stopou.
Dôležitosť toho, aby lokalizovali toto fratelli, nestrácalo význam ani pre ňu.
Nájsť tú skupinu by mohlo znamenať nájdenie a záchranu Linette.
Gabrielline inštinkty ju zatiaľ udržali nažive. Teraz sa na ne musela spoliehať viac ako inokedy.
„Ak sa nebojíš pravdy, potom mi dovoľ, aby som dokázala, že je to zakódované,“ zaútočila Gabrielle na Huntera, pripravená vyzvať  všetkých.
Hádka sa zastavila, ako keby niekto stlačil tlačidlo pauza.
Keď sa Hunterov pohľad stretol s jej,  nesnažil sa skryť pohŕdavé odsúdenie v svojich očiach. Zbrane a krv ju kompletne šokovali, ale bola vychovávaná v jeho vrstve - arogancia a bohatstvo – nič z toho ju nevyviedlo z miery.
„Choď na to, dekóduj to,“ povedal Hunter bez kúska obáv v hlase. „A ak to nedokážeš, nemáš pre nás žiadnu cenu.“
Nezaslúžila si jeho reakciu ani byť takto zadržiavaná. Nie po tom všetkom, čo urobila aby pomohla Mandy a čomu čelila včera po tom, čo ju podviedli, aby sa odhalila. „Pomáhala som vám a vy sa mi vyhrážate, ako keby som bola nepriateľ.“
Gotthard prestal písať na svojom notebooku. „Kým nám nedáš dôvod myslieť si niečo iné, tak si.“ Potrebovala jedného spojenca v tejto miestnosti a Carlos bol jej najlepšou nádejou. „Môžem vám ukázať, ako ten kód funguje.“
Jeho pohľad zachytil jej a zmenil sa z napätého a netrpezlivého na prístupný, čo ju prekvapilo.
Carlos sa oprel o stenu. „Dobre, začni s vysvetlením adresy na ktorú bola karta zaslaná.“ Obliznúc si suché pery, Gabrielle sa schúlila. „Bola poslaná môjmu otcovi, LouisoviSaxe IV, ktorý žije vo Versailles a je predsedom Národného zhromaždenia vo Francúzsku.“ Gotthard sa do toho vložil, „Správne. Silná pozícia v ich vláde a je veľmi uznávaný.“ Gabrielle dúfala, že to bude stačiť, aby ich to odradilo od ďalšieho pátrania v jej zázemí.
„Koľko toho vie o tomto všetkom?“ spýtala sa Rae.
„Nič.“ Gabrielle potrebovala, aby jej v tomto bode verili. „Nikto z rodiny Saxe nevie nič o Mirage alebo o čomkoľvek, čo som spravila.“
„Slečna Sex, hmm? Hodí sa to k tebe.“ Temne krásny Korbin sa usmial pri svojej hre s jej francúzskou výslovnosťou Saxe. Rovnako ako Carlos, bol typický latinoameričan aj rovnako veľký, ale štruktúra Korbinovej tváre ju nútila myslieť si, že on je mix anglo-mexičana, zatiaľ čo Carlos mal ostrejšie rysy ... viac z Južnej Ameriky.
Korbin na ňu pozeral horúcim pohľadom, až stuhla.
„Prestaň,“ vyštekol Carlos.
Keď sa Korbin na neho usmial s trochu posmešným výrazom, Carlos mu poslal naspäť varovný pohľad, ktorý bol smrtiaci.
Čo to všetko malo znamenať?
„Okrem toho, ešte si sa nedostal ani k R,“ povedala RaeKorbinovi tak ostro, že ho takmer porezala do krvi.
Gabrielle sa snažila držať krok so všetkými ostrými komentármi a lietajúcimi zamračenými pohľadmi.
„Dám ti vedieť, len čo tam budem,“ povedal Korbin, plná sila jeho šarmu bola teraz zameraná na Rae. Vyčaril úsmev darebáka, ktorý musel zastavovať ženy v chôdzi.
„Čo je to R?“ spýtala sa Gabrielle.
„Späť k pohľadnici.“ Carlos ignoroval jej otázku a prepichol Gabrielle priamym pohľadom.
„Prečo ti to trvalo tak dlho, poslať prvú správu?“
Prečo si predtým myslela, že jeho oči majú teplú hnedú farbu? Pán Prívetivý sa vyparil.
V čiernom pohľade, ktorým na ňu Carlos pozeral, vrela zúrivosť polnočnej búrky na mori.
Veci šli dobre. Čo ho podráždilo?
 „Pohľadnicu som dostala pred dvoma dňami, alebo možno sú to teraz už tri ... nemám tušenie, koľko je hodín.“ Gabriela si odhrnula uvoľnené vlasy z tváre. „Každopádne, moja priateľka nemala iný spôsob ako ma nájsť, než poslať pohľadnicu do otcovho domu vo Versailles. On mi poštu posiela na moju adresu v Londýne, odkiaľ sa potom odosiela na poštové centrum v Peachtree City. To je dôvod, prečo to trvalo tak dlho, kým sa to dostalo ku mne. Moja priateľka bola opatrná, adresovala to iba Gabrielle bez priezviska. Takže ak by pohľadnica s "blábolmi," ako ste to nazvali, bola zachytená, väčšina ľudí by predpokladala, že Gabrielle je niekto zo zamestnancov môjho otca. Moja priateľka neudala spiatočnú adresu, takže nemám potuchy kde ju nájsť.“
Gotthard sa opýtal, „Prečo si nám nepovedala o snahách Anguisovcov uniesť Mandy, keď si poslala prvú správu? Keby sme to vedeli skôr, pravdepodobne sme ich mohli chytiť, než by sa dostali do Francúzska.“
„Keď som posielala prvú správu, nevedela som, žeAnguisovci boli únoscovia,“ odpovedala opatrne Gabrielle. Nikomu z týchto ľudí nemohla prezradiť svoje juhoamerické kontakty na rodinu Anguisovcov, bez ohľadu na to, čím sa vyhrážali. Nevinní Venezuelčania, ktorí sa jej len snažili pomôcť zbaviť svet Anguisových vrahov by boli ohrození.
„Neodpovedala si na jeho otázku,“ naliehal Carlos.
„Pretože všetko, čo som zistila z pohľadnice bolo, že Mandy bude unesená v Južnej Amerike.“ Gabrielle opatrne vybrala svoje slová. „Nezistila som, že za únosom boli Anguisovci, kým som trochu nepátrala cez zdroje v Južnej Amerike. A prosím, nepýtajte sa kto, pretože nemám ich mená, kontaktujeme sa navzájom elektronicky, prostredníctvom prepracovaného systému.“ Dosť blízko k pravde.
Carlos si poklepal prstami po ramene. Bezvýrazne, ako keby premýšľal, ako z nej dostať viac.
Gabrielle si prstami hrabla do vlasov, až sa jej uvoľnil cop. Plastová svorka poskakovala po podlahe. Dlhé pramene jej spadli na ramená, keď si čupla, aby zdvihla sponu a strčila ju do vrecka nohavíc.
„Nie som vyškolená osoba, ako vy všetci,“ zamrmlala Gabrielle, snažiac sa prísť na to, ako presvedčiť túto tvrdohlavú partiu.
„Ak chcete, aby som sa priznala, že som z vás všetkých vystrašená, v pohode, priznávam. Neviem, kto ste alebo čo chcete, ale ste zrejme tí, ktorí pomohli Mandy, takže pôjdem proti prúdu a poviem, že som presvedčená, že pracujete na pravej strane zákona . Výmenou si želám aby ste mi preukázali rovnakú láskavosť. Ak vám dokážem, že text na pohľadnici je v kóde, budete veriť, že sa snažím byť k vám úprimná a že nie som hrozbou pre Spojené štáty?“ pozerala na stôl, odmietala pozrieť do očí, ktoré ju sledovali ako tichí predátori, pripravení zabiť.
Pohľadnica od Linette sprevádzaná Carlosovými prstami vkĺzla po povrchu stola do jej zorného poľa.
Drobné víťazstvo. Gabrielle nebola pripravená spievať aleluja, ale bol to začiatok. Svaly jej hrudníka sa uvoľnili s rýchlym výdychom od úľavy.
Gabrielle vysvetľovala, „Moja priateľka a ja sme najprv napísali kód v starovekej latinčine. Potom sme obrátili usporiadanie sekvencií, odstránením prvého písmena prvého slova, druhého písmena druhého slova, a tak ďalej po piatich slovách, kým tam boli príslušné množstvá písmen. Zmenili sme kód polovice do taliančiny. Čísla zodpovedajú dňom v týždni a farby-“
„To myslíš vážne?“ Gotthard na ňu zízal buď neveriacky alebo s úžasom.
Gabrielle sa modlila aby to nebol nedostatok viery, lebo sa odtiaľ nikdy nedostane. „Áno, myslím to vážne. Preložím kód a interpretujem každé slovo, takže môžete sledovať preklad.“ Hunter vydal zvuk, niečo medzi výsmešným odfrknutím a smiechom, ktorý hovoril, že “Toto by malo byť dobré“. Gabriellin výbuch dôvery ju prinútil predkloniť sa, aby sa mohla pozrieť za Rae a rozprávať s Hunterom. Najprv sa usmiala. „Ak sa ti nedarí držať krok, rob si poznámky.“ Hunter zopakoval jej úsmev so sebaistotou sebe vlastnou a povedal hlasom džentlmena, „Ak sa ti nepodarí dokázať, že je to bonafide kód, pôjdeš do väzenia a budeš pochovaná tak hlboko v našom zadržiavacom zariadení, že už nikdy neuvidíš denné svetlo.“
Gabrielle prehltla svoju domýšľavosť.
Už dlho nepoužívala zložitý kód. Carlos a jeho tím - museli byť tím – mali jasný prístup k rozsiahlemu vybaveniu. Nik, kto dokáže rozlúštiť kód by neprijal jej verziu, ak by urobila jedinú chybu v spletitých krokoch ktoré ona a Linette vytvorili práve za účelom, aby ho znemožnili prelomiť.
Oprela sa v kresle, študovala slová a potom šla na to, čítala pomaly, zastavovala, aby odpovedala Gotthardovi, Rae, a Korbinovi  na otázky a potom pokračovala ďalej. V druhom riadku zachytila rytmus a bola v pohode. Aspoň bola v pohode, kým neprichytila Carlosa ako sa ňu pozeral s teplým, oceňujúcim pohľadom. Gabrielle stratila niť.
Všetci vzhliadli pri jej verbálnom zakopnutí.
„Prepáčte,“ povedala. „Poslednú vetu začnem znova od začiatku.“ zaťala zuby nad prúdom horúčavy, ktorá ňou prebehla a potom sa nezastavila, kým neskončila.
„Váš názor?“ Carlos vydal príkaz do miestnosti.
„Je to kód,“ odpovedala Rae.
„Dostala si ma.“ Korbin darebácky žmurkol na Gabrielle.
„Pekelný kód,“ zamrmlal Gotthard, jeho slová boli zaplavené obdivom.
Všetci sa obrátili na Huntera, ktorý vyklenul krásne mužské obočie a povedal, „Opravím sa. Pôsobivé.“
Gabrielle vydýchla zadržaný vzduch, pripravená k odpočinku, pokým sa jej Carlos neopýtal: „Čo myslela tvoja priateľka tým ‘Som zviazaná s fratelli‘?“
„Neviem,“ odpovedala rýchlo.
Gotthard prestal písať a stuhol spolu so zvyškom miestnosti.
„Fratelli je taliansky výraz pre ‘bratstvo’, ale to nie je kód, preboha,“ dodala Gabrielle.
„Si si istá, že nevieš nič viac?“ Prameň čiernych vlasov hladkajúci Carlosove hladké čelo teraz prekreslili vrásky otázok.
Stále neveril, že hovorí pravdu. „Naozaj je to tak.“ Gabrielle sa čudovala ponurým tváram. Čo presne bolo to fratelli?
„Ako je na toto všetko napojený Anguis?“ spýtal sa Korbin.
„Čo tým myslíš?“ Gabriela chcela konkrétnejšiu otázku, než o tom povie niečo viac. Pozrela sa na Carlosa, ktorý vyzeral, že sa stiahol späť do seba.
Bol štúdiou nemilosrdnej kontroly.
Cítila viac než očakávajúce pohľady celej miestnosti zamerané na Carlosa, ktorý sa oprel dlaňami svojich rúk o stôl, milimeter od nej.
Tie dokonale tvarované pery sa oddelili, keď povedal: „Nerob. Zo. Seba. Neviniatko. Momentálne nemáš v tejto miestnosti žiadneho spojenca. Náš tím práve riskoval svoje životy kvôli tvojmu tipu, bez toho aby sme vedeli, kto si alebo či nejdeme do pasce. Ak dúfaš, že odtiaľto odídeš, potom musíš byť ústretovejšia.“ Trhla telom dozadu, akoby ju svojim vražedným tónom udrel.
Od jej úbohého ospravedlnenia sa ex-manželovi, ktorý z nej urobil blázna, s ňou nikto týmto spôsobom nehovoril a takto sa jej nevyhrážal. Strávila príliš veľa nocí sama, frustrovaná z toho, že nemá žiadny život a žiadnu rodinu, pretože jej nad hlavou visela sekera jej bývalého a tiežDurandaAnguisa. Všetka ta frustrácia sa namotala do jedného veľkého uzla hnevu.
Plesla ruku po stole a potom zovrela prsty do päste. „Bola som pekelne ústretová. Riskovala som svoj život, aby som pomohla odstrániť zločincov. Čo viem o Anguisovcoch? Je to banda vraždiacich bastardov hnaná peniazmi a mocou. Prečo s nimi neurobila nič vaša organizácia?“
Carlos odstúpil od stola. Sval na krku mu pulzoval. Dlhú chvíľu sa na ňu pozeral, potom sa mu hrudník rozšíril s pomalým nádychom. Tá prísna sebakontrola schovávala všetko, čo si myslel.

Keď prehovoril, jeho hlas bol tichý, ale žiadajúci. „Daj mi meno osoby, ktorá ti poslala pohľadnicu.“

6 komentářů:

  1. Skvělé ! ! ! Díky moc za překlad a korekci další části ! ! !

    OdpovědětVymazat
  2. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  4. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-) ;-)

    OdpovědětVymazat