pondělí 27. července 2015

Instinkt - Kapitola 8



V okamihu sa Nick objavil vo svojej obývačke, kde dopadol nohami na drevenú podlahu, niečo ho zrazilo tak tvrdo, až mu to vyrazilo dych. Padol na chrbát a hlasno zastonal, zatiaľ čo mu zvonilo v ušiach. Do kelu, to bolelo! Všetko, čo mohol urobiť, bolo dusiť sa a fučať. Bol to taký pocit, akoby cestoval rýchlejšie ako rýchlosťou zvuku. Alebo zažiť Bubba pri predčasnom prerušení epizódy Oprah.
Hocikto, chyť inhalátor a strč mi ho do pusy. No áno, nebol astmatik, ale bol ochotný učiť sa a v tomto okamihu mal pocit, akoby mu horeli priedušky.

„Oh, nie! Akri Nicky! Si v poriadku? Simi nevedela, že je to jej obľúbený modrooký démoni chlapec, keď ho tak tvrdo zasiahla, aby ochránila jeho drahocennú Akra mamu. Oh, nie!“
Simi sa nad neho naklonila so svojimi červeno-čiernymi vrkôčikmi, ktoré lemovali jej krásnu tvár a preplieskala ho po lícach, aby ho oživila.
„Stále žiješ a dýchaš a nie si rozbitý? Pretože ak nie si, môže Simi zjesť tvoje mŕtve, mäsité pozostatky? Prosím, prosím, prosím? Možno aj niektoré z kostí, pretože aj kostná dreň môže byť veľmi chutná.“
Toto by sa mohlo zdať normálnemu človeku ako zvláštne prianie. Ale tí, ktorí aspoň trocha poznali túto schému, na Nickovom živote naozaj nie je nič normálne. Simi, ako Charonte démon, mala záľubu v ľudskom mäse, ale našťastie pre ľudstvo, nemala dovolené ho jesť bez výslovného súhlasu buď darcu alebo jej otca. Ale jej hlavný Akri mal tendenciu jej ho nedať.
Vďaka Bohu za to.
Nick hľadel do jej svetlých očí. Pri jej všetkých krvilačných chutiach, bola celkom rozkošná a podivne lojálna. Ako našuchorený vraždiaci útočiaci zajačik. Oblečené mala krátke červeno-čierne šaty s lebkami a na nich ružovú, čipkovanú mikinu. Červeno-čierne pruhované legíny jej ladili s vlasmi a na nohách mala pár čiernych a červených kvetovaných Doc Martens.
„Asi ťa sklamem, ale myslím, že to prežijem, Simi.“ dusil sa fučaním. „Môžeš prestať s fackovaním. Už som stratil dosť rozumu. Nemôžem si dovoliť stratiť žiadne ďalšie mozgové bunky. Naozaj potrebujem tie posledné tri, aby som nezabudol, ako sa píše moje meno. Dosť ťažko sa vyslovuje.“
„Dobre, poo.“ sadla si vedľa s rozkošne našpúlenými perami. „Dobre, že poo bude žiť, pretože ak by si umrel, Simi by si pravdepodobne chýbal, ale tiež mi bude chýbať všetko to staré dobré slané chlapčenské mäso.“
Štuchla ho do rebier. „Aj keď by sme ťa museli najskôr vykŕmiť, aby si sa naozaj dobre jedol. Hmmm.“ Oblizla si pery, keď si predstavovala, akoby chutil poliaty barbecue omáčkou – Siminým obľúbeným korením.
No. Dobre. Nick o tom nechcel uvažovať a tak zdvihol hlavu ku Xevovi s úškrnom. „Mal si ma varovať pred útokom Simi, keď si strážil bránu.“
Xev nonšalantne pokrčil ramená. „Nebol som si úplne istý, že si to ty. Navyše, bola oveľa jemnejšia, akoby som bol ja.“ Prebehol trpko pobaveným pohľadom cez Nickovo telo. „Pri nej si ešte stále v jednom kuse. Takže prestaň fňukať ako dieťa predtým, ako dovolím Simi ťa zjesť.“
Xev si prekrížil ruky na prsiach a hlavu naklonil smerom k spálni. „Kody je s tvojou matkou, ktorá je z neznámeho dôvodu v bezvedomí. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme, nemôžeme Cherise prebudiť.“
„Mohla to spôsobiť Tiamat? Videl som ju tesne predtým, než som prišiel sem.“
Xev sa zastavil tak náhle, až si Nick myslel, že všetko znova zamrzlo.
Až pokým Xev pomaly nezažmurkal. „Nyria?“
Kody vyšla z miestnosti s úplne popolavými črtami. „Ako si ma to nazval?“
Ignoroval jej otázku. „Tiamat je voľná.“
Z tváre sa jej vytratil zvyšok farby. „Čo?“ pozrela sa na Nicka pre potvrdenie. „Si si istý?“
Nick prikývol. „Bola u Caleba. Myslela si, že som ju zavolal.“
„Naozaj?“
Mal by sa uraziť, že sa ho na to len tak opýtala? Časť z neho si myslela, že áno, vzhľadom k tomu, že len úplný blbec by spravil niečo tak hlúpe. A aj keď bol známy tým, že robil hlúposti, zatiaľ nikdy nie tak, že by zaspal nad volantom.
Aspoň o tom nevedel.
„Nemám vo zvyku zvolávať bohov. Zvlášť nie tých, o ktorých som nikdy predtým nepočul. Ja ani nehrám videohry, odkedy sa stalo to s tým Madaugom. Ako veľmi nechápavo vyzerám? Mám veľmi krehké mužské ego, ak ťa to zaujíma.“
Nick sa zamračil na Xeva, ktorý zo spálne niesol jeho matku v bezvedomí a položil ju na pohovku medzi nimi. „Čo to robíš, šampión?“
„Nechcel som ju nechávať mimo nášho dohľadu. Nebudem obviňovaný z jej ujmy a pokiaľ je v mojej starostlivosti, nič zlé sa k nej nedostane.“
Xev jej vložil pod hlavu malý okrúhly vankúš, potom ju prikryl ružovou háčkovanou dekou, ktorá bola prehodená na gauči a zaujal miesto pri jej nohách s pravou rukou na jednom z jej lýtok.
Okie-dokie, bol len trochu paranoidný.
A v tú chvíľu Nicka zavalila plná váha Xevovej ozajstnej traumy. Staroveký exboh bol uprostred záchvatu totálnej paniky. Vyzeralo to veľmi zle. Niečo, ako keď sa Nicka učiteľ chémie vypytoval otázky, akoby bol v kvíze.
„Xev?“
Nepočul ho. Aj keď dýchal, reálne nebol s nimi. Namiesto toho vyzeral, akoby bol v nejakej bdelej nočnej more.
Nick si vymenil znepokojený pohľad s Kody predtým, ako sa k nemu priblížil. „Xevikan.“ Stále neodpovedal, len sa pozeral okolo seba, akoby hľadal neviditeľného útočníka. Alebo tisícky z nich.
Ťahajúc Xevovi ruku z nohy jeho matky, ho Nick prinútil, aby o krok cúval. „Daraxerxes!” Dúfal, že vyslovil to meno správne.
Až potom sa Xev zameral na jeho tvár. Ale ešte stále nebol celkom pri zmysloch.
„Prichádzajú.“ jeho hlas bol pevný a intenzívny. „Musíme zabezpečiť ženy a deti. Udrú tam, kde sme najslabší. Zostaň tu s ostatnými. Musím sa dostať k Lil a varovať ju. Ona bude ich prvý cieľ. Ak sa k nej dostanú prví, môžu neutralizovať Calebove sily a spôsobiť pád brány.“
Nick sebou trhol pri úzkosti v jeho hlase. Lil musela byť Calebova žena. Lilliana. Tá, z ktorej smrti Caleb obviňoval Xeva. Ale z týchto slov a spôsobu, akým Xev konal, to neznelo, akoby ho Xev zradil a viedol nepriateľov dovnútra cez bránu. Skôr to vyzeralo, akoby urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby ju udržal v bezpečí.
„Xevikan!” Skúsil to znova.
Xev cúvol a otočil sa, keď na stene zasvietil jeden zo symbolov. Uznaním sa mu rozšírili oči predtým, než stmavli trpkou nenávisťou. Zasyčal ako mačka a odstúpil od nej.
Kody sa k nemu pomaly priblížila. „Xev?“ Opatrne sa dotkla jeho hrudníka. „Si s nami?“
S namáhavým dychom jej prekryl ruku svojou a držal ju, akoby mu bola drahá tak, ako Nickovi. V čeľusti mu začalo tikať, než pomaly prikývol. „Cítiš to?“
„Cítiť, čo?“ spýtala sa Kody.
Pozrel sa na Simi. „Charonte?”
„Prekliaty boh?“ odsekla podráždene.
Xev prevrátil oči, než išiel ku dverám a zaujal pri nich obrannú pozíciu. Okolo rúk sa mu zjavili ohnivé gule, keď niekto zaklopal.
Nick sa zamračil. „Vieš, X, zo skúseností viem, že protivníci zvyčajne neklopú.“ pery mu zakrivil sarkastický úsmev. „Robia to len vtedy, keď sú označený ako zlo a musia byť pozvaný, aby mohli vstúpiť.“
A teraz sa jeho črevá vrátili k produkcii diamantov. Xev mal pravdepodobne veľmi dobrý odhad. Sú tu Dajmoni a nejaké ďalšie subjekty, ktoré rozhodne potrebovali osobitné pozvanie do obydlia, aby spôsobili zmätok a škodu. Nick si naozaj veľmi prial, aby žil život, v ktorom by o nich nevedel.
Skvelé. Proste skvelé. Ďalšie nočné mory, ktorých sa treba obávať.
Dúfajúc v to najlepšie, Nick šiel ku dverám, aby sa pozrel von cez kukátko a potom prešiel Xeva komickým pohľadom. „Odlož svoju paranoju. To je len moja kmotra. Nepochybujem o tom, že ju polícia informovala o útoku na moju mamu a tak nás prišla skontrolovať. Je sotva meter a pol vysoká a váži tak štyridsať kilogramov. Nemyslím si, že by sme sa jej mali báť. A pravdepodobne je vydesená. Posledná vec, ktorú potrebuje, je dostať kvôli tebe infarkt.“
Odomkol dvere, otvoril a vtiahol do náručia a tesného objatia malú kreolskú pôrodnú asistentku, ktorá mu pomohla na svet.
„Ahoj, teta Mennie.“
Objatia mu opätovala. „Ahoj, Boo. Dúfam, že ti to nevadí. Ale vzhľadom na všetky tie podivnosti som chcela prísť a skontrolovať teba a tvoje...“
Hlas sa jej vytratil, keď ponad Nickove rameno jej pohľad padol na Xeva. Okamžite vyvalila oči a počuteľne zalapala po dychu. Nič si o jej reakcii nemyslel, pretože väčšina ľudí mala tendenciu privítať Xeva ako kríženca medzi malomocným a Bigfootovho väčšieho a odpornejšieho staršieho brata, ktorý fičí na steroidoch. Nick zavrel dvere.
„Menyara, toto je-“
„My sa poznáme, či nie, Cam?“ Xevov hlas bol tak chladný, že by ho mohli použiť na bleskové zmrazenie héliových lízaniek na Pontchartrain Bridge v auguste.
Menyara sa zatackala a spadla by nebyť Nicka, ktorý ju zachytil.
„Mennie, si v poriadku?“
„Čo si to spravil, Nick?“ Vydýchla zdeseným tónom, zatiaľ, čo ďalej zízala na Xeva akoby bol stelesnením diabla. „Čo si to spravil?“ zopakovala.
Xev na ňu civel. „Zaujímavé, že ste ho nevinili, keď to všetko začalo s vami a vašimi súrodencami.“
Krútiac hlavou, Menyara prešla každého nich pohľadom v tomto poradí – Xev, Simi, Kody, Cherise a Nicka – predtým než zavrela oči. „Kto odomkol Nickove schopnosti? Pre lásku zdroja, prečo by ste také niečo robili? Máte vôbec predstavu, čo ste spravili?“
Kody sa rozpačito zahryzla do pery, než vysvetlila svojej kroky. „Nemali sme inú možnosť. Nickova duša bola oddelená od jeho tela nepriateľmi, ktorý ho chceli oslabiť natoľko, aby ho mohli zabiť. Bol to jediný spôsob, ako ho zachrániť a vrátiť do tejto dimenzie, ako zachrániť jeho život. Keby sme nekonali rýchlo, bol by teraz mŕtvy.“
Menyara si unavene povzdychla, posadila sa do kresla a tvár si zaborila do dlaní. „Mali ste prísť za mnou skôr, ako ste konali.“
„Skúsila som to. Naozaj.“ Kody vyrazila vpred, ale Xev ju zastavil.
Keď znova prehovoril, jeho tón bol ako trpezlivý rodič k milovanému dieťaťu. „To nie je na tebe, maličká. Začalo sa to oveľa skôr, ako si sem bola poslaná, aby si zabila Nicka. Oveľa skôr, ako si bola najatá na tvoju vec. Nedovoľ jej, aby svoje hriechy položila na tvoje nevinné ramená.“
Xevovi oči blikali jasne červenou a zúrivo krútil perou, ako sa približoval k Menyare. „Ako si im mohla urobiť takú vec? Nič si sa po stáročia nenaučila o manipulácii s ľudským osudom a slobodnou vôľou? A hraní sa so životmi, keď by si ich mala nechať tak?“
Menyara vzhliadla a bez mihnutia oka sa stretla s jeho pohľadom. „Nemali sme inú možnosť. Nemáš ani poňatia, aký silný bol dospelý Adarian. Aký neuveriteľne nebezpečný bol pre všetkých a všetko, s čím prišiel do styku.“
„A čia vina to bola?“
Ignorovala jeho otázku. „Nemohli sme ho viac ovládať. Už bol uvoľnený do tohto sveta. Nezastaviteľné monštrum. Nemali sme žiadny spôsob, ako ho nájsť. Všetko, čo sme skúsili, zlyhalo. Stal sa takou hrozbou, že každú chvíľu si mohol prísť po nás a vyhrať. Trhal nám hrdla a smial sa, keď pil našu krv s vlastných dlaní. Bola to naša jediná nádej, ako s ním bojovať. Jediný spôsob, ktorý sme vymysleli, aby sme ho spomalili na tak dlho, aby sme boli schopní ho opäť spútať.“
„Tým, že sa vytvoria jeho schopnosti silnejšie? Kto si myslel, že je to dobrý nápad?“
„Mienili sme negovať jeho schopnosti.“
Xev sa nahnevane uškrnul. „Nemala si právo zapojiť do toho nevinný život, bez toho, aby si jej povedala, čo si urobila! Bez žiadosti o jej dovolenie!“
Prechádzal sa po podlahe, ako beštia v klietke, ktorá hľadá spôsob, ako zaútočiť na posmievača, ktorým v tomto prípade bola Menyara.
„Mali sme plné právo urobiť čokoľvek, čo by trvalo ochránilo všetkých nevinných na tomto svete. Jedna obeť pre milióny ďalších. Bola to spravodlivá výmena.“
Napriek tomu, Xev stále popieral jej logiku a držal sa svojich argumentov. „Nebolo na tebe urobiť toto rozhodnutie.“
Ignorovala jeho zúrivosť. „Ľudstvo sa nemohlo postaviť pred ušumgallu pred stáročiami, keď o nich vedeli a boli pripravení s nimi bojovať. A teraz... sú úplne bezbranný proti Malachaiovi a jeho spojencami. Oni o nich ani nevedia. Nepostavia armádu, ktorá by s ním bojovala alebo nepožijú magické prvky na jeho zviazanie! Čo si myslíš, že sme mali robiť? Stáť stranou a sledovať, ako kosí všetkých ľudí dole pre tvoje choré potešenie?“
Xevovi zamrzla čeľusť v odpovedi na jej otázku, akoby si niečo práve uvedomil. Zhlboka dýchal keď sa stretol so zúrivým mračením Menyari. „Jej otec nie je Verlyn. Nemôže byť. Okamžite by som to cítil, keby sme boli súrodenci.“
„Azura ho udržiavala sterilného zo strachu, že bude otcom dieťaťa, ktoré ju môže zabiť alebo zotročiť.“
„Rezar?”
„Bol nezvestný po celé stáročia. Nikto nevie, čo sa s ním stalo.“
Absolútna hrôza zaplavila jeho tvár, keď sa obrátil k Nickovi. Pozrel sa na neho, ako keby ho nikdy nevidel. Ako keby sa na neho pozeral skrz nové oči. Jeho pohľad padol na Nickovu matku a Nick si na okamih pomyslel, že by Xev v skutočnosti mohol Menyaru zabiť. Alebo vrhať svoje nože.
„Vybrala si si bojovníka svetla na túto úlohu.“ Bolo to ploché, zašepkané konštatovanie, nie otázka.
„Nebol nikto iný. Potrebovali sme otca narodeného priamo zo schopností Kalosum. On bol najbližšie k tým, ktorí mohli byť ešte otcom dcéry.“
Xev si zahryzol do pery a trhol sebou. „Sú to ľudia, nie jednorazoví pešiaci pre tvoje sebecké hry, Cam.“
Pozrela na neho. „Nikto to nevie lepšia ako ja. Všetko, čo som kedy urobila, bolo pre ochranu druhých. Pre ochranu a prospech a pre moju lásku k tomuto svetu a všetkým tým, ktorý na ňom bývajú. Ja som bola tá, ktorá žila tu v tejto diere aby strážila a chránila. Bola som pri každom kroku na ceste. Pre nich všetkých.“
A Xev ju stále za jej činy pohľadom odsudzoval. „Vie vôbec, kto je jeho otec?“
„Samozrejme, že nie. Bola by to katastrofa na niekoľkých úrovniach, keby sa dozvedel pravdu. Jeho dcéra bola počatá, porodená a vychovaná ako úplne normálny, osirelý človek a tak sa javí všetkým. Nikto nemal nikdy podozrenie, že je viac, než sa zdá. Nikdy ani nevedela, že je adoptovaná sirota. Všetko, čo vie je, že jej adoptívni rodičia sú tí, ktorí ju porodili.“
Xev sa horko zasmial. „A napriek tomu si to urobila bez jeho vedomia, či súhlasu. Porušila si každé hlavné právo, ktorými sme kedysi žili. Použila si jeho a jej matku. Vari to matka vôbec nevie? Nikto z nich?“
„Nie. Nemohli sme im dovoliť, aby to vôbec tušili. Keby to vedeli, mohli by na to upozorniť Adariana. Matka sa s ním stretla raz... v bare a vzala ho domov. Takže bola presvedčená, že je človek, prechádzajúci cez noc jej mestom.“
Zaklial. „Ako veľmi typické pre vás všetkých. Môžeš ich postaviť do palebnej línií bez varovania alebo ochrany. Bez plnej znalosti alebo pochopenia. Ako si mohla?“
Nick pískol, aby ich prerušil.
„Halo? Má tu niekto najmenšie tušenie o tom, o čom tu hovoria?“
Ani Simi nezdvihla ruku, keď to povedal. Simi zvyčajne vedela všetko. Ale tento krát proste pokrčila plecia.
Nick obrátil svoju pozornosť k tým dvom, ktorí toto spôsobili. Na Menyaru a Xeva.
„Dobre. V takom prípade, mohol by mi to jeden z vás vysvetliť? Prosím? Hlavne preto, že to vyzerá, akoby ste diskutovali o mojom živote a mojej rodine? A mám maž z toho naozaj zlý pocit?“
„Mal by si.“ Xev si skrížil ruky na prsiach, zamračil sa na Menyaru a pokračoval. „Tvoje počatie a narodenie nebola náhoda, Nick. Celá tvoja existencia bola pasca nastavená pre tvojho otca.“
Bolo by lepšie, keby to bol vtip. „Prosím?“
Xev sa k nemu otočil a pomaly prikývol. „To je to, čo ťa robí tak silným a nebezpečným, a tiež ťa to robí odlišným od všetkých Malachaiov, na ktorých sme boli zvyknutí pred tebou. Nie si len narodený z Mavromino. Ako absolútne prvý Malachai, ktorý s tým začal, aj ty, prostredníctvom tvojej matky, nesieš krv bojovníka Sephirotha.“
Tieto slová Nicka zasiahli ako päsť do brucha. „Prepáč?“
Kody počuteľne nasala vzduch a Simi zízala s otvorenými ústami, až odhalila tesáky.
„To, čo nám dáva nadej pre neho.“ Menyara sa postavila tak, aby čelila Nickovi. Zalomila ruky a prehltla. „Ale nemalo sa to stať takto. Nič z toho.“
Hnev je skrivil obočie, keď sa im to Menyara snažila vysvetliť. „Musíš to pochopiť, dieťa. Nikdy som nechcela, aby si sa zranil ty, alebo tvoja matka. Nebol to náš zámer. Mienili sme výhradne potlačiť Adarianove schopnosti. Zabrániť jeho hnevu a naplneniu proroctva, ktoré nám bolo dané už dávno.“
Ohromený a bez dychu, Nick si vymenil zamračený pohľad so Simi a vzal Kody za ruku. Len potreboval vedieť, že je tam, drží ho ukotveného a uzemneného, keď sa snaží vyrovnať s tým, čo sa mu Menyara pokúša povedať. Jedna jeho časť mala vždy podozrenie o tejto pravde, ale druhá časť bola naštvaná a zranená.
„Som tak zmätený.“
„Aj Simi je zmätená. Stratila som sa v tom množstve pred chvíľou.“
Xev sa horko zasmial, roztiahol paže, oprel si ruky o gauč a zaprel sa proti nemu. Oči sa mu zmenili na horiace červené, ktoré žiarili vlastným hnevom a nenávisťou. „To je to, čo s nami robia od úsvitu času, Nick. My, ktorí sme sa narodili z tmy sme stvorenia veľkej sily. Tiamat. Braith. Caleb. Ja. Ty. Tvoj otec. A zoznam ďalej pokračuje. Sú to nenávisť, horkosť, bolesť a hnev, ktoré živia našu silu. Nešťastie je kameň, na ktorom zdokonaľujeme svoje meče pre boj. Čo zabíjajú menšie bytosti a posielajú ufňukancov do hrobov. To je naše palivo, vďaka ktorému vyhrávame. To je všetko, čo vieme. To je dôvod, prečo sme neporaziteľní. Prečo oni-“ trhol bradou smerom k Menyare, „nemôžu byť v boji s nami bok po boku. A oni to vedia. Takže nás zasiahnu tou jedinou vecou, proti ktorej sa nevieme brániť.“ Pohľadom prešiel najskôr ku Kody a potom k ich spojeným rukám.
Nick sa zamračil. „Nerozumiem.“
Xev najskôr prehltol, až potom znova prehovoril. „Kvôli tomu, kto sme, ako sme sa narodili a vyrástli, povieme si, že nič nepotrebujeme. Nechceme nič. My sme nič. Sme nenávidené stvorenia tmy. A to je pre nás v poriadku. Nepotrebujeme ani nechceme od nich schválenie alebo prijatie.“ Jeho pohľad spadol na zem ku Kodyným nohám. „Ale je tu jedna vec, ktorá nás vždy ťahá proti našej vôli a oslabuje nás.“
„Svetlo.“ vydýchla Kody.
Jemne prikývol. „Nikto nebude proti nám bojovať. Vieme ako bojovať proti všetkým a všetkému. Ako sa stať silným v každom víre. Vieme, ako sa vysporiadať s urážkami. Krutosťou. A zlomyseľnosťou. To je a vždy bude našim materským mliekom.“
Xev ukázal smerom k Nickovej mame v bezvedomí. „Žiaľ, je to nečakaná láskavosť, ktorá nás odzbrojuje. Jednoduchý úsmev, ktorý nás zastihne úplne nepripravených. Nevinná láska, ktorá nás robí bezbranných a posiela nás do kolien. To je spôsob, ako nás ochromiť a poraziť. Nie s vojnou. Ale z priateľstva.“
Kody pokrútila hlavou. „Láska nikdy nie je slabosť.“
Kruto sa zasmial. „Tvoja vlastná matka by bola prvá, ktorá by prudko nesúhlasila s týmto tvrdením.“
Jeho pohľad prešiel na Nicka. „To je to, čo zabilo tvojho otca, Malachai. To je to, vďaka čomu mňa a Caleba zotročili nepriatelia a to je to, čo nás nakoniec všetkých zabije.“
Menyara si hrubo odfrkla. „Ako sa opovažuješ hovoriť s nimi o láske, keď o tom nič nevieš.“
Stočil pery do krutého výsmešného úsmevu. „Áno, a mal by som vám všetkým za to poďakovať, či nie, Cam? Všetci ste ku mne boli tak láskaví a chápaví, keď som bol chlapec, ktorý potreboval útechu, a našiel len vaše chladné odmietnutie pri najlepšom... a chrbty vašich rúk pri najhoršom. Vaša krutá brutalita ma dobre učila na túto tému, takže všetko, čo som poznal bola nenávisť, ktorá ma naplnila do špiku kostí.“
Vina naplnila jej oči predtým, ako sa od Xeva odvrátila. „Ako sme ti mohli veriť? Bol si vtelené zlo.“
„V skutočnosti, moja dojka bola shefox démoni bojovník, ktorý sa nado mnou zľutoval, keď nikto iný nie. Aspoň tak som jej hovoril. Nemohol som obťažovať moju matku s mojimi potrebami, alebo kŕmením, pretože jej bolo úplne jedno, či žijem, alebo som mŕtvy. Raz jej môj otec povedal, že by som mal byť nechaný živlom, pretože on, beštia všetkého dobrého a svetla, nemal nikdy v úmysle ma vyhlásiť za svojho syna.“
Stretol sa s Nickovým pohľadom. „Mimochodom, predtým som klamal, keď som ti povedal, prečo som bojoval za tú stranu, za ktorú som bojoval. Nebolo to preto, aby som naštval moju mamu. Tak či onak, nikdy som sa nestaral o to, čo si o mne myslela. Zradil som Malachaia a moju matku a bojoval za Kalosum preto, aby som dodržal sľub mojej žene. Bola jediná bytosť, ktorú by som nikdy v živote nesklamal. Jediná, za ktorú by som krvácal alebo zomrel.“
Menyara sa na neho uškrnula. „Klameš! Nikdy si nemal manželku.“
Ale úzkosť v jeho hrdzavo červených očiach dokazovala, že Xev hovoril zo srdca. Nie, nebola to lož. Hoci Xev Nickovi povedal, že nepoznal lásku, Nick to na ňom poznal. Každý jeho inštinkt mu kričal, že Xev bol teraz úprimný. Mal v očiach úplne rovnaké svetlo, ako Caleb, kedykoľvek hovorí o jeho Lilliane. Rovnaký výraz, ako má Kyrian pri Theone. Bubba o Melisse. To bola skutočná láska. Ten druh lásky, o ktorej ľudia píšu sonety a piesne. Ten druh lásky, ktorý ti zlomí srdce a nechá ho roztrieštené po celú večnosť.
„Aké mala meno?“ spýtal sa Nick.
Xev ani sekundu nezaváhal pri odpovedi. A keď prehovoril, jeho hlas zmäkol úctou, čo bol ďalší dôkaz o tom, že hovoril pravdu. „Myone.“
Menyara vystrelila na nohy. „Klamár! Myone by nikdy nič nemala s niekým takým, ako si ty. Bola jedna z najčistejších duší, aké som kedy poznala.“
Jej hnev spôsobil, že bol Nick zvedavý, kto bola Myone, ale nebol čas sa na to opýtať. Xev sa stretol s Menyariným pohľadom bez mihnutia alebo sklopenia očí.
„Nezneucťuj jej pamiatku tým, že vyslovuješ jej meno svojim skazeným jazykom, keď nič nevieš o jej pravej kráse a charaktere! Si iba klamárka a pokrytec ako môj otec. Myslíš si, že preto, že si sa narodila zo svetla, tak si lepšia a láskavejšia ako tí, ktorí nie sú, ale nie si. Len ťa to robí viac pokryteckú v tvojej krutosti. Myslíš si, že máš nárok na svoje protiprávne činy proti ostatným. Ale nie si o nič lepšia ako moja matka. Keby nič iné, tak si ešte horšia, pretože si myslíš, že tvoja krutosť voči nám je odôvodnená.“
Zhlboka sa nadýchol a obrátil sa späť na Nicka, Kody a Simi. „A to je dôvod, prečo som s mojou ženou musel držať naše manželstvo v tajnosti. Prečo sme museli poprieť, že sme kedy mali akýkoľvek vzťah a preto som ju musel už po šiestich mesiacoch nechať ísť, aby som ju ochránil pred mojimi nepriateľmi, vrátane mojej vlastnej matky a otca, ktorí by ju zabili, aby ma dostali späť. Nikdy by nás nenechali žiť v miery. Nikdy by jej neumožnili udržať si svoje miesto cti. Napriek tomu, že nikdy nič neurobila, aby zradila Kalosum. Nikto z nich by tomu neveril. Nemohol som dovoliť, aby niekto vedel, že vlastní moje srdce. Že vôbec nejaké mám. Dobré alebo zlé. Svetlé alebo temné. Na tom nezáležalo. Ak by sa niekto niekedy dozvedel pravdu, boli by sme zničený. Rovnako, ako keď sa Caleb odvážil dúfať v lepší život s Lillian. Rovnako ako Adarian v lásku k tebe a tvojej matke. Preto dúfal, že v ňom Cherise uvidí viac, než len monštrum, akým sa narodil. Rovnako ako my, bol proti svojej vôli ťahaný patetickou nočnou morou – sladkým živým svetlom, ktorému nemohol odolať ani rozumieť. Ale vedel, že ho potrebuje, aby mohol žiť a cítiť teplo.“
Jeho pohľad klesol k miestu, kde bola Nickova ruka omotaná okolo Kodynej. „Obalamutili nás svojimi drahými spôsobmi. A pre okamih tepla v chladnom živote sme spálení a umlčaní. Úbohé stvorenia z našich kolísok do našich hrobov.“ Trpko sa zasmial. „Stále sme proti ním bezmocní.“
Po celú minútu Nick ani nedýchal, ako do neho tvrdo udreli dôsledky týchto trpkých, úprimných slov. Mohla by to byť pravda?
Mohla byť skutočne jeho matka len nevinná sirota, ktorá bola počatá a poslaná Kalosum len ako pasca pre jeho otca?
„Mennie? Povedz, že si to neurobila s mojou mamou.“
Zavrela oči a odvrátila od neho svoju tvár, čím mu potvrdila, že Xev hovoril pravdu. Rozorvaný týmto odhalením, Nick ustúpil od Kody a Simi a pristúpil k žene, ktorá mu pomohla na svet. Žena, o ktorej si myslel, že sa na ňu vždy môže spoľahnúť. Tá, ktorá mu vždy sľubovala, že ho nikdy neoklame a nebude nečestná.
Pre nič na svete.
Keď sa jemu a jeho mame všetci otočili chrbtom, Menyara tam vždy bola pre nich. Povedala, že ich prijala do rodiny a pomohla im preto, že to bola správna vec. Že sa im nemohla otočiť chrbtom ako všetci ostatný a nechať ich trpieť. Nie, keď potrebovali pomoc. Ale vynechala niektoré dôležité detaily. S boľavým žalúdkom sa Nick rýchlo naučil, že Livia mala pravdu. Každý v jeho živote mu klamal. Menyara pred ním zatajovala oveľa viac, než len tajomstvo jeho otca a narodenie. Ukrývala pred ním aj svoju pravú totožnosť. Jej skutočnú úlohu v oboch ich životoch.
Prehľadom prešiel na svoju mamu a cítil sa zle, ako Caleb v škole. Ako jej toto mohla Menyara urobiť? Jeho matka netušila, že bola adoptovaná a nevedela, kto sú jej skutoční rodičia. Keď na to príde, vôbec netušil, že jej otec bol Sephiroth. Toto poznanie by ju zabilo. Nikdy, nikdy by mu to neverila, keby sa jej to snažil povedať.
Točila sa mu hlava. Zamračil sa na Menyaru. „Kto je moja skutočná babička?“
„Na tom nezáleží. Zomrela pri autonehode tri dni potom, ako dala tvoju matku na adopciu. Rovnako ako tvoj skutočný dedko, vraj pri inej nehode, pred narodením. To je dôvod, prečo jej Gautierovci nikdy nepovedali, že bola adoptovaná. Prečo sa tým trápiť? Keďže obaja skutoční rodičia boli mŕtvi, nebol dôvod, aby Cherise poznala pravdu. Pre všetky zámery a účel, sú Gautierovci tvoji prarodičia. To je všetko, čo ty a tvoja matka potrebujete vedieť. Pravda by jej len uškodila.“
Možno, ale on sa prikláňal ku Xevovmu názoru. Jeho matka mala právo to vedieť. A to vysvetľuje, prečo ju rodičia rak rýchlo vyhodili, keď otehotnela ako tínedžer. Skutočnosť, že ju rodičia odhodili preč ako smeti trápilo hlavu jeho matky. Keby vedela, že jej rodičia nie sú jej skutoční rodičia, mohlo by to byť lepšie. Ale na druhú stranu, ani nemuselo. Keby zistila, že má dve sady rodičov, mohla by to znášať oveľa horšie.
No áno, život bol vždy zložitý.
Ambrose ho to naučil. A ľudia nie vždy reagovali tak, ako ste očakávali. Ako Acheron tak často hovoril, emócie nemajú mozog. A práve teraz boli jeho emócie všade a rozhodne nemyslel jasne, ako sa snažil nájsť zmysel toho všetkého. Čo ho priviedlo naspäť k jednej veci, ktorú chcel, aby mu Menyara objasnila, zatiaľ, čo cítila potrebu vyjsť s pravdou von.
„Naozaj si bohyňa Cam?“
Prikývla.
Cam bola jedna z prvotných pôvodných bohov, ktorí začali prvú veľkú vojnu nesmrteľných. Vojna, ktorá skoro ukončila tento svet a ľudstvo. Ona a jej súrodenci boli tí, ktorí spôsobili Nickovmu rodu, že boli zapísaní ako naštvané psy. Všetci, okrem jedného jeho predka.
Jeden prekliaty Malachai.
Jeden prekliaty Sephiroth.
Zviazaní dohromady na večnosť a odsúdení bojovať poslednú bitku, ktorá spôsobí koniec sveta. A teraz, ak to, čo povedal Xev bola pravda, Mennie použila posledného Sephirotha na oplodnenie Nickovej babičky, ktorá porodila jeho matku ako pascu na jeho otca. Menyara vedela, že jej jeho otec nebude schopný odolať. Cherise bola jin k Adarianovmu jangu. Nevinný človek s krvou Sephirotha. Človek, ktorý vôbec nevedel o neľudských tvoroch, ktorý sa delili o tento svet s ľudstvom.
Nick tomu nemohol uveriť a pohľadom prešiel z Menyary na svoju matku. „Prebudíš moju mamu?“
„Je mi to veľmi ľúto, Nicholas.“
Omráčený sa snažil dýchať, keď mal znova ten pocit, že nie je zosynchronizovaný s časom. Že všetko spomaľuje. „Je to dôvod, prečo má také čisté srdce? Tak nepodplatiteľné a neochotné veriť v čokoľvek nadprirodzené?“
Mennie prikývla. „Z nejakého dôvodu to nevidí a má neprimerané reakcie na to, keď sa jej to snažíme vysvetliť. Raz som sa jej to snažila naznačiť, keď bola dievča a reagovala tak prudko, že som jej to vymazala z pamäte a od tej doby som ju od toho všetkého držala ďalej. Jednoducho to nemôže zvládnuť.“
Teraz už chápal, prečo reagovala tak zle, keď sa jej Ambrose snažil povedať pravdu o paranormálnom svete okolo nich. Muselo to spustiť niečo v jej vnútri, čo nebolo schopné vysporiadať sa s tým, že nebola celkom človek. Že ona doslova nebola v pláne.
Ambrose nikdy nezažil tento okamih, kedy sa dozvedel pravdu o jej narodení a jeho dedičstve. A možno to bol dôvod, prečo bola jeho mama teraz v bezvedomí. Pretože bola z časti Sephiroth, to čo napadlo Caleba mohlo nakaziť aj ju.
Menyara si povzdychla predtým, ako znova prehovorila. „Je to tiež dôvod, prečo je Cherise neschopná vidieť v iných zlo. Prečo je ako maják volajúci ľudí, ktorí potrebujú láskavosť. Acheron. Caleb. Kyrian. Peltierovci. Rovnako, ako všetci Sephirii, je prirodzene upokojujúca a láskavá pre okolie. Balzam na dušu. Pokým nie sú v boji a nebránia to, čo majú radi, Sephirii môžu upokojiť aj najviac nepokojnú dušu.“
A to ho rozzúrilo.
Pretože kvôli tomu, čo jej urobili, bola jeho matka napadnutá a vyhodená z domova. Ako tínedžer bola bez domova a tehotná. Opustená.
Áno, Menyara ju prichýlila, ale teraz, keď poznal pravdu...
Nick chcel krv.
Zamračil sa na Menyaru. „Ako si to mohla mojej matke urobiť? Pripravila si ju o všetko.“
„Nemalo sa to stať tak, ako sa to stalo, Nicholas. Mysleli sme si, že ju máme skrytú, v bezpečí. Dostala dobrý domov, milujúcu rodinu, ktorá sa o ňu starala. Ale jej svetlo svieti tak jasne, že nemohla byť skrytá. Nejako privolala Adariana skôr, ako sme na to boli pripravení. Našiel ju o niekoľko rokov skôr, ako mal.“
Natiahla sa k nemu, aby mu odhrnula vlasy z tváre. „Je mi ľúto, že sme tebe a Cherise spôsobili bolesť. Nikdy sme neplánovali, aby sa tak stalo. Musíš mi veriť!“
Nickov pohľad padol na jeho matku v bezvedomí. Vyzerala tak mlado. Aj bola mladá. Väčšina žien v jej veku si práve teraz začínala zakladať rodinu, netrápili sa s tínedžermi.
„Ja nie som ten, komu by si sa mala ospravedlňovať, Mennie. Ja nie som ten, komu si ublížila. Zničila si jej život.“
Horšie ako to. Mennie nechala jeho, aby jej ho zničil. A to bolo to, čo ho bolelo zo všetkého najviac.
Menayra pokrútila hlavou v nesúhlase. „Bola by prvá, ktorá by nesúhlasila. Vieš to, Nicholas. To je to, čo ju robí tak neuveriteľne zvláštnou. Čo nám dáva nádej, že by si mal byť schopný byť odlišný od Malachaiov pred tebou. Od prvorodeného si jediný, ktorý sa narodil matke, ktorá ťa miluje. Malachai, ktorého spája aj svetlo, aj tma. Nemusíš byť striktne sila deštrukcie. Kvôli láske tvojej matky, môžeš si zvoliť byť silou dobra namiesto toho.“
Úprimne?
Práve teraz nemal dobré, šťastné myšlienky. Myslel len na to, ako ublížiť každému, kto mal prsty v nasadení jeho matky do tohto života.
Ale Menyarine slová spôsobili, že ustúpil, keď si spomenul na Ambroseho pohľad pred časom. Jeho budúce ja v žiadnom prípade nepredpovedalo šťastný výsledok. Bol na pokraji premeny. A jeho predtucha mu napovedala, že nie je na čo sa tešiť. Z toho, ako všetci hľadeli, bol v podstate v háji. A nebol žiadny spôsob, ako odvrátiť svoj osud.
No, cítil sa dosť porazený.
Klamaný. Dokopaný ako kameň.
A na všetkých veľmi naštvaný.
„Vôbec ťa nepoznám, lady. Všetko, čo si mi kedy povedala, bola lož. A myslím tým každú jednotlivú vec, ktorá vyšla z tvojich úst. Dokonca aj tvoje meno. A teraz očakávaš, že ti budem veriť? Dôverovať ti? Akoby som ti mohol veriť niekedy znova?“
„Stále som tvoja teta Mennie.“
Och, správne. Bola?
Bola Menyara, voodoo kňažka a kreolská pôrodná asistentka, ktorá mu pomohla na svet alebo egyptská bohyňa Ma’at, ktorá bola príbuzná Kody? Alebo staroveká prvotná bohyňa Cam, príbuzná Caleba a Xeva? Ako sa mohli neustále meniť jej identity a príbuzenstvá ako ľudia menili špinavé ponožky? Úplne to poburovalo tie tri posledné mozgové bunky, ktoré mu dokola rachotili v hlave.
„Nie. Si pre mňa cudzia. Niekto, kto použil moju matku pre svoj vlastný zisk a vážne jej ublížil a pritom mi hovoril, že jej môžem veriť.“ Nick uskočil pred jej rukou skôr, ako sa ho stihla dotknúť. Nemal na to náladu. Dialo sa toho príliš veľa a príliš rýchlo.
Úprimne povedané, v tejto chvíli, nevedel komu veriť.
Okrem seba. Aj keď vedel, že Ambrose nebol úplne pri zmysloch, vedel, že by nikdy neklamal sám sebe. Zvlášť nie o svojej matke a jej dobru. To bola jediná vec, ktorú mohol vedieť s istotou. Ambrose len chcel zachrániť svoju matku.
Všetci ostatný, vrátane Kody, by mu mohli klamať vo všetkom, čo naozaj poznal. Nechcel byť tak neveriaci, ale musel čeliť skutočnosti, že by to mohla byť pravda. Livia mala na sto percent pravdu.
Nikto nemohol byť dôveryhodný.
Nevedel čo bolo a čo ešte bude. Všetko a všetci okolo neho vyzerali ako lož. Z toho všetkého sa mu točila hlava. Popravde? Chcel len, aby znova cítil pôdu pod nohami. Chcel mať nejaký druh kotvy, o ktorej by vedel, že mu nedovolí, aby sa cítil stratený a neukotvený.
„Som vôbec Cajun?“
Menyara sa zasmiala. „Áno, Nicholas. Si. Tvoja skutočná stará mama bola zydeco[1] hrajúca provincionálna Cajunka, na ktorú by si bol hrdý.“
No, aspoň niečo mu zostalo. Vďaka bohu. Nebol si istý, ako by mohol s informáciou naložiť, keby bol niečo divné, ako napríklad vnuk banského milionárskeho magnáta.
Vonku zahrmelo a svetlo zažmurkalo, keď sa na to snažil prísť.
Smutné, že sa vrátila tma a pripomenula mu, čo potrebuje urobiť. „Musím nájsť Eye z Ananke, aby som napravil ten neporiadok vonku. Počul niekto o tom niečo?“
Štyri páry očí sa bezcieľne rozhliadali okolo a odmietali sa stretnúť s jeho pohľadom, čím mu dávali najavo, že ako zvyčajne on, sám, bol idiot v miestnosti. „Čože?“
„Kde si počul to slovo?“ spýtala sa Mennie.
Nick jej šiel odpovedať, ale zarazil sa. On jej naozaj nedlhoval žiadne odpovede, vzhľadom k tomu, koľko klamstiev mu povedala v priebehu rokov. Ale v tomto okamihu...
Prečo sa obťažovať? Bol opotrebovaný klamstvami a unavený z hrania hier. „Ambrose mi povedal, aby som to našiel.“
Mennie sa zamračila. „Ambrose?“
„Hej. Moje budúce ja. Zdá sa, že stáročia odteraz, potom, čo som bol označený znakom temného lovca na mojej tvári – naozaj by som si prial, aby si Artemis vybrala iné miesto na mojom tele, kde by ma označila -  som na pokraji premeny v plného Malachaia, ktorý sa usiluje o strestanie ľudstva, pohltím démona, ktorý má schopnosti cestovať v čase. Je smutné, že ich nie je veľa a posledné z nich som použil, aby som prišiel sem a povedal sebe, aby som našiel Eye, použil ho k resetovaniu toho, čo som pokazil.“ Pozrel sa na Kody. „Tak, čo je to za vec a kde je?“
Simi so vzrušením zdvihla ruku. „Ooo, ooo, ooo, Simi konečne pozná odpoveď! Je to v tej desivej, strašidelnej izbe, v tom hrôzostrašnom chráme v najnižšej úrovni Hádovho panstva. Aspoň to tam bolo, ale pochybujem o tom, že to niekto presťahoval cez tie škaredé psie veci so všetkými ich hlavami, ktoré sa tvária naozaj škaredo, keď niekto ide tam dole. A ich draci a hadie hlavy spôsobujú, že ľudia nie sú vôbec šťastní.“
Kody prikývla. „Tak je to správne. Cerberus[2] a gorgony[3] Môžu byť trochu teritoriálne vždy, keď sa niekto vydá do Tartaru a ruší ich.“
Bola rada na nej, aby s úžasom vyvaľovala oči.
„Čo?“ Nevinne zažmurkala. „Hrala som sa tam na schovávačku, keď som bola malá. Strýko Hádes máva veľké Halloween párty. Ale... ale nemôžem tam práve teraz len tak pritancovať, pretože nikto nevie, kto som, lebo sa nenarodím ešte niekoľko sto rokov.“
Menyara si povzdychla. „Ja tam určite nie som vítaná. Počas môjho pôsobenia vo funkcii egyptskej bohyne Ma’at, bol môj panteón vo vojne s Olympionikmi. V okamihu, keď vstúpim do ich ríše, budú to vedieť a napadnú ma.“
Xev si prekrížil ruky na hrudníku. „Jednu vec som sa v detstve naučil a to, ako skrývať svoje schopnosti a prejsť ríšou, kde som bol nechcený. Tak som bol schopný nepozorovateľne navštevovať moju ženu pod nosmi Sephirii, ktorí boli dobre vyškolení na to, aby lovili a vraždili môj druh.“
Zomkol pohľad s Kody. „Aj keď viem, čo to je, neviem, ako to vyzerá. Takže, ak mi niekto povie, čo mám hľadať a kde sa to nachádza, môžem to získať.“
Menyara sa posmievala jeho ponuke. „Nie je to tak jednoduché. Len boh osudu sa toho môže dotknúť bez toho, aby ho to zničilo.“
Kody si zahryzla do pery. „Som tvoja pokrvná príbuzná skrze moju matku. Môžem sa ho dotknúť?“
„Kvôli krvi tvojho otca, neviem. Najmä preto, že kedysi zdieľal lono s Acheronom. A tiež nie si vo svojom pravom tele... nemám tušenie, čo sa môže stať, keď sa ho dotkneš. Nie je iná šanca, ako to zistiť.“
Nick sa nervózne zasmial. „Ja osobne hlasujem za to, aby moja priateľka aj so Simi zostala tu a strážila moju matku v prípade, že by sa to, čo ju unieslo, vrátilo pre druhé kolo.“
Xev pokrútil hlavou. „Budeme potrebovať buď tvoju priateľku alebo Charonta, aby nás k tomu doviedol, pretože ja o Hadovi nič neviem.“
Nadvihol obočie na Menyaru. „Čo je vlastne tento Hádes zač?“
„Olympionici boli deťmi Titanov, ktoré sa stali gréckymi bohmi potom, čo si bol prekliaty a vyhnaný.“
Kody sa podráždene usmiala na Nicka. „Prečo nemôžeme ísť so Simi?“
Nick ukázal na nefungujúce svetlá. „Halo? Neprirodzená búrka? Máme na úteku Yrre. Memitims za oknami. Zeitjägers v rohoch. Teraz Tiamat. Vracajúci Caleb. Mama v bezvedomí. Zavidovo zmiznutie a vôbec neviem, čo si mám myslieť o Livii. Ešte niekto chce niečo pridať na môj rastúci super veľký vred?“
Náhle zaklopanie na dvere spôsobilo, že Nick poskočil s nedôstojným zvukom, o ktorom si prial, aby ho Kody nepočula. Keď na to príde, nenávidel, že tomu bol vôbec niekto svedkom. Znechutený sám sebou, pozrel sa na strop.
„Halo, vy tam hore? To nebolo myslené ako osobná výzva.“
Zhrbený otvoril bez toho, aby sa pozrel cez kukátko. Svoju chybu si uvedomil príliš neskoro, keď už boli dvere otvorené a on zistil, že v skutočnosti tak zdvorilo klopalo zlo. A väčšina z neho stála v jeho hale, obklopená plameňmi, hľadiac na neho.



[1] zydeco – druh čiernej americkej tanečnej hudby pôvodom z južnej Louisiany, typicky predstavovať akordeón a gitaru
[2] Cerberus - bájny trojhlavý pes, ktorý stráži vchod do podsvetia – Hádu.
[3] gorgony - v gréckej mytológii je gorgona monštruózny ženský tvor, ktorý pohľadom na niekoho, kto sa na neho pozrel, menil na kameň. Namiesto vlasov má hady.

7 komentářů:

  1. Skvělé ! ! ! Díky moc za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  2. Vyborne. Dalsia motanica :) Dakujem za preklad a korekciu. Tesim sa na dalsiu kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  3. díky za pokračování, míša

    OdpovědětVymazat
  4. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-);-)

    OdpovědětVymazat