pondělí 10. srpna 2015

Instinkt - Kapitola 10



Xev sa otočil k Dagonovi. „Máš nárok zomrieť za túto stranu.“
Dagon sa zamračil, keď prebehol pohľadom od Simi, cez Kody a Menyaru na Nicka. „Fajn. Ale nie som si istý, čo je to za stranu. Ty áno?“
„Čo tým myslíš?“
Zamračil sa na Nickovu ruku, ktorá bola na Kodynej. „Odkedy Malachai bojuje po boku Cam a dcéry Bathymaas?“

Nick sa na neho diabolsky usmial. „Ja nie som tvoj priemerný Malachai.“
„Takže potom je to pravda. Je tu Malachai narodený zo svetla?“
Xev váhal o potvrdení týchto slov. „Bojuje proti Noirovi a Azure.“
„A ušumgallu?“ spýtal sa Dagon. Nie, že by ho Nick vinil, za to, že je podozrievavý. Pred výberom strany v desivej a smrtiacej vojne, oplatilo sa položiť niekoľko otázok a urobiť si pár domácich úloh. Potom, čo bola vlajka vybraná, bolo ťažké to vzdať. „Kde v tomto stoja oni a ich spojenci?“
„Väčšinou v tom nepoctivom. Malphas je dočasne mimo, ale jednoznačne bojuje s nami. Livia je s nami. Bane rozhodne. Nič nevieme o Grimovi alebo Laguerre. Predpokladáme, že Yrre je proti nám, ale nevieme to naisto.“
Nick sa uškrnul, keď si uvedomil, že jeho spojencov je ešte menej, než si pôvodne myslel.
Au.
Dagonov pohľad prešiel k oknu, kde sa prudko zúžil. „Povedal by som, že vyhlásili nepriateľstvo. Tieto zdochliny hľadajú krv Malachaia. Akonáhle ju dostanú, nebudete mať inú možnosť. Môžete sa zviezť s Smrťou a Vojnou. Alebo zomrieť.“ Zamračil sa na Nicka. „Prečo si nevypustil svojich šarras, keď si mohol?“
Zo spätného pohľadu?
Pre hlúposť.
Ale to nebolo to, čo povedal nahlas. Pravdivo odpovedal. „Nemyslím si, že som musel. Caleb mi povedal všetko, čo som musel urobiť, ako ich konfrontovať, ukázať im, kto je tu pánom a zapečatiť bránu. Urobili sme to. Yrre nikdy nebola prepustená. Iba Livia a Xev a oni sú so mnou. Aspoň tak mi to bolo povedané.“
„Niekto ti klamal. Yrre  to urobila prostredníctvom tejto strany a je voľná.“
Nick pátral v pamäti a snažil sa spomenúť si, kto mu hovoril, že Yrre zostala uzavretá. Za život si nemohol spomenúť, kto to bol.
Do kelu. Odkiaľ to prišlo? Vedel, že si to nepredstavoval. Niekto mu to povedal. Mohli ho o tom presvedčiť úmyselne? Mohli ho zradiť, alebo to bola chyba, či nedorozumenie?
A ak to bolo úmyselné...
Som v háji.
Nie, ešte horšie než to. Niekto ho zámerne zradil. Dostal ho do takej situácie, že oni všetci vystavia svoje zadky v tomto masakri.
Prebehol pohľadom na Kody, Xeva a Dagona. „Tak, čo budeme robiť?“
Dagon zaváhal než odpovedal. „Kde sú Arelim alebo Sephiroth?”
Smrkajúc horkým pobavením, Xev sa pozrel na Nicka s úškrnom, ktorý hovoril, že ho nechá to vysvetliť. Och, bohovia!
Nick tým bol menej ako pobavený. „Posledný Sephiroth je uväznený. A nemám tušenie, kde. A preto, čo som práve povedal, nechcem vedieť, kde je, a už vôbec nie, ako je to nepríjemné. Arelim sú uprostred strašnej občianskej vojny a obe strany nenávidia moje vnútornosti s vášňou, ktorá horí jasnejšie ako binárny hviezdny systém. Netreba dodávať, že máme trocha málo spojencov. Mám niekoľko Temných Lovcov a dvoch šialencov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Spolu s jedným úžasným Charonte.“
Simi sa uškrnula.
Menyara si ťažko vzdychla. „Má pravdu. Nevieme, kde je Rezar. Verlyn je zajatý. Naša strana stráca pôdu pod nohami po dlhú dobu, čo je ďalší dôvod, prečo sme museli zabezpečiť Malachaia a obmedziť jeho schopnosti akokoľvek sme mohli. Ale ako bolo povedané, môžem zavolať Acherona a Savitara, rovnako ako aj Thorna.“
Dagon naklonil hlavu. „Thorn?“
„Leucious of the Brakadians.” vysvetlila Menyara. „On a jeho Hellchasers[1] sú stále pevne proti Noirovi a Azure. Hoci ich už nie je toľko, stále sú rovnako silní ako vždy a bojujú pri každej šanci, ktorú dostanú.“
Xev sa naklonil k Menyare. „Zavolaj ich všetkých. A rýchlo. Potrebujeme každý meč.“
Než stihol dohovoriť, do miestnosti preniklo podivné svetlo prenasledované podivnou žiarou, ktorá prišla z vonku.
Strach naplnil všetky póry Nickovho tela. „Čo je to?“
„Takiramon.” povedali Xev a Dagon jednohlasne.
„A to je aký druh pokémona, Ash Ketchum? Mal by som si zabehnúť pre Pikachu gule a použiť ich? Vyberám si teba, Dagon!”
Kody prevrátila oči nad Nikovým sarkazmom, ktorý ani Xev ani Dagon nepochopili, pustila Nickovu ruku a povolala svoje Arelim brnenie a meč.
„Je to závoj smrteľného spánku.“
„Kto... čo?“
Kody skontrolovala svoje zbrane. „Závoj smrteľného spánku. Nie je veľa dosť silných tvorov na to, aby ho vykúzlili. Vrhá to červenú žiaru nad zemou a dostáva ľudí do tranzu tak, že nič netušia... ako tvoja matka, spia, v úplnom bezpečí a úplne neznalí o tom, čo sa deje okolo nich.“
Kody trhla bradou smerom k oknu. „Pozri sa sám.“
Nick sa šiel pozrieť a zistil, že mala pravdu. Každý, kto ešte pred chvíľou kráčal po ulici, teraz ležal roztiahnutý vonku na chodníku, ako mŕtvoly v otvorených hroboch. Bolo to strašidelné a mrazivé – niečo, čo by nikto nechcel vidieť mimo zombie filmov.
Krv sa mu mrazila v žilách pri tom neprirodzenom pohľade, pri ktorom sa bál o svet a o každého v ňom. Ešte horšie bolo, že sa cítil bezmocný, proti tomu, čo na nich niekto, alebo niečo poslal. Ako vôbec mohli bojovať proti niečomu tak silnému? Šibalo im?
„Sú v poriadku?“ spýtal sa Xeva.
„Nateraz.“
„Čo to znamená?“
Kody si nervózne povzdychla. „Sú ľahké ciele. Ak niečo neurobíme, nebudú dlho mimo ohrozenia. Čokoľvek, alebo ktokoľvek na nich môže zaútočiť. A v prípade, že takto zostanú až do rána, všetci budú mŕtvi. Potom už nebude žiaden spôsob, ako ich prebudiť. Vrátane tvojej mamy.“
Simi roztiahla krídla a otvorila si svoju barbecue omáčku. „Simi je pripravená bojovať. Ukáž mi tých démonov! Je čas na desiatu!“
Kody sa obrátila k Nickovi v momente, keď zacítil, ako sa mu oči menia na démonie červené.
„Musíš zostať smrteľný. Udržuj svoje schopnosti Malachaia na uzde.“
„Prečo?“
„Pretože ich nemôžeš ovládať. Zakaždým, keď ich pustíš von, strácame časť teba. Čo to necítiš?“
V súčasnej dobe to čo cítil bolo zle od žalúdka z toho, že sa toto všetko deje nevinným ľuďom kvôli nemu a čo sa im stane, ak zlyhajú.
Musia ich ochrániť.
„Má pravdu, Nick.“ Xev k nemu pristúpil bližšie. „Tiež som to videl. Sotva sme ťa dostali naspäť. Ďalšia minúta a nie som si istý, že sa nám to podarí.“
Dagon si hladkal krvavú ranu na krku. „Pretože som bol ten, kto bol pohryznutý a ešte stále som z toho slabý, súhlasím. Nepotrebuješ schopnosti, ktoré nevieš ovládať. Je to naozaj zlý nápad.“
Menyara posilnila kúzlo okolo bytu. „Stále sme tu skrytí. Nemôžu nás tu nájsť. Zostaňte s Cherise, pokým nezoženiem posily.“ okamžite zmizla.
„Nechcem tu zostať a čakať.“ Vykríkol na ňu Nick, ale ona už bola preč a nepočula ani slovo.
Podráždene sledoval, ako vtáky pristávali na zemi a transformovali sa na démonických bojovníkov, ktorí prehľadávali telá, akoby niekoho hľadali. A on mal zlú predstavu, že tým človekom bol buď on alebo Caleb. „Musíme sa dostať ku Calebovi a chrániť ho.“
Dagon si odfrkol. „Ak použiješ takýto druh sily, okamžite to vycítia a nasledovať bude útok.“
„Má pravdu.“ súhlasil Xev. „Sú všade okolo nás.“
„Tak čo budeme robiť? Hókus-pókus? Otáčať sa dokola? Nakŕmime ich mojim najlepším priateľom a povieme bon appetit? Pretože, bez urážky, s tým nie som stotožnený. Od samého začiatku tu bol Caleb vždy pre mňa. Krvácal pre mňa, keď nikto iný a nikdy neváhal zachraňovať môj zadok. Takže si tu môžete postávať, sledovať Kráľovstvo démonov tam vonku, čo je fascinujúca šou, alebo robiť si, čo chcete, ale ja sa postavím a budem bojovať za svojho priateľa.“
Dagon sa ešte viac zamračil. „Vždy je takýto?“
Xev prikývol. „Hovoril som ti. Nie je rovnaký, ako všetci ostatný z jeho brandže.“
„No... to rozhodne nie je. Všetci Malachaii, ktorých poznám, by vlastnoručne nakŕmili Malphasom svojich nepriateľov, aby si kúpili čas pre seba.“ Jeho tón napovedal, že si Dagon nebol istý tým, či je to dobrá vec.
Nickov úsmev sa rozšíril. „Pokoj. Všetko je to len vďaka čipsom, ktoré som jedol ako malé dieťa. Žiadne skutočné trvalé poškodenie. Ignorujte ten extra prst a pätu. Občas vlastne prídu vhod.“
Staroveký boh zrejme nemal žiaden merateľný zmysel pre humor. Ako veľmi smutné pre neho.
Kody zastonala, akoby jej všetky jeho zlé vtipy spôsobovali fyzickú bolesť. Pokrútila hlavou.
Simi si ovinula ruku okolo Nickových ramien. „Tak čo, už je čas na démoniu šou? Simi je hladná, zatiaľ čo tam dole je stále sa rozširujúci bufet. Hlasujem za to, že Simi pôjde pretriediť to stádo, pokým budeme čakať.“ Dychtivo sa usmiala.
Nick vrátil svoju pozornosť k armáde, ktorá sa stále približovala a hľadala ich. Ako sa tak pozeral, napadla ho divná myšlienka.
Možno, len možno tam bola nejaká nádej.
Pozrel sa na oboch dávnych bývalých bohov. „Som Patton[2], však?“
Vymenili si zmätené pohľady.
„Patton?“ spýtal sa Xev.
No dobre, jeho prirovnanie zrejme nedostane uznanie. „Generál veľkej horde démonov tam vonku. Myslím, že vo vašich časoch by bolo to prirovnanie, ako Styxx z Didymosu, pretože ste obaja existovali v čase Alexandra Veľkého.“
Nick sa zamračil, keď si uvedomil, čo práve povedal.
„Počkajte. Ako to, že to viem? O histórií neviem nič. Sväté keci, že by som počúval, keď sa rozprával Kyrian s Ashom? Nepokúšajte sa im to povedať. Mohli by byť ešte viac namyslení a my im budeme musieť nájsť ešte väčší dom.“
Trhol bradou smerom k démonom. „V každom prípade, oni by práve teraz mohli počúvať iného veliteľa, ale nakoniec, ich veliteľ je moja suka, nie?“
Dagon vyzeral, že sa stratil niekde na začiatku.
Našťastie Xev s ním držal krok. „Áno. Tvoj plán?“
„Čo potrebujem, aby som mohol ísť tam von a tvrdiť im, že sú moji chlapci?“
Kody si odfrkla. „Zázrak.“
„Nepomáhaš.“ povedal Nick sucho.
Xev sa zhlboka nadýchol, než presunul špekulatívny pohľad smerom k Simi. „Zázrak.“ zopakoval a súhlasil.
Nick prevrátil oči.
Xev sa znervózňujúco usmial. „Ešte vždy môžeš ísť tam von so svojou očarujúcou osobnosťou a vyhrať ich.“ Postrčil Nicka smerom k dverám. „Pokračuj. Vyzývam ťa.“
Nick zamieril k dverám. „Áno. Mám na mysli, že o tom popremýšľam. Každý ich napadá, však? Sú zvyknutí na boj. Ak pôjdem von, aby som s nimi hovoril, znížia ostražitosť. Fungovalo to aj predtým, keď som hovoril s Memitims. Nikto ma nenapadol. Vlastne vyzerali trocha rozumne. Takže, keď tam pôjdem, presadím sám seba, poviem im, že som ich najvyšší veliteľ, popadajú jeden za druhým, však?“
„Aby ťa zabili?“ spýtal sa Xev. „Pravdepodobne. Počúvať a rešpektovať? Nestavil by som na to svoj život. Drž sa so svojou hlúposťou ďalej odo mňa.“
Nick pokrčil plecia. „Cha, cha. Naozaj smiešne.“
Prešiel cez nich pohľadom. „Má niekto lepší nápad?“
„Molotové kokteily?“ navrhla Simi. „Budú sa variť, zatiaľ, čo budú utekať.“
Dusiac sa nad Siminým riešením si Kody zahryzla do spodnej pery svojim rozkošným spôsobom. „Mala by som jeden nápad. Ale nie som si istá, či sa vám bude páčiť.“
„Dobre. Vypočujme si ho.“
Skôr než Kody mohla Nickovi povedať svoj plán, všetko v miestnosti zamrzlo. Dokonca aj sám čas. Iba Nick sa zdal byť nedotknutý, nech to bolo čokoľvek. Bol to Takiramon? Nemal na to žiadne ďalšie vysvetlenie. Aspoň nie také, čo by dávalo zmysel.
Dokonca aj Simi bola zmrazená na mieste a to sa nikdy nestalo. Nič také ju nikdy neovplyvnilo. Nick jej zamával pred tvárou a napoly očakával, že mu odhryzne prsty a bude sa smiať, že je tak naivný.
Neurobila to.
Čo je to?
Jemne Simi štuchol. Vôbec sa nepohla ani neustúpila. Srdce mu búšilo, keď počul erdžať koňa vonku za oknom. Doslova, priamo za jeho oknom.
S prudkým zamračením to šiel preveriť. Akonáhle rozhrnul závesy, uskočil späť s prekvapeným prenikavým krikom, ktorý by mohol súperiť s kráľovnou kriku Marilyn Burns konfrontujúcu Leatherface (Koženú tvár). Nebol to práve najmužnejší zvuk, ktorý kedy urobil. Vďaka bohu, že nikto z ostatných o tom nemohol svedčiť.
Za oknom, plávajúci vo vzduchu, bol kráľ morových lekárov. Ibaže ten chlap vyzeral, akoby nielen dostal mor, ale aj svrab, besnotu a niekoľko ďalších ochorení mäsa.
Z krvavého habitu vytiahol kostnatý prst a ukázal na Nicka a jemným pohybom ho volal von.
Nick pokrútil hlavou. „Ospravedlňujem sa. Uviazol som tu. Moja mama mi nedovolí ísť sa hrať, pokiaľ nemám hotové všetky domáce úlohy a domáce práce. Malo by to trvať aspoň desať rokov, alebo tak... možno pár storočí.“
Zdvihlo to veľké presýpacie hodiny, ktoré mali len niekoľko zrniek piesku. „Keď sa to vyprázdni a ty tu nebudeš, Malachai, všetci, ktorých miluješ, zomrú.“
Nick sa uškrnul a až potom si uvedomil, že zeitjäger boli pri každom v miestnosti s krvavým kosákom priloženým pri ich hrdlách.
Pri všetkých.
Vrátane jeho bezvedomej matky.
Ako je to možné?
Omráčený sa obzrel späť na kráľa všetkej smrti a uvedomil si, že piesok v skle bol takmer preč.



[1] Hellchasers - Pekelní prenasledovatelia
[2] George Smith Patton ml. bol americkým generálom počas druhej svetovej vojny.

6 komentářů:

  1. díky za kapitolu, míša

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  3. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-);-)

    OdpovědětVymazat