čtvrtek 20. srpna 2015

Instinkt - Kapitola 12



Xevikan si začal uvedomovať svoje okolie. Niečo v miestnosti chýbalo. Zažmurkal, zamračil sa, keď sa stretol s rovnako zmäteným pohľadom Kody. Celé telo mal stuhnuté, akoby prišiel z boja.
Ale nebojoval.
Ako to?
Krúžiac ramenami, snažil sa zistiť, čo cítil a videl.
„Kde je Nick?“ spýtala sa ho Kody.

Ach áno, to je to, čo chýba. Ešte pred chvíľou bol Nick vedľa neho.
„Neviem.“
Dokonca aj Dagon vyzeral bezradne.
„Čo sa stalo?“ Xev si šúchal spánky. Cítil sa, akoby utrpel ohromujúcu bojovú ranu do hlavy. Nič ho takto tvrdo nezasiahlo s takými následkami, s výnimkou Caleba. Iba ten démon ho mohol takto zbiť.
Dagon bol zrazu úplne pokojný. „Cítiš to?“
„Cítiť čo?“ spýtala sa Kody.
Ale Xev spoznal ten jedinečný odporne sladký puch v momente, keď to Dagon spomenul. „Chronus.”
Dagon pomaly prikývol. „Boli tu jeho strážcovia.“
Xev spravil pomalý kruh po miestnosti a prižmúril oči na tiene. „Alebo ešte sú.“
Kody sa zamračila. „Nerozumiem.“
„Ani ja nie.“ vydýchol Dagon.
Pozrel sa Xevovi do očí, ktoré odrážali jeho vlastnú obavu, že toto rýchlo prerastie v niečo, čo nikto z nich nechcel prežiť znova. „Myslíš, že vzali Nicka pre zdroj?“
Jeho žalúdok s tým súhlasil. A napriek tomu... „Prečo inak by Malachai zmizol? Museli ho vziať.“
Ale prečo?
To bola desivá otázka.
Ak sa Chronus zmocnil Nicka, nemuselo by to byť dobré pre nikoho. Zvlášť nie pre nikoho v tejto miestnosti. Primárny boh neberie sám seba na ľahkú váhu.
A kedykoľvek to urobil...
Tragické veci sa stanú im všetkým.
Xev sa obrátil k Simi. „Charonte? Môžeš sledovať Malachia?“
„Simi si praje, aby si ju prestal tak volať, prekliaty boh. Je to naozaj, naozaj otravné. Ona má meno. Dokonca až dve. A obe sú celkom milé. Takže, prosím, jedno si vyber a používaj ho, keď ma budeš chcieť osloviť. V opačnom prípade možno budem musieť urobiť niečo, čo sa ti nebude celkom páčiť.“
S podráždeným povzdychom jeho smerom zavrela oči a snažila sa nájsť Nicka. Po niekoľkých sekundách pokrútila hlavou. „Nie. Simi vôbec netuší, kam mohol ísť. Možnože dostal hlad? Niekedy chlapci robia tieto veci bez varovania. On je jediný, o ktorom Simi vie, že zje toľko, koľko ona. On je dospievajúci Malachai, po tom všetkom.“
Xev sa pomaly otočil a študoval symboly na stenách. Symboly, ktoré boli k ničomu proti Chronusovi a Tiamat. Rovnako aj pre ich domácich miláčikov. Dúfal, že sa mýlil. „Mám naozaj zlý pocit.“
Dagon prikývol. „Aj ja. Ak boli Chronus a Tiamat tu, je na to len jeden dôvod.“
„A to je?“ spýtala sa Kody.
„Rozsudok.“ povedali Xev a Dagon unisono.
Bola to jediná vec, ktorá dávala zmysel a vysvetľovalo by to úplne všetko, čo sa doteraz stalo.
Počasie. Démonov.
Všetko.
Mali si to uvedomiť skôr. Ale bola to tak vzácna vec, že ho jednoducho nenapadlo, že by to mohla byť pravda, najmä preto, že ani on, ani Livia nehlasovali alebo nediskutovali o tom.
Podľa teórie by sa mali stretnúť všetci šarras a rozhodnúť o tom. Všetci. Napriek tomu, nikto pred ním nezmienil túto tému.
Ani Livia, ktorú videl každý deň.
Kody sa zhlboka nadýchla. „Ostatní?“
Xev prikývol. „Museli žiadať, aby bol Nick odstránený ako Malachai.“
Spadla jej sánka, keď konečne pochopila závažnosť toho, o čom tu hovorili. „Už sa to niekedy predtým stalo?“
„Iba raz. Pred mnohými rokmi. Potom... už na to nikdy nebola ďalšia príležitosť. Vďaka ich zdedeným spomienkam, tendencie a potreby pomsty, Malachaii nás ovládli príliš rýchlo, zo strachu, že by sa to stalo znova. Nedali nám žiadnu šancu sa stretnúť a spoločne hlasovať. A s veľkou radosťou nás trestajú za to, čo sa vtedy stalo.“
Dagon sa obrátil ku Kody. „Radšej choď za Calebom a uisti sa, že s ním Livia nič neurobila.“
„Čo tým myslíš?“
Bol to Xevikan, kto jej odpovedal. „Ak je toto testovanie Malachia, mohla by pracovať s ostatnými a v tom prípade neviem povedať, čo by mu mohla urobiť. Musia súhlasiť minimálne štyria šarras, aby Malachai musel podstúpiť toto nebezpečenstvo. Viem, že som nebol zavolaný na hlasovanie o tom. Takže buď ona alebo Bane musel rozhodnúť hlasovanie s ostatnými. A mám pocit, že Bane sa tým neobťažoval. Ibaže by sa radikálne líšil od muža ktorého si pamätám, čo sa nechcel zapliesť s takouto politikou alebo zradou.“
Kody pokrútila hlavou. „To vôbec nedáva zmysel. Prečo by to Livia robila po tom všetkom, čo urobili Caleb a Nick, aby ju tu privítali?“
Xev sa horko zasmial. „Je to v jej povahe, Nekoda. Ak za ňou prišli šarras a požiadali ju, aby sa k ním pripojila, spravila by to bez váhania. Všetko, čo chce, je pocit, že je súčasťou ich rodiny. Jednou z nich.“
Keď sa Kody chystala k odchodu, niekto zaklopal na dvere.
„Menyara?“ Spýtal sa Dagon, mysliac si, že sa vrátila s posilami.
Nikto z chodby neodpovedal.
Simi šla ku dverám a pozrela sa cez kukátko. „Nie. Je to ten psí chlapec. Zavid... Ahoj, Zavid!“ povedala hlasnejšie, keď mu otvorila dvere, aby mohol vojsť.
Ale keď prišiel do miestnosti a bez slova zamieril ku gauču, kde ešte stále spala Nickova matka v bezvedomí, uvedomili si, že toto nie je Zavid.
Bol to Noir v jeho tele.
Dagon mu odrezal cestu k Cherise. „Čo tu robíš, otče?“
„Vieš, čo chcem, chlapče. A teraz sa ku mne pripoj, alebo zostaň bokom.“
Dagonov pohľad prešiel cez Xeva a Kody. „Predtým ste chceli, aby som si vybral stranu, za ktorú zomriem. Len som to urobil.“

Ustúpil, z rúk mu vyletel výbuch, čím deklaroval jeho večné nepriateľstvo.

8 komentářů:

  1. Dik za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  3. Díky moc za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  6. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-) ;-)

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za překlad :-)
    D.

    OdpovědětVymazat
  8. Dakujem za preklad a korekciu :-)

    OdpovědětVymazat