čtvrtek 13. srpna 2015

Šepot lží - Kapitola 11 2/2



Zadržiavala to utajené tak dlho, ako to šlo.
„Moja priateľka je LinetteTassoni a spolu sme navštevovali Écoled'Ascension[1] v Carcassonne vo Francúzsku. Delili sme sa o spoločnú izbu a mali sme spoločné študijné záujmy. Rovnako ako ja mala talent na počítače.“ Gabrielle si všimla, žeGotthard písal. Zaznamenával jej vyhlásenie?
„Keď som absolvovala, pokračovala som získaním vysokoškolského vzdelania v odbore počítačových vied vo Veľkej Británii a potom som sa rozhodla hľadať Linette. Vtedy som sa dozvedela o jej smrti ... ale vždy som pochybovala o príbehu jej zmiznutia a teraz cítim,že právom.“

„Aký príbeh?“ Spýtal sa Carlos.
„Linettin otec povedal, že utiekla a dala sa dokopy s partiou lumpov. Povedal mi, že jej hlúpe konanie ju zabilo, ale nič viac. Bola som šokovaná. Mala som osemnásť, keď som šla navštíviť jej rodinu a bola som príliš mladá, aby som dostala z jej otca detaily.“
„Prečo si mu neuverila?“ Spýtala sa Rae.
Gabrielle podráždene mávla rukami.
„Po prvé, Linette by sa nikdy nevzoprela svojmu otcovi, pretože sa ho bála a bola poslušné dieťa. Po druhé, bola tak plachá, že sme sa tri mesiace vídali každý deň, kým sme spolu konečne prehovorili a ja som sa ozvala ako prvá. Po tretie, Linette mala veľmi ďaleko k hlupákovi. Bola úžasná. A za štvrté, nikdy by jednoducho nezmizla bez toho, aby mi nič nepovedala.“
„Tak čo myslíš, že sa stalo?“ Carlos ju pozoroval ako by posudzoval každé jej slovo, snažiac sa prísť s verdiktom.
„Neviem,“ ticho priznala Gabrielle.
„Nemohla som prijať to, čo mi povedal jej otec, aj keď som po rokoch hľadania nakoniec pripustila, že Linette je navždy preč. Ale teraz verím, že sa jej stalo niečo, čomu sa nedokázala vyhnúť. Ako keby bola unesená alebo prinútená niekam ísť. Jednoducho nemôžem pochopiť hrob s jej náhrobkom na rodinnom pozemku alebo príbeh jej otca. Ak Linette nie je mŕtva, potom kto je tam pochovaný?“ Tú poslednú otázku vyslala ku Carlosovi, ktorý nereagoval, takže Gabrielle pokračovala.
„Každopádne som mala v pláne niekde pracovať,až kým-„ Zhlboka sa nadýchla, emocionálne ju ničilo napätie v posledných niekoľkých dňoch a teraz ľudia, ktorí strkajú nos do jej súkromného života.„Kým som sa nevydala za Roberta. Po našom rozvode som bola napadnutá a rozhodla som sa pracovať z domu.“ Skrývajúc sa ako zločinec po tom, čo ju prvýkrát vydesil päsťami. Bola pripravená rozviesť sa s ním a potom ho dať uväzniť, kým jej nevysvetlil, ako by publicita pošpinila jej meno a meno jej rodiny, čo by zničilo jej otca, ktorý bol v tom čase v závere kampane na svoju novú pozíciu. Roberto si tajne nakrúcal tých pár krát, keď s ním bola v jeho posteli a zostrihal video na niečo tak ponižujúce, že jej prišlo nevoľno už len pri myšlienke na kópiu, čo jej dal.
Kariéra jej otca by bola zničená a jej nevlastné sestry by žili pod mrakom hanby už pri zmienke o nej. Takže súhlasila s Robertovýmipodmienkami, ktoré ho vykreslili ako obeť manželstva bez lásky a vyzeralo to, že on sa rozviedol s ňou.
Keby si pripustila hrdosť, všetko by skončilo. Mala podozrenie, že jej obrovská poistka, ktorá ustanovovala Roberta ako príjemcu, bola motiváciou k útokom, ale keby po ňom išla, obrátil by sa proti jej rodine.
Tak, ako to bolo, bol spokojný buď s čakaním na jej smrť alebo len s pokusmi, ktoré by vyzerali ako nehody a neviedli by k nemu.
„Narazila som na podivný článok na webovej stránke a uvedomila som si, že to musí byť nejaký druh kódu,“ pokračovala s vysvetľovaním, prečo sa schovávala pred strachom z Roberta.
„Bola som šokovaná čo som zistila, keď som prelomila kód. Pár týždňov som sledovala príspevky, snažiac sa rozhodnúť či sa to len niekto zabával alebo vážne plánovali útok na let z Heathrow do Wales-“
„Let premiéra, ktorý bol napadnutý v deväťdesiatom deviatom?“Gotthard prestal písať.
Pomaly prikývla.
„MI5 zachytila poštu teroristov, čo ich zastavilo-“Gotthardove slová zamreli, keď zamietavo krútila hlavou.
„Vedela som, že by mi nikto neuveril, keby som len zavolala aby som im to povedala a nechcela som sa stať terčom teroristov. Tak som vytvorila sieť pre odosielanie e-mailov s dostatkom znakov aby varovali MI5. Ak treba, môžem citovať text z každého e-mailu. Po tomto som začala používať alias aby som sa chránila.“ Odmlčala sa, dúfajúc v nejaké slová pochopenia. Žiadne.
„Začala som vyhľadávať informácie, pretože pre zločincov je internet dobrým miestom pre udržiavanie kontaktov a k dohadovaniu plánov. Keď som zistila veci, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť danej krajiny, musela som nájsť spôsob ako dostať túto informáciu k spravodajským skupinám, ktoré boli toho hodné.“ Otrávene zazrela na Carlosa.
„Niekomu, kto by ukázal informátorovi trochu viac rešpektu.“
Carlos zdvihol obočie s nebuď-drzá pohľadom.
Pokrčila ramenami.
„Nechcela som aby informácie skončili v nesprávnych rukách. Ak veríte, že som Mirage, potom by ste mali vedieť, ako veľmi som pomohla na Blízkom východe.“Obozretným pohľadom prešla po miestnosti.
„Čo myslíš, prečo Linette neudala svoju spiatočnú adresu?“ Spýtal sa Gabrielle Gotthard.
„Pravdepodobne sa bála, že by som sa ju mohla pokúsiť nájsť a dostať na rovnaké miesto ako ona, alebo sa pri pátraní po nej dostať do nejakého maléru.“ Čo bolo presne to, o čom Gabrielle uvažovala, ale títo ľudia o tom nepotrebovali vedieť. „Myslím, že je niekde uväznená a má to niečo spoločné s odkazom na fratelli.“ Nechcela, aby si títo ľudia o Linette mysleli, že je zločinec.
Carlos zastavil svoje klopkajúce prsty.
„A čo tvoje zdroje v Južnej Amerike. Ako si ich našla?“
„V chat miestnosti pre podzemné operácie v Južnej Amerike, ktorá je súčasťou organizovanej skupiny strážnych psov, nemám lepší popis. Chcú zbaviť svoju krajinu drogových barónov, čo nemusí byť reálny cieľ, ale robia aspoň niečo. Vytvorila som si komunikačný kanál s niekým odtiaľ takým spôsobom, ktorý v prípade, že by to bola pasca, každého privedie len ku mne.“
Gabrielle mohla prezradiť všetko, čo vedela, ale ani slovo o tom, ako boli Anguisovci zodpovední za smrť jej matky. Prvých pár rokov udržiavala toto tajomstvo s ohľadom na žiadosť jej otca. Ale teraz to musela tajiť, aby chránila svoj vlastný život.
Kto vie, kam sa z tejto miestnosti dostanú informácie po skončení tohto stretnutia? Ak Durand Anguis zistí celý príbeh a nedokáže ju nájsť, mohol by ísť po jej rodine.
Pošúchala si unavené oči, premýšľajúc.
„Neviem čo mám povedať aby vás to presvedčilo, ale riskovala som svoj krk aby som pomohla spravodajským agentúram a teraz vám, aj keď neviem kto alebo čo ste. Než som dostala pohľadnicu, nikdy predtým som o Mandy nepočula.“
„Prichádzajú hostia,“ znovu oznámil mechanický hlas. Všetky oči sa obrátili k plochej obrazovke, kde práve prešlo bránou strieborné Lamborghini.
„Kto je to?“ Spýtala sa Gabrielle, okusujúc si necht.
„Šéf.“Rae klopla perom po stole.
„Vravela si, že Linette zmizla, keď ste boli v škole. Čo vraveli ostatní na jej zmiznutie?“
„Nič, naozaj. Nebolo to nič neobvyklé.“Gabrielle si prestala okusovať necht, prešla si rukou po vlasoch a vysvetlila, „Linette jedného dňa nebola v triede. Keď som ju išla do našej izby skontrolovať, všetky jej veci boli preč. Kládla som otázky, ale nikto mi nič nepovedal, dokonca ani adresu jej rodiny takže som jej nemohla napísať. Škola je veľmi prísna. Netolerujú spochybňovanie.“
„Počkaj,“ povedal Carlos, pozeral kamsi vedľa jej hlavy, koncentrujúc sa.
„Vravela si, že sa vlastne nič nestalo, keď Linette zmizla a že to nebolo nič nezvyčajné? Mala si na mysli, že to nebolo nezvyčajné pre Linette alebo pre ostatných, že zmizla?“
Z vrcholu schodiska zazneli kroky.
„Pre ostatných,“ odpovedala Gabrielle s očami upretými na schody.
„Študenti po celý čas vypadávali bez predchádzajúceho upozornenia.“
Keď vstúpil ďalší dlháň v koženej motorkárskej bunde, miestnosť sa postavila do pozoru. Vekom sa blížil k štyridsiatke a nosil džínsy spôsobom, ktorý každá žena ocení. S tmavo hnedými vlasmi stiahnutými do copu a modrými očami tak intenzívnymi, že mala pocit, ako by od nej očakával, že sa pod jeho pohľadom vzdá svojho tajomstva, bol rovnako impozantný ako zvyšok tejto skupiny.
Carlos sa posadil vedľa Gottharda.
„Gabrielle, som Joe,“ povedal zdvorilo prišelec, než oslovil ostatných v miestnosti. „Urobili ste sakramentsky dobrý zoskok. Dobrá práca. Gotthard mi musí poslať rozhovor z dnešného rána a spustiť hĺbkovú kontrolu profilu Gabrielle a krížovú kontrolu jej príbehu.“
Pozrela na Gottharda, ktorý sa opieral lakťom o stôl a svalnatou rukou si podopieral hlavu. Kývol na Joea. „Všetko, čo povedala,sedí.“
Gabrielle sa zamračila.
„Vzhľadom na moju situáciu, naozaj si myslíte, že by som sa skúsila dostať z toho von klamaním?“Joe ostro prižmúril oči. Jeho hlas bol iba mäkký šepot.
„Neočakávam nikdy nič, rovnako ako všetci ostatní v tejto miestnosti. Podceňovanie protivníka by pre tých, čo sú v našej brandži,bola hlúpa chyba a uisťujem vás, že nenajímam hlupákov.“
Excusez-moi,“ zamrmlala ospravedlňujúco.
Joe prikývol a pokračoval: „Gotthard objavil nejaké zaujímavé krížové odkazy. Na rozdiel od väčšiny ostatných elitných škôl vo Francúzsku, tá do ktorej chodila Gabrielle bola súkromná, financovaná súkromnými investormi a z darov. Mnoho absolventov odtiaľ pokračovalo význačnou kariérou. Škola je v zámku, ktorý patril miestnej rodine po viac generácií. Ale zdá sa, že je tu vysoké percento odchodov. Nechám ho vysvetľovať ďalej.“
Gotthard klepol palcom po notebooku.
„Nepremýšľal som veľmi o predčasných odchodoch, pretože ide o privilegované a skazené deti, ktoré pravdepodobne nič nedokončia.“ Gabriela od urážky stuhla. Celý svoj život si svojou prácou išla zodrať zadok, len aby dokázala, že nie je nejaké privilegované decko.
„Očakával som, že sa objavia niekde v novinových článkoch zmienkou o ich práci,v oznamoch o manželstve,“ pokračoval Gotthard.
„Zo šiestich, ktoré zmizli v roku, keď bola Gabrielle na škole, sa objavili iba dvaja. Obaja muži. Štyri ženy sú uvedené ako zosnulé.“ Srdce Gabrielle búšilo. Ďalšie potvrdenie, že sa Linette niečo stalo.
„Prečo by jej otec povedal, že je mŕtva, keby nebola?“
Carlos odpovedal: „Buď veril, že je pochovaná v tom hrobe alebo nemôže riskovať pravdu. Bolo tu ešte niečo zvláštne alebo odlišné ohľadom Linette alebo teba, čo by sme mali vedieť?“
Áno, ale Gabrielle cítila, že čím menej o nej všetci vedeli, tým lepšia bola jej šanca, že sa z toho dostane. „Nie.“
„Tak čo si myslíš, že sa stalo s Linette?“ spýtala sa Rae.
„Za tie roky som si predstavovala všetko. Dokonca aj to, že ju jej otec mohol poslať do kláštora, kde by ma nebola schopná kontaktovať.“Gabrielle sa nadýchla. Jej pohľad pátral a nezakolísal pod Carlosovým.
„Ale nedokážem si predstaviť, že by mohol byť súčasťou niečoho, čo by jej fyzicky ublížilo, takže musí veriť, že je mŕtva.“
„Alebo urobila niečo, čo on považuje za rovnaké, akoby pre neho mŕtva bola,“ navrhla Rae.
„Nie Linette.“ Gabrielle sa ani nesnažila skryť svoje podráždenie. „Tí fratelli musia niečo vedieť.“
V celej miestnosti zrazu nastalo ticho, nebolo počuť dýchanie, žiadne kliknutie kľúčov ani šušťanie papiera.
Carlos cítil paniku, zmocňujúcu saGabrielle pod silným tlakom, ktorému bola vystavená, ale mohol proti tomu urobiť len málo, keďže po tomto zasadnutí ju už znovu neuvidí.
Len čo Joe bude mať plán, všetci vyrazia. Carlos zvyčajne odchádzal bez toho, aby sa obzrel. Žiadne bezsenné noci kvôli väzňovi. Ale počul dosť na to, aby sa presvedčil, že Gabrielle tu bola z čestných dôvodov.Nemala ani len tušenie v akom zlom položení bola, a že po dnešku môže byť jej sloboda už len spomienkou.
Bol by s Joeom vyjednával v Gabriellin prospech, aby ju dali do ochrannej väzby v bezpečnom dome BAD kým sa to všetko skončí, ale musela by Joeovi ukázať, že je hodná tohto ústupku.
A pochyboval, že jej zostalo niečo na výmenu.
„Gabrielle?“Carlos počkal, kým sa mu pozrela so očí a pekelne dúfal, že pochopí jeho zámer. Varoval ju,  „Ak je tu ešte niečo, čo si doteraz neprezradila, netaj to pred Joeom.“  Jej fialovo modré oči sa na okamih rozšírili, než sa na jej tvári usadila maska rezignácie. Nemal poňatia či to pochopila alebo nie, ale urobil čo bolo v jeho silách, aby jej pomohol.
„Čo je to fratelli?“spýtala sa Gabrielle opatrne.
„Každý musí niesť dôsledky svojich činov,“ povedala Rae jemne, ale v úplnom tichu zazneli jej slová jasne.
Carlos pozrel na Joea.
„Možno by si jej mal povedať, že nikam nepôjde, kým sa tomu všetkému nedostaneme na koreň a čím viac tomu bude rozumieť, tým viac nám toho môže povedať.“ Joe vyzeral ako by chvíľu premýšľal a potom krátko prikývol.
„Fratelli je skupina duchov stojaca za úmrtiami spôsobenými vírusom minulý rok v Indii a USA, plus pár ďalších skorších útokov.“ Gabrielle sa zamračila.  
„Myslela som, že médiá tvrdili, že India bola anomália a za útokom v USA stála farmaceutická spoločnosť?“
„Nenabúrala si sa zas až tak hlboko na spravodajské servere, ako si si myslela,“ podpichol Hunter.
„Verejnosť si myslí to isté čo ty, čo je presne to, čo si myslieť má, kým budeme túto skupinu hľadať, inak paranoja vytvorí chaos a bude mieriť presne tam, kam Fratelli plánuje.“
„Čo chcú?“spýtala sa Gabrielle.
„To je otázka za milión dolárov,“ povedal Joe.
„Jediný dôvod, prečo som s vami o tom vôbec ochotný diskutovať je ten, že pohľadnica je prvou významnou stopou ktorou sme sa dostali k tejto skupine. Takže ešte dôležitejšou otázkou je to, čo budú robiť ďalej a ako zapadá do týchto plánov Mandy?“
„Aj Mandy bola prijatá na Écoled'Ascension,“ vložil sa do toho Gotthard.
„Naozaj?“ zašepkala Gabrielle so závanom nepokoja.
„To nie je všetko,“ dodal Joe. „S Mandy odišlo ďalšie dievča, odhlásila sa na týždeň.“ Gotthard spolu s ostatnými zdvihol svoj pohľad ku Gabrielle.
„O ďalšom dievčati neviem“ odpovedala Gabriela, než sa jej niekto opýtal.
„Daj nám informácie o tom druhom dievčati,“ povedal Carlos Gotthardovi.
„Amelia Fuentes. Rodina je tretím najväčším producentom kávových zŕn v Kolumbii. Záznamy školy ukazujú, že smerovala domov a brala Mandy so sebou, ale nikto neoznámil zmiznutie. Má sa vrátiť za tri dni.“
Joe ich prerušil, „Mal som agentov, ktorí uskutočnili hovor cez ID službu, kde sa telefonát ukázal ako volanie zo školy do domu Fuentesovcov a spýtali sa či by Amelia mohla prísť k telefónu. Gazdiná povedala, že Amelia zmenila plány a rozhodla sa niekoľko dní prázdninovať v Nemecku.“
„Musíme zistiť, čo vie o Mandy,“ zhrnula Rae.
„Faktom je, že škola sa zdá byť spoločný menovateľ.“
„Presne.“Joe skontroloval hodinky a potom povedal Carlosovi, „To je dôvod, prečo dnes večer potrebujem vyslať tvoj tím.“
„Čo urobíš s ňou?“ povedal Carlos, ukazujúc na Gabrielle, ktorá ich ticho sledovala.
„Strážna jednotka je na ceste aby ju vyzdvihla a zadržala,“ povedal Joe.
„Nie,“Gabrielle vstala.
Joe ju sledoval s rozkročenými nohami, ruky založené.
Carlos zatlačil, „Máš nám ešte čo povedať?“
„Áno.“Gabrielli na snaha naškrabať nejaký plán bola tak očividná, až to bolo žalostné, ale odrazu sa jej oči rozjasnili.  
„Budete potrebovať pomoc,aby ste sa dostali do areálu školy.“
„Ani nie,“ odpovedal Gotthard. „Môžem získať plány.“
„Ale, uh-„ Zdvihla ruku k hlave, prsty ťahali jej vlasy. „Nemôžete len tak vstúpiť na pozemok.“
„Myslela som si, že prišla na to, že sme tajný agenti,“povedala jej drsne Rae.
Gabrielle po nej podráždene hodila pohľadom.  
„To som pochopila ale pochybujem, že stihnete preskúmať pozemky skôr, než sa má Amelia vrátiť. Bezpečnosť budovy je lepšia než na stretnutí spojených národov.“
„Prichádzajú hostia“ znovu oznámil hlas.
Gabrielle obrátila divoké oči k monitoru, kde čierna dodávka vošla na príjazdovú cestu. Potom sa zahľadela na Joea s odhodlaním v hlase.
„Prelomiť bezpečnostný systém školy bude vyžadovať viac odborných vedomostí ako rozlúštenie kódu na pohľadnici od Linette.“
„Ako to vieš?“spýtal sa Hunter.
„Pretože ja som vytvorila softvér pre ich bezpečnostnú divíziu,“ odpálila mu Gabrielle naspäť.
„Takže nám len dáš práva administrátora,“Gotthard nedbalo pokrčil ramenom.
„Budete potrebovať viac než to, napríklad dobrý dôvod byť na pozemku.“ Stretla sa s Carlosovým pohľadom. V očiach sa jej zračila tak silná nádej na jeho podporu, že ledva dokázal zostať na mieste.
Dvere hore sa otvorili a po schodoch zostupovali ťažké kroky.
„Nemôžete len tak vstúpiť na pozemok,“vychŕlila v panike Gabrielle. „Vstup majú len vybraní študenti. Nič, ani viac peňazí, nemôže zmeniť pravidlo, že každý študent po prijatí musí počkať najmenej šesť mesiacov, aby mu bolo dovolené vstúpiť. Inštruktori prechádzajú hodnotiacou fázou dvanásť mesiacov. Väčšina zamestnancov tam je viac ako dvadsať rokov a noví zamestnanci musia prejsť rovnakým dvanásťmesačným obdobím previerky. Na údržbu majú svojich vlastných ľudí. Návštevníci musia byť pozvaní a nikto nepríde na návštevu, a to ani rodina, s kratším oznámením ako dva týždne vopred.“ Vojenské topánky búšili dolu schodmi, každý úder znel ako hrozivý umieráčik.
„Takže neexistuje žiadny spôsob, ako sa bez povšimnutia dostať dovnútra?“spýtal sa Carlos.
Dvaja muži oblečení v čiernom ako členovia tímu SWATsa vovliekli do miestnosti. Jediné identifikačné označenie na ich odeve bolo veľké SECURITY napísané cez prednú časť ich búnd.
Gabrielle cúvla o krok späť.
Carlos nenávidel sledovať jej hrôzu, cúvala ako zviera ktoré očakáva útok. Vedela, že ju idú zavrieť niekam bez kontaktu s vonkajším svetom. Ale zdalo sa, že aj s informáciami, ktoré im dala, mali len nepatrnú šancu na získanie prístupu do školy.
Vystrela sa na špičky. „Existuje jeden spôsob.“
Chcel ju objať za to, že pri vyjednávaní vyšla s tromfom, kým nedodala: „Musím ísť s vami.“






[1]Écoled'Ascension – (francúzsky) škola Nanebovzatia

7 komentářů:

  1. Mockrát děkuji za překlad, už jsem se na další kapitolu těšila. :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  3. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  5. DÍKY ZA PŘEKLAD.

    OdpovědětVymazat
  6. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-) ;-)

    OdpovědětVymazat