sobota 5. září 2015

Instinkt - Kapitola 15



Nick sa pomaly prebúdzal, keď si spomenul na Liviin zlomyseľný útok na neho. A vedel, že je mŕtvy.
Pretože som idiot.
Hľadal zradu v každom, len nie v tom, od koho skutočne prišla. Xev. Dagon. Acheron. Ambrose. Caleb. Aeron. Lerabeth.
Dokonca Kody a Menyara.
Napriek tomu to bol ten, komu nevenoval pozornosť.
No, nie je to mrcha? Nikdy nezlyhať. Nikdy nevychádzaj z autobusu, ak si videl, že húka siréna a blikajú svetlá.

Nick prehltol a želal si, aby bolo všetko inak. Ale vedel, že to nie je možné. Neexistuje žiadny spôsob, ako utrpieť takúto škaredú ranu na krku a necítiť bolesť.
Nezomrieť.
Nikdy sa necítil lepšie, ako práve teraz.
Už ho nič nebolelo.
Uhryzol sa do pery zo strachu otvoriť oči, aby zistil, kde skončil na večnosť.
Dúfal, že sa dostal na sever k perlovej bráne, kde ho bude čakať Peter s dlhým zoznamom všetkých vecí, ktoré v živote pohnojil, ale ako Malachai, nebol o tom presvedčený.
Prosím, nedovoľ, aby tam bolo príliš horúco. New Orleans v auguste bolo asi tak horúce, ako by si prial. A rozhodne nechcel celú večnosť cítiť pokazené vajcia. Mal dosť Kyrianovej špinavej bielizne. A Bourbon Street uličiek po Mardi Gras.
„Nick?“ Po tvári ho pohladila mäkká jemná ruka. Taká, ktorá nepatrila ani Kody ani jeho matke.
Bol zmätený, keď otvoril oči a zistil, že je to Nashira. „Som mŕtvy?“
Pomalý úsmev sa šíril cez jej krásne, krehké črty. „Nie. My sme ťa zachránili.“
„My?“
Hlavou pokynula smerom k druhej strane miestnosti.
Nick sa posunul, aby videl... svätá dobrota. Bol to Aeron. Len už viac nebol púca. Tiež bol plne navrátený.
Ako sa to stalo?
Aeron už nemal bledú pleť, ale žiariacu žlto hnedú. A tiež bol vysoký. Približoval sa k Acheronovej masívnej výške.
Alebo sa mu to možno len zdalo, že je tak vysoký, vzhľadom k jeho silnej aure a smrteľnému, prenikavému pohľadu v tvári.
„Čo sa ti stalo?“
Aeronovi sa vkradol pomalý rumenec na kožu jeho strakatej tváre a zamiešal sa aj do jeho drsnej aury. Mierne sa posunul vo svojom kresle.
„Spomenieš si, čo som ti hovoril o tvojom sebaovládaní, Malachai?“
„Čo?“
„Sebaovládanie.“
Nickom prešiel zlý pocit. „Prečo mi to hovoríš?“
Aeron vstal a vytvoril medzi nimi väčšiu vzdialenosť. Takú, aby mohol ujsť, keby musel.
Ach, to nemôže byť dobré...
Nickov zamračený pohľad sa prehĺbil, že niekto tak silný a smrtiaci ako Aeron by niekedy pri ňom mohol byť tak nervózny.
Úprimne?
Pochyboval, že by sa ho mohol vôbec dotknúť, pri jeho zručnostiach.
A vzhľadom na jeho aktuálny stav, vedel, že ho nemôže chytiť. Takže, čo sa deje?
„Aby bolo možné zachrániť tvoj život, musel som od teba vziať malý, nedobrovoľný dar krvi.“
Nick stuhol, keď mu tie slová rachotilo okolo jeho troch mozgových buniek.
„Ty si pil moju krv?“
„Áno.“
Pri tom pomyslení zvraštil tvár. „Ty vole, to je tak nechutné. Dúfam, že si si potom aspoň umyl zuby. Navštívil zubára. Vypil galón Listerinu.“
Aeron sa zasmial.
„Hovorila som ti, že sa za to nenaštve.“ Nashira vzala Nicka za ruku a chytila ju do dlane predtým, ako sa mu poklonila. „Nemôžem uveriť tomu, že si umieral a posledné, čo si urobil, bolo, že si ma oslobodil.“
„No, len vtedy som prišiel na to, ako to urobiť. A nebol som si úplne istý, že to bude fungovať. Chcel som sa na to spýtať Caleba, ale ochorel skôr, ako som to stihol. A potom sa stali všetky tie sračky. A preto, že som umieral, prišiel som na to, že to stojí za pokus predtým, ako odídem. Nie je nutné, aby si tam bola na veky uväznená, keď môžeš byť slobodná.“
Slzy zaliali jej levanduľové oči. Stihla mu ruku. „A to je dôvod, prečo sme spoločne pracovali na záchrane tvojho života. Prečo sme ťa sledovali a strachovali sa, že to nezvládneš.“
Dojatý jej obavami, Nick nevedel, čo na to povedať.
Aeron konečne pristúpil k Nickovi a podal mu malú zloženú vreckovku. Nick ju rozložil a našiel tam bobule, ktoré odtrhol pre svoju mamu a Caleba.
„Ach, človeče, to je skvelé, ale ako teraz otvoríme portál, keď je Lerabeth preč?“
Aeron nonšalantne pokrčil ramenami. „To nie je problém. Si Malachai. Pri 11:34 sú závoje oslabené. Je pre teba ľahké otvoriť portál a prejsť ním.“
„11:34? Prečo vtedy?“
„Obráť to a prevráť to znova.“
Nick zažmurkal na Aerona. „Som idiot s poranenou hlavou. Chceš pomôcť bratovi von a urobiť to pre mňa ľahké?“
Nashira si odfrkla. „Vezmi si to odo mňa, náš Malachai nie je dobrý v hádaní alebo stavaní puzzle. Dokonca nechcel hrať ani Zeldu[1].“
„Hej, pozornosť sa rovná rozpätí krídel komára.“
Aeron si ťažko vzdychol. Je to číselný kód pre ,peklo‘. Predtým ako to začalo znamenať ,pekelné zatratenie‘, bolo to jednoduché slovo, ktoré znamenalo ,skryté za závojom‘, alebo ,držať niečo skryté‘. Dokonca aj pojem ,pekelné ústa‘ je staroveký, používaný mojimi ľuďmi dávno predtým, ako misionári prišli k našim brehom.“
Nashira prikývla. „Vždy keď sa ukáže 11:34 nad pekelnými ústami alebo v blízkosti pekelnej brány, závoj redne dosť na to, aby si získal cestu z jednej oblasti do druhej. Vždy je šanca, že niečo môže cez ňu prejsť. To je dôvod, prečo si predtým videl toľko zeitjägers… atmosférické nepokoje upozornili všetkých strážcov, že portály sú sprístupnené.“
Aeron si prekrížil ruky na prsiach. „Dokonca aj odtiaľto som spoznal, že sa Noir snaží prejsť z Azmodea do ľudského sveta.“
„A to môže?“
Nashira najskôr zaváhala, až potom odpovedala na jeho otázku. „Je mi to ľúti, Nick. Neboli schopní ho zastaviť.“
Naplnil ho strach a hrôza.
Ak sa to Noirovi podarilo, potom išiel za tými, na ktorých Nickovi najviac záleží. A s najväčšou pravdepodobnosťou, Livia sa práve teraz vtierala Noirovi.
Čas na hru sa skončil.
Ignorujúc bolesť sa Nick pomaly postavil na nohy. „Čo musím urobiť, aby som nás cez to dostal?“
Aeron si pohŕdavo odfrkol. „Ty si Malachai. Transformuj sa do svojho tela. Vykúzli portál. Potom nás prenes.“
Uf, znelo to tak jednoducho.
Nashira položila ruku na Nickovo rameno. „Ale nenechaj sa tým strhnúť, keď to urobíš.“
Nick sa zasmial nad jej pripomienkou.
„Kde sú všetky tie hádanky a rýmy, ktorými si ma v minulosti tak trápila?“
Usmiala sa na neho. „Už nie som uväznená. Moje prianie, aby si sa zbláznil, je už teraz preč.“ Vstala a pobozkala ho na líce. „Mojim jediným želaním je ti pomôcť a poďakovať ti za svoju slobodu.“
„Nie je zač.“
Nick zakrúžil ramenami a potriasol rukami, aby sa uvoľnil. „Dobre. Tak to teda poďme skúsiť.“
Aeron sa postavil po jeho boku, aby mu mohol pomôcť a viedol ho.
S hlbokým nádychom pre odvahu, Nick privolal svoje schopnosti a nechal silu Malachaia, aby ho naplnila.
Na okamih, keď si spomenul, čo Livia urobila, cítil, ako kĺže k beštiálnej strane a stráca kontrolu. Ale vytiahol sa späť silou vôle. Livia nestála za stratu jeho budúcnosti. Za stratu Nekody a jeho matky. Oni za to stáli.
Dúfajúc, že ho Aeron a Nashira nepodviedli tak, ako Livia, Nick urobil to, čo mu povedali, aby vytvoril dieru z Agonie späť do ríše smrteľníkov, ktorú volal domov.
Celú desivú minútu - asi najdlhšiu v jeho živote - si myslel, že to nedokáže urobiť. Ale po niekoľkých ďalších, nervy drásajúcich sekundách, nakoniec tu dieru urobil.
Dovolil Nashire a Aeronovi prejsť najskôr, potom ich nasledoval a zavrel portál.
„Kde to sme?“ Spýtal sa Aeron, keď sa rozhliadal po posteli a bielizníku.
„V mojej izbe.“ Nick to povedal sotva počuteľným tónom. Len keby niečo.
Požil svoju telepatiu ku komunikácii s Kody, aby vedel, kde všetci sú.
Neodpovedala.
Jeho panika narastala.
Všetci by mali byť tu, v jeho dome, kde to bolo bezpečné a chránené.
Prečo tu neboli?
Nashira sa dotkla jeho ramena, aby ho ukotvila. „Dýchaj, Malachai. Nepanikár. Nehnevaj sa. Nie, pokiaľ nemáš viac informácií.“
Vďačný za jej prítomnosť, zavrel oči a použil svoje schopnosti na prehľadanie bytu.
Bol prázdny.
Premáhala ho zúrivosť, keď uvidel krv a zvyšky boja, ktoré boli zaznamenané kúzlami Menyary. Noir bol tu a na všetkých zaútočil.
„Nick... upokoj sa.“
Úprimne? Nechcel sa upokojiť. Chcel Noirovu hlavu.
Malachai v ňom bol divoké, náročné zviera.
A práve teraz malo hlad.
Krvilačný.
Túžiace po hrdlách a srdciach jeho nepriateľov.
Každého, kto mu kedy ublížil.
Mal trhaný dych, ako sa snažil získať kontrolu. Otvoril oči a pozrel sa na Aerona.
„Ako keby si vedel, aké to je, však?“
„Vieš, čo znamená moje meno?“
Nick pokrútil hlavou.
„Masaker a vraždenie. V čase, keď vládli  Dagda a Mórrígan, v celom kráľovstve boli oltáre postavené pre mňa, kde sme boli uctievaní. Deň pred bitkou, v ktorej bolo treba bojovať, traja silní bojovníci - dvaja muži a jedna žena v rozkvete svojej mladosti - mi boli obetovaní, aby si naklonili moju podporu v ich spore a zvíťazili.“
„A čo by som z toho všetkého mal pochopiť?“
„Nikdy to nebola moja vlastná krv, po ktorej som hladoval. To, po čom som skutočne túžil, boli hrdlá mojich nepriateľov. Ich krv, ktorá vyživovala môj hlad a nútil ma chcieť drať ich z kože až do kostí, kým z toho nebudem opitý. Takže, áno. Chápem, čo vidíš a cítiš. Že máš potrebu trhať a vychutnávať si každý výkrik, prosiaci o milosť a smrť.“
Nick urobil krok doľava.
Aeron zovrel v pästi Nickovú košeľu a pritiahol si ho bližšie, kým tie jeho bledé oči vyžarovali každý kúsok zúrivej hrôzy, ktorá žila v dávnej bytosti.
„Ale ako brat v smrteľnom umení ti teraz vravím, chlapče, neprepadaj tejto nenávisti. Spomeň si, čo som ti hovoril. Zachráň sa, keď si toho schopný. Nestrácaj svoju dušu kvôli pomste. Mysli na svoju Nekodu a nechaj ju, aby ťa vtiahla späť z tvojich násilných spôsobov a ak je potrebné vraždiť, nechaj to na mňa. Už som zatratený a stratený. Pre teba tu je ešte nádej, chlapče.“
Aeron ho pustil a ustúpil. Poklepkal Nicka po tvári. „Je to lepšie?“
Nie o tom celkom presvedčený, ale určite zastrašený bohom vojny, Nick prikývol a vzal si sekundu, aby upokojil svoje emócie. Napokon mal dosť kontroly na použitie Menyariných kúzel, aby videli, čo sa stalo a nechal to prehrať.
Áno, jeho hnev chcel prevziať kontrolu ale on držal pevne od neho vôdzku a odmietol sa mu vzdať.
Nebol ako jeho otec.
Som Ambrose Malachai.
A chce kráčať svojou vlastnou cestou. Či už správnou alebo zlou.
S hlbokým, povzbudzujúcim nádychom sa pozrel na Aerona a potom na Nashiru.
„Sú u Caleba.“
A boli pod krvavým, zlým útokom.



[1] The Legend of Zelda je fantasy akčná-adventúra a súbor video hier vytvorená japonskými dizajnérmi hier: Shigeru Miyamoto, Takashi Tezuka a Eiji Aonuma. Vyvinulo a publikovalo ju spoločnosť Nintendó a je to jedna z ich najznámejších sérií.

7 komentářů:

  1. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  4. super, ďakujem,
    bety

    OdpovědětVymazat
  5. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Moc díky za překlad.

    OdpovědětVymazat