úterý 9. srpna 2016

Vzezření - Kapitola 4



Aeron si chrbtom ruky stlačil oko, ako sa snažil prinútiť lebku, aby sa mu nerozletela. Aj keď, úprimne, ani by mu to nevadilo, ak by to zastavilo takúto bolesť.
Prosím, čokoľvek, len nech to prestane bolieť...
Zažmurkal druhým okom, aby zistil, či by mohol prísť na to, na akom prekliatom mieste by mohol byť, pretože mal zlý pocit, že v Calebovom dome to nie je. Podľa mizerného, plesnivého, štipľavého, zatuchnuto zapáchajúceho miesta to nebolo ani na St. Richard, ibaže by sa nejako dostal do zamknutej spodnej časti špinavej práčovne. A nikto sa tu neobťažoval prať desiatky rokov. Možno aj dlhšie.

„Och, už sa nikdy viac nebudem sťažovať na vôňu Daeva.“ Úprimne, radšej by zaboril nos do zaparenej jamy Calebovho chlpatého podpazušia po futbalovom tréningu v auguste, ako inhalovať tento strašný zápach. Smrdelo to horšie než topánky Dagda potom, čo naháňal Mórrígan[1] okolo oblúku.
V okamihu, keď sa posadil, stuhol. Päť centimetrov od nosa mal najškaredšieho psa, akého kedy videl. Cŵn Annwn[2] pri ňom vyzeral ako labuť.
Jediné, čo potreboval, boli červené uši a kvílenie a on bude vedieť, že sa blíži jeho smrť. „Ahoj psíček. Som si istý, že pre teba nájdeme peknú papuču na žuvanie, čo povieš?“
Ak mi podáš topánku, strčím ti ju tam, kde slnko nesvieti, írsky muž.
Aeron spustil ruku a pousmial sa nad uštipačným tónom. „Nie írsky, ak chceš byť odborný. A kto si ty, Scooby?”
Nie Scooby...
„Pekelný pes?“
Väčšinou... ak chceš byť odborný.
„Si namyslený malý bastard, všakže?“
Zostaneš tu dlhšiu dobu a tiež budeš.
„A my sme...?“ Aeron nechal svoj hlas znieť zmysluplne.
Azmodea.
Samozrejme, kde inde. Aeron nahlas zastonal. „Predpokladám, že sme na zlej strane plota.“
Je nejaká dobrá strana?
„Thornová.“
Neviem nič o Thornovi.
„A to je odpoveď.“
Aeron sa rozhliadol po zatuchnutých, dúhovo sfarbených stenách svojho provizórneho väzenia. Krvácali ako presakujúca olejová baňa. Aspoň nebol zviazaný. Nie že by im to k niečomu bolo. Ťažko spútať púca a zatiaľ, čo sa stále trocha rozčuľoval nad jeho rodinou, za to, čo mu urobili, ako ho prekliali, predsa len to bola niekedy výhoda.
Nahol sa a vzhliadol k desivým modrým svetlám, ktoré žiarili nad ich hlavami. Pulzovali ako živý tvor. Uškrnul sa pri pohľade na to, čo bolo celkom jasné. Boli to pozostatky úbohej beštie, ktorá mala oveľa horší deň než on. Vďaka bohom, že jeho vnútornosti nebudú po smrti takto svietiť. Bol by nerád, keby sa jeho vnútornosti použili takýmto spôsobom.
„Nevidel si náhodou, čo ma sem priviedlo, všakže, chlapče?“
Taahiki démoni.
No dobre, tak to vysvetľuje ten zápach. Boli tchormi vo svete démonov. Bude to trvať týždne, než to dostane zo svojej kože.
„Tak a teraz ti položím smiešnu rečnícku otázku.“
Nie, neexistuje spôsob, ako sa odtiaľto dostať.
„Mohol si ma aspoň nechať sa spýtať. Ale pretože si mi to pokazil, mám inú otázku. Môj pán prišiel o svojho vlastného pekelného psa. Je nejaká šanca, že by si ho mohol poznať? Volá sa Zavid.“
Ty slúžiš Malachaiovi?
Aeron zaváhal so svojou odpoveďou. Jedna vec, ktorú sa pred rokmi naučil- neprezradiť žiadne skutočnosti, kým nevieš, k akej strane sa prikláňa tvoj oponent a on nevedel nič o svojom novom „priateľovi“.
„Neslúžim nikomu.“
„Ale ty si ten, kto hovoril o psovi tvojho pána.“ Okolo nich sa ozývalo hlboké, zákerné frflanie bez známeho zdroja.
Čierny vlk sa prikrčil a začal vrčať na stenu po Aeronovej ľavici.
„Čo je to?“
Noirovi služobníci. Ak si priateľ, alebo sluha Malachaia, prichádzajú, aby ťa prinútili toho ľutovať.
„A čo si ty?“
Nie som priateľom Noira ani Azury. Ale ak si schopný ukázať mi Thorna, budem ten najlepší priateľ, akého si kedy mal.
Aeron vstal a ustúpil, pretože každá časť jeho tela ho varovala súčasne. Bolo to príliš jednoduché. „A prečo by som ťa mal chcieť vziať kamkoľvek, keď ty si ten, kto potrebuje poznať cestu, nie ja? Nie je to, akoby som mal sadu kľúčov od kráľovstva. Mohol by si ma tu kedykoľvek nechať. Prečo si na mňa čakal, keď si nevedel, že prichádzam...? Alebo si to vedel?“
Záblesk svetla ho ožiaril tesne predtým, než sa z vlka stal vysoký, chudý, mužský démon. „Za každých okolností musíš byť múdry, čo? Škoda...“

* * *

„Vieš, že ho to nezlomí, všakže?“
Noir sa žiarivým pohľadom otočil ku Grimovi, pred ktorým by ktokoľvek iný v tejto neutešenej ríši utiekol a zmizol v nejakej diere. Takmer 2,15 metra vysoký, staroveký pôvodný boh, oplývajúci zákernou krásou, ktorú mohol vlastniť len zdroj všetkého zla. Jeho čierne vlasy a oči boli ako bez duše, rovnako ako jeho skutky. A v hlbinách tých chladných očí, ktoré sa zhodovali s jeho temným burgundským démonskym brnením, blikal podlý oheň.
Prehodil si krvavočervený plášť cez rameno. „Snažíš sa ma naštvať?“
„Nie, ale bol by to sladký bonus.“
Noir sa skutočne zasmial. Bolo to niečo, čo spôsobilo, že všetci démoni okolo sa rozutekali ako hlodavce čakajúce explóziu - a s najväčšou pravdepodobnosťou si mysleli, že ten neprirodzený zvuk bol jej predzvesťou.
Staroveký boh sa natiahol a schmatol Grimove svetlé vlasy. Ústa mal stočené do zdanlivo krutého, týrajúceho úsmevu, strhol si Grima na hruď a stisol ho v kosti zdrvujúcom objatí. „Chýbal si mi, chlapče.“ Vtisol Grimovi pusu na vrch hlavy a potom ho pustil. Rýchlejšie, než Grim stihol mrknúť, udrel ho tak silno, že Grim uvidel hviezdičky. „Ale ak mi to povieš znova, vytrhnem ti vnútornosti a nakŕmim nimi démonských slimákov.“
Grim si otrel krv z nosa a úst a snažil sa nedať najavo, ako veľmi s nim rana zamávala. Alebo skutočnosť, že stále nevidel čisto z toho, ako mu tvár stále pulzovala a šialene bolela. Doprdele pre starý prd, keďže jeho moc slabla, Noir ho mohol pokryť údermi.
Hodil nahnevaný, bolesťou naplnený pohľad k Laguerre, v ktorej chladných tmavých očiach nebol pre neho absolútne žiadny súcit. Nakoniec, bola Noirovou dcérou. Uškrnul sa pri pohľade na krv na svojej ruke. Zabudol, ako veľmi nenávidel byť v spoločnosti Azury alebo Noira. A teraz ešte viac, pretože bol prakticky v ich pasci a závislý na nich...
Ak niekedy položí ruky na toho ufňukaného Malachaia, Gautier spozná nepredstaviteľnú bolesť. Keď ľudia hovorili o tom, aké je mať zlú rodinu, nemali tušenia o tom, čo znamená utrpenie. Mali by stráviť víkend s tou jeho. Tieto dve starobylé bytosti boli z veľkej časti dôvodom, prečo pred stáročiami opustil Laguerre. Aj keď ju kedysi miloval a zažili veľa zábavy, keď spolu bojovali, nestálo to za tolerovanie jej dementných, psychotických rodičov a ich nestále záchvaty hnevu.
Ani za rande s večerou.
A úplne zabudol, ako veľmi Laguerre favorizovala svojho otca. Ale teraz, keď stáli bok po boku, tá podobnosť bola strašidelná. Rovnaké uhlovo čierne oči, ktoré s nikým nesúcitili a nikoho iného si nevážili. Rovnaké patricijské rysy, samoľúby výraz a tmavé vlasy. Ibaže Noir ich mal krátke a Laguerre padali vo vlnách až k pásu. Rovnako ako jej otec, vyskočila s matkinho lona s mečom v ruke, pripravená zabiť každého a kohokoľvek, kto jej stúpi do cesty. Niet divu, že ju staroveký ľudia považovali za Fire Bitch[3] bohov. Herit-Anat, Anat the Terror, a tak ďalej. Vtedy dostala veľa mien a ešte viac prívlastkov.
Staroveký ľudia venovali nespočetne veľa obetných darov v jej chrámoch v nádejí, že si kúpia jej priazeň a ona ich nechá na pokoji.
Ako keby...
Namiesto toho, obaja viedli nespočetné vojny a boje vo všetkých ľudských krajinách. Všade kam šli, nasledovala porážka. Celé stáročia boli neporaziteľný tým. Laguerre ako bohyňa vojny a on ako boh smrti. Ich armáda démonov a prekliatych trhala celú krajinu.
Ako len Grimovi chýbali tie dni slobody a krvavej zábavy.
Teraz...
Grim si pritisol prst na zub, ktorý mu Noir uvoľnil. Bol tu v pasci. Neužitočný a znudený. Horšie bolo, že bol bezvýznamný. On, ktorý kedysi desil ľudstvo do takej miery, že ľudia nemohli ani len pomyslieť na jeho meno bez toho, aby sa triasli hrôzou a umierali strachom, bol teraz v tomto modernom veku zredukovaný na kreslenú postavičku, ktorá vystupovala vo videohrách a na blahoželaniach k narodeninám.
Premenili ho v nič!
Ponižovanie neskončilo.
Laguerre si povzdychla. „Malachai ma stále päť šarras po svojom boku. Ak odstránime jedného, nebude v tom veľký rozdiel.“
Noir skĺzol netolerantným pohľadom na svoju dcéru. „Trpezlivosť, Anat. Nič si sa nenaučila o ľudskom svete?“
„Len ako veľmi sa mi hnusí smrteľná háveď a ako ich chcem znova vidieť rozdrvených pod mojimi kopytami.“
Zrazu Noir zaklonil hlavu a zhlboka sa nadýchol, akoby trpel maximálnym potešením. Po niekoľkých nepríjemných minútach otvoril oči a usmial sa na nich. „Ah...vidíte? Preto som tu chcel jeho šarras. Oni vlastnia časť Malachaiových schopností. Takže sa môžem kŕmiť z nich a vziať si späť niečo z jeho sily. To je dôvod, prečo ste boli všetci držaný odo mňa a mali ste zákaz ísť sem, zatiaľ, čo ste mu slúžili. A teraz mi prineste zvyšok jeho malých kamarátov. Potom, čo ho úplne oslabíme a ja sa nakŕmim, budeme schopní zničiť ho. A ja budem môcť odtiaľto odísť, nie ako duch v tele, ktoré som posadol, ale ako ja sám. Potom znova zahrnieme svet našou vôľou a ukážeme im, čo im chýbalo.“

* * *

„Ahoj, Mami.“ Povedal Nick, ako náhle počul mamin silný Cajunsky prízvuk, keď mu zdvihla telefón. „Prepáč, že ťa otravujem v práci, ale som chorý. Musím ísť domov. Mohla by si?“
„Zlatíčko Boo! Znieš tak hrozne a smutne! Oh, zlato. Práve je obedná špička. Nemôžem teraz odísť. Zavolám Michaelovi a poviem mu, nech ťa hneď vyzdvihne, dobre?“
„Dobre. Predám ťa školskej zdravotnej sestre, aby si jej to povedala. Mám ťa rád, mami!“
„Aj ja teba, zlatíčko. Prosím, buď v poriadku. Odpočiň si a ja budem doma hneď, ako náhle budem môcť, aby som ťa skontrolovala. Zavolaj mi, ak by si ma potreboval a ja dobehnem. Dám aj výpoveď, ak budem musieť.“
Nick sa uškrnul nad ponukou svojej matky. Milovala svoju prácu servírky v Útočisku. Hoci, zistenie, že jej šéf je tvaro-meniaci sa zvero-medveď, by mohlo všetko zmeniť.
„To nerob. Ja to prežijem.“ Aj keď popravde, momentálne sa tak vôbec necítil.
Matka spravila zvuky bozkov. Pričupene jej pusu vrátil, ale oveľa jemnejšie a potom podal telefón sestričke, začervenal sa a rýchlo vyšiel z jej kancelárie, aby nemusel čeliť tomu „ach, aké milé“ pohľadu, aký dostával vždy, keď bol milý na svoju mamu. Keď vyšiel a sadol si v čakárni, stretol sa s Madaugom St. Jamesom, ktorý prišiel do kancelárie s dodávkou pre sekretárku. Mal skoro meter osemdesiat a bol synom dvoch Pobočníkov, mozgových chirurgov- doslova. Čo bol dôvod, prečo bol schopný vytvoriť psychotropnú videohru, kde boli začarovaní démoni a napádali ich spolužiakov.
Ach, staré dobré časy...
Nie, to ani náhodou. Nick mal stále strašidelné záblesky spomienok z jeho lovenia zombie. Bolo to tak zlé, že od toho dňa nemôže pozerať žiadny zombie film. A chudák Madaug si odvtedy môže na počítači zahrať len Solitér.
Napriek tomu bol jedným z Nickových najlepších priateľov. A bolo fajn si občas vyraziť s niekým, kto bol až strašidelne normálny, Madaugovo extrémne vysoké IQ nevnímajúc. Koniec koncov, v porovnaní s Madaugom, väčšina ľudí mala inteligenciu kapustnej hlavy.
„Ahoj, Nick! Čo robíš tu hore?“
„Nie je mi dobre.“
Madaug uskočil. „Sorry chlapče. Je to nákazlivé? Pretože ak áno, chcem to! Na ďalšej hodine mám test a nie som pripravený.“
To určite. Madaug bol pripravený na každý test. Dokonca aj na také, ktoré nebudú mať do konca roka. To bolo choré samo o sebe.
„Ver mi, toto by si nechcel.“
„Máš pravdu, si zelený a vyzeráš dezorientovane. Beriem to tak, že budeš chýbať na tréningu po škole?“
Nick prikývol. „Vďaka za pripomenutie. Mohol by si to povedať ostatným?“
„Iste, ale Marlonov postup ťa zabije. Poteší sa tomu. Má silné zaľúbenie v niekoho porážke.“
„To je mi ľúto. Aký ma vlastne problém?“
„S čím? S niekoho porážkou? Neviem. Psinka? Besnota?“
Nick sa zamračil. „Nie sú to psie choroby?“
„Hej, ale myslím, že náš dospievajúci zvero-panter to má tiež. Aspoň sa tak chová po väčšinu dní.“
Tak to áno. Pohľad na dospievajúceho samca posunul na úplne novú úroveň. Celé tri roky, čo boli spolu na škole, Nick nikdy nepočul, že by komukoľvek povedal jediné slovo. „Je naozaj nemý, alebo predal svoj hlas čarodejníkovi?“
Madaug sa zasmial. „Ani jedno. Správny termín je mutizmus[4]. On je extrémny prípad. Pravdepodobné spôsobené jeho... ty sa teda na mňa ale pozeráš.“
Nick zdvihol ruky. „Ty vole, to je výraz úcty.“
„Jasne, že je. A skôr, ako si spôsobím ešte väčšie spoločenské fópa, zamierim späť. Prajem ti skoré vyzdravenie. Nepotrebuješ, aby som pre teba obetoval kozu alebo niečo také?“
Nick predstieral falošný smiech, pretože to neprišlo zábavné ani jednému z nich, pretože práve Madaug bol ten, koho Nick svojimi schopnosťami premenil na kozu, keď ho chcel ochrániť pred zombie démonmi.
„Hm, nie. Žiadne kozy. A už žiadne programovanie hier, partner.“
„Hej, poučil som sa.“ Bratsky ho objal a zamieril späť do triedy.
Nick pokrútil hlavou. Tento chlapec určite skončí niekde ako vedúci lekár. Alebo zloduch vedúci hordu stúpencov. Vďaka bohu, že je momentálne na ich strane.
Zrazu na Nicka padol obrovský temný tieň. Reflexívne sa začal odsúvať preč, kým nevzhliadol a neuvedomil si, že tá hora svalov je známa tiež ako Big Bubba Burdette.
„Do pekla, Bubba! Vydesil si ma na smrť.“
„Chlapče, budeš musieť vypustiť kofeín. Máš reflexy vydesenej Chihuahua.“
No vzhľadom k tomu, že všetky druhy smrtiacich vecí, ktoré ho mali v úmysle zjesť a zotročiť, mali tendenciu vypadnúť z tieňov, bol toto malý zázrak. Ale Bubbovi to povedať nemohol.
„Ako sa cítiš?“ Bubba priložil ruku k Nickovmu čelu.
„Dosť hrozne.“
„Si bledý.“ Bubba schmatol batoh. „Ta poď, už som ťa odhlásil.“
„Len tak mimochodom, ďakujem. Naozaj si to cením.“
Nick sa zamračil, keď zacítil závan vody po holení a zistil, že Bubbové neudržiavané fúzy už nie sú tak neudržiavané. Zdobilo ho dole iba jedno z tých záhadných vecí, na ktorých sa pri hercoch Kody a Brynna chichotali.
„Ty si sa oholil?“
„Zmĺkni.“
Až teraz si Nick uvedomil, že Bubba na sebe nemá svoju obvyklú uniformu pozostávajúcu z trička nejakého zlého hororu a flanelovej košele. Namiesto toho mal peknú košeľu a nové džínsy. Jediná vec, ktorá zostala po „starom“ Bubbovi boli ťažké pracovné topánky s oceľovou špičkou.
„Ach! Bubba! Je to moja mama, vieš?“
Zdvihol na neho jedno obočie a venoval mu ostrý pohľad, ktorý ho uzemnil. Zatiaľ, čo Nick mohol byť Malachai, Bubba bol poloprofesionálny linebacker[5] a bol veľkosti tehlového domu so svalovou hmotou svetového majstra vzpierania, ktorý by mohol rozraziť stenu jedným kýchnutím.  Nehovoriac o tom, že bol surový, nekompromisný šialenec, ktorý išiel len tak pre zábavu loviť zombie do aligátormi a démonmi zamoreného močiara.
„Nech ťa to ani nenapadne, chlapče. Pýtal som sa ťa na tvoj názor predtým, ako som s ňou začal chodiť a ty si povedal, že je to v poriadku.“
„Viem, čo som povedal, ale...“ Nick sa otriasol. „Nemôžem zmeniť názor?“
Bubba si odfrkol. „Dospej, sopliak.“
Nick sa snažil, ale bolo to ťažké. Aj keď chcel, aby jeho mama bola šťastná, nechcel myslieť na to, ako s niekým skutočne randí, najmä nie s jeho najlepším priateľom a mentorom. A skutočnosť, že Bubba dovolil jeho mame, aby ho volala Michael, Nickovi skutočne zamotalo hlavu.
Iba Bubbova matka mu tak mohla hovoriť.
A Cherise Gautier.
Keď vyšli zo školy a Nick zamieril domov, Bubba ho zastavil. „Povedal som Cherise, že ťa zoberiem ku mne do predajne, aby som na teba mohol dávať pozor, pokiaľ sa ona nedostane z práce.“
„Ach môj bože, Bubba. Budem mať sedemnásť. Je to nutné?“
Bubbove modré oči stmavli nešťastím.
Nick v duchu nakopával sám seba, keď si spomenul, že Bubbovu manželku a syna zabili, keď musela z práce odísť skôr, kvôli chorobe a bola doma sama, doma, keď na ňu zaútočil votrelec.
„Nemusíš byť sám, keď si chorý. Potrebuješ niekoho, kto na teba dozrie a ty môžeš pokojne spať.“ Bubbov hlas bol bez emócií ale oči nie. Niesli ťarchu smútku a seba obviňovania, ktorým Bubba ukrižoval sám seba. Myslí si, že je plne zodpovedný za to, že nešiel skôr domov, aby bol so svojou ženou. To bol dôvod, prečo pri zabíjaní zombie išiel do takých extrémov. Prečo sa tak prehnane staral o každého. A to bol dôvod, prečo mu Nick dovolil randiť s mamou. Kým bol Bubba s ňou, vedel, že nikto nikdy neskriví jediný vlások na maminej hlave. Bubba ich ešte predtým zlomil v polovici.
„Dobre. Prepáč. Máš pravdu.“ Neunúval sa povedať Bubbovi, že by doma nebol sám. Bol tam Xev. Alebo by aspoň mal byť. Ale nakoniec, len on a jeho posádka kamarátov vedeli, že Xev bol pán Fuzzy Boots.
Keď došli k Bubbovmu obchodu s počítačmi a zbraňami, ktorý bol len blok od školy, Bubba mu otvoril dvere. „Mám poslať Marka pre polievku alebo niečo iné?“
„Nie, teraz som v pohode. Ale taká pizza o hodinu by bola fajn.“
„Pizza? Panebože, Mikey. Niet divu, že máš toho chlapca rád. Znie rovnako ako ty.“
Nick zaváhal pri zvuku neznámeho mužského hlasu, ktorý bol presýtený tenesským prízvukom. Otočil sa na cudzinca a za prepážkou  uvidel podsaditého muža priemernej výšky, ktorý bol pravdepodobne v neskorých päťdesiatych rokoch. Napriek tomu, že sa nikdy nestretli, Nick ho okamžite spoznal. „Hej! To je Bubba z reklám.“
Jediným rozdielom bolo, že nemal flanelovú košeľu, ani zombie kravatu, ale červené polo tričko a džiny a čierne vlasy a fúzy boli pretkane šedou.
Bubba ho obišiel, aby odložil ruksak dole za pult. „Nick, zoznám sa s mojim otcom, Dr. Burdettom. Tati, toto je Nick.“
Nick popošiel dopredu a potriasol mu rukou. „Skutočne ma veľmi teší, Dr. Burdette.”
„Aj mňa, hoci z rozprávania môjho syna a manželky o tebe, očakával som dieťa po členky loziace po koberci. Nie polo dospelého muža, ktorý si pozerá z očí do očí s mojim obrovským synom.“ Pozrel sa na Bubba a s povzdychom zavrtel hlavou. „Prisahám bohu, že ho chlapcova mama musela kŕmiť hnojom, keď som sa nepozeral. Nikto nikdy z mojej rodiny nebol tak vysoký... a ani z jej, keď sme pri tom. Ak by nevyzeral úplne ako ja, tak by som sa zaujímal o to, ako vyzerá poštár.“
„Oco!“ vyštekol Bubba kárajúcim tónom.
„Čo je?“ spýtal sa nevinne.
So smiechom, Mark vyšiel spoza čiernych závesov, ktoré oddeľovali obchod od zadnej miestnosti. Bol len o pár rokov starší než Nick a bol Bubbov pomocník, najlepší priateľ a partner v šialenstve zombie lovu. Tí dvaja sa už dostali do rôznych šialených situácii, kedykoľvek sa k nim Nick otočil chrbtom. Ying k Bubovemu yangu, Mark bol rovnako bledý, ako Bubba tmavý, s huňatými svetlohnedými vlasmi a žiarivo zelenými očami, ktoré sa len zriedkakedy prestali smiať. Rovnako ako Bubba, tiež chodil na univerzitu na plné futbalové štipendium a vyrastali spolu v Tennessee predtým, než sa presťahoval do New Orleans.
„Ach, nenechajte sa Nickovou výškou zmiasť, Dr. Burdette. Stále je to dieťa.“
Mark sa uškrnul na Nicka. „Ako sa cítiš?“
„Chorý?“
„Dobre, len ma nenakaz, lebo ťa vyperiem s Bubbovým spodným prádlom pre budúci mesiac.“
Bubba si odfrkol a začal otvárať dennú poštu a kontrolovať ju.
„Neplatím ťa za prácu?“
„Nie. Ty predstieraš, že ma platíš a ja predstieram, že pracujem.“
Ignorujúc ich, Bubbov otec obišiel pult, aby si mohol prehliadnuť Nicka.
„Aké máš symptómy? Bolí ťa hrdlo?“
S očami doširoka sa Nick pozrel na Bubba.
„Je to PL... praktický lekár. Horší než mama, každý deň a dvakrát v nedeľu. Vzdaj sa, chlapče. Je to ta najjednoduchšia cesta. Nepustí ťa, kým s tebou neskončí.“
Skvelé. Ak ho doktor vytiahne na testy...ešte stále bol Malachai s niektorými neobvyklými vlastnosťami a ak by odhalili skutočnosť, že nie je človek, mohlo by to veľmi rýchlo skončiť škaredo.
Nick si odkašľal a snažil sa odvrátiť katastrofu.
„Nie je to príliš zlé. Hlavne ma bolí hlava, som unavený a slabý.“
„Hmm, to môže byť len prechladnutie. Dovoľ mi zobrať ťa dozadu a prehliadnuť si tvoje životne dôležité orgány. Len skontrolujem... ty máš už existujúce srdcové ochorenie, správne?“
„Áno, má.“
„Bubba!“ Odsekol Nick.
„Nebbubuj, chlapče. Tvoja a moja matka by ma stiahli z kože, ak by sa ti niečo stalo počas môjho stráženia. Osobne si myslím, že moja mama ťa má radšej, len tak mimochodom.“
Jeho otec sa zasmial. „To nie je tak celkom pravda. Raz som umýval podlahu v kuchyni, keď Mikey bezdôvodne pribehol cez celý dom - akoby ho chcel niekto zabiť - a spadol. Normálna žena by bola naštvaná na dieťa, ktoré by roznieslo blato po mojej čerstvo vyčistenej podlahe. Dovoľ mi zopakovať, normálna žena. Nevzal som si normálnu ženu. Vzal som si Bobbi Jean Clinton-Burdette. V tomto rodokmeni nie je nikto normálny, ver mi. Takže rýchlejšie, než som mrkol, jeho mamička mi vytrhla z ruky mop, pretože si chlapec rozbil koleno na mojej čerstvo čistej podlahe. Vravím ti, chytila ma tak zúrivo, až som si myslel, že sa na mňa jedna z gréckych fúrii vrhla z Olympu. Človek by si myslel, že chlapec prišiel prinajmenšom o nohu, podľa toho, ako sa správala. Ale mal ju sotva udretú. Ani nekrvácal, ale, chlapec môj, samozrejme som sa tak správal.“
„Nie, to si neurobil.“ Odfrkol si Bubba. „A mal som štyri, keď sa to stalo.“
„Štyri, určite nie, bolo to vlani!“
Bubba sa zasmial a pokrútil hlavou. „Tak to teda nebolo.“ S povzdychom sa stretol s Nickovým pohľadom. „Mal by si o mojom otcovi vedieť jednu vec. Nie vždy hovorí pravdu.“
„Teraz to tak nie je. Ja vždy hovorím pravdu. Som len kreatívny. Robí to veci viac zaujímavé.“
Prehodil ruku cez Nickove ramená a viedol ho do zadnej časti, kde Bubba a Mark pracovali na počítačoch, zatiaľ čo Bubba volal Nickovej mame, aby vedela, že ho vyzdvihol a mal vo „väzbe“.
Dr. Burdette ho posadil na stoličku pred Bubbové prepojené počítačové monitory, na ktorých bol zobrazený zaujímavý rad potravín. Usmial sa, keď uvidel, ako si to Nick zamračene prezerá. „Ospravedlňujem sa za moje jedlové porno. Bobbi Jean ma drží na toľkých diétach, že takto teraz hreším. Kedykoľvek jej zmiznem z očí, začnem si obzerať dezerty, ktoré nemôžem jesť a slintám ako Pavlov pes. Nechcelo by sa ti mi jeden taký sem neskôr prepašovať, však nie?“
„Neopovažuj sa Nick!“ Zakričal Bubba z druhej strany závesu. „Je diabetik a pokiaľ je tu, nesmie nič z toho.“
Jeho otec na neho zavrčal. „Ty a tá tvoja matka, chlapče! Na čo je dobrá konferencia v Big Easy[6], keď si tu nemôžem dať žiadne jedlo? To už ma môžeš odstreliť a zbaviť ma môjho utrpenia!“
Bubba priniesol dozadu škatuľu s dielmi a postavil ju na policu.
„Nechcem ťa zastreliť, oco. Ale rád by som ťa tu udržal o trocha dlhšie. Rovnako aj mama. Nezlom jej srdce. Sľúbil si jej, že budeš dobrý a zostaneš na svojej diéte.“
Nick ho potľapkal po ramene. „Súcitím s vami, Dr. Burdette. Mali by ste spoznať moju mamu. Núti ma jesť zeleninu.“ Otriasol sa. „A iné dievčenské potraviny. Je to hrozné.“
Bubba sa zasmial. „Síce vraví pravdu, ale Cherise je skvelá kuchárka. Prisahám, že táto žena premení aj kečupovú fľašku na gurmánske jedlo.“
V tvári jeho otca sa zjavil zvláštny výraz. „Myslím, že má horúčku. Nevadilo by ti, ak by som ho zobral hore a vyšetril nástrojmi?“
„Iste. Aj tak som ho chcel nechať odpočívať v mojej posteli, kým jeho mama nebude mať voľno.“ Bubba prižmúril oči na Nicka. „Nech ťa neprichytím sledovať porno tam hore na mojom počítači, alebo hrať nejaké hry. Môžeš si zapnúť telku, ale chcem, aby si odpočíval.“
„Áno, pane. Bubba, pane.“
Nick sa postavil zo stoličky a zamieril ku schodom, ktoré viedli k Bubbovému bytu nad obchodom. Ako išiel hore, uvedomil si, akým dôležitým sa pre neho stal Bubba v posledných rokoch. Podivným spôsobom bol ako jeho otec. Keď na to príde, bol jediným skutočným otcom, ktorého Nick mal. Aj napriek tomu, že jeho biologický otec s nimi nejaký čas žil, nikdy Adariana nepovažoval za svojho otca. Nikdy nemal pocit, že je súčasťou ich rodiny. Až do dňa, kedy zomrel, bol pre neho cudzincom. Od chvíle, čo Nick vošiel do Bubbovho obchodu, aby si prenajal čas na počítači kvôli školskému projektu, bol Bubba odlišný. Rovnako ako Kyrian a Acheron.
Nick mal pocit, akoby ich poznal vždycky. Akoby boli rodina už dávno a mali za sebou spoločnú históriu. Acheron by povedal, že to bolo preto, že životy boli zamotanou tapisériou prekrývajúcich sa nití, ktorá sa spájala stáročia. Duše sa narodili a znovuzrodili, vždy znova, keď to bolo možné a tak ich Nick mohol už predtým stretnúť. Madaug tomu hovoril zdedená pamäť. Už o tom napísal celý článok pre školu. Podľa neho, DNA z predchádzajúcich generácií zanechala trvalú stopu každej osoby, ktorou sa narodili a keď sa dvaja ľudia, ktorých DNA bola v styku v inom živote, zišli v tom súčasnom, nejaká prvotná časť ich anatómie zaiskrila ako nevyužité neuróny v mozgu vystrelili nahor. Madaug si myslel, že to bol dôvod, prečo ľudia majú ten pocit, že už niekoho stretli predtým, alebo ich budú poznať „navždy“.
Nick nevedel, čo si má o tom myslieť. Vedel len to, čo cítil. Jeho otec ho zanechal chladným. Najsmutnejšie na strate otca bolo, že nesmútil nad Adarianovou smrťou.
A kvôli tomu sa cítil byť poškodený.
Zlomený.
Opustený.
Napriek tomu vedel, že ak by stratil Bubba alebo Kyriana, bolo by to iné. Ich strata by ho zničila. Ako aj Marka. Alebo jedného z jeho priateľov. Dokonca aj Zavida a to ho sotva poznal. Predstava, že bol jeho priateľ väznený a mučený... Musel dostať svoju silu späť a nájsť ho. V zadnej časti svojej mysle ešte stále mohol vidieť, v akom stave Zavid bol, keď sa stretli. Väzneného bez pohodlia či dôstojnosti. Bolo s ním zaobchádzané skôr ako so zvieraťom než ako so živou bytosťou. Tak, ako jeho otec zaobchádzal s ľuďmi. A na také niečo nemal Nick žalúdok.
Dr. Burdette ho doviedol do Bubbovho bytu a išiel do hosťovskej izby, aby si zobral doktorskú tašku. Nick zamieril najkratšou cestou do Bubbovej izby, schmatol vankúš z postele a prikrývku, ktorá bola zložená na kresle a potom zamieril na gauč. Keď sa Dr. Burdette vrátil, zamračil sa na Nicka, ktorý si ľahol na Bubbovu vyblednutú koženú pohovku.
„Nebudeš odpočívať v posteli?“
Nick nakrčil nos. „Mám pocit, akoby som mu narúšal súkromie, keď som tam. Človek musí mať svoj vlastný priestor, viete?“
Dr. Burdette sa zasmial. „Si dobrý chlapec... na démona.“
„P-p-prosím?“
Ustúpil, aby sa pozrel na dvere, akoby sa chcel uistiť, že sú sami. „Máš len jednu šancu mi odpovedať a mal by si mi povedať pravdu. Pretože ja poznám, ak mi budeš klamať a lož ťa zabije. Aký druh si?“
Kým hovoril, z tašky nevyťahoval stetoskop. Dr. Bruce Burdette vytiahol žiariaci zlatý meč, ktorý pulzoval starobylou silou. Pohybom rýchlejším než Nick mohol čeliť, Dr. Burdette ho prišpendlil ku gauču a držal ho tam. „Máš tri sekundy, potom ti useknem hlavu.“



[1]Morrígan je keltská bohyňa z oblasti Írska. Je to bohyňa plodnosti, riek a jazier, veštby, vojny, osudu a smrti. Pred bitkou s Fomoiry ju stretol Dagda- keltský boh, pomiloval sa s ňou a ona mu pomohla radou, ako sa s Fomoiry vysporiadať.
[2] Cŵn Annwn- Z Welskej mytológie a folklóru, boli to niečo ako lovecké psy, alebo divoké psy. Kresťania kopírovali tieto mýtické bytosti ako Pekelné psy, alebo psy Pekla a domnievali sa, že boli vo vlastníctve Satana. Avšak, podľa stredovekej Welskej tradície bol z nadprirodzeného raja, nie pekla, či sveta mŕtvych duší.
[3] Fire Bitch = ohnivá suku
[4]Elektívny mutizmus je porucha komunikácie, pri ktorej dieťa nemá poškodený centrálny nervový systém ani orgány reči, no nie je schopné komunikovať so svojím okolím. Je to „strata reči“, podmienená psychicky, najmä u detí, ktoré sa javia ako úzkostné, alebo veľmi hanblivé
[5]Linebacker (LB alebo podporovateľ) je hracia pozícia v americkom a kanadskom futbale.
[6]The Big Easy je reštaurácia so zimnou záhradou, ktorá podáva New Orleánsky Štýl domácej kuchyne k obedu a večeri. Cajunska/kreolská.

7 komentářů:

  1. Děkuji za překlad a korekci další kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  3. Skvelý preklad, ďakujem a som veľmi zvedavá na pokračovanie

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  5. děkuji moc....jsem napnutá, jak to bude pokračovat.

    OdpovědětVymazat
  6. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat