středa 24. srpna 2016

Vzezření - Kapitola 5




Nick sa pokúsil vyskočiť na stenu ako pavúčia opica, aby unikol Bubbovmu otcovi. Ale nech už bol ten meč vyrobený z čohokoľvek, držal ho pevne na mieste ako by ho nejaké neviditeľné ruky držali dole. Do pekla s takými zbraňami! Nikto už pri sebe nemohol mať obyčajnú oceľ?
Pozrel sa na staršieho muža, ktorý bol až moc čiperný na zavalitého chlapa. „Čo si?“
„Otázky tu kladiem ja, démon, nie ty! Dve sekundy ti už ubehli...“

Práve, keď šiel Nick odpovedať, rozmazaná škvrna napadla Dr. Burdetta poslala ho k zemi a udrela o podlahu. Prevalil sa, postavil sa na nohy a potom sa otočil na svojho útočníka. Útočníkom sa ukázal byť naštvaný Caleb, ktorý sa prikrčil a opäť zmietol Dr. Burdette z nôh predtým, než ho odzbrojil tak tvrdým úderom, až by Nick odprisahal, že to sám pocítil. Keď sa Caleb chystal na ďalší úder, ktorý vyzeral ako plánovaná poprava, Nick vyskočil z gauča.
„Hej, kamoš! Ouha!“
Caleb sa na neho pozrel akoby prišiel o rozum. „Ouha? Robíš si zo mňa srandu? Chystal sa ti odseknúť tvoju bláznivú hlavu.“
„Hej, ale je to Bubbov otec. Myslím... myslím... že je, je? Nie je posadnutý? Ja to neviem povedať. Moje schopnosti sú v tejto chvíli naozaj na hovno.“
Caleb sa zahnal mečom, ktorý zobral Dr. Burdettovi. „Hej, je človek. Nie že by som jeho druh považoval za obzvlášť humánny. Je to lovec démonov. Čo z neho robí tvojho nepriateľa, Nick. Dovoľ mi ho zabiť. Urob nám obom láskavosť.“
„Nie! Opakujem, je to Bubbov otec. Nemôžem to urobiť jemu ani jeho matke.“ Zamračil sa na Caleba. „Ako si sa sem vlastne dostal? Alebo, ako si vedel, že mám problémy?“
Venoval mu komický pohľad. „Vážne? Nemôžem ťa spustiť z očí, bez toho, aby, a teraz citujem teba, ťa nechcelo niečo zjesť, alebo ťa neuväznilo v klietke, či ťa chcelo ovládnuť. Takže som sa naučil nespúšťať ťa z očí a začal som ťa stopovať sekundu potom, čo si odišiel zo školy. Pretože som vedel, že si ťa ťažkosti nájdu. A pozrime sa.“ Povedal a hlas mu pretekal sarkazmom, keď ukázal na Bubbovho otca. „Mal som pravdu.“
Dr. Burdette civel na Caleba. „Ty si Daeve. Esme Daeve s podporou niečoho oveľa silnejšieho. Inak by som dostal ja teba.“
Caleb sa uškrnul. „To sotva. Nefandi si a mňa neurážaj.“ Vyceril na neho tesáky. „Teraz je rad na tebe, aby si všetko vyklopil. Daj mi dôvod, prečo ťa nemám nechať vykrvácať pri mojich nohách.“
Stiahol si rukáv, aby ukázal slabú jazvu, kde sa objavila jazva vypáleného znamenia.
„Bol som Pekelný prenasledovateľ.”
„Bol čo?“
„Získal som svoju slobodu.“ Pohľadom skĺzol k Nickovi. „Ale máš pravdu. Mám aj krv Necrodemiana. To je to, na čo si reagoval.“
„Čože?“ spýtal sa Nick a snažil sa zorientovať v tejto nemožnej diskusii.
Caleb sa na neho pozrel cez rameno. „Bubba nie je zas tak šialený, ako sme si mysleli, Nick. Dobre, je, ale vieš, lov zombie nevnímajúc... prečo robí niektoré veci, ktoré robí a prečo veci, ktoré prenasledujú teba, prenasledujú aj jeho? Je prirodzene narodený Pekelný prenasledovateľ. Ale má ťa rád a na rozdiel od tohto tu, jeho otca, jeho krv je nečinná, čo je dôvod, prečo som mu nepodrezal hrdlo - a uisťujem ťa, že by som to urobil, keby som vedel, že je jedným z nich.“
Dobre, tak to mu moc nepomohlo. Cay si nechával pre seba všetky informácie a Nick bol ako stratené trojročné dieťa v snehovej búrke.
Caleb sklonil meč a natiahol ruku, aby pomohol Dr. Burdette na nohy.
„Z ktorej si línie?“
„Michaelson.”
Caleb zo seba vypustil jedovatý smiech. „Mal som to vedieť. Veľa to o Bubbovi vysvetľuje.“
Nick sa poškriabal za uchom. „Som rád, že niekto vie, čo sa tu deje, pretože ja som úplne bezradný.“
Ignorujúc ho, Caleb podržal meč pred Dr. Burdette, rukoväťou napred. „Drž sa vo svojich stopách. Sme na rovnakej strane. Nickova priateľka je Arel.”
Padla mu sánka. „Ako je to možné?“
„To sa pýtam sám seba každé ráno, keď vstanem a ona ho nezabila. Ani nie tak preto, že je démon, ale za to že je idiot, avšak to už je iná diskusia.“
Nick rozhorčene vyprskol. „Vďaka Cay. Spôsob, ako posilniť moje dospievajúce ego.“
„Áno, správne. Nie je nič zlé na egu kohokoľvek, kto sa odváži nosiť na verejnosti takéto tričko a neumrie od hanby. Alebo z otravy zlým vkusom.“ Caleb si pretrel rukou tvár, unavene si vzdychol a obrátil sa späť k doktorovi. „Takže ty si ten pravá dôvod, prečo bola Bubbova manželka a syn zavraždení?“
Dr. Burdette sebou trhol a začal narovnávať niektoré z vecí, ktoré prevrátil. „Áno. Boli to starí nepriatelia, ktorí po mne šli. Opustil som mesto a myslel si, že som zakryl všetky stopy, takže ma nikto z nich nebude môcť prenasledovať. Nejako ten démon vysledoval moju vôňu k Michaeovi a tam ju našiel samú s malým Hankom.“
Slzy úplného utrpenia a viny naplnili jeho oči. Takéto niečo zanecháva znamenia na duši navždy. „Bola úplne nepripravená na to, čo som nevedomky priviedol k jej dverám. Nemáš ani poňatia, ako sa nenávidím za to, čo som spravil svojmu synovi a vnukovi. Za to, čo som urobil Melise. Mal som Michaelovi povedať už dávno, čo sme zač. Ale nikdy som si nepomyslel, že by som mu poškvrnil krv.“
„On to nevie?“ Spýtal sa Caleb.
„Nie. Ako som mu to potom mohol povedať? Navždy by ma nenávidel za to, že som ho nevaroval a ja by som sa mu ani nečudoval. Nenávidím sa za to dosť za nás oboch.“
Nick videl rovnakú bolesť v Calebových tmavých očiach. Niet pochyb o tom, že premýšľal o svojej vlastnej žene a o tom, čo sa s ňou stalo, keď ju opustil, aby bojoval vo vojne s ktorou nechcel mať nič spoločné. Nestarnúca vojna, v ktorej musel bojovať ho stála všetko a nenechala mu nič okrem fyzických jaziev a spomienok tak bolestných, že na ne nedokázal myslieť.
Nie že by to Nick nepoznal z vlastnej skúsenosti. Bol to rovnaký osud, ktorý si časom vyžiada život jeho milovanej matky rukami jeho vlastných nepriateľov, ak nenájdu spôsob, ako vykoľajiť budúcnosť, ktorá ho prinúti kričať zo snov, rovnako ako Calebové nočné mory z jeho minulosti.
Caleb pristúpil bližšie k Nickovi, akoby ho chcel chrániť. „Tak ako dlho si bol Pekelným prenasledovateľom?“
„Desať rokov.“
Nick sa zachmúril. „Počkať, čo?“
„Hej, súhlasím s Nickom. Ako je to možné? Nikto nedostane taký krátky termín.“
„Ale áno, ak predáš svoju vlastnú dušu v prospech niekoho iného a nie pre vlastný zisk.“
Nick si zmysluplne odkašľal. „Dobre. Späť na vlak, sprievodca. Potrebujem niečo vysvetliť. Viem, že keď sme oslobodili Zavida, išiel po ňom Pekelný prenasledovateľ, ktorý ho chcel vrátiť do jeho väzenia... ale to je celý rozsah mojich vedomostí k tejto téme - z čoho mám pocit, akoby som bol znova na hodine chémie s tými podivnými vzorcami na tabuli. Chápem to tak, že existuje viac druhov Pekelných prenasledovateľov?“
„Tak nejako.“ Vysvetlil nakoniec Caleb. „Pekelný prenasledovatelia sú prekliate duše, o ktorých si Thorn, z akéhokoľvek dôvodu, myslí, že môžu byť oslobodené. Urobí pakt s Mavrominom, aby zachránil tieto duše, ak je to možné. Ak všetci súhlasia s podmienkami, tieto duše si smú odpracovať svoj dlh u Thorna.
Ak udržia svoje nosy čisté a chovajú sa dobre, na konci ich vymedzenej doby sú oslobodené a môžu žiť normálny, šťastný život.
„To neznie tak zle.“
Dr. Burdette sa trpko zasmial. „Netušíš, čo pošle druhá strana, aby nás vyzdvihlo. Poznajú tvoju každú myšlienku, každý strach. Každú túžbu. A všetko to použijú proti tebe. Je to to najhoršie peklo, aké si dokážeš predstaviť. Sú kompletne nemilosrdný a veľmi kreatívny.“
Caleb prikývol. „Je to pravda. Sú veľmi zlý. Mal som tú česť s veľkým množstvom z nich.“ Pretrel si spánok. „Tak, ako si sa dostal do Thornových pazúrov?“
„Ponúkol som svoju dušu za život môjho syna.“
Nickovi padla čeľusť, keď konečne pochopil aspoň časť z toho. „Keď mal Bubba v škole tú skutočne škaredú autonehodu s Hankom?“
Hank bol Markov starší brat, podľa ktorého Bubba pomenoval svojho syna. Bubbov celoživotný najlepší priateľ, ktorý zahynul pri havárii. Bolo to niečo, o čom nikto nehovoril, ale prenasledovalo to ako Bubba, tak aj Marka a tiež to bol dôvod, prečo Bubba tak staral o svojho „zamestnanca“ a prečo si boli takí blízki, ako bratia. Prečo spolu mohli bojovať ako starý manželský pár, ale ak by niekto čo i len pozdvihol škaredo obočie Markovým smerom, Bubba by ho položil do bezvedomia.
Jeho otec prikývol. „Michael tú noc takmer zomrel tiež. Nestalo sa to presne tak, ako si to on pamätá... to bolo súčasťou môjho vyjednávania. Nechcel som, aby môj syn mal ešte väčší pocit viny, než už mal.“
Dr. Burdette sa odmlčal, akoby ho premohli emócie. Keď znova prehovoril, hlas sa mu triasol.
„Už nám oznámili, aby sme vybrali pohrebné oblečenie pre Michaela. Vraj neprežije noc.“ Z oka mu vykĺzla slza. „Nemáš poňatia, aké to je, počuť tieto slová o niekom, koho miluješ...“
Caleb sa horko zasmial. „Ale áno, viem. Ver mi.“
Otrel si tvár a zatlačil späť svoje slzy. „V každom prípade, odkedy sa Michael narodil a ja som uvidel tie je starodávne nebeské oči, vedel som, že nesie pokrvnú príbuznosť a že je jedným z vyvolených, ktorí by mohli byť jeden deň povolaní, aby bojoval s nevysloviteľnými hrôzami, ktoré by nikto nemal vidieť chodiť v dennom svetle. Urobil som všetko, čo som mohol, aby som ho od toho všetkého udržal čo najďalej. Presťahoval ho od mojej rodiny a držal ho v tieni, neznalého vo veciach, ktorými sa denne zaoberáme. Napriek tomu, zlo ako ty si ho vždy nájde, nech ide kamkoľvek.“
„Prepáčte?“ Zaprotestoval Nick. „Mám city, ľudia!“
Gúľajúc očami, Caleb pokrútil hlavou. „No, Nick nie je ten, ktorého sa treba báť... ale pokračujme.“
Unavene si povzdychol. „Jedna moja časť vždy verila, že to bol dôvod prečo mal Michael tu búračku. Boli to ich trolovia, čo išli za nim v ten večer, chceli sa dostať buď ku mne alebo k nemu, predtým, než sa stal aktívny a vedomý svojich síl.“
„Pravdepodobne.“ Caleb zavrtel hlavou v súcite. „Koho si privolal na svoje vyjednávanie?“
„Kaiaphasa.”
Vyšiel z neho zvuk, ktorý hovoril, že si Dr. Burdette zvolil zle. Buď to, alebo tento démon zmutoval do sliepky a chystal sa zniesť vajce. Pri Calebovi bolo všetko možné.
Vzdychajúc a prikrývajúc si tvár rukou, Caleb sa pozrel na Dr. Burdette spomedzi roztiahnutých prstov. „Prečo v mene všetkého bezbožného by si privolal toho blbca?“
„Bol jediný, ktorý odpovedal.“ Povedal jednoducho. „Ešte ani neuschla moja krv na zmluve predtým než ju Thorn objavil, kričiac, že je dohoda neplatná a že to šlo proti pravidlám, ktoré mali v zákone. Z nejakého dôvodu, prevzal môj spor a vyjednal mi odklad, pretože som to urobil s ušľachtilými úmyslami.“
„Mal si šťastie. Thorn to nerobí často.“
„Áno, ja viem. To je dôvod, prečo pre neho čas od času stále lovím. Mám pocit, že mu veľa dlhujem.“
„Čo tým myslíš?“
„Nič.“ Caleb sa vrátil k Nickovmu boku. „Cítiš sa lepšie?“
„Nie, som na tom oveľa horšie pri všetkom tomto zmätku. Čo je Pekelný lovec?“
Caleb zavrčal nízko v hrdle. „Ako pes s prašivými starými kosťami. Človek nikdy nevie, kedy ťa nechá ísť alebo zakope pod zem.“
„Ako to, že vie tak málo?“
„Je z časti Sephiroth.“
Dr. Burdette sa niekoľko sekúnd ani nepohol, až potom pokrútil hlavou. „To je nemožné.“
„A napriek tomu tu stojí. V celkovom rozpore s tým, čím by mal Malachai byť, pretože má v sebe krv svojej polovičnej Sephiroth matky.“
S výsmešným smiechom si Dr. Burdette prekrížil ruky na prsiach. „To dáva asi taký zmysel, ako moja existencia, takže o tom budem držať hubu.“
Caleb sa otočil a nakoniec sa zmiloval nad Nickom. „Aby som ti odpovedal na tvoju otázku, vlastne, už si sa stretol s niekoľkými Pekelnými lovcami, len si o nich nevedel a našťastie, oni nespoznali teba, Mr. Mortal Enemy[1], záhuba ich celej existencie.“
„Dobre... kde sa vzali?“
„Boli nutným zlom po Bellum Magnus. Tvoj veľký predok vypustil toľko démonov počas prvej vojny a poškodil ich, že sme nemohli všetkých zahnať späť do ich dier. Rovnako ako Artemis a jej Temný lovci, Kalosum si určil bojovníkov, ktorí boli poverení ich lovom a návratom do väzenia alebo zabitím. Prvá skupina bola vlastnoručne vybraná z dobrovoľníkov. Boli jednými z najlepších bojovníkov a hrdinov Bellum. A pretože poznali prirodzené nebezpečenstvo od tvorov, ktoré prenasledovali, pochopili, že ich životy sú krátke. Nelovíš ich príliš dlho bez toho, aby si v boji stratil život. Kalosum vedel, že neexistoval žiadny spôsob, ako udržať stály prísun bojovníkov s rovnakým množstvom zručností a sily. Žiadny spôsob, ako včas adekvátne vytrénovať náhradu.“
„Tak ako Malachai.“ Povedal Dr. Burdette, aby zlepšil vysvetlenie. „Súhlasili, že zviažu svoje ouisa a duše k Seraph medailónom a mečom. Po ich smrti, ten medailón povolá iného člena rodiny, ktorého považuje za vhodného pozdvihnúť meč a bojovať. Jeho čaro je nepopierateľné a ako náhle máš medailón v ruke, si v háji.“
Caleb sa trpko zasmial. „Nemôžeš z toho vycúvať. Jediný spôsob je ten, že ti Gabriel odmietne umožniť bojovať. On jediný má schopnosť odvolať z teba Serapha a vrátiť ho do medailónu pred tvojou smrťou.“
Oh, svätá dobrota. To neznie ako zábava.
„Takže potom, čo ťa vlastnia, čo sa stane s osobnou, ktorou ste boli?“
„Nie je to ako by ťa vlastnili.“ Povedal Caleb rýchlo. „Znova, je to ako ty s Malachaiom. Získajú spomienky svojich predchodcov, aby mohli zvolať ich vedomosti a silu k boju proti démonom, po ktorých majú ísť... však vieš, Nick. Chce to cheaty k porazeniu veľkého monštra na konci hry bez toho, aby ti banka musela strhnúť skúsenostné body.“
„Čím viac démonov porazíme, tým silnejšími sa stávame.“
„Áno.“ Povedal Caleb s podivným polovičným smiechom. „A ak by  jeden z nich dal dole Malachaia, zabil by otca ich všetkých. To je dôvod, dieťa, prečo ťa musíme držať ďaleko od nich.“
„Riadne zaznamenané. Vyhnúť sa Pekelným Lovcom, špicatým predmetom a všetkým pekelným sféram, pekelným otvorom a modelkám držiacim meč... no s výnimkou tohto, keďže s jednou takou randím.“
„Naozaj chodíš s Arel?” Spýtal sa znova Dr. Burdette.
„Hej.“
„Svet nedáva zmysel.“ Pozrel na Caleba. „Je to koniec časov, však?“
„Presne tomu sa snažíme vyhnúť.“
Teraz, keď si už bol Nick istý, že mu nehrozí smrť, posadil sa na gauč. „Nepokúsite sa vyhnať zo mňa diabla alebo také niečo, kým budem odpočívať, že nie?“
„Ak ho poleješ svätenou vodou, budeš veľmi sklamaný. Som si dosť istý, že mu ju mama dávala v dojčenskej fľaške.“
„Nie, nie Malphas. To bol kadidlový olej. Nauč sa rozdiel.“
„Ach, prepáč. Nechcel som sa takto pomýliť.“ Caleb prevrátil oči.
Dr. Burdette im venoval pohľad, ktorý hovoril, že si ich len ťažko vie predstaviť v ich pravých, zodpovedajúcich rolách. „Ako to, že Malachai vie o démonoch tak málo?“
„Kričí ako dievča, keď pozerá horor.“
„Hej!“
„Ale áno, je to pravda. Snažil som sa pozerať Detskú hračku[2] a ty si sa utiekol schovať už počas úvodných titulkov. A potom tri dni musel spať s mamou v posteli, ako bol vydesený.“
„Debil! Sľúbil si mi, že to nikomu nepovieš.“
Dr. Burdette zalapal po dychu. „Robíš si srandu?“
„Samozrejme, že nie. Musím mu meniť džínsy vždy, keď ich pomočí.“
„Cay! Stačí! Ruším ti povinnosť na mňa dohliadať. Nie je niekto iný, kto by ma mohol chrániť? Kde je Xev? On aspoň s nikým nehovorí. Aspoň nikomu nepovie o mne desivé pravdy. S výnimkou pomočených nohavíc... pre záznam, to už sa mi nestáva.“
„Áno, od minulého roku.“
„Caleb!”
Dr. Burdette sa zasmial. „Vy dvaja nie ste to, na čo som si zvykol za ten čas, čo robím túto prácu.“
Caleb si pohŕdavo odfrkol. „To preto, že si sa stretol len s podradnými triedami démonov. Môžeš ísť niekedy na party so mnou a mojimi priateľmi. Avšak, zbrane nechaj doma. Vytiahni nejakú na jedného z nás a my ti ju vrátime cez tvoj najmenej pohodlný otvor.“
Nick naklonil hlavu dôsledkom podivnej vízie, ktorá mu prebleskla mysľou. Zábavné, nikdy nepremýšľal o tom, čo Caleb robil, keď sú spolu. S kým sa stretával. Vzhľadom k tomu, že Caleb o tom nehovoril, predpokladal, že išiel do démonieho zabudnutia alebo tak niečo. Aj keď, Caleb skutočne poznal všetky tvory na druhej strane závoja, keď išli do Krajiny tieňov zachrániť Nickovu matku v tú noc, keď mu zomrel otec.
Vo svojej hlave videl Caleba v zvláštnom bare, smial sa a žartoval so skupinou démonov, ktorí neboli prezlečený za ľudí. Boli v plnej démonej podobe. Dokonca aj Caleb si nechal rozmar démona.
„Nevedel som, že si mal špicaté uši ako elf. Ty si ten, koho by som mal nazývať Legolas a nie Aerona.“
Caleb sa na neho otočil a ostro sa za neho zamračil. „Čo to bolo?“
Nick zažmurkal. „Zobrazil sa mi obraz teba a tvojich priateľov v Skrytom svete. Mal si svoju normálnu pokožku, tak povediac. Vzhľadom k tomu, že sme boli vždy len krok od smrti, keď som ťa videl v tvojej démonej podobe, nikdy som si nevšimol tvoje uši.“
„Tvoje sú tiež špicaté.“
„Naozaj?“
Caleb prikývol. „Zuby tiež. Si úplne odporný, keď sa zmeníš na Malachaia.“
„Skvelé. Dobre vedieť. Nemeniť sa pred frajerkou, ak si ju chcem udržať.“
Caleb si čupol pred Nika s divokým zamračením. „To je tak zvláštne.“
„Čo?“
„Je to ako... ale to nemôže byť pravda.“
„Ako čo? Desíš ma.“
„Hovoril som ti.“ Zamrmlal si pod fúzy. „Desí sa ako trojročné dievčatko.“ Potom už hlasnejšie prehovoril k Nickovi. „Máš všetky symptómy, ktoré sa Adarianovi prejavili vtedy, keď si bol príliš blízko. Prisahám, že je to akoby tu bol ďalší Malachai. Ale to je nemožné. Nie je to možné.“ Pozrel na Dr. Burdette. „Aké tu máš nástroje?“
„Nič, čo by odčerpávalo Malachaia. Mám svoj meč. Trocha svätenej vody. Nič silné. Nemal som v pláne nič stopovať, pokiaľ som tu. Michael je lepšie zásobený než ja.“
Caleb sklonil hlavu, aby sa pozrel na okultné znaky a symboly, ktoré mal Bubba na stenách a oknách pre ochranu. „Hej, ale on to nie je. Okrem nejakej soli, ktorá nemá vplyv ani na dieťa, tu nie je nič, na čo by nebol zvyknutý a nemohol sa toho dotknúť. Sme tu po celú dobu a bez nejakého škodlivého pôsobenia. Bubba nás pozval, takže sme v bezpečí... to nedáva zmysel.“
„Michael nevie, čo si zač?“
„Nie je to niečo, čo by sme len tak rozkrikovali. A Nickova matka o tom nemá ani potuchy. A chceme, aby to tak zostalo.“
„Ale ona je sčasti Sephiroth?”
„A ani o tom vôbec netuší. Je to dlhý príbeh.“
„To teda musí byť.“ Povedal Dr. Burdette so smiechom. „Ale, so všetkou vážnosťou, ak stratil alebo stráca silu, potom je tu niečo temné. Niečo, čo našlo spôsob, ako nasmerovať jeho silu pre vlastnú potrebu.“
„To je to, čo si myslím.“
„Vieš, čo je schopné urobiť, ak-“
„Nie je to tu preto, aby sa to s nami spriatelilo.“
Nickovi sa nepáčil smer, ktorým sa ich rozhovor uberal. „Tak čo si vy dvaja myslíte?“
Caleb sa na neho dlho, tvrdo zadíval. „To, čo ťa má, vie čo si. Vie, že nie si odborníkom vo svojich vlastnostiach a ten alebo to ma plán, ako ťa dať dole. A nás zvyšných s tebou.“
„To je normálne. Zastavíme ich. Vždy to robíme.“
„Je tu jeden problém.“
Nick si nedokázal predstaviť, aký. „A to je?“
„Nevieme, kto. Nevieme, čo. Nevieme, ako.“
„To nie je jeden problém. Ale tri.“
„Nie, chlapče. To je jedna veľká riť nakopávajúca bytosť s vážnymi zručnosťami, ktorá s nami vytrie podlahu.“
„Ale hovoril si, že teraz nemôžem zomrieť.“
„Hej, ako Malachai. Ale ak z teba odoberú Malachaia...“
„Môžem zomrieť.“
Caleb prikývol. „Áno. V minulosti mohol Malachaia oslabiť len jeho syn. Ale ak niekto, alebo niečo, našiel spôsob, ako to urobiť...
„Tak som skončil.“
„My všetci.“
„Myslíš, že to je dôvod, prečo je Aeron preč?“
Caleb pokrčil ramenami. „Neviem. Nebol som schopný nájsť jeho stopy. Je to, akoby zmizol zo zemského povrchu. Neviem, čo sa s nim stalo.“
Nickom prebehol zlý pocit, ale odmietol ho nechať zakoreniť. Aeron za tým nemohol byť. On by to neurobil. Bol to hlas Malachaia, ktorý chcel, aby nenávidel všetkých okolo. Nedôverovať nikomu ani za nič. Ale toto prichádzalo odniekiaľ. Ako obvykle bol terčom k zániku. Problém však bol, že netušil, kde začať hľadať tohto nepriateľa.
Ak to bol Grim, bol skvelý v skrývaní.
Ak to bolo niečo iné...
Bol nervózny, pretože nemohli vidieť, čo prichádza, kým ten alebo to neurobí prvý krok. A jedna vec, ktorú sa všetci z nich za posledné roky naučili- čokoľvek sa stalo, zanechalo to stopu. Nick sa len modlil, aby ho to tento krát nestálo hlavu. Alebo ešte horšie, hlavu niekoho, koho mal rád.



[1] Mr. Mortal Enemy - Pán Smrteľný Nepriateľ
[2] horor o vraždiacej bábike Chuckym

6 komentářů:

  1. Dakujem za preklad a korekciu :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  3. Díky moc za překlad a korekci další kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  4. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat