čtvrtek 25. srpna 2016

Vzezření - Kapitola 6




„Vidíš zlato, je v poriadku. Hovoril som ti, že nedovolím, aby sa niečo stalo tvojmu dieťatku.“
Nick vzhliadol, keď jeho mama a Bubba prešli dvermi. Cherise Gautier bola tak drobná ako Bubba veľký, mala blond vlasy a žiarivé modré oči, ktoré dopĺňali jej anjelskú tvár. Na sebe mala ešte stále čierne pracovné tričko Útočiska, vrhla sa okolo Bubba ku gauču, kde sedel Nick s Kody.
Rýchlejšie, než sa stačil pohnúť ho chytila svojimi nindža mamovskými pohybmi a objala ho, akoby mala chápadlá chobotnice. Do kelu, táto drobná žena bola silnejšia než všetko ostatné. Zabudnite na silu útlej ženy, jeho matka by mohla konkurovať Herkulesovi.
„Ma... nemôžem... dýchať! Škrtíš mi dýchacie cesty. Kontraproduktívny krok. Uvoľni škrtiaci stisk na tvojom vlastnom potomstve, inak ho zabiješ.“

So smiechom mu postrapatila vlasy a potom ho pobozkala na čelo, aby mu skontrolovala teplotu. Na rozdiel od bežnej matky, ktorá by použila ruku alebo teplomer, jeho mama to tak nikdy neurobila.
Nie, Cherise Gautier ho vždy skontrolovala bozkom a šteklením, ktoré ho prinútilo vyskočiť a vypustiť nedôstojný zvuk pred jeho dievčaťom a najlepším priateľom - niečo, čo práve nevedel oceniť. Ale Caleb sa iba zaksichtil, zatiaľ čo Kody sa zasmiala.
Zatiaľ sa jeho matka nestarala o to, že jej syn nemal merateľnú dôstojnosť alebo ego a preto aj ten jeho ohavný šatník. A jej potreba dotýkať sa mu tváre, akoby mal tri roky a hravo ho štípať do líc, kým na ňu nevyčaril svoju jamku v líci.
„Cítim, že si trocha teplý, Boo, ale nie je to nič hrozné. Ako sa cítiš?“
„Lepšie, kým si ma neštipla. Kody mi priniesla úlohy.“
Jeho matka potľapkala Kody po kolene. „Ďakujem ti, slečna Kody.”
„Bolo mi potešením, pani Gautier. Nemôžeme dopustiť, aby náš chlapec prepadol. Mohli by ma presadiť vedľa Stonea. Potom by som sa musela zastreliť.“
Smiala sa, keď vstala.
„Dáš si pizzu?“ Nick ukázal na škatuľu na konferenčnom stole.
Jeho matka nakrčila nos. „Nie a ty si budeš musieť dať pauzu od toľkého jedenia tohto. Na jedno také sa premeníš, ak si nebudeš dávať pozor.“ Ustúpila, aby vzala tašku z Bubbovej ruky. „Priniesla som ti trocha z Joseho kuracej rezancovej polievky z Útočiska. Urobil ju priamo pre teba. A Mama Lo ti posiela trocha gumba a myslím si, že Papa Bear tam prepašoval medvedí pazúr, aj keď som mu povedala, že to nie je nutné.“
Nick poďakoval, vzal si tašku s logom Útočiska a keď ju otvoril, rozosmial sa. „To nie je všetko, čo sem prepašovali.“ Vytiahol polystyrénový téglik. „Mama Lo mi poslala chlebový puding.“ Usmial sa a ochraňujúco ho uchopil v dlaniach, aby mu ho mama nemohla zabaviť. „A nedelím sa. Ale je tu veľa ďalších vecí, ak má niekto hlad.“
S podráždeným vzdychom sa jeho mama stretla s Bubbovým pobaveným výrazom. „Neviem, čo s tým chlapcom budem robiť.“
„To, čo vždy... tolerovať ho a milovať. Ale ako vidíš, je v poriadku. Takže platí tá naša večera?“
Zahryzla si do pery a otočila sa späť k Nickovi s nadvihnutým obočím.
„Som v poriadku, Ma. Caleb a Kody ma môžu strážiť. Vieš, že obaja sú zodpovední dospelí a ja nebudem sám. Teta Mennie alebo Mark nás môžu občas skontrolovať.“
„Dnes večer nepôjdeš do práce, Boo?”
„Už som volal Kyrianovi a povedal mu, že som to chytil od Rosy. Nebol nadšený, ale nezabije ma za to.“
Vďaka Bohu, Rosa ochorela, takže mal dobrú výhovorku.
Pozrela sa na Caleba a Kody. „Vaši rodičia budú súhlasiť s tým, ak zostanete o niečo dlhšie, než obvykle? Nechcem, aby ste sa dostali do problémov. Mám im zavolať?“
Jeho chudobná mama netušila, že Caleb bol tisíce rokov starý a že ho rodičia doslovne kopli do hrudníku tri minúty po jeho narodení.
Čo sa týka Kody...
Práve teraz, jej otec bol uväznený na miznúcom ostrove gréckeho podsvetia a jej matka bola zmrazená v nesmrteľnom spánku ako socha v atlantídskej nebeskej ríši. Potrvá ešte niekoľko rokov, kým jej otec bude prepustený a oveľa viac, než bude Styxx schopný získať jej matku späť. A keďže jediná možnosť pre omilostenie Kodynho otca bolo otvorenie pekelnej brány tým, že zabije Asha a oslobodí celú skupinu démonov do sveta, v snahe vyvolať bohyňu deštrukcie...
Bolo by lepšie, nežiadať ho o žiadne dovolenie. Styxx jednoducho nebol v súčasnosti v najlepšom rozpoložení. Bude potrebovať niekoľko desaťročí, aby dokázal odpustiť Acheronovi a ľudstvu a uvedomiť si, že svet nemusí dospieť ku kričiacemu strašnému koncu.“
„To je v poriadku, pani Gautierová.“ Povedal Caleb tónom, ktorý používal len pri nej a Nick to ocenil viac, než sa Caleb kedy dozvie. Znamenalo to pre neho veľa, že sa jeho priatelia starali o jeho mamu tak ako on. Aj keď sa oni dvaja niekedy nezhodli, jeho matka bola všetko, čo mal. A Nick by zaživa stiahol z kože každého, kto by ju zranil alebo urazil.
„Dobre. Ak ste si istí. Ako som povedala, nechcem, aby ste mali problémy s rodičmi. A rozhodne nechcem, aby sa o vás rodičia strachovali. Nie je nič desivejšie, než nevedieť, kde sa nachádza vaše dieťa.“
„Žiadne obavy, pani Gautierová.“ Kody sa usmiala. „Odvedieme Nicka domov a uistíme sa, že je o neho postarané. Vy dvaja si užite skvelú večeru. Nebojte sa.“
„Ja nie som šteňa, ľudia. Môžem chodiť, zaviazať si šnúrky na topánkach a všetko.“
„Na to by som si nestavil.“ Zamumlal si Caleb popod fúzy. „Celý deň si mal rozviazané šnúrky na topánkach.“
„Tomu sa hovorí módna voľba.“
„Hovorí sa tomu zlomená noha, takže odstúp odo mňa a naprav svoje kriminálne správanie. Ale aspoň sa budem môcť dobre zasmiať, keď zakopneš a spadneš na svoj...“ Caleb sa pozrel na Cherise a zarazil sa skôr, než stihol povedať „zadok“.
Bubba sa rozosmial.
Jeho matka len pokrútila hlavou nad Calebom, než prehovorila k Bubbovi. „Dáš mi hodinu a potom ma vyzdvihneš?“
„Ak chceš, môžeme ísť aj hneď.“
Sladko sa usmiala. „Michael, rada by som sa osprchovala a dostala z vlasov vôňu vyprážanej mastnoty a prezliekla sa z pracovného odevu.“
„Prečo? Myslím, že voniaš celkom dobre a vyzeráš ešte lepšie.“
Nick zastonal. „Halo? Neprekážam vám? Je tu prítomný tvoj syn a dusí sa vlastnou žlčou! Ach! Tí starí ľudia. Sú tak nekultivovaní!“
Jeho matka sa na neho zamračila. „Zjedz ten puding a buď ticho... A ja nie som stará. Mám sotva cez tridsať. A ty to dobre vieš!“
Otočila sa späť k Bubbovi. „Uvidíme sa o hodinu.“ Keď sa mu chystala dať pusu, Bubba sa odtiahol. Ranene sa na neho pozrela. Trhol bradou smerom k Nickovi. „Nepokúšaj sa znepriateliť si najdôležitejšieho muža v tvojom živote.“
„Nepozerám sa.“ Zahundral Nick. „Už som si zahryzol do jazyka. A Ma, nabudúce nechcem žiadne výčitky, keď vojdeš do miestnosti a ja sa budem nevinne nakláňať príliš blízko ku Kody. Pretože viem, že nič nerobíme a nechcem vedieť, čo vy dvaja spolu robíte alebo nerobíte, ale bude lepšie, ak nebudete robiť nič. To je všetko, čo som chcel povedať.“
Pokrútila hlavou a povzdychla si. „Vychovala som skazené dieťa.“
Bubba sa zasmial. „Ale nie, on je fajn. To je dôvod, prečo som ho nechal žiť tak dlho. Hoci utopiť sa dá vždy, ak bude príliš drzý. Viem, ako schovať telo v bažine tak, aby ho nikto nikdy nenašiel... aligátory dostanú najesť, a tak ďalej.“
Zasmiala sa a zastavila sa pri dverách. „Chceš ísť domov so mnou, Boo?”
„Môžem dojesť?“
„Myslela som, že si chorý?“
„Som chorý. Poznáš to porekadlo - vyhladuj horúčku. Nakŕm prechladnutie[1]. Takže by som rád dojedol tento chlebový puding, kým je teplý.“
Pritisla si ruku na čelo. „Vďaka bohu, že pracujem v reštaurácii a mám dobrosrdečného šéfa, ktorému nevadí, keď beriem domov potraviny, inak by som si nikdy nemohla dovoliť živiť tohto chlapca. Prisahala by som, že má duté nohy.“
„Mama vždy hovorila to isté o mne. To a že som bol reinkarnovaná pásomnica. Ale to je tými všetkými futbalovými tréningami, tvoj chlapec behá, Cherise. Musíš nakŕmiť metabolizmus.“
„Len mi nedovoľ, aby som mu zabudla doniesť domov zvyšky večere.“
Nick zastonal. „Opäť pripomínam, že nie som šteňa, Ma. Nepotrebujem zvyšky pre psa.“
„Hovorí chlapec, ktorý už bude hladovať v čase, keď sa vrátime večer domov.“
Pobozkala Bubba na tvár. „Uvidíme sa čoskoro...chovaj sa slušne!“
„Ty tiež.“
Ako náhle bola preč, Bubba sa nervózne poškriabal na brade. „Určite ti to nevadí?“
Nick zaváhal. Úprimne? Bol z toho veľmi zmätený. Jeho matka bola posvätná bytosť, ktorá bola jeho a on sa nechcel deliť s ostatnými ľuďmi. Pre Boha. Nikdy nechcel. Už keď bol dieťa mu vadilo, keď ju videl držať iné dieťa a to dokonca aj v kostole. Ale tiež už bol dosť starý na to, aby ocenil skutočnosť, že nikdy nerandila a že sa jej celý život točil len okolo toho jeho, odkedy sa narodil. Presne ako povedala, ešte nebola stará. A on mal len pre seba každý deň jej mladosti. Zaslúžila si byť šťastná a nájsť si slušného muža, ktorý by sa k nej správal ako ku kráľovnej. A potom všetkom, nemohol by vybrať nikoho lepšieho, než je Bubba, s výnimkou Kyriana. Ale Nick vedel od Ambroseho, že Kyriana čakal iný osud. Bola mu určená iná žena. A Bubba si zaslúžil ďalšiu šancu nájsť si ženu, ktorá by ho milovala. Odkedy prišiel o ženu a syna, nebol ani na jednej schôdzke. Bol zavretý v tomto obchode a lovil zombie s Markom.
Stratená, osamelá duša.
Ale vždy, keď bol Bubba v blízkosti jeho mamy, rozžiarili sa mu oči. Jeho suverénny priateľ stratil svoju vyrovnanosť. To pomohlo Nickovmu krehkému egu, keď videl, že nebol jediný veľký muž, ktorého jeho drobná mamička zastrašila a zneistila. Okrem toho, naozaj Bubba obdivoval.
„Jasne. Iba ti rozbijem ústa, Triple Threat[2].”
Bubba sa zaceril pri jeho starej futbalovej prezývke, ktorú teraz používal iba Nick.
„Dobre. Myslel som vážne, čo som povedal. Obaja ste pre mňa dôležití. A ty si rozhodne ten najdôležitejší pre Cherise. Posledná vec, ktorú chcem urobiť, je spôsobiť medzi vami dvoma problémy. Povedz slovo a vrátime sa k tomu, ako to bolo.“
„Všetko je v poriadku. Naozaj. A teraz sa choď obliecť. Nenechaj ju čakať. To neznáša. Ver mi. Na zadku mám ešte vytlačené jej ruky, aby som to dokázal.“
Odfrkol si. „Obaja dobre vieme, že tvoja matka by na teba nikdy nepoložila ruku.“
„To nie je pravda.“ Zakričal hravo. „Jej ostré slová prepaľujú moju dušu.“
„Dobre.“ Povedal Bubba. „Fajn. Mark bude dnes v noci strážiť obchod. Ak by si niečo potreboval, daj mu vedieť. Môj otec je vonku s kamarátmi, ale nemal by byť dlho. A dobre vieš, že ak budeš čokoľvek potrebovať, zavolaj a my prídeme.“
„Áno, pane. Ale pokiaľ sa Caleb nebude hrať s pecou, nepredpokladám žiadne problémy.“
„Hrať s pecou?“ Zamračil sa Caleb. „Čo je to za nové šialenstvo?“
„Nevieš? Tvoj dom? Videl som tvoju kuchyňu. Vyzerá, akoby cez ňu prebehol Mark svojim plameňometom.“
„Mark po nej prebehol svojim plameňometom, keď naháňal démonov!“ Povedal Caleb rozhorčene. „Všetko okolo spálil. Pamätáš?“
„Oh, áno. Nevadí.“ Nick sa na Bubba uškrnul. „Bude nám lepšie bez Marka, myslím.“
„Vzhľadom k tomu, že ten chlapec skoro uškvaril sám seba pomocou kábla od mobilného telefónu a kompletne tým spálil svoj Jeep... áno, asi máš pravdu. Takže radšej Marka nevolaj.“ Trhol hlavou smerom k svojej spálni. „Idem sa prezliecť. Beriem tvoju mamu k Brennan, ak nás budeš potrebovať.“
Nick vydal bolestivý vzdych z predstavy ich dvoch tam bez neho. Už teraz slintal. „Prines mi nejaký dezert.“
Bubba sa zasmial. „Jasne. Prinesiem.“
Ako náhle bol preč, Nick skĺzol pohľadom ku Kody. „Menyara?“
„Áno. A privediem aj Xeva.“
Z Caleba unikol zvuk znechutenia. „Prečo?“
„Týka sa ho to.“ Potom, Nick stuhol, keď si niečo uvedomil. „Do riti, Caleb! Ty si môj strýko.“
Caleb našpúlil pery tým nevrlým spôsobom, ako to vedel len on. „Nie!“
Kody sa zasmiala. „Je to horšie. Je nevlastný brat tvojho veľkolepého pradedka.“
Caleb sa na ňu zamračil. „Nepomáhaš!“
„Nie, ale dobre sa na tebe bavím.“
Nick sa zasmial. „Ale vynechali ste jeden dôležitý fakt. Cajuna, ktorý z neho robí môjho strýka.“
„Skvelé. Vždy som chcel byť strýkom opice. Pekné vedieť, že sa mi to nakoniec podarilo.“
„Tak teraz, prečo chceš ísť a raniť moje city?“
„Hlavne preto, že ti nemôžem zlámať kosti alebo sa živiť tvojou krvou.“ Vstal. „No tak, športovec. Poďme sa pozrieť, či Menyara ma nejakú predstavu o tomto.“
„Iste, strýko Cay.”
„Ach, nie.“ Zastonal. „Nehovor mi takto. Mohlo by to vyvolať nechcenú reakciu.“
„Ako napríklad?“
„Opakované bodanie.“
„Kedy sa to vystupňovalo k násiliu?
Caleb nadvihol obočie. „Pamätáš si na naše skoršie stretnutie s Bubbovým otcom? Ako ma volal Esme Daeve?”
„Hej. A čo s tým?“
„Sú to zúriví Daeve, Nick.” Kody vstala. „Podobne ako Malachai, žijú v neustálej nenávisti a vždy hľadajú boj, alebo sa snažia nejaký začať.“
Caleb prikývol.
„To veľa vysvetľuje o tvojej osobnosti.“
„Hej. Jednoducho som ako ty. Iritujúci od prvého nádychu po posledný.“ Caleb potľapkal Nicka po chrbte tak tvrdo, až narazil. „Je dobré byť na žive.“
„Naozaj potrebujem knihu na túto tému. Chýba mi moje grimoárové dievča.“
Kody sa zamračila. „Kde je Nashira?“
„Neviem. Ona aj Aeron ma opustili. Už som ich nevidel celú večnosť.“
Caleb sa podráždene uškrnul na Kody. „Definuj celú večnosť. Tri hodiny alebo tri dni?“
Ten tón ho naštval. „Dva dni Shiru. O Aeronovi vieš.“
Caleb zaklial. „Nevedel som, že on už je druhý, ktorý sa stratil.“
„Tretí, ak počítaš Dagona.“
Caleb doslova stuhol. Stál tak nejakú dobu, až si Nick myslel, že mu niekto učaroval. Ale po niekoľkých úderoch srdca zažmurkal a obrátil sa k nim.
„Dovoľte mi, aby som si to ujasnil. Dagon, Aeron a Nashira dezertovali? V rovnakom čase?“
„Áno.“
„A ty mi to hovoríš teraz?“
„Nemyslel som si, že je to také dôležité. Predpokladal som, že sa vrátia.“
Aspoňže sa Kody tvárila rovnako zmätene ako on z Calebovej prehnanej reakcie.
„Caleb, čo sa deje?“
„Aeron by neodišiel. Nie, ak by mal úlohu. Nashira tak isto. Nemá tu žiadnu rodinu ani priateľov. To nedáva zmysel, že by takto sami niekam vyrazili. Poobzeral by som sa viac po Aeronovi, ale netrúfam si Nicka nechať samého, zatiaľ, čo je na tom takto, pretože aj ty aj ja vieme, čo sa stane, keď sa musí sám ochrániť. Čo sa týka Dagona... Dagon je trochu bláznivý. Mohol by byť na návšteve u rodiny na Olympe, ale nie je to jeho štýl, neprihlásiť sa.“
Kody sa zahryzla do pery a otočila sa späť k Nickovi. „Stále máš vízie.“
„Nejaké áno, ale sú divné. Iné ako obvykle.“
Caleb zaškrípal zubami. „Choď po Xeva.“ Povedal Kody. „Stretneme sa u Menyary v obchode.“
Prikývla a zmizla.
Nick sa chcel spýtať, čo si Caleb myslí, ale než stihol niečo povedať, Caleb ho chytil za ruku a preniesol ich do Menyarinho obchodu na St. Philip. Prvýkrát odkedy získal svoje schopnosti, sa mu z tejto cesty zdvihol žalúdok. Prišlo mu naozaj zle. Sotva sa objavili na zadnom dvore, Nick sa musel tryskom hnať k najbližšiemu záhonu a pohnojiť ho.
Caleb vypúšťal vlastnú sadu zvukov v odozve. Na rozdiel od Kody a Nickovej mamy, mal Cay sympatizujúci dávivý reflex. Čo Nickovi vôbec nedávalo zmysel, vzhľadom k tomu, že Caleb bol bojovne- tvrdý démoni suverén, ktorý pochodoval so svojou armádou cez rozdrvené kosti svojich nepriateľov. Vnútornosti, krv, mozgová hmota, nič z toho Caleba nerozrušilo. Ale necháte zo seba vyjsť trocha žlče a je po všetkom.
Nick bol na kolenách, lapal po dychu a nevedel sa ovládnuť.
Stále sa mračiac na Nicka, Caleb vyzeral, akoby sa k nemu chcel každú chvíľu pripojiť. „Si v poriadku?“
„Hej. Všetko, čo som dostal dovnútra, chcem späť. Toto je blbosť.“
„Len sa uisti, že to tam zostane.“
Nick prevrátil oči. „Ty si také decko.“
„Nenúť ma udrieť ťa, keď si chorý, Gautier. Dobre vieš, že to urobím.“
Normálne by sa vyhrážal, že mu to vráti, ale teraz si nebol istý, či by urobil dobre. Takže radšej držal jazyk za zubami a potkýnal sa ku dverám. Nebolo potreba rozčuľovať diabla, keď stačilo, aby si mu ovracal mu topánky.
A keď už  sme pri tom... jedna jeho časť bola ešte stále nahnevaná na Menyaru za zviazanie jeho Malachaiských schopností, keď sa narodil a klamala mu celý život... nehovoriac o tom, že pripravovala bez súhlasu jeho nevinnú matku na pôrod ďalšieho Malachaia. Pretože kvôli tomu, život jeho matky vždy bol a vždy bude v nebezpečenstve. Nezáležalo na tom, že Menyara bola staroveká bohyňa, ktorá tvrdí, že to urobila iba preto, aby ochránila ostatných. Nikto by sa nemal takto zahrávať so životom niekoho iného. Rovnako, ako robiť takýto druh rozhodnutia namiesto nich, bez toho, aby to s nimi aspoň konzultovali.
Ľudia neboli pešiaci. Ani prostriedky na dosiahnutie cieľa. Boli cítiace bytosti, ktoré si zaslúžili vedieť o svojej voľbe a mať možnosť sa rozhodnúť, či chcú byť zapojené alebo nie.
Alebo byť použité ako chovné kobyle.
Napriek tomu, čo sa stalo, Menyara bola najbližšia vec k rodine, akú Nick a jeho mama mali. Stála pri nich, keď nikto iný a vždy sa postarala o to, aby mali, čo potrebovali. Len kvôli tomu s ňou naďalej hovoril.
Koniec koncov, rodina bola rodina. Nemuseli ste vždy súhlasiť s tým, aký pohľad na vec mal ten druhý, alebo s jeho skutkom, ak cieľom bola starostlivosť o inú osobu. Nehovoriac o tom, že Menyara vzala jeho matku dovnútra a pomohla jej porodiť ho na vlastnej pohovke. Takže bolo ťažké zostať na ňu nahnevaný po celú dobu. Bez ohľadu na to, čo sa stalo, vždy bude jeho teta Mennie.
Dokonca aj keď bojovali.
Trvalo niekoľko minút, kým drobná žena prišla k zadným dverám a otvorila ich. Zamračila sa na Nicka, ktorý sa mračil na ňu. „Môžem vám pomôcť?“
„Ehm... Vy tu musíte byť nová. Volám sa Nick. Len som prišiel pozrieť tetu Mennie.”
Pomalý úsmev skrútil jej pery. „Ah, Nick. Čakala som na teba.“
Jej výraz stemnel.
Bol hrozivý.
Oči sa jej pretočili až zostalo len beľmo. „Malachai.“
Než sa stačil pohnúť, zaútočila.



[1] Nakŕm prechladnutie (nádchu), vyhladuj horúčku“. Toto príslovie bolo vypátrané v slovníku Johna Withalsa z roku 1574, ktoré uvádza, že „pôst je skvelý liek na horúčku.“ Panuje totiž presvedčenie, že jesť jedlo môže pomôcť telu vytvárať teplo počas „nádchy“ a vyhnúť sa jedlu môže pomôcť ochladiť telo pri prehriatí
[2] Trojitá hrozba

7 komentářů:

  1. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  2. děkuji moc za další kapitolu, jsem napnutá jak kšandy, co bude dál...:-)

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za obe kapitoly:)

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem xa preklad. VV

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat