pátek 26. srpna 2016

Vzezření - Kapitola 7




Nick rozhodil ruky, aby mohol čeliť a bojovať s démonom, ktorý sa k nemu približoval so svojimi nechutnými, mokrými čeľusťami pripravenými k útoku.
Bolo príliš, žiadať, aby jeho telekinéza bola ponechaná bezo zmeny?
Samozrejme, že bolo.
Alebo servítku, aby si to zviera po sebe mohlo upratať a zastaviť všetko to démonie slintanie okolo? To bolo tak hrubé!
Nick udrel démona, čo spôsobilo, že sa hlien  rozletel všade okolo.
Ach, jeho mama dostane záchvat, ak toto bolo v jej dome. Budú ho musieť vykúriť. A kto vie, čo ešte bude musieť urobiť, aby bol opäť obývateľný. Nemohli po ňom aspoň raz ísť atraktívne sukuby[1]?

Ale nie. To by žiadal od vesmíru príliš veľa.
Nick vrazil démonovi takú ranu, že mu celú päsť pokryl sliz a celá ruka mu stŕpla.
N-E-CH-U-T-N-É.
Žalúdok sa mu stiahol odporom a on cítil, že by mal znova navštíviť nejaký krík. Čo rozhodne nebolo niečo, čo potreboval urobiť uprostred démonieho napadnutia. Pravdepodobne by to pre neho nedopadlo dobre.
Ani pre nich, v skutočnosti.
Ibaže by chcel, aby démon padol smiechom. Ale hej, mal lepkavé tričko. To sa stalo už predtým. Bolo niečo, čo mohol povedať, aby sa démon stal terčom posmechu. Sklonil sa pred úderom démona, ktorý mu mieril na hlavu a odkrútil sa od neho.
„Caleb! Nespi!“ Nick odrazil útok démona. „Potrebujem tu pomocnú ruku. Takú, čo nie je pokrytá démoním hlienom.“
Z ľavej strany sa prirútila farebná škvrna, ktorá zachytila démona pred ním a strhla ho nabok.
Oh, dobre poznal túto škvrnu a nikdy nebol vďačnejší za túto masu nevhodných vlasov a takmer 2,15 metra nesmrteľnej zúrivosti.
Kým za neho Xev naďalej bojoval, Nick sa otočil a zistil, že Caleb leží na zemi, pokrývajúc chodník svojou čiernou krvou. Bledý a trasúci sa, jeho priateľ sotva dýchal.
Čo do pekla?
Vydesený bežal ku Calebovi.
Kody mu už vyhrnula košeľu, čím odhalila škaredé zubaté rany, ktoré mal Caleb na boku a ľavej strane pupka. Snažila sa ho ošetriť. Tisla mu k rane Calebové tričko, v snahe zastaviť krvácanie.
„Čo sa stalo?“
Caleb sa uškrnul. „Démon sa za mnou prikradol zozadu, kým som bol zmätený. Bodol ma skôr, než som ho stihol zabiť.“
Nick sa zamračil. „Nebývaš zmätený.“
Caleb nasal ostro vzduch a ukázal na jeho bok. „Bolo ti zle. Očividne.“
Xev pribehol k nim. Kody sa na neho pozrela. „Dostal si toho démona?“
Prikývol a pri pohľade na Calebovo zranenie sa zamračil. „Je to zlé.“
Hej. Nehojilo sa to a Caleb mal stále slabší tlkot srdca. Dýchal stále viac a viac plytko a v hrudi mu zarachotilo. Dokonca aj jeho podoba sa začala vytrácať z človeka na démona, čo znamenalo, že strácal energiu a bol príliš slabý, aby si udržal ľudské prestrojenie. Nicka zamrazilo pri zúfalom tóne v Xevovom hlase. „Čo sa s ním deje?“
„Čepeľ bola niečím potretá. Cítim jed. Úlohou tých vrahov bolo zabiť Caleba.“
„Nemôžu ho zabiť. Je nesmrteľný.“
Xev sa mu posmieval. „Nie sme nesmrteľní. Je len ťažké zabiť nás a sme imúnny voči normálnym ľudským chorobám a zbraniam. Ale toto nebola zbraň vyrobená človekom. Táto bola vyrobená špeciálne pre Daeve!“
Oči sa mu naplnili slzami, keď utrel krv z Calebovho líca. „Ja ťa nestratím, brat môj! Nie takto!“
Caleb divoko chytil v päsť Xevovú prednú časť trička. „Nech ťa to ani nenapadne!“ Zavrčal. „Ani na to nemysli. Ak mi pomôžeš, ak to urobíš a ja to prežijem, zabijem ťa.“
„Nie si v pozícii, aby si ma zastavil.“
„Čo sa to tu deje?“ Menyara sa vyrútila zo zadných dverí svojho obchodu. Nie vyššia ako jeho mama a chudá, siahala Nickovi sotva do polovice hrudníka. Oblečená bola v jasne žltej a vlasy mala stočené do voľného drdolu. „Čo sa stalo?“
Nick by ukázal rukou na telá, ale keďže démoni sú samočistiaci a zmiznú hneď po smrti, Caleb bol jediná pripomienka ich skoršej prítomnosti.
„Bol som napadnutý démonmi.“
„Na mojom dvore?“
Nick prikývol. „Jeden vyšiel z tvojho obchodu, keď sme sa tam chceli dostať.“
„To nie je možné. Démoni sa nemôžu dostať cez moje ochranné bariéry a vstúpiť do môjho obchodu.“
„Tak tomuto sa to podarilo.“
Nick nikdy nevidel hrôzu v jej orieškovo-zelených očiach, ale práve teraz sa to stalo. A to nijako nezmiernilo jeho vlastnú úroveň stresu. Skôr sa to vystupňovalo až po strechu. Vedel, čo ten výraz znamenal, a nebolo to práve „Ahoj Nick, ako sa vedie?“
„Čo si nám nepovedala, Mennie?”
Než mu stihla odpovedať, uvedomil si, že nemala strach z toho, čo povedal. Bolo to tým, že videla Kody, čo robí za jeho chrbtom. Rýchlejšie, než mohol mrknúť, Kody vystrelila zo svojho luku Menyare medzi oči a v rovnakom čase Xev strhol Nicka k zemi, aby ho dostal mimo palebnej línie. Padli len pár krokov od Menyarinho tela.
Nahnevaný, žiaľom zasiahnutý a veľmi zmätený Nick odstrčil oveľa väčšiu bytosť. „Čo to do pekla robíš, človeče?“
„To nebola Menyara. Pozri sa.“ Ukázal smerom k telu, ktoré Kody nohou prevrátila, zatiaľ čo mala ďalší šíp pripravený k výstrelu, namierený na telo.
Telo o chvíľu samo od seba vybuchlo v popol, čo ho presvedčilo, že to bol ďalší démon, ktorý šiel po nich a nie Menyara. Vietor odniesol žeravé uhlíky skôr, ako vyhoreli a zmizli.
Ochromený týmto podvodom sa Nick stretol s jeho pohľadom. „Moje schopnosti sú preč.“
Dôvtip bol prvý, ktorý si vypestoval a tiež jediný, ktorý nikdy nestratil.
Až doteraz.
Bol úplne podvedený. Žiadna jeho časť mu nebola schopná povedať, že to nie je Menyara. Ani vlasy na zátylku sa mu varovne nezježili.
Ah, to nebolo dobré.
Som bezbranný.
Tá myšlienka ho prevalcovala ako nákladný vlak. Zatočila sa mu z toho hlava. A s tým prišiel ďalší nový ochromujúci strach.
Menyara!
Ak sa démoni dostali do jej obchodu, čo sa stalo s ňou a jej zamestnancami?
Určite to neprebehlo spôsobom, že otvorila dvere a povedala: „Ahojte démoni, poďte ďalej a cíťte sa ako doma. Posaďte sa a dajte si čaj.“
Srdce mu bolestivo tĺklo až v krku, keď vstupoval do obchodu. Prekročil rozbité dvere a podľa rozbitých políc, zničeného tovaru a absolútnej skazy vedel, že sa tam odohral boj. Vyzeralo to tam, ako po mini Armagedone.
„Nie.“ Vydýchol. Ako mohli dostať Mennie? Malo to byť nemožné. Bola to bohyňa. Jej moc bola absolútna.
Napriek tomu sa nedal poprieť neporiadok, ktorý ho obklopoval. Dokonca na strope a stenách boli spáleniny od Božských bleskov. Ochranné značky na stenách aj naďalej žiarili, akoby sa snažili pohltiť všetko zlo, čo sa tu stalo.
„Nick?“
Napriek tomu, že nemohol dýchať, otočil sa za zvukom Kodynho hlasu. „Čo jej urobili?“
„Ja neviem, zlato. Ale práve teraz musíme pomôcť Calebovi. Nie je na tom dobre.“
„Čo chcel urobiť Xev?“
„Zavolať ich otca.“
„Myslel som, že je v zajatí, ako tvoj.“
Zahryzla si do pery. „Nie ako môj. Aj keď je zotročený, ich otec má slobodu, ktorá mu umožňuje prichádzať a odchádzať.“
„Tak to urobme.“
Tak, ako Caleb predtým, aj ona zaváhala. „Nie je to tak jednoduché, Nick. Hovoríme o privolaní veľkej sily. Nepríde ochotne a k svojmu synovi nepociťuje žiadnu lásku. Neexistuje žiadna záruka, že urobí čokoľvek, aby mu pomohol. Nie, bez tvojej spolupráce.“
„Čo tým myslíš?“
„Si Malachai. Ich otec ti je podriadený. Môžeš ho ovládať, ale nebude sa mu to páčiť a bude s tebou bojovať pri každom kroku. Ale... ja viem, že môžeme využiť jeho spoluprácu.“
„Ako mu môžem niečo prikázať, keď nemám svoju moc?“
„Nepovedala som, že to nie je riskantné.“
Ale musí niečo urobiť, inak bude Caleb stratený. A túto stratu nebol ochotný prijať.
Nick sa rozhliadol po obchode a všetkej tej skaze, čo sa tu stala. Nech už prerazilo Menyarinu ochranu čokoľvek a vtrhlo to sem, muselo to mať neuveriteľné schopnosti. V minulosti poznali svojich nepriateľov. Vedeli, proti čomu stoja a ako s tým bojovať.
To nie je pravda.
Drž hubu, myseľ, snažím sa dať sám sebe povzbudzujúcu reč. Posledné, čo potrebujem, je tvoje miešanie sa do toho a použitie logiky a pravdy na mňa.
Pretože úprimne? V tejto chvíli bol stále viac a viac vydesený. Logika a pravda by ho len viac vystrašili. Čím menej zmyslu mu to dávalo, tým bol odvážnejší.
S trhaným dychom sa stretol s Kodyným ustarosteným zamračeným pohľadom. „Takže čo urobíme?“
„Budeme ho musieť podplatiť, ale...viem o jednej veci, ktorú ich otec chce a ktorú by sme mohli použiť pri vyjednávaní s nim. Jediná vec, na ktorú nikdy nepovie nie.“
„Moja duša?“
Zasmiala sa. „Bohužiaľ, nie je to nič tak jednoduché. Nemali by sme žiaden problém dať mu tvoju dušu. To čo chce, bude chcieť nejaký zázrak a najväčšie cajunske kúzlo aké máš.“
Ach, čo teda chce? „Moju slobodu?“
„Možno. Neviem cenu. Ale nech je to čokoľvek...“
Nick zaplatí, aby zachránil Calebovi život. Dlžil mu veľa.
Obrnil sa a sklonil k nej hlavu. „Poďme na to.“
Práve keď vyrazili k dverám, prešli cez ne Xev a Caleb. Caleb sa ťažko opieral o Xeva.  Rýchlo ale opatrne, nechal ho Xev skĺznuť na podlahu a potom použil svoje schopnosti na utesnenie dverí.
A to bolo znepokojujúce.
„Čo sa deje?“
„Máme spoločnosť.“ Xev prešiel okolo Nicka a pátral v troskách. „Kody, potrebujem, aby si mi pomohla nájsť hematit, malachit, krveľ a jantár alebo obsidián. Rýchlo. Tak rýchlo, ako je to možné.“
„Idem na to.“
Caleb ho preklínal ale Xev si to nevšímal, keď hľadal pokým nenašiel fľašu čiernej a morskej soli. Podal to Nickovi. „Utesni tým okná a dvere.“
Nick sa pohyboval tak rýchlo, ako len mohol. „Môžem niečo povedať?“
„Nie. K ochrane Cama sa vrátime hneď ako utesníme vchody.“
„Tak sa sem dostali?“
Xev pokrútil hlavou. „Niekto zlo pozval dnu. Pravdepodobne niekto z jej zamestnancov, čo sa v tom nevyznal.“ Potom si zamrmlal popod fúzy. „Koľkokrát vám ľuďom musí byť povedané, aby ste nechali zlo zlom a nikdy, naozaj nikdy ho nepozývali do svojich kruhov?“
„Nie je to tak celkom naša chyba, vieš? Všetko je to pekné a lesklé. A ak príde niečo, čo vyzerá ako Nosferatu, vtedy vieme, že treba utekať.“ Nick skončil so sypaním soli a vrátil sa ku Xevovi. Ten pokladal kryštály.
Kody sa zamračila. „Ty ho chceš privolať sem?“
„Nemôžeme odtiaľto odísť. Nie bez toho, aby ste sa vy dvaja vydesili, ale možno budete chcieť nahliadnuť cez žalúzie.“
Nick to urobil a hneď potom si prial, aby to nespravil, keď uvidel démonie predstavenie na ulici.
„Vidí to aj zvyšok ľudstva, alebo sme proste prekliatí?“
„Myslím, že sme prekliatí.“ Povedala a odstúpila od skla, keď sa k nemu priblížil obrí démon a kričal na neho.
Nick odskočil a nechal žalúzie klesnúť späť na svoje miesto. „Dobre, pekelné opice sa vrátili a majú večierok na našej ulici. Potrebujú už iba alegoricky voz a sú pripravení na sezónu Mardi Gras. Už som dnes povedal, ako veľmi ich nemám rad?“
„Myslím, že ten pocit je vzájomný.“ Nekoda sa prikrčila, keď narazili na sklo a snažili sa ho preraziť.
Nick sebou trhol. „To neznelo akoby nás obstreľovali korálkami. Žeby som začal bičovať mojou košeľou, aby som ich oslepil a odohnal preč?“
Nikto nekomentoval jeho hlúpe reči. Namiesto toho sa Kody otočila späť ku Xevovi. „Nevedela som, že môže byť povolaný, ak nie si pri dube a nie je to za mesačného svitu.“
Xev sa podráždene zaškaredil. „Ja nie som démon. Tieto pravidlá sa ma netýkajú.“
To bola pravda. Bol staroveký boh, čo robilo Nicka zvedavým. „Bohom čoho si vlastne bol?“
Caleb odpovedal namiesto neho. „Bol Bohom chaosu, Nick. Bohom ochorenia krvi, ohňa, epidémie, hladu, násilnej smrti, strachu a ničenia.“
„Áno.“ Povedal Xev sucho. „Mal som na starosti všetky zábavné veci.“
So široko otvorenými očami, Nick sa so znepokojeným pohľadom pozrel na Kody, že bol tak hlúpy a vypustil Xeva znova do sveta. Pri spätnom pohľade to mohla byť chyba.
„Nepozeraj sa takto.“ Xev sa na neho podráždene usmial. „Cez chaos rozhodovať o narodení. Vyvažoval som bohyňu, ktorej schopnosti rušili tie moje. A skôr, než ma začneš súdiť, mám ti pripomenúť, aká je tvoja úloha v tomto vesmíre, Malachai?“
„Máš platný bod. Máš pravdu. Ale aj keď som sa narodil, aby som ničil, snažím sa, aby nenastal koniec sveta v tejto škaredej vojne, ktorú vediem. Čo je mojim veľkým jablkom sváru. Čítal som knihy a videl filmy. Ten chlap v mojej úlohe by mal byť Vyvolený. Dobrý chlapík v bielom klobúku. Ten chlapec, ktorý dostane super schopnosti a zachráni svet. Nie ten, ktorý ho zje. Kto, ako ja musí vidieť, ako aktualizovať svoju úlohu?“
Xev pokrútil hlavou. „Všetci sme obete svojich životov, Nick. A keď máme šťastie a prežijeme detstvo, potom sa z toho stane zápas, aby sme zistili, či dokážeme prekonať tieto úlohy, ktoré nám boli pridelené v okamihu, keď sme sa prvýkrát nadýchli, tými, ktorí súdili našich rodičov a označia všetkých ostatných, ktorí nás chcú nahradiť. Tieto označenia používame na definovanie a ohýbanie našich vlastných osudov. Najsmutnejšie prekliatie ľudstva je deň, keď vás niekto naučí, ako nenávidieť. A dá ti k nej dôvod. Na svet prídeš čistý s nezjazvenou dušou. A tvoja prvá skúsenosť je, že ťa niekto tresne po zadku bezcitnou rukou, údajne pre tvoje vlastné dobro, aby si sa prvýkrát nadýchol.“
Trhol sebou, akoby mu mysľou prebehla nejaká hrozná myšlienka, keď sa pozrel dole na Caleba.
„Smutný fakt je, že ľudia sa zameriavajú na veci, čo ich robia odlišnými, namiesto tých, čo ich robia rovnakými... súcit a nádej.“ Prešiel pohľadom z Kody na Nicka. „Láska. Napriek všetkým rozdielom medzi nami, sme si viac podobný, než chce ktokoľvek pripustiť.“
A potom začal odriekať.
Caleb sa ho snažil prerušiť, ale bol príliš slabý. Xev ho ignoroval a pokračoval.
Nick stíchol, keď pozoroval dvoch bratov, ktorí boli rozdelení jedinou tragédiou, ktorá zničila oba ich životy.
Navždy.
A vďaka tomu chcel hľadať svojho vlastného brata. Táto myšlienka mu behala po mysli často, hlavne v poslednej dobe, ale keďže bol jeho brat taktiež prekliaty bohom, vyhýbal sa tomu. Nedalo sa odhadnúť, akoby to mohlo skončiť.
Alebo aké by mal jeho brat pocity z Nickovej prítomnosti. Nick si ani nebol istý, či jeho brat vie, že Adarian bol jeho otec. Aj keď bol jeho brat boh, nevedeli všetko. Názorným príkladom bolo aj to, že Menyara bola práve teraz nezvestná. A vôbec nevedela, že mala démonov pri dverách.
Rovnako ako všetci, aj bohovia mohli byť oklamaní. Ak jeho brat nevedel, že je sčasti deštruktívnym démonom, Nick rozhodne nechcel byť tým, čo na neho spustí túto bombu. Jedno ponaučenie, nikdy nebyť nositeľom zlých správ, ktoré nahnevajú boha. To sa proste nevyplatí. Majú tendenciu trhať krídla a žrať týchto poslov.
Ako Xev spieval, vytvárala sa hlasná trhlina. Zablyslo sa jasné svetlo. O dva údery srdca, z nej povstalo niečo ešte škaredšie ako pekelná opica, aby to prišlo k Nickovi a Kody.
Inštinktívne sa Nick pripravil k útoku, kým si neuvedomil, že je bezmocný. Kody začala ustupovať, než to Xev chytil a vyhnal späť do dimenzie odkiaľ to prišlo.
„Čo to bolo?“
„Keď Menyara vytvorila ochranu na jej obchod, chytila do pasce množstvo bytostí v okolí. To bola jedna z tých, ktorá sa naštvala.“
Kody si povzdychla. „Čo sa to tu deje?“
„Je tu ďalší Malachai.“ zavrčal Caleb.
„Ambrose?“ Kody zdvihla obočie na Nicka.
„To by dávalo zmysel, ale naposledy som ho videl, keď mi povedal o Oku a obnovení všetkého. Povedal, že už nemá šťavu. Že už nemôže cestovať časom. Bol znova na pokraji pošmyknutia a zničenia všetkého. Nemyslím si, že je to on. Necítim to isté. Jedná sa o veľmi odlišný druh sily.“
Caleb zastonal. „Súhlasím. Úplne odlišná vôňa a pocit. Viac sily.“
„Viac sily?“ Zalapala Kody po dychu. „To nie je možné. Nikdy nebol silnejší Malachai než Ambrose.“
A keď o tom hovoríme...
Nickove vrecko začalo horieť. Zasyčal, keď si uvedomil, že to vychádza z amuletu.
„Prečo mi to Oko ubližuje?“ Keď sa ho znova pokúsil vytiahnuť, Kody ho chytila za ruku.
„Tvoje schopnosti slabnú. Nevieme, čo sa deje. Ak sa toho dotkneš práve teraz...“
Mohlo by ho to zabiť.
„Má pravdu. Musíš ho dať preč bez toho, aby si sa ho dotkol.“
„Ako?“
„Odhoď nohavice!“ Všetci traja zavrčali.
„Jednoducho skvelé!“ Zareval späť. „Žena ma konečne dostane z nohavíc a je to ponižujúce. To sa môže stať len mne!“
Rozopol si rázporok a rýchlo si špičkou topánky stiahol nohavice, než z nich vystúpil.
Vďaka bohu, že si dnes ráno obliekol boxerky. Jeho matka mala pravdu. Oplatilo sa mať vždy čistú bielizeň. Jednoducho nikdy nevieš. Táto lekcia sa mu vyryla do psychiky na celú večnosť. Zvlášť, keď sa Kody pozrela dole, zdvihla hlavu a začala sa chichotať.
„Kody!“ Vyštekol. „Máš nejaké námietky?“
„Prepáč. Ja len, že je to roztomilé.“
„Roztomilé? Naozaj? To nie je práve to, čo chce chalan počuť od priateľky, keď ho vidí prvýkrát bez nohavíc. Do pekla, žena. Môžeš to spraviť pre mňa ešte nepríjemnejšie? Vieš, že už aj bez toho nemám žiadne ego.“
„Prepáč. Je mi to tak ľúto.“ Stále sa neprestávala smiať. Stisla pery do roztomilého výrazu a zamrkala na neho mihalnicami. „Ja len... že si Cajun a aj tvoja spodná bielizeň je New Orleans? Vážne? Hádam, že by som mala byť vďačná, že nie sú fialovo žlté s maskami a korálkami.“
Caleb si odfrkol. „Mala by si byť vďačná, že je čisté a že momentálne na sebe nemá niektoré s dierami.“
Nick sa na neho zamračil. „Drž hubu a zomri už. Myslel som, že ti dochádza dych už pred hodinou. Nemal si už vykrvácať?“
V momente, keď Caleb otvoril ústa, aby mu niečo odsekol, Nicka takmer oslepil ďalší jasný záblesk. Očakával, že to bude ďalšia pekelná opica.
Ale nebola.
Nie, tento parazit bol oveľa horší. Oveľa zlovestnejší.
Vysoký, temný, desivý, niečo, čo vypľulo samotné peklo.
Zabudnite na Malachaia. Toto spôsobilo, že Nickov otec vyzeral ako Mickey Mouse proti Godzille.
Žartovali o prvotnej sile, ale až doteraz Nick nechápal, čo to znamená.
Hej... ak toto bol dobrý chlap, bol si do pekla istý, že nechce stretnúť tých zlých.
Nikdy.
Hlavu mal sklonenú ako nebezpečný dravec, ktorý ovoniaval čerstvé mäso, keď sa stretol s Nickovým pohľadom. Jedno oko mal zelené a druhé temné zemité hnedé. Ten ostrý kontrast bol rovnako skľučujúci ako prekvapujúci. Dosť šokujúce bolo, že jeho črty boli takmer identické s Calebom, kedykoľvek bol Caleb v ľudskej podobe. Rovnako tvarovaná čeľusť. Rovnaký orlí nos a tvarované obočie, zlatohnedá pokožka a jantárovo čierne vlasy. Mali dokonca rovnakú výšku a stavbu tela. Jediným rozdielom bola dĺžka vlasov. Kým Caleb mal vlasy krátke, jeho otec ich mal po ramená. A tiež, v spôsoboch jeho otca bolo dokonca niečo smrteľnejšie.
Chladnejšie.
Oveľa viac zlovestnejšie.
Nicka by nikdy nenapadlo, že je to možné.
A keď sa obrátil ku Xevovi, oči mu horeli pulzujúcou červeňou. Zelený amulet okolo jeho krku zažiaril éterickým ohňom len chvíľu predtým, než odhodil Xeva tak tvrdo, až ho zdvihlo z nôh a narazil do steny za sebou.
„Varoval som ťa!“ Zavrčal na Xeva, keď prekonal vzdialenosť medzi nimi. „Tento krát ti vytrhnem to tvoje bezcenné srdce a nakŕmim ťa ním!“



[1] Succubus je v stredovekej kresťanskej mytológii druh démona - astrálneho upíra, ktorý zvádza mužov, obzvlášť mníchov, má s nimi pohlavný styk a pritom ich vyčerpáva, niekedy až k smrti.

6 komentářů:

  1. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem velmi pekne. Tesim sa na dalsiu kapitolu VV

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další perfektní kapitoly !!!

    OdpovědětVymazat
  4. Moc děkuji za další kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat