sobota 3. září 2016

Vzezření - Kapitola 8



Nick sa pokúsil dostať sa ku Xevovi, aby mu pomohol, ale nejaká neviditeľná sila ho držala na mieste. Nemohol sa pohnúť ani prehovoriť.
Kody?
Mohla pohybovať iba očami. Tiež som zmrazená. Jaden ma uzamkol.
Zdesený tým, že nemohol robiť nič viac, než sledovať, ako staroveký boh drží Xeva pod krkom a tlačil ho proti stene. Zranený a krvácajúci Xev sa zdal byť rovnako bezmocný proti svojmu otcovi, ako oni. S trhaným dychom sa nebojácne stretol s otcovým pohľadom. „Zabi ma, ak musíš, ale pomôž Malphasovi. Niesol tvoju zástavu a zaplatil za to tú najvyššiu cenu. To najmenej, čo môžeš urobiť, je zachrániť mu život. Cam ho potrebuje v tomto boji. Bez neho Jared umrie. Ak ti záleží aj na niekom inom, ako na tvojej vlastnej sebeckej koži, zachráň ich.“

Surová zlosť a nenávisť pokrivila pekné črty Jadena, keď zavrčal na svojho syna. „Čo si mu urobil tento krát?“
Xev sa horko zasmial. „Na čo sa pýtaš, keď neuveríš ani slovu z toho, čo ti poviem?“
V tej chvíli Nickovi prebehol mysľou podivný obraz. Vzhľadom k tomu, že už nemal amulet, netušil, odkiaľ to prišlo, ale uvidel Xeva s Myone. Vysoká a štíhla, bola úplne úžasná.
Stelesnením ženskej dokonalosti. Niet divu, že pre ňu Xev stratil hlavu.
Pôvabná a elegantná, Myone mala dlhé čierne vlasy, ktoré jej padali v mäkkých hustých vlnách až k pásu. Bol to ten druh vlasov, do ktorých mal človek chuť zamotať ruky a pritisnúť tvár.
Okrúhlou tvárou anjela, mala veľké oči, drzý nos a plné pery. Jej pokožka mala zlatistý odtieň, akoby bola vyrobená zo zlata, alebo sa ním natierala. Dokonca aj jej krídla vyzerali ako vyrobené zo zlata. Bola na boso a na sebe mala oblečené tenké červené šaty, ktoré odhaľovalo jej jedno zlaté rameno na bozkávanie.
Xev mal oblečené svoje staroveké bronzové brnenie, ktoré sa pohybovalo ako dračie šupiny a zlaté stehenné brnenie cez topánky farby burgundského, ktoré mu ladili s plášťom. V strede jeho bronzového brnenia mal hlavu ohavnej, desivej chiméry. So serióznymi uhľovo čiernymi vlasmi, ktoré ladili k jeho dúhovým krídlam a normálnymi modrými očami, vyzeral ako úplne iný človek. Nick ho sotva spoznal.
Xevove svetlé oči zaiskrili diabolskou radosťou, keď sa s ňou vkradol do malej miestnosti antického chrámu. Bola to nejaká veštecká komnata osvetlená nástennými svietnikmi, ktoré vrhali ich mihotavé tiene na stenu za nimi.
„Nemal by si tu byť.“ Napomenula ho. „Čo keby ťa niekto videl?“
Úplne nehanebne jej Xev dal tak vášnivú pusu, až Nickovi bolo nepríjemné, že je svedkom tejto udalosti. Odtiahol sa s jemným zastonaním. „Musel som prísť. Mám informácie o matkinom bojovom pláne, ktoré musíš vedieť.“
Zahryzla sa do pery a vzala jeho tvár do dlaní. „Zlatko... musíš pre nás prestať špehovať. Zabijú ťa, ak to zistia.“
Pokrčil ramená, aby zahnal jej obavy preč. „Čo by mi mohli urobiť?“
„Vytrhnúť ti srdce a nakŕmiť ťa ním.“
Chytil jej ruku do svojej a spolu ich priložil k stredu jej hrudi. „Moje srdce je tu, mimo ich dosah.“
Otvorila ústa k protestu, ale on ju umlčal jemným bozkom. Po chvíli sa odtiahol a usmial sa na ňu. „Majú v pláne za úsvitu zaútočiť na severnú bránu, kde ste zvyčajne najslabší. Spomalím ich toľko, ako len budem môcť a dám vám toľko času, ako sa mi podarí, aby ste opevnili svoje pozície.“
Na čele sa jej vytvorili vrásky zo strachu a hrôzy, keď sa na neho pozrela. „Buď opatrný.“
„Ty tiež.“ Pritisol si prameň jej vlasov k perám a vychutnával si tú mäkkosť. „Jedného dňa, Myone, dúfam, že dostanem viac, než len pusu z tvojich pier.“
„Veď to vieš. Obaja vieme. Už toto je viac, ako máme povolené. Teraz choď, skôr než ťa niekto uvidí. A nevracaj sa sem znova!“
Xevové oči zobrazili hĺbku jeho žiaľu. Hĺbku toho, ako veľmi ju miluje a ako veľmi ho ranili jej slová.
„Ospravedlňujem sa, že som ťa otravoval, ägna.” Povedal s použitím submisívneho termínu pre vlastníka v démonom jazyku. Bolesť z jej odmietnutia bola hmatateľná. Pustil jej vlasy a ustúpil. „Už ťa viac nebudem obťažovať.“
Vo chvíli, keď sa jej otočil chrbtom, z očí jej začali padať tiché slzy. Zakryla si ústa, keď vzlykala, aby ju nemohol vidieť ani počuť. A keď zabuchol dvere bez toho, aby sa obzrel, trhlo ňou, akoby ju niekto udrel.
„Milujem ťa, Daraxerxes. Milujem.“ Zašepkala. „Je mi to tak ľúto.“
Obrátila sa a vybrala sa opačným smerom.
„Zastavte ho! Nenechajte ho utiecť!“
Zalapala po dychu pri zvuku ostrého hlasu, ktorého nasledovalo rinčanie mečov a zvuky krutého boja v hlavnej chrámovej miestnosti. Utierajúc si oči letela k dverám, ktoré jej odhalili Jadena so Xevom, obklopených strážami. Na kolenách s rukami a krídlami zviazanými bol Xev, zranený a krvácajúci z presily dvadsať na jedného. Dvaja zo strážcov mu tisli meče ku krku.
„Čo je to?“ spýtala sa.
„Chytili sme špióna Mavromina.“ Jaden ukázal na stráže. „Odveďte ho a zavrite ho.“
Zbledla pri Jadenových chladných slovách, keď brutálne vliekli Xeva preč, uisťujúc sa, že mu spôsobia toľko škôd, ako sa len dá.
Triasla sa, keď sa Jaden pomaly približoval. „Čo máš v pláne s ním urobiť?“
„Vypočujeme ho, aby sme získali informácie o jeho armáde a ich zámeroch.“
„Myslíš tým, že ho budeš mučiť?“
Jaden neodpovedal. „Sme vo vojne, Myone. Nepodceňuj našich nepriateľov.“
„Je to tvoj syn.“
„Taký, ktorý sem prišiel z vlastnej vôle, aby získal informácie pre jeho matku, ktoré použije proti mne. Myslíš si, že si zaslúži moju milosť?“
„A čo ak nie? Čo ak nám namiesto toho doniesol informácie?“
Jaden sa zasmial. „A vieš, ako to dosiahol? Prostredníctvom klamstiev a podvodov. Od začiatku bolo zamýšľané, že bude nástroj, použitý proti nám. A to je to, čo on je. Nikdy sa ním nenechaj zmiasť. Narodil sa klamárskej šelme a dojčený bol materským mliekom démonov. Ver mi. Raz, keď ešte malý chlapec, urobil som tú chybu, že som mu dôveroval a skoro ma to stálo život. Bola to chyba, ktorú nikdy nezopakujem. Pokiaľ ide o neho, udrž svoje srdce skalopevné, inak budeš dlho platiť za svoju dobrotu.“
Nick sebou trhol, keď spomienka vybledla a on uvidel, ako Jaden ťahal Xeva za vlasy ku Calebovi.
„Urobil si mu to ty?“ Jaden vrčal Xevovi do ucha.
Xev odmietal prehovoriť. Len pomaly žmurkal a mlčal.
Bledý a roztrasený Caleb civel na svojho otca. „Hovoril som ti, aby si ma nechal zomrieť. Nebudúce, ak ti poviem, aby si niekoho nevolal, braček, tak ma možno budeš počúvať.“
Tieto horké slová odviali oheň z Jadenových očí. „Ty si na strane nášho nepriateľa?“
„Proti tebe?“ Caleb sa jedovato zasmial. „Pridal by som sa aj na stranu Lucifera.“
Na Jadena zapôsobili tieto slova ako facka. Očividne ho to ohromilo natoľko, že stratil silu, ktorou ich držal.
Kody sa potácala vpred, zatiaľ, čo Nick sa držal späť, neistý touto novou bytosťou, ktorá sa nepreukázala, ako najstabilnejšie stvorenie. Jedná vec, ktorú jeho psychotický otec naučil, bolo držať sa mimo dosahu, kým sa neupokoja alebo neodídu.
A byť pripravený na akýkoľvek útok.
„Caleb bol otrávený.“ povedala Kody.
Vo chvíli, keď ju Jaden uvidel, naklonil hlavu a zamračil sa. „Bet?”
„Som jej dcéra.“
„Nemôžeš ho vyliečiť?“ opýtal sa jej Jaden.
„Nemám jej schopnosti. Môj otec bol Chthonian.“
Prikývol. „Potrebujem lazuritovú pôdu s červeným jaspisom.“
Kody to išla pohľadať a rozdrviť pre neho kamene.
„Nechceš za to zaplatiť?“ Xev si utrel krv z pier.
Spočiatku si Nick myslel, že Jaden ani neodpovie. Alebo, že odpoveď nepočul. Ale po niekoľkých sekundách prehovoril. „Ste moji synovia, bez ohľadu na to, čo sa stalo.“
Pozrel sa hore na Nicka. „Lekcia pre teba, chlapče... pozor na každú ženu, ktorá sa k tebe priblíži s pusou plnou lichôtok. A dvakrát tak opatrný, keď ti čokoľvek podá na pitie.“ Zamračil sa. „Kde máš nohavice?“
„Ehm...tamto.“ Ukázal smerom k nim.
„Prečo?“
Xev sa takmer usmial. „Náš najnovší Malachai nie je tak schopný ako jeho predchodcovia.“
Jaden bol celom pokojný. „On je Malachai?“
Nick prikývol. „Reagoval som skoro rovnako, len s trochou kriku.“ Odmlčal sa, keď si spomenul na deň, ako mu Ambrose povedal o jeho osude. „A s omnoho väčším nadávaním a popieraním.“
Zdesený Jaden prebehol pohľadom z Caleba na Xeva. „Tento idiot zabil Adariana?“
Caleb sa najskôr zasmial a potom sa začal dusiť a stonať bolesťou. „Hej, zabil. Nepodceňuj ho. Aj Grima kopol do zadku.“
„A Noira.“ dodal Xev.
Jeho?“
Nick trucoval pre urážlivý tón. „Vau. Moje ego dnes dostalo jeden riadny výprask. Chce mi ešte niekto naložiť? A to nemám na mysli tie pekelné opice vonku.“
Kody sa vrátila s kameňmi, ktoré Jaden žiadal, už rozdrvenými v žulovej miske. „A než poviete niečo viac proti nášmu Malachaiovi... mali by ste vedieť, že Jared je jeho dedko.“
Jaden by pustil tú žulovú misku na zem, keby ju Kody nezachytila.
Čas sa spomalil. Úprimne, bol to pocit, akoby niekto vysal všetok vzduch z miestnosti, keď sa na neho Jaden pozeral s tými tajomnými dvojfarebnými očami.
„Ako je to možné?“
Xev si povzdychol. „Cam to zariadila. On je Malachai z proroctva. Narodený zo svetla a temnoty. Najsilnejší zo všetkých.“
„Stojac tu bez nohavíc.“ Nick sa usmial a žmurkol na neho, potom luskol a ukázal oboma ukazovákmi na starodávne bytosti.
Jared ale nebol okúzlený...
Alebo pobavený.
„Dobre... hneď si tie nohavice oblečiem.“ Nick k nim zamieril.
„Ne... uveriteľné.“ Jaden vzal misku od Kody a vrátil sa ku Calebovému liečenie, zatiaľ, čo si Nick opatrne obliekal nohavice, uisťujúc sa, že mu amulet vykĺzol z vrecka bez toho, aby sa ho dotkol.
No, dobrá správa bola, že nedostatok dôvery, zachránil neraz Nickovi krk. Takže, zatiaľ, čo Jadenova reakcia nepomohla jeho egu, poslúžila k ušetreniu jeho života.
Ktorý by bol vzal.
Kody prišla k nemu a odhrnula si vlasy z tváre. „Si v poriadku?“
„Jasnačna, cher. Ja viem, čo som. Jeho odmietnutie ma netrápi. Je len hŕstka ľudí, na ktorých názoroch mi záleží. Nedám mu povolenie, ani moc, aby mi ublížil.“
S úsmevom si ho pritiahla do náručia. „Milujem ťa.“ Zašepkala.
Moi, aussi.” Nick v jej vlasoch zaťal päsť a zaškrípal zubami, keď si uvedomil, že ona bola jedným z tých ľudí, ktorí ho mohli úplne zničiť. Zatiaľ, čo mu úprimne bolo jedno, čo si Jaden alebo jeho nepriatelia myslia, staral sa o to, čo si myslí Kody. A v zadnej časti jeho mysli bola stále predstava dňa, kedy ju zabije. To ho teraz neustále strašilo. Aj keď mal otvorené oči. Stále sa mu to prehrávalo v mysli ako spomalený film. Prebehol pohľadom po miestnosti a zastavil sa na Jadenovi, keď zistil, že ich staroveký boh zvedavo pozoruje. Nič nehovoril, zatiaľ, čo pracoval na Calebovi.
A Xev... on sa odvrátil, aby im nechal súkromie. To robil vždy. Nick nepotreboval svoje schopnosti, aby vedel prečo. Xev stále mrmlal Myonino meno zo spánku. Väčšinou, keď sa prebudil s jej menom šepkajúcim popod fúzy a naťahujúc sa po nej v posteli, začal nadávať, hneď ako si uvedomil, že sa mu snívalo o minulosti a ona je už dávno preč.
S boľavým srdcom pre Xeva, Nick odstúpil od Kody a vzal ju za ruku, aby ju odviedol bližšie k Jadenovi a Calebovi. Keď Jaden obalil Calebovu ranu, pozrel sa na neho. „Nemôžem uveriť, že ťa tá rana nezabila.“
„Hej, najmä preto, že si sem pritiahol svoje nohy.“
Jaden prevrátil oči v stĺp. „Stále rovnaký Malphas. Vždy protivný.“ Odstúpil od neho. „Vzhľadom k tomu, že si si udržal svoju ľudskú podobu, vedel som, že to nie je katastrofálne.“ Vzal handričku a utrel si ruky. „Mohol si poďakovať, vieš?“
„Prečo? Že si bol aspoň raz otcom vo svojom extrémne dlhom živote? Tak teda dobre, ďakujem.“ Jasne, v tých slovách nebol vôbec žiaden sarkazmus.
Ignorujúc to, Jaden sa zamračil na neporiadok okolo nich a zvuky démonov stále sa snažiacich preniknúť dovnútra. ,,Kde je vlastne Cam?“
„Nezvestná.“ Odpovedal Xev a Kody súčasne.
„Už zase?“
Caleb sa posadil s úškrnom. „Nevieme, čo sa deje. A to je dôvod, prečo sa Dúhový Poník rozhodol zavolať teba proti mojej vôli.“
Xev skrížil ruky na prsiach a pozrel na svojho brata. „Do toho, uraz ma, ale potrebujeme informácie. Jediné, čo viem o druhej strane je, že... sú ukecaná partia, hlavne moja matka.“
Jaden prikývol. „V tom má pravdu. Diskrétnosť nie je jej vlastnosť. Ale pokiaľ ide o podmienky... o tom nič neviem. Nerozprávajú o tom.“
Podráždený Nick zavrčal nízko v hrdle. „No, niečo nie je v poriadku. Stratil som svoje schopnosti. Nemôžem použiť Oko. Moji generáli sú nezvestní. Za dverami máme pekelné opice a démoni sa tvária ako teta Mennie, ktorá je tiež nezvestná.“
„Teta Mennie?“
„Cam.“ Povedal Xev. „Jeho generálmi sú Dagon a Aeron.“
Jaden zízal na Nicka. „Prečo by si si ich vybral za svojich generálov? Úplne si stratil rozum?“
„Pokiaľ nezmizli, tak to fungovalo.“
Jaden si pritisol ruky k hlave, akoby ho chytala migréna.
Alebo nádor na mozgu...
Napodiv, Kyrian sa tváril rovnako zakaždým, keď sa musel vysporiadať s príliš veľkým množstvom Nickovej logiky. Bubba tiež, keď na to príde. No, aspoň že mal jednu super schopnosť, ktorá stále fungovala. Mohol dospelých zbaviť racionálneho prejavu bez toho, aby sa snažil.
Tyranizovať ich.
Nick sa na neho usmial. „A aby som nezabudol, ešte mám nezvestného Aamon démona menom Zavid.“
„O tomto jednom viem.“
Všetci sa otočili na Jadena.
„Prosím?“ Nick urobil krok vpred. „Videl si ho?“
„Má ho Noir.“
Kody upokojujúco položila ruku na Nickovo rameno. „Takže je to pravda. Nie je mŕtvy.“
„No... je mŕtvy. Noir mu vzal do svojej úschovy dušu. Úbohý bastard.“
Xev zaklial. „Musel si to dodať, však? Bez teba by sme to nevedeli.“ Urobil zvuk najvyššieho znechutenia.
„Čo je?“ Spýtal sa Jaden nevinne. „Čo som spravil?“
Caleb sa pripojil k svojmu bratovi pri výrobe IBS[1] zvukov.
„Nestačí, že som bol otrávený a skoro mŕtvy? Ach! Nepotrebujem Oko, aby som videl ďalší čin do očí bijúcej hlúposti, ktorý sa Nick chystá na nás vrhnúť.“
Obaja bratia hodili na Nicka identický komický pohľad totálneho pohŕdania a podráždenia.
„Ale no tak, nepozerajte sa na mňa takto. Evidentne ma poznáte dosť dobre, aby ste vedeli, čo budem hovoriť a robiť. Takže to ani pre jedného z vás nebude žiadne veľké prekvapenie.“
Caleb sa obrátil na Xeva. „Nemôže ísť. Jeho krv je to, čo ich drží dole. Keď vkročí čo i len nohou do Azmodea, rozbije tie pečate a oni budú voľní. A ak tam pôjdeš, malý Malachai, nikdy ťa nenechajú odísť. Si zdrojom ich energie. Oteckov najdrahší vred, povedz mu.“
Jaden prikývol. „Má pravdu. Nechcel by si vedieť, čo urobil Adarianovi. Malo to dôvod, prečo bol taký psychopat. Dokonca mi ho bolo ľúto a to súcit pre mňa nie je prirodzený.“
Xev si odfrkol. „Plagát dieťaťa pre Ja Potrebujem Seriózne Rodičovské Kurzy o tom neklame.“
„Hej, Nick. A nie je ťažké pochopiť prečo.“ Caleb trhol bradou smerom k otcovi. „Počas nášho posledného Disney dobrodružstva si sa stretol s jeho rodičmi.“
Nick sa zachmúril. „Stretol?“
Kody sa naklonila, aby mu vysvetlila, čomu sa ostatní vyhýbali. „Tiamet a Chronus.”
Padla mu sánka pri spomienke na dve najdesivejšie veci, aké kedy stretol. Keďže Tiamet bola jeho matka, veľa to o Jadenovi vysvetľovalo.
O všetkom.
Nevedel, kto je na tom horšie- Jaden alebo jeho synovia.
„Títo boli tvoji rodičia?“
„Ona porodila všetky pôvodné príšery.“ Zamrmlal Xev, keď vysekal uštipačný a cieľavedomý úsmev smerom na Jadena.
Jaden nadvihol obočie nad menej ako jemnou narážkou. „Prepáč?“
„Oh...“ Xev nevinne zažmurkal a prehovoril s viditeľným sarkazmom. „Povedal som to nahlas?“
Jaden na neho zlostne prižmúril oči. „Hej, povedal a mám ti pripomenúť, že ona neporodila Malachaia?“
„Oh, pardon. Tohto jedného neporodila. Som ja ale zábudlivý. Musí to byť všetkými tými stáročiami strávenými mučením v pekle. Má to vo zvyku ničiť pamäť.“ Xev prevrátil oči.
„Čo to má znamenať? Musím ti pripomenúť, kde som bol? Kde sú tvoji bratia... kvôli tebe?“ Zavrčal Jaden.
„Nemal som s tým nič spoločné!“
„Oh, samozrejme, že nie!“
„Ja som nezradil svoju armádu!“
Zatiaľ, čo pokračovali v hádke a Caleb ich nehanebne ignoroval, Nickovi mysľou vírilo to, čo práve nedopatrením zverejnili.
„Zadržte! Na chvíľku prestaňte s tým rodinným hašterením.“ Poškriabal sa na hlave, zatiaľ čo premýšľal nad tým, čo práve povedali.
Áno... to bolo to, čo povedali.
Stretol sa s Jadenovým šialeným pohľadom. „Váš otec je Chronus, správne? To je to, čo ste povedali. Rovnaký ako boh času?“
„A čo s tým?“
„Existuje nejaký spôsob, že by ste ma dostali do budúcnosti, aby som mohol prehovoriť s Ambrosom?“
Kody zbledla. „Nick, to je veľmi zlý nápad.“
Caleb sa posadil. „Má pravdu. Nikto by nemal vedieť príliš veľa o svojej budúcnosti a ty už teraz toho vieš až príliš. To je dôvod, prečo sa stále niečo serie.“
„To je síce pravda, ale ešte sa ho potrebujem spýtať na jednu vec. Prosím?“ Nick hodil na Kody šteňací pohľad. „Povedala si, že mi pomôžeš pri výmennom obchode s Jadenom, aby som dostal to, čo potrebujem, je tak?“
„Nemyslela som to takto.“
Xev pokrútil hlavou. „Počúvni ich, chlapče. Nerob to.“
„Možno by som nemal. Ale vy všetci, okrem Jadena, viete, aký som tvrdohlavý. Naozaj si myslíš, že ma zastavíte?“
Caleb si s povzdychom znova ľahol. „Viete, že nemôžeme zastaviť Kráľa hlúposti pred do oči bijúceho činu najväčšej blbosti. Verte mi, skúsil som všetko. Neunaví sa a vždy vyhrá. Naučil som sa ísť jednoducho s ním a ušetriť si svoju silu pre boj s akoukoľvek nočnou morou, ktorá nás napadne vďaka jeho neschopnosti počúvnuť dobrú radu.“
Nick si odkašľal. „Vieš, Caleb, ja stojím priamo tu.“
„Hej a ja tu, krvácajúci, lebo si ma znova nepočúval.“
Zatiaľ, čo mohol mať pravdu, Nick to odmietol uznať - čo bolo presne to, o čom sa Caleb hovoril. Ale bol príliš starý na to, aby menil dnes svoje spôsoby.
Okrem toho, bol to najlepší výstrel, aký mali.
„Pozrite, Ambrose nás nesklamal. Bol čestný od začiatku.“ Aspoň z väčšej časti, ale oni nepotrebovali vedieť o tých pár klamstvách, ktoré povedal sám sebe.
„Sám si povedal, že sa pošmykol.“ Pripomenula mu Kody.
„To je pravda, ale mohli by sme vrátiť do doby predtým, než Ambrose zošalie a každého zabije. Správne?“
Jaden zaváhal, než odpovedal. „To je jedna nestabilná teória.“
A stále tu bola tá vec, po ktorej museli ísť. Nick sa rozhliadol okolo po zničenom nábytku, ktorý im vôbec nič nepovedal o sile, či bytosti, proti ktorej stoja.
„Dobre, pôjdem sám. Len ja budem riskovať. Zvyšok z vás môže zostať tu, kým sa nevrátim.“
„Nie!“ Všetci zakričali naraz.
Jaden po nich prešiel pohľadom. „Máte s tým nejakú zlú skúsenosť?“
„Ani nechceš vedieť.“ Povedal Caleb trpko. „On je jediný, koho poznám, na ktorého čakajú problémy aj na dne škatule Rice Krispies[2].“
Nick by sa urazil, keby to nebola pravda.
Xev postúpil o krok dopredu. „Pôjdem s ním. Je najmenšia pravdepodobnosť, že by som práve ja niečo vymyslel.“
Kody vyzerala, že sa chce hádať, ale po niekoľkých minútach to vzdala. S podráždeným pohľadom sa otočila na Nicka. „Si na to pripravený?“
Nick prikývol. „Musím to urobiť.“
Pozrela sa na Jadena. „Môžu sa dostať späť sem?“
„Návrat nie je problém. Len sa musia uistiť, že si späť so sebou nič neprinesú.“
Nick zdvihol ruky. „To nie je problém.“
„Sám uvidíš, že je.“ A s týmto varovaním si Jaden unavene vzdychol. „Budeme pracovať vonku. Verím, že vieš, ako sa vrátiť?“ spýtal sa Xeva.
Xev prikývol. „Pokiaľ mi to moja kliatba nezakáže.“
Prvýkrát uvidel Nick ľútosť v Jadenových očiach. „Ukáž mi ruku.“
S pohľadom bez emócií si Xev vytiahol rukáv a odhalil tak dávne slová, ktoré ho zviazali k večnému otroctvu a obmedzil jeho schopnosti.
Jaden ich najskôr pár sekúnd skúmal. „Teraz tvoj bok.“
Xev zaváhal a pohľadom zablúdil ku Kody.
„Nebudem sa pozerať.“ Otočila sa, aby mu dopriala súkromie.
Napriek tomu mal v jeho orieškových očiach potupu, keď sklopil zrak k podlahe a nadvihol si košeľu, aby Jaden videl zvyšok jeho prekliata, ktoré mu bolo surovo vštiepené do mäsa v deň, keď mu odtrhli krídla z chrbta a odsúdili ho k tejto existencii. Svaly mal úplne napäté od tuhosti jeho postoja.
Nick ho chcel utešiť, ale ako by to mohol dosiahnuť?
Stratil svoju ženu. Syna. Krídla. Slobodu.
A jediné, čo urobil, bolo, že sa pokúsil pomôcť a oni mu za jeho úsilie úplne všetko chladnokrvne vzali.
Napriek tomu, v tejto chvíli Nick pochopil, prečo mu Jaden neveril.
Uvidel Xeva ako mladého tínedžera. Pravdepodobne nemal viac, ako šestnásť alebo sedemnásť- čiže bol v jeho veku. Kým Jaden spal, do jeho izby vliezol Xev a vymenil mu amulety. Nie za ten zelený, ktorý mal teraz na sebe, ale za iný, ktorý odčerpal jeho schopnosti a nechal ho napospas Xevovej matke a jej démonickej horde. Vo chvíli, keď Jaden odhalil zradu svojho syna, otvorene vyhlásil svoju nenávisť a nepriateľstvo. „Prijal som ťa vo svojom dome. Prečo si mi to urobil?“
Xev mu opätoval zamračenie bez mihnutia oka, či odvrátenia. „Za všetky tie roky, čo si ma neprijal, otec. Za každý úder a každú nadávku, čo som dostal v tvojom mene a za všetky tie roky, čo som bol nútený slúžiť im ako zviera, pretože si ma odmietol uznať za svojho syna. Robím to pre ňu a pre svoju slobodu. Toľko mi dlžíš!“
„Nedlžím ti nič okrem mojej nenávisti.“
„Tak potom sme skončili.“
Čo však bolo horšie? Bol to trik. Azura stále odmietala Xeva pustiť aj potom, čo jej odovzdal Jadena. Namiesto toho sa mu vysmiala do tváre a udrela ho za to, že bol tak hlúpy a naivný, aby uveril jej klamstvám. Takže ako záverečný akt vzdoru, o dva dni neskôr svojho otca oslobodil. Ako vďaku ho Jaden nechal za sebou a zamkol ho za trest do jeho cely, aj keď Xev prosil svojho otca o milosť a odpustenie. Dokonca ho prosil aj o smrť.
„Nemôžeš ma tu nechať... nevieš si ani predstaviť, čo so mnou za to urobí!“
„Myslíš, že ma to zaujíma? Zhni si tu so svojou matkou a jej démonmi. Už ťa nikdy nechcem vidieť, ty zákerný bastard! Ty nie si môj syn!“
A tak bol Xev ponechaný, aby čelil bezdôvodnému hnevu jeho matky.
Nick sa zatriasol, keď pocítil tú nočnú moru, ktorú Xev sotva prežil. Jaden netušil, k čomu odsúdil svojho syna. Ak nič viac, Caleb by aspoň mohol pochopiť túto nočnú moru, ktorou bola Xevova existencia. A to bol dôvod, prečo Xev nikomu nedôveroval. Prečo tak ťažko prijímal dobrotu v akejkoľvek podobe. Kým Lil Caleba zachránila, nebolo to nič, v porovnaní s tým, čo spravila Myone pre Xeva.
Xev ťažko prehltol, keď od neho nakoniec Jaden odstúpil. „Budeš sa môcť v poriadku vrátiť.“
Stiahol si košeľu a podozrievavo sa uškrnul na Jadena. „Môžem tento krát veriť tvojmu slovu?“
„Neklame a ty to vieš, Xev, nenechá ťa vzadu. Za nič. Prídu si po teba a budú si to musieť rozdať so mnou.“
Pohľad mu zmäkol, keď sa natiahol po Nicka a pritiahol si ho k hrudi, aby ho mohol objať. Zovrel do päste Nickove vlasy tak silno, až sa mu triasla ruka. Bolo to divné a trápne, ale Nick to toleroval, pretože si pripomínal, že ho Xev neberie ako chlapca-hračku. Bral ho ako svojho syna. Pravnuka. Poslednú pripomienku Myone a syna, ktorého sa bol nútený vzdať, aby ho udržal v bezpečí pred zaobchádzaním, aké zažil on sám. Nechcel sledovať, ako jeho syn vyrastá v rovnakom prostredí aké poznal on a tak sa vytratil do ústrania, kde žil sám a z diaľky sledoval ženu, ktorú miloval viac než svoj život, s jej ďalším manželom, ktorý veril, že Xevovo dieťa je jeho. Kým žila a jeho syn bol ochraňovaný a v bezpečí, Xev sa držal v ústraní a bol spokojný.
Ale v momente, keď bola preč a ich syn zotročený...
Vtedy sa zmenil na šialené, samovražedné monštrum. Nezaujímalo ho, komu ublíži, ani čo sa stane so svetom alebo s ním.
Až doteraz.
Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď zistil, čo Menyara urobila a že Nickova matka bola jeho vnučka. Od tej doby sa Xev stal ešte horším Nickovu-kožu-chrániacim-monštrom, než bola jeho mama po väčšinu dní. Mal šťastie, že ho Xev nebalil do bublinkovej fólie, aby sa ubezpečil, že sa Nick neporaní, keď si išiel do kúpeľne umyť zuby.
Xev dokonca zmiernil tlak a teplotu vodu na sotva viac než vlažné kvapkanie, pretože človek nikdy nevie...
S povzdychom ho Nick potľapkal po ramene. „Si v poriadku? Pretože, bez urážky, desíš ma, dedo.“
Xev sa zasmial a skôr než ho pustil, pobozkal ho na hlavu.
Nick si prešiel rukou po vlasoch, aby si ich uhladil na svoje miesto. „Naozaj ti potrebujeme zohnať nejaké vlastné zvieratko, alebo medvedíka alebo niečo také.“
„Nie, my sa len potrebujeme uistiť, že sa ti nič nestane.“
Nick prikývol a potom sa otočil čelom k Jadenovi. „Takže, čo presne to odnáša? Máme obetovať Lego? Vykúpať vo svite splnu? Jesť nachos? Potiahnuť Acherona za kabát a utiecť skôr, než nás chytí?“
Jaden mal ten istý bolestný výraz, ako mávali jeho učitelia vždy, keď ho uvideli vo svojej triede prvý deň školského roka a uvedomili si, že tam zostane a neprišiel len pre knihy pre svojho priateľa a to najmä pri učiteľovi anglického jazyka.
Rovnako ako oni dostal z toho vredy.
Pozrel sa na Kody. „On je vždy takýto?“
„Áno.“
„Ľutujem ťa.“
Kody skrivila tvár. „Vieš... hovorí mi to veľa ľudí.“
„Hej a práve preto mám komplexy.“
Zasmiala sa a pobozkala Nicka na líce. „Nepočúvaj ich. Ja si myslím, že si úžasný. Presne taký, aký si.“
„Naozaj si to cením, Kody. Milujem ťa a zbožňujem. Ale samotná skutočnosť, že ideš so mnou von prináša otázky o tvojej schopnosti premýšľať.“
So smiechom ho objala okolo pása a zaborila si tvár medzi jeho lopatky. Nick nasal ostro vzduch a vychutnával si teplo jej tela pritisnutého k jeho chrbtu. Nemala tušenia, čo s ním robí jej objatie. Čo to robí s jeho zdravým rozumom.
Ale na druhú stranu, ona bola jeho kotva. Možno to vedela a to bol dôvod, prečo vždy, keď ju najviac potreboval, bola tu, aby ho uzemnila. Všetky tie nadprirodzené schopnosti a kúzla, ktoré ovládal bledli v porovnaní s kúzlami jej dotykov. Ona sama by mohla skrotiť Malachaia v ňom a ohýbať ho podľa svojej vôle.
Bol úplne bezmocný, keď bola ustaraná. A nedokázal si predstaviť svet, kde by to bolo inak.
Vytriezvela, keď sa pozrela na Jadena. „Nedovoľ, aby sa mu niečo stalo. Bude lepšie, ak sa Nick vráti celý a zdravý, inak sa stretneš s mojou Bathymaasinou stranou.“
Jaden vytreštil oči. „Vyhrážaš sa mi?“
„Len ti dávam sľub.“ Prudko Nicka objala a potom sa postavila na špičky, aby mu mohla zašepkať do ucha. „Prosím, vyhni sa problémom.“
„Cher, vieš, ako veľmi sa o to snažím. Ale keď diabol bude chcieť, aby som zlyhal, čo proti tomu zmôže obyčajný chlapec?“
„Vyhni sa problémom.“ zopakovala. „Myslím to vážne.“
„Urobím, čo bude v mojich silách.“
So smutnými očami prikývla a pustila ho. Potom prešla ku Xevovi a objala ho. „Buď opatrný, hlavne preto, že máš so sebou magnet na problémy.“
Nick tleskol. „Dobre. Čo-“
Jeho slová preseklo jasné svetlo.
V jednej sekunde stáli v pozostatkoch Menyarinho obchodu a v ďalšej pred Katedrálou St. Louis.
Aspoň to tak vyzeralo, že to v minulosti bola ona. Srdce mu búšilo hrôzou, Nick sa otočil okolo, aby uvidel, čo zostalo z Jackson Square. Ale v súčasnej dobe všade horelo. Budovy Pontalba[3] a Cabildo[4]...dokonca aj Café Du Monde[5], všetko bolo v plameňoch.
Bolo to príšerné peklo. Telá boli rozhádzané ako pokrivené bábiky po ulici. Autá boli zdeformované so spálenými podvozkami, pomiešané s vojenskou technikou, ktorá sa skladala z pozostatkov tankov, dokonca aj zostrelených vrtuľníkov. Do krku sa mu nahrnula žlč a dusila ho. Cítil, ako mu z tváre mizne farba, keď si uvedomil, že ho Jaden poslal priamo do epicentra jeho najhoršej nočnej mory.
Toto nebolo predtým, ako Ambrose prišiel o rozum.
Bolo to vtedy, keď jeho šialenstvo dosiahlo najvyšší bod a jeho armáda ničila svet.
Xev sa objavil vedľa Nicka, omráčene sa otočili v pomalom kruhu a vytreštenými očami zízali s na skazu okolo nich.
„Ako je to možné?“
Nick sťažka prehltol nad devastáciou. „To je to, čo som videl v mojich víziách. To je to, pred čím ma Ambrose varoval.“
Náhle hlasno zaznel pterodaktylský škrek. Synchronizovane sa obrátili a uvideli, ako sa na nich rúti z oblohy obrovský červený démon. Keď sa priblížil, Xev schmatol Nicka, aby ho chránil vlastným telom.
V momente, keď by šelma dosiahla na Nicka svojimi pazúrmi, bol počuť praskot a uši trhajúci plač.
Krv a vnútornosti pršali všade spolu s horúcim ohňom, ktorý našťastie Xev odklonil pomocou svojich schopností.
Xev uvoľnil zovretie.
Znechutený tým neporiadkom, Nick zdvihol hlavu, kde okolo nich víril dym a rozptyľoval sa.
Z tmy vystúpil ten posledný človek, ktorého čakal, že uvidí. Bola to jeho šialená démonia kamarátka Simi. Vyzerala staršie než tá týnedžerka posadnutá nakupovaním a hodnotením diamantov, gotička, ktorú poznal a zbožňoval. Oblečená v lesklej zbroji, svoje čierne vlasy mala zapletené, bola to najlepšie, čo si mohol predstaviť v tomto šialenstve.
Až kým sa jej oči nezmenili na krvavočervené a nenamierila šíp na Nickovo hrdlo. Vtedy si uvedomil, že to medzi nimi nie je úplne rovnaké.
„Simi... to nie je tak, ako si myslíš.“
„Ja nie som Simi. Som jej dcéra. A ty si bezcenný bastard, ktorý ju zabil. A teraz, zabijem ja teba!



[1]IBS - Irritable Bowel Syndrome - syndróm dráždivého čreva
[2] Rice Krispies = ryžové krúpky
[3]Budovy Pontalba tvoria dve strany Jackson Square vo francúzskej štvrti New Orleansu v Louisiane. Sú to štvorposchodové budovy, tvorené z červených tehál postavené v roku 1840 podľa barónka Micaela Almonester Pontalba. V prízemí domu sú obchody a reštaurácie a v horných poschodiach sú byty, ktoré sú údajne najstaršie nepretržite - prenajímané takéto byty v Spojených štátoch.
[4]Cabildo bolo sídlom koloniálnej vlády v New Orleans, Louisiane, a v súčasnosti je z neho múzeum.
[5]Café du Monde je kaviareň na Decatur Street vo francúzskej štvrti v New Orleans, Louisiana. Najznámejšia je pre svoju kávu au lait a svojim pečivom francúzskeho štýlu. New Orleanský - štýl kávy je zmiešaný s čakankou.

5 komentářů:

  1. Děkuji za překlad a korekci další skvělé kapitoly !!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat