čtvrtek 22. září 2016

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 1



Felicia Orfanos zaváhala ako zbadala masívneho samca, ktorý na ňu čakal v malej slabo osvetlenej miestnosti. Sedem stôp vysoký, masívne stavaný ako kulturista. Nikdy nebola v blízkosti nikoho, kto by mal takú postavu ako on...
Pane bože...

Divné, ale na fotke, ktorá bolo predložená s jeho žiadosťou vyzeral podsadito. Ale na ňom nebolo nič spojené s nadváhou. Ani sa nejavil ako plachý alebo hanblivý. A už vôbec spoločensky nevhodný. Takéto pomenovania vychádzali z dotazníka, ktorý bol požadovaný. Divokosťdesivosť boli jediné dve prídavné mená, ktoré jej prišli na myseľ, keď sa zahľadela na jeho postavu. Celou váhou bol zapretý na ľavú nohu a svalnaté ramená mal prekrížené cez hrudník ako zízal do steny s prísnym pohľadom, ktorý bol absolútne chladný.
Smrteľný.
Aj keď bol oblečený v čiernom civile, bola to póza bojovníka. Čierne vlasy mal zapletené do tenkých vrkôčikov smerom dozadu, aby mu nezavadzali v tvári, čím jej napovedal, že v jeho veku, s týmto účesom ešte stále patrí k armáde. Ďalšia vec, ktorá nebola v jeho spise, ktorú jej dali. Niežeby na tom záležalo. Povinná vojenská služba bola povinná pre všetkých legitímnych Andarianov, ktorí ukončili strednú školu alebo univerzitu. To, že bol práve tu, aby mu poskytla svoje služby, naznačovalo, že pochádza z váženej vyššej kasty. A on musel nastúpiť do armády hneď po strednej.
Mierne sa otočil, ako pocítil jej prítomnosť. V momente ako sa svojimi bielymi očami na ňu zahľadel, pocítila malé elektrické výboje, ktoré ňou prechádzali.
Pôsobivý. Bol nádherný! Popravde, všetci Andarioni boli, avšak on bol mimoriadne pohľadný a dobre stavaný. Každý kúsok jeho karamelovej koži bol na zakusnutie. Celé jeho správanie sa okamžite zmenilo, keď si uvedomil, že ona bola tá, s kým sa má stretnúť. Zrazu bol hanblivý a neistý, tak ako sa písalo v jeho vyhodnotení osobnosti. Niečo ju nútilo sa usmiať. Ako mohol byť nervózny z nej, keď on bol jediná hrozba v miestnosti? Dokonca aj stráž sa pri ňom prikrčila, keď na neho hľadela so strachom a rešpektom pre jeho obriu veľkosť. Napriek tomu pripomínal splašeného školáka na prvej chlapecko-dievčenskej tancovačke.
„Felicia,“ predstúpil agent, aby ich zoznámil. „Zoznám sa so svojím perspektívnym patrónom.“
S hlbokým nádychom na guráž, si stiahla kapucňu a usmiala sa na neho. Talynovi začalo schnúť v hrdle ako jej tmavo hnedé kučeravé vlasy rámovali jej rozkošnú oválnu tvár. Bola ešte krajšia ako na obrázku, ktorý predtým videl. Sotva mu siahala do polovice hrude. Kým jej postava bola atletická, jej končatiny boli tak úzke oproti jeho, až vyzerali krehko. A to natoľko, až sa jej bál dotknúť len aby jej niečo nezlomil. A presne ako na fotkách, jej strieborno-biele oči sa leskli láskavosťou a teplom. Hryzúc si peru, pozrel sa na stráž a agenta a želal si, aby odišli. Ale keďže bola slobodná panna, nebola žiadna šanca.
„Chcela by si si sadnúť?“ opýtal sa s rešpektom.
„Iste. Ďakujem.“
Odsunul jej stoličku. Pohybovala sa ako tanečnica. Každé jej gesto bola vec absolútnej krásy. Sadol si oproti nej a snažil sa povedať niečo vtipné. Nič mu však neprichádzalo na rozum.
Len sa neposlintaj. To by ju určite prinútilo s krikom utiecť z miestnosti.
Nervózne sa rozhliadla predtým ako prehovorila. „Tak aké presne sú vaše požiadavky? Viem, že ste písali, že moje povinnosti budú ľahké, ale môžete to rozviesť?“
Teplo mu prebehlo tvárou ako hneď nabehla na obchod a prikrčil sa, keď musel pred svedkami priznať aký je zúfalý. Okrem toho, žiaden muž v jeho veku by tu nebol a nejednal s nimi. Alebo by bol ochotný platiť nehorázne poplatky, ktoré požadovali. Kvôli jeho nedostatočnému statusu ako nemanželského dieťaťa, ho neustále šikanovali a tak nemal iný možnosť, ako to prijať všetkými spôsobmi. Nebolo nič, čo by s tým mohol robiť. Nie, ak chcel Feliciu. A to určite chcel. Ona bola viac ako dúfal, že nájde. Úprimne, stále bol ohromený, že sa s ním chcela stretnúť, po tom ako videla jeho pokrvnú líniu. Odkašlal si a zahľadel sa na jej sladkú tvár, pričom ignoroval blahosklonnosť a odsúdenie jej agenta.
„Mám len dve noci do týždňa voľné. Aj tie len na tri až štyri hodiny, ak nerátam cestu z kasární do bytu. Takže by ste bola so mnou len tých pár hodín do týždňa.“ Čo ju pravdepodobne potešilo. Väčšina patrónov vyžadovala omnoho viac od svojich spoločníčiek. Cítiac sa nepríjemne, poškriabal sa po krku.
„Ja..uhm.. mám zákaz vychádzania, takže nebudú žiadne celonočné návštevy, kým nie som voľný. Čo je len raz do roka a len na týždeň. Tohtoročnú som už mal, takže sa nemusíte obávať ďalších 12 mesiacov. Aj potom je šanca vyjednávať. Viem, že ste stále na univerzite a potrebujete aj voľné dni na účasť v škole a väčšinu nocí na študovanie. S tým nemám problém.“
Felicia sa zamračila nad tým, čo jej hovoril. Myslel to vážne? To bolo viac ako si kedy predstavovala. „To myslíte vážne?“
Prikývol.
Nemohla uveriť aké mala šťastie. Niečo zlé na ňom muselo byť. Jedna možná trhlina jej prišla na myseľ.
„A ako...“ prikrčila sa pri pomyslení na to, čo sa chcela opýtať. Ale vedela od matky a ostatných spoločníčiek a inštruktorov, že sa to musí opýtať predtým, ako by s tým súhlasila. Bol to primárny záujem všetkých samíc, ktoré mali túto profesiu. 10 % z nich je za rok zmrzačených a zabitých, čo by vysvetľovalo, prečo taký žiaduci muž ako on hľadá spoločníčku práve tu a nerokuje o nejakú ušľachtilú manželku. S hlbokým nádychom sa prinútila vypustiť trápnu otázku. „Aký výstredný a násilný ste pri sexe?“
Jeho oči zažiarili na červeno. „Nikdy som neublížil žene ani na bojisku i keď stála oproti mne ozbrojená a išla po mne. A v žiadnom prípade by som nežiadal po vás niečo, čo by vám bolo nepríjemné. Všetky detaily toho, prenechám na vás.“
„Naozaj?“
Viditeľne zhrbený, prikývol.
Poposadla si dopredu a snažila sa zistiť, či jej klame. Bolo to naozaj až veľmi dobré, aby to bola pravda. A nebolo to nič nezvyčajné, aby samec klamal len pre to, aby získal čo chcel. Poznala množstvo žien, ktoré sa dostali do hrôzostrašných situácii, s mužmi ktorí sa zdali byť úprimní a slušní, len aby zistili, že nakoniec neboli. „Úprimne musím povedať, že som zmätená. Ak je toto všetko čo chcete, bolo by výraznejšie lacné ak by ste navštívili nevestinec, než uzavreli zmluvu so mnou.“
Talyn sa naježil. „Mám dosť peňazí na to, aby som dokázal zmluvu s vami platiť a tiež aj vašu školu. Váš maklér preskúmal môj zadok aj účet až v subatomárnom rozsahu.“
„Nechcela som vás uraziť.“ Povedala rýchlo. „Len nechápem, prečo žiadate tak málo za tak veľa peňazí.“ A na to aký bol pohľadný a mladý. Do pekla s ich prísnymi pokrvnými zákonmi. Ktorá žena by ho nechcela zadarmo? So zmluvou alebo bez. Tento muž stál za odňatie slobody.
Pozrel sa na jej agenta predtým ako prehovoril. „Chcem družku, nie prostitútku.“
Stále však bola zmätená. Ak chcel práve toto, prečo nechce zmluvu na manželstvo? Ale to nebola jej starosť. On bol absolútne úžasný a slušný. Aj sladký. Nemohla chcieť lepšieho patróna. A bol určite lepší ako ten naposledy, čo sa snažil s ňou uzavrieť zmluvu.
Nemôžeš urobiť nič lepšie dievča. Vieš to. Bol to ten typ, ktorého si väčšina žien praje vziať. Mať ho za patróna...
Neslýchané.
„Tak dobre, teda.“ Felíciu zaplnila úzkosť, keď vedela čo bude nasledovať.
„Chceli by ste si ma prehliadnuť?“ Musela sa uhryznúť, aby sa nezačala smiať potom, ako sa začervenal. Nikdy nevidela nikoho, kto by sa tak veľmi červenal. Jeho karamelová pokožka doslova žiarila. A to ona bola v tejto miestnosti panna.
Ešte raz sa pozrel na strážcu a agenta a potriasol hlavou.
„Neurobím to pred nimi. Už som videl vaše fotky a i tak to nie je najdôležitejšia vec pre mňa.“
„Môžem vedieť čo to je?“
„Že si milá a jemná, presne ako na fotkách a v tvojom profile.“
Srdce sa jej zväčšilo nad jeho hanblivou odpoveďou. Natiahla sa cez stôl, dotkla sa jeho ruky a usmiala sa na neho. „Mohli by sme skúsiť štandardnú 6 mesačnú skúšku?“
Konečne jej úsmev opätoval. „To by sme mohli. Koľko času potrebuje na presťahovanie?“
„Kedy by ste chceli aby som začala?“
„To je na vás.  Mám plne zariadený byt peši vzdialený od vašej školy ako stanovovala zmluva. Všetko v byte je platené mnou. Nemusíte sa o nič starať.“
Bol tak nečakaný. Zriedkavo sladký.
Len dúfala, že taký aj ostane.
Prosím nebuď klamár. Mala plné zuby klamárskych bastardov v jej živote.
„Tak pozajtra?“
Prikývol.
Maklér prestúpil s e-tabletom v ruke. „Výborne. Všetky dokumenty mám už pripravené. Prečítajte si ich a podpíšte. Pošlem ich okamžite a ostatné je už na vás.“
Stále trošku nervózna, Felicia bola ohromená, že jej patrón nič nezjednával. Dokonca súhlasil s každou požiadavkou, ktorú si stanovila. Dokonca jej dal všetok denný čas, takže mohla pokračovať v škole... a aj týždenný servis.
Ani sa nebránil poskytnúť jej domov v blízkosti jej školy – čo bola jedna z najdrahších štvrtí v okolí Erisu. Malé štúdio stálo viac ako 4 000 kreditov na mesiac. Ale na tom záležalo, keďže si nemohla dovoliť žiť na internáte. Stáli skoro rovnako draho. Všetci ostatní patróni jej požiadavku okamžite zamietli. Podpísala zmluvu a čakala, kým si ju prečíta. Po tom ako ju podpísal, podal jej malú kartu.
„Je to adresa bytu a číslo na môj komunikátor. Ak mi dáš dve hodiny dopredu vedieť, môžeme sa tam stretnúť a uistiť sa, že sa tam dostaneš bez problémov. Je dostatočne strážená, takže tam budeš v bezpečí aj sama. Nevýhodou je, že aj keď som ich oboznámil s tým že prídeš, možno ťa nebudú chcieť vpustiť bez toho, aby som im potvrdil tvoju totožnosť a podpísal papier, kde ťa pridám na zoznam.“
To bol pekný bonus. Popravde, trochu sa bála žiť sama. Eris bolo hlavné mesto s 10 miliónmi Andarianov. Nech sa snažili autority akokoľvek, nebolo to nezvyčajné, aby sa osamelá žena stala obeťou dravcov. To bol jeden z dôvodov, prečo chcela bývať tak blízko pri škole.
„Tak sa vidíme o dva dni.“
„Dva dni.“ Zopakoval predtým ako sa postavil. „Teším sa.“
Keď sa blížil ku dverám, vstala. „Em, môžem sa opýtať jednu vec?“
„Iste.“
„Ako sa voláte?“
Placho sa na ňu usmial. „Talyn.“
Aké nádherné meno. Hodilo sa k nemu. „Ďakujem Talyn.“
Pokynul hlavou a vydal sa na odchod. Ohromená tým všetkým, Felicia nemohla uveriť, že mala také šťastie nájsť patróna, tak pekného a mladého. Takého, čo ju nechce vlastniť ako majetok a aby mu slúžila v jeho perverzných rozmaroch. Na rozdiel od toho posledného, ktorý ju takmer napadol priamo pred agentom a strážou. Keby nebolo ich, bola by roztrhaná v tejto malej miestnosti.
Vieš, že mu nemôžeš veriť. Muži klamú. To je matka vtĺkala do hlavy od narodenia.
Aj napriek tomu sa Talyn zdal úprimný.
Všetci tak vyzerajú dcéra. Až kým ti nevytrhnú srdce a nehodujú na ňom.
Odmietala dovoliť aby ju nakazil matkin jed. Hľadiac na kartu v ruke sa mračila, keď zbadala adresu bytu. S úžasom sa pozrela na agenta.
„Je to správne?“
„Brooksyn?“
Prikývla.
„Potom áno. Je to adresa, ktorú sme potvrdili. Vlastní celé horné poschodie budovy. Má dvadsať izieb s vnútorným bazénom a telocvičňu.“
Felicia bola z toho zdesená. „Dvadsať izieb? Vážne?“
„Áno. Je to doslova palácové.“
Najmä v Eris. Nikto nemá z pravidla také veľké byty. Až na kráľovskú rodinu.
Alebo Válečného Hauka.
„A on tam po celý čas žije?“
„Nie. Slúži v armáde. Vyžadujú aby žil v kasárňach. Má striktný zákaz vychádzok a ak ich dosť poruší, zbavia ho hodnosti.“
„A akú ma hodnosť?“ Zástupca veliteľa?
„Major.“
To ju zmiatlo ešte viac. Aj keď boli majorovia dobre platení, nie dosť aby mohli mať 20 izbový byt v blízkosti jej školy.
Musí mať kráľovskú krv. To bolo jediné logické vysvetlenie.
„Má manželku?“
Herun pokrútil hlavou. „Ani nie je zaviazaný so žiadnou ženou. Preverili sme to.“
Hlava sa jej točila od tých noviniek. „Čo je na ňom zlé potom?“
„je to nemanželský syn. Vyvrheľ. Je to bastard z otcovej strany, nikto ho dokonca ani neadoptoval.“
Auč. Niet divu, že Talyn bol ochotný platiť také peniaze. Nebola žiadna iné legálna cesta aby mal Andarionskú ženu po boku. Ak by si vzal ženu z inej planéty, ešte viac by ho to znížilo v rámci kasty. A to, vzhľadom k tomu ako nízko už stál, by bol výkon. Nezáležalo na tom akú vysokú má hodnosť alebo aká čistá je línia jeho matky. Žiadna rodina by nezasľúbila svoju dcéru so samcom bez otcovskej línie. A určite nie s takým, ktorého otec bol vyvrheľ, že si ho ani nikto z jeho otcovskej línie neadoptoval, aby ho ochránil. Aký zločin urobil jeho otec, že svojho syna vystavil až takej hanbe. Bastard ako ona presne vedela ako tvrdo vedia Andarioni trestať deti ako oni. Ale ona aspoň poznala otcovskú líniu, ktorú jej ponechal aj keď s matkou nikdy neboli zobratí. Ako polovičný bastard mala aspoň aké také šance na kariéru, on ako čistý bastard, to mal o dosť horšie. Nehovoriac o tom, že ako žena je automaticky zaradená do lepšej kasty ako on, keďže materská línia má vyššiu hodnotu v ich spoločnosti.
Bolelo ju srdce pre neho. Nasadila si kapucňu a zamierila do malej cely, kde bývala, zatiaľ čo sa učila za spoločníčku. Rozhliadla sa po malej sparťanskej izbe. Kým jej matka nesúhlasila s voľbou čo v živote robí, ona vedela, že to je jediný spôsob ako mohla chodiť do tak drahej školy bez toho, aby sa plazila za otcom pre peniaze. Alebo sa vydať do rodiny ako niekto s matriachárnou líniou, kde by aj jej matku trýznili za to, že bola bastardom. Jej matka sa ponúkla, že jej úvery si vezme na seba. Ale Felicia ju musela odmietnuť. Zdravie jej matky sa za posledné roky zhoršilo a nechcela matku stresovať ešte viac. Ani ju nútiť aby bola zadlžená alebo ponížená svadobným sprostredkovateľom. Jej matka si vytrpela dosť pokorenia za svoj život. Pokorenia, ktoré Felicia plne nechápala, až kým jej vlastný tréning nedal úplne nový rešpekt pre to, čím si jej matka musela prejsť pre jej otca. Jej matka musela byť zmyslov zbavená ako mladá andarioňanka. Felicia sa vždy prikrčila, keď si spomenula na tie neľudské inšpekcie a procesu na udelenie certifikátu, ktorý robila jej agentúra predtým, ako jej vôbec urobili profil na ich stránke. Trvalo to dobrý rok, kým ju prijali na “adopciu“. Akokoľvek bol jej tréning zlý, bolo to nič s hrubým, neznesiteľným mužom, s ktorým robila pohovor, ktorý chcel mladú spoločníčku a ktorá by sa predvádzala ako výstavný pes na vodítku. Najhoršie bolo, že jej čas vybrať si patróna sa krátil. Ak by Talyn čakal len jeden ďalší deň, kým by zjednal stretnutie, bola by nútená prijať ponuku Lorda Aruxa. Pri tom pomyslení sa prikrčila. Odmietol 80% jej požiadaviek a bol absolútne nezmyselne a urážlivo hrubý. Vďačná, že k tomu nedôjde sa rozhliadla po svojich jednoduchých veciach. Dva dni? Nepotrvá jej ani dve hodiny aby všetko pobalila. Ale za dva dni sa všetko zmení.
Všetko.
Zachvela sa ako ju udrela realita. Jedinú hodnotnú vec, ktorú vlastnila bolo jej panenstvo.
Ako náhle oň raz príde, už nebude mať žiadnu vyjednávaciu silu. Zavrela oči a modlila sa, že spravila správnu vec. Ak jej Talyn klamal, nebude o nič lepšia ako jej matka. Áno, má 6 mesačnú lehotu. Ale keď sa spolu prvý krát vyspia, degraduje sa na použitú šľapku. A keďže nemá žiadnu otcovskú líniu alebo postavenie, nebude to môcť použiť na zvýšenie jej postavenia. Zruinuje sa v očiach ich spoločnosti.
Bože, čo som to urobila?
„Takže... odmietla si ho alebo prijala?“ Felicia sa otočila za hlasom Glycie, ktorá stála medzi dverami. Vysoká, dobre stavaná a úžasná, pri ktorej sa vždy cítila ako škaredý slimák, keď sa s ňou porovnávala. Prešli spolu niekoľkými triedami a na adopciu boli uvedené v rovnaký deň. Kým Felicia mala len niekoľko stretnutí od kedy bola zaevidovaná, Glycie mala neuveriteľné množstvo mužov, ktorý ju chceli. Až tak veľa, že jej agentúra dala extra čas na vybratie si tých najbohatších z najlepších.
„Podpísala som.“
Glycie zalapala po dych a s chichotaním objala Feliciu.
„Oh, gratulujem zlatko. Aký bol?“
„Zdvorilý a mladý.“
S očami doširoka otvorenými, zakričala tú správu Glycia cez celú chodbu, aby to počuli aj ostatní. Bolo to niečo, čo sa robili vždy, ak si niektorá z nich našla svojho patróna. Fresca zatskala ako vošla do miestnosti s pomalou až vlečúcou sa chôdzou. Aj keď bola rovnako krásna ako Glycie, bola to totálna mrcha. Pre každého.
Hovorilo sa, že to bol dôvod prečo sa nedokázala udržať na najvyššom mieste v ich rebríčku... čo ju robilo ešte viac zahorklú a kúsavú.
„Prosím ťa, povedz mi, že si neuzavrela zmluvu s tým zvieraťom, čo práve odišiel.“
Felicia sa zamračila nad jej nepriateľstvom. „Prečo to o ňom vravíš?“
Pretočila oči a pozrela sa na Feliciu akoby bola mentálne zaostalá. „Ani ty nemôžeš byť tak blbá, aby si nevedela, kto to je.“
Urazená jej uštipačným tónom, zaváhala. „Je majorom v armáde.“
„A tiež je už po roky šampiónom v Otvorenej Zoftiq lige. Zabil už neviem ani koľko mužov v ringu. Brutálne.“ Jej oči ešte viac potemneli a naplnili sa hnevom. „Keď povolili, aby tento nemilosrdný bastard bojoval aj v Legitímnej lige, čo nemali nikdy urobiť, zanechal môjho bratranca s trvalým krvácaním, poškodeným ramenom a takmer ho zabil. Bratranec povedal, že bol ako odpútaný zúrivý pes. Za celé roky čo bojoval, nikdy nevidel horšie zviera. Nie je žiaden bojovník, ktorého by sa viac obávali ako Talyna Batura. A ty si to s ním podpísala? Si normálna?“
„Má pravdu.“ Povedala Rynara ako sa k nim pripojila. „Bola som jeho prvá voľbe na spoločníčku, ale nestretla som sa s ním. Odmietla som to hneď ako som uvidela jeho meno na žiadosti. Posledná vec, ktorú by som chcela, by bolo byť s ním v jednej miestnosti. S niekým takým násilným a chladnokrvným. Vydaná mu na milosť. Už len myšlienka na to, mi robí zimomriavky.“ Otriasla sa na znak ilustrácie.
Frersca súhlasne prikývla. „Počula som, že je tak obrovský, že jeho minulé milenky skončili na polovicu. Niekoľkým spôsobil, že už nemôžu mať deti.“
„Ja som počula, že má zákaz vstupu do nevestincov za jeho perverzné násilie.“ Rynara poklepala Feliciu po ramene. „Ty chúďa. Mala si si o ňom spraviť lepší výskum, predtým ako si ho prijala.“
So súcitným pohľadom v očiach sa Glycie kusla do pery. „Možno z toho môžeš vycúvať?“
„Práve som to podpísala.“ Feliciino dýchanie bolo prerývané, ako si stále dookola prehrávala, čo práve počula o Talynových nedostatkoch.
 Čo som to urobila?
Ak len štvrtina z toho čo povedali bola pravda, bude do týždňa zmrzačená.
Alebo mŕtva.
Bolel ju žalúdok, ako sa snažila prísť na to, ako to ukončiť. Ospravedlnila sa a vybrala sa za svojim agentom. Bol vo svojej pracovni za počítačom so škodoradostným úškrnom.
„Herun?“
Vzhliadol na ňu so zdvihnutým obočím. „To už si aj stratila adresu?“
„Nie...no..“ Felicia zaváhala. „Už ste odoslali formuláre?“
„Samozrejme. Povedal som ti, že to spravím.“
„Môžeme to odvolať?“
Jeho obočie vystrelilo nahor. „Prečo by si to chcela urobiť?“
„Práve som zistila niekoľko vecí o majorovi, ktoré som predtým nevedela.“
Povzdychol a pokrútil hlavou. „Už je to hotové. Úprimne, neviem na čo si máš sťažovať. Nikto iný by nezaplatil za teba tak veľa alebo by bol tak ústretový k tvojim výstredným požiadavkám. Nie je to tak, že by si tu bola najkrajšia zo všetkých. Sotva si sa dostala do druhej ligy našich ponúk. Čo sa toho týka, mal som strach, či vôbec získame naspäť peniaze, ktoré sme vložili do tvojho tréningu. Namiesto sťažovania, mala by si byť sakramentsky vďačná, že mu nevadí tvoj status a prehliada ho.“
Začervenala sa nad jeho nepotrebnými a krutými pripomienkami.
Herun sa od nej otočil. „Teraz, ak ti to neprekáža, mám ďalšie kontrakty, ktoré musím riešiť.“
Zahanbená a ponížená mu chcela na oplátku povedať niečo chytré. Ale pravdu, ktorú hovoril sa jej zarezala až do kostí. Nemohla myslieť na nič iné, len že mal Herun pravdu.
Nikto iný by ju nechcel.
„Si príliš malá. Príliš svalnatá. A pozri na tie kučeravé štice vlasov.. Neviem ako s teba urobíme niekoho reprezentatívneho.“ Stále mohla vidieť ten úškrn u vizážistky, keď hodnotila jej atribúty. Jediný dôvod prečo jej neostrihali vlasy bol fakt, že sa báli, aby neboli ešte viac strapaté pri takom krátkom zostrihu. Úplne zlomená sa vrátila naspäť do svojej izby a preklínala sa pri každom kroku.
Čo som to urobila?
Poslala sa do pekla.

Bola dcérou jej matky. Prijatá pohľadným klamárom. Videla na ňom čo chcela vidieť, a neurobila si žiadny prieskum. Teraz za to zaplatí. A ak mala veriť ostatným, zaplatí za to svojím životom.

17 komentářů:

  1. ale ale, to vypadá opravdu pěkně! Díky

    OdpovědětVymazat
  2. Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  3. Moc děkuji za kapitolu.Katka

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za další úžasnou kapitolu.��

    OdpovědětVymazat
  5. Vdaka za preklad a korektúru, a teším sa na pokračovanie:-)

    OdpovědětVymazat
  6. Dakujem za pokracovanie, skvely preklad a korekciu. Tesim sa na pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  7. Dakujem za kapitolu a tesim sa na ďalšiu:)

    OdpovědětVymazat
  8. Super !!! Díky moc za překlad a korekci další kapitoly !!!!

    OdpovědětVymazat
  9. Díky. Super kapitola��.

    OdpovědětVymazat
  10. Dekuji za preklad :D uz se tesim na dalsi kapitolu :D

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem veľmi pekne za preklad:)

    OdpovědětVymazat