pátek 14. října 2016

Vzezření - Kapitola 12



Kody ťažko dýchala, keď pocítila, ako ju opúšťajú Nickove spomienky a kým si neuvedomila, že je opäť v Menyarinom obchode a v jeho náručí. S trhaným nádychom si uvedomila, prečo sa cítila byť tak spojená s nim. „Moja matka je znovuzrodená Bathymaas.“ zašepkala.
Caleb prikývol. „Ona je prázdna škrupina. Keď stretla tvojho otca, dal jej srdce, ktoré jej chýbalo a skompletizoval ju. Ktorý pripustil, aby si sa narodila ako jej dokončený celok... jej časť, ktorou bola Rubati. To je to, čo ťa robí kotvou pre Malachaia. Dokonca aj keď je na tom takto, cíti kým a čím naozaj si.“

Kody položila ruku Nickovi na tvár. „Rozumieš mi?“
Nick pomaly zažmurkal než prikývol. Stále vo svojej Malachaiskej forme, pomaly ich spustil na podlahu a postavil ju na nohy.
„Lepšie?“
„Mám svoje schopnosti... na chvíľu. Takže si myslím, že odpoveď je áno.“ Potom prižmúril oči na Jadena.
„Ale nevysvetlil si, čo s tým mali spoločné Grim a Laguerre.“
„To ich dcéra nadrogovala Monakribosa.“ Povedal Jaden ticho. „Asi netreba pripomínať, že z toho trocha zošalel.“
„A máš dieru vo svojej pamäti, Nick.“ Xev skĺzol pohľadom k svojmu otcovi. „Nie toho Malachaia pred tebou, ktorý by vedel, čo sa stalo Monakribosovi.“
Zamračil sa. „Áno. Máš pravdu. Poznám osudy všetkých z nich. Ale jeho mi chýba.“
Xev prikývol. „Pretože môj otec a jeho priatelia odtrhli Monakribosa od seba.“
Jaden vyprskol. „Nemal som s tým nič spoločné. Ak si spomínaš, bol som proti, pretože som nevedel, čo Monakribosova smrť urobí s Jaredom. Ja som bol ten, kto riskoval všetko, aby ho priviedol späť!“
„Tak si bol.“
Nick pocítil, ako jeho sila opäť slabne, keď ho zachvátil strach.
To malo nad sebou veľký nápis katastrofa. „Priviesť ho späť, ako?“
Jaden si ťažko vzdychol. „Nový Malachai - Jeros - vyskočil z Monakribosovej krvi, v podstate rovnakým spôsobom ako Bathymaas z Rubatinej. Naivne som si myslel, že bude rovnaký ako bola ona. Nevinný a nevedomý. Neškodný.“
„Človeče, všetci boli prekvapení.“ povedal Caleb sarkasticky.
Xev sa horko zasmial. „To je pravda. Vrátil sa so všetkou tou naštvanosťou a chcel pomstu. Jeho prvým krokom bolo vystopovať dcéru Grima a Laguerre a nechutne sa im na nej pomstiť.“
Nick si vedel predstaviť, kam to smerovalo. „Takže ho zabili znova.“
„Som si istý, že chceli.“ povedal Xev. „Ale nie. Nesmeli. Tak ho prekliali, aby zomrel rukou vlastného syna. To je tá časť, veď vieš, ktorá teraz padla na teba.“
Caleb mu zasalutoval. „A tak, keď sa narodil Jerosov syn Evander a zabil Jerosa, uvedomil si, že jedného dňa to isté urobí jeho syn jemu, Evander sa rozhodol, že najlepší spôsob pomsty za toto šťavnaté prekliatie bude zajatie tých dvoch bytostí, ktoré prekliali jeho rodokmeň a aby sa podriadili jemu a jeho potomstvu po celú večnosť. Ešte lepšie bolo, keď sa rozhodol využiť ich schopnosti k nakŕmeniu svojich vlastných a urobil z nich svojich generálov, aby slúžili jemu a jeho armáde.“
„No, to vysvetľuje Grimov škaredý postoj voči mne.“ Bývalý boh smrti bol teraz úplne závislý od vôle Malachaia pre jeho povinnosti. No, Nick bude mať trocha zľutovania nad ním. „Keď sme sa prvýkrát stretli, povedal mi, že bol anjelom smrti.“
Caleb si odfrkol. „V určitom zmysle slova, bol. Dokonca aj ako boh, nepatril k hlavnému božstvu, ale skôr bol doprovod svojho druhu. V priebehu storočí, potom, čo jeho poníženie z toho, čo mu Evander urobil, opadlo, si uvedomil, že je pre neho lepšie vystupovať pod malachaiským práporom. Napriek tomu, rola poníženého bola vždy trocha na obtiaž.“
Nick bol konečne dostatočne pod kontrolou, aby sa vrátil do svojho ľudského tela. „A naštval som ho ešte viac, keď som ním opovrhoval.“„
„Hej, to si urobil.“ Povedal Caleb útočne. „Ale nasierať ľudí je to, čo ty vieš najlepšie, Gautier.“
„Vďaka.“
„To je v poriadku. To je to, čo aj ja viem najlepšie. Preto sme spolu.“
Nick si odfrkol, pretože vedel, že má Caleb pravdu. A aj napriek tomu sa jeho hlava spamätávala z informačného preťaženia, ako sa to všetko snažil usporiadať. „Existuje nejaký spôsob, ako sa vrátiť a pomôcť Charity a ostatným? Nie som rád, že som ju opustil, keď je zranená.“
Sympatie zatemnili Jadenové divné oči. „To nie je tvoja bitka, dieťa. Je mi to ľúto.“
„Ak zmeníš to, čo sa stane... ak zistíme, čo zlé sa stalo, už to tak či tak nebude jej svet.“
Nick uvažoval o Xevových slovách. „Celú dobu sme sa snažili zastaviť Ambrosa.“
Xev prikývol. „A nebol to Ambrose. Celú tu dobu si mal pravdu. Ty nie si ten problém.“
„Ale necítim sa omnoho lepšie, keď viem, že je to moje dieťa.“
Jaden stuhol pri tých slovách. Príliš neskoro si uvedomil, že jeho synom neušla jeho nedobrovoľná reakcia.
Vymenili si tichý trpký pohľad vzájomného súrodeneckého odporu k ich otcovi. Hoci bol Nick rád, že ich videl tento krát spolupracovať, nenávidel, že to bola nenávisť k ich otcovi, ktorá ich spájala a dávala im spoločný základ.
Kody si odkašľala v snahe odvrátiť ich pozornosť. „Naučili ste sa ešte niečo iné z budúcnosti?“
„Naučili je trocha pritiahnuté za vlasy, ale stretli sme Kyrianovu dcéru. A Simine dve deti.“
V Kodyiných očiach sa zaleskli slzy. „Oh môj Bože! Boli tam Lucy a Amara!“ Vydýchla. „Boli nažive?“
Dobre, to bolo rovnako šokujúce ako ich počiatočné zistenie. „Ty si o nich vedela?“
Plačúc ešte viac, prikývla. „Nikdy som sa ti o nich nezmienila, pretože som predpokladala, že sú dávno mŕtvi. Takže nebol dôvod.“ Vypustila zo seba ostrý, hysterický smiech. „Nemôžem uveriť, že prežili útok! Som tak šťastná, že sa dostali von.“
„A vedela si, že sa Lucien spojí s mojou dcérou?“
Jej slzy okamžite nahradil šok. Všetci zamrzli v jednom ostrom ohromenom očakávaní.
„To vážne?“
Prikývol.
Smejúc sa a poťahujúc nosom si pretrela oči. „No, pretože som netušila, že máš dcéru, nie, nevedela som to.“
„Vieš, kto je ich otec?“ spýtal sa Caleb.
Prikývla.
„Mohla by si sa o to podeliť?“
Zahryzla si do pery a roztomilo si utrela oči do rukáva, než si odkašľala. „Vzhľadom k tomu, kto sú a spôsob, akým sa dajú dohromady, myslím, že zdieľanie toho s prítomnou spoločnosťou bude veľmi zlý nápad... že toto poznanie by mohlo zmeniť svet. Pretože som si istá, že ak by ste vedeli to, čo ja, jeden z vás by urobil niečo, aby to zastavil.“
„Kody-”
„Ver mi, Nick. Viem, čo by si mohol urobiť.“
Mohol by namietať, ale ona to vedela lepšie ako ktokoľvek iný. „Dobre. Vzdávam sa tvojmu nadradenému zdravému rozumu.“
Ale to nezmiernilo jeho bolesť v hrudi. Obrátil sa k Xevovi. „Cítim, že musíme niečo urobiť. Nechali sme ich pod paľbou. Charity bola zranená. Nemôžeme im poslať nejakú pomoc?“
So smutnými očami Jaden pokrútil hlavou. „Je mi to ľúto. Takto to nefunguje. Ich budúcnosť je ich vlastná.“
„To sa nezdá správne.“
Jeden sa pozrel na každého zo svojich synov. „Život nie je o tom, byť fér. Je o výcvikovom prežití. Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“
Caleb si znechutene povzdychol. „Existujú ľudia, ktorý by sa nikdy nemali rozmnožovať.“
„Veru, brat môj. Spievaš do zboru.“ Xev s ním urobil nejaké podivné gesto ruky, zrejme nejaký démoni ekvivalent pästi v ruke.
„Takže, kapitáni?“ Nick sa opýtal napodobením Bonesa McCoya zo Star Treku.
„Ako môžeme opraviť časopriestorové kontinuum?“
„Ambrose povedal, že Oko z Ananke bol ten kľúč.“ Kody ukázala na miesto, kde ho Nick nechal na podlahe. „Mali by sme začať tam.“
„Vau!“ Jaden zastúpil Nickovi cestu. „Čo presne ti ten Malachai povedal?“
„Že to všetko poserie a aby som sa ho pokúsil zastaviť. Povedal mi, aby som používal Oko ako môjho sprievodcu a robil všetko tak, ako sa to malo stať, aby sa už nič viac neposralo.“
Caleb skrivil pery. „Ah, poznám ten pocit.“
„Hej.“ vydýchol Xev. „Robí sa mi zle od žalúdka.“
Nick povytiahol obočie. „Čo? Zasväť nás.“
„Vie niečo dôležité, Nick, čo nepovedal.“ Caleb vystrúhal na Xeva výraz absolútneho opovrhnutia.
„Pamätáš si tú bitku, do ktorej sme vošli, kde nám pohodlne zabudol povedať, že tam naše sily nebudú fungovať?“
„A kde boli naši nepriatelia dvakrát tak silní? Áno, pamätám. Ešte stále odvtedy krívam.“
„Tak to vidíš, Nick. Zapamätaj si to do budúcna ako varovanie.“
Jaden venoval obom svojim deťom pobavený iritujúci pohľad. „Rozmýšľam, ako to najlepšie vysvetliť, keďže vy dvaja pomocníci ste zabudli tomuto dieťaťu povedať, čo Oko bolo.“
„Je to kameň osudu.“
Prevrátil na Caleba oči. „Je to viac, ako kameň osudu.“ Nahnevane sa nadýchol, potom prešiel k Oku a zdvihol ho. „Nick? Vieš, kto je Ananke?“
„Prvotná bohyňa osudu. Zhruba rovnako ako Tiamet.“
Táto odpoveď sa očividne Jadenovi nepáčila, súdiac podľa grimasy, ktorú urobil. Bolo to príjemne zistenie, že jeho hlúposť neobťažovala a neurážala len jeho matku a učiteľov.
Jaden položil Oko dole na rozbitú policu. „Ananke je nátlak. Ona je bohyňa nevyhnutnosti.“
Ďalšie tri kamene položil vedľa Oka. „Premýšľaj o nej ako o pevnom bode.“
„On vie, čo sú základné body.“ Zavrčal Xev pomedzi zuby. „On nie je...“ Pozrel na Nicka. „No dobre, možno je idiot, ale je vysoko inteligentný a vysoko fungujúci blbec.“
„Vďaka. Prosím, nepokúšaj sa mi podvihnúť ego. Nemôžem si dovoliť terapiu.“
Jaden si odkašľal, aby získal ich pozornosť. „Znova, nie je to len základný bod. Ona je beztvárna, neviditeľná sila, ktorá ťa ťahá k tvojej nevyhnutnosti.“
„Takže ona je ako gravitácia pre osud.“
„Presne tak. Drží časovú postupnosť pohromade. Velí chaosu.“
„Ale...“ Nick sa zarazil, keď uvažoval o tom, čo Jaden povedal. „Gravitácia ma únikové frekvencie.“
„A tak isto aj Ananke.“
Nickovi padla sánka. „Hovoríš to, čo si myslím? Alebo počujem to, čo chcem, pretože tomu chcem veriť?“
„So správnym použitím sily a protiváhy, aj základný bod môže byť zmenený. Všetko a mám na mysli naozaj všetko, čo je predmetom slobodnej vôle. Ale posúvať základný bod môže mať zničujúce, nepredstaviteľné následky.“
„Rovnako ako rozpliesť štruktúru vesmíru.“ Povedala Kody za ním. „To je to, pred čím chránia zeitjägers.“
„Má pravdu.“
„Hej, ja to nechcem urobiť. Raz som odmotal svoju obliečku. Zadok ma ešte stále páli od bitky, ktorú mi dala mama. To ma naučilo nechať veci na pokoji.“
Xev si pritisol ruku na hlavu a zastonal. „Tiráda bokom... mne to pripadá, akoby Ambrose došiel k tomuto záveru a pokašľal niečo, čo nemohol napraviť.“
„Možno že nám dal Cypriana?“ poškrabal sa Caleb na brade.
„Alebo, možno tam bol Cyprian vždy.“ Jaden trhol bradou ku Kody. „Zamysli sa nad tým, čo je Arel. Čo robia.“
Kody sa na neho zamračila. „Sledovali a zaznamenávali históriu ľudstva.“
„A ďalej?“
„Sú to sily, ktoré obhajujú a vykonávajú spravodlivosť.“
Jaden prikývol a drvil si ruku, akoby sa všetci mali udržať pospolu, ale Nick mal pocit, akoby vyšiel z koľají, keď sa objavila Kody.
Potom, čo si uvedomil, že sa všetci potkýnajú v lese a narážajú do stromov, vrátane Caleba a Xeva, ktorý mu ukazoval veľmi sprosté gestá a vydával zvuky najvyššieho podráždenia, až potom sa pridal k nim. „Sraoshaove pôvodné poslanie ako Arel, bolo dať veci do pohybu pre danú históriu, ktorú mal na starosti, aby sa zabezpečilo, že sa hýbe správnym smerom a v správny čas. Tiež bol sudcom mŕtvych a jedným z hlavných bojovníkov, ktorí zaháňali démonov násilia a hnevu, ktorí lovili ľudstvo.“
„A z toho dôvodu ma prevažne zbožňuje a klania sa mi.“ zamrmlal Caleb.
Jaden si ich nevšímal, keď použil svoje schopnosti, aby zdvihol kamene tak, že sa vznášali okolo Oka. „Predpokladali sme, že Ambrose zlyhal. Ale čo ak to tak nebolo? Čo keď sa mu to podarilo?“
Položil kamene dole do rôznych polôh a potom sa na ne pozrel.
„Sraosha by bláznil.“ vydýchla Kody. „Pretože by bol zmarený rozkaz.“
Jaden prikývol. „Obzvlášť, ak by existoval ďalší Malachai a Ambrose našiel spôsob, ako zlomiť tú kliatbu.“
„Špekuluješ.“
Jaden sa pozrel na Xeva a pokrčil ramenami. „Áno, špekulujem. Ale napadá ťa niečo lepšie?“
„Práve teraz nemáme dosť dôkazov na akýkoľvek druh záverov.“
„To je pravda.“
„Ale páči sa mi, akým smerom sa jeho hlava uberá.“ Nick si zahryzol do pery, keď mu v mysli vírili tieto možnosti. Prvýkrát mu to dávalo nádej. „V jeho verzii nie som ten kretén, ktorý ničí svet.“
„Nie, je to tvoj syn.“
Prevrátil oči na Caleba. „Postav sa do kúta, kým sa nenaučíš myslieť viac pozitívne. Budeš potrebovať upraviť svoj postoj, pán Daeve!“
„Môj postoj je v poriadku. To, čo potrebujem, je zmena životného prostredia, kde nie som zavretý v chatrči s oslom“ - odsekol a významne sa pozrel najskôr na Jadena, potom na Nicka – „a vredom.“
Nick sa zamračil na Xeva. „Prečo sa usmievaš?“
„Užívam si to, že ma vyradil zo svojho zoznamu nenávidených.“
„Takže...“ Kody prehovorila najdiplomatickejším tónom, aby si získala ich pozornosť.
„Môžeme použiť Oko, aby sme resetovali budúcnosť, tak ako to chcel Ambrose?“
„Viete... to je to, čo ma najviac mätie. Oko v skutočnosti nepracuje týmto spôsobom a Ambrose to musel vedieť. Som si istý, že Nick už okúsil niektoré z jeho vedľajších účinkov.“
„Hovoríš o mojom duchovnom smerovaní?“
Prikývol. „Takže si s ním už komunikoval?“
„Ó, áno. A vôbec sa mi to nepáči. Je to ako snívanie s otvorenými očami.“
„Áno, ale nie sú to sny. Sú to dôležité informácie, ktoré sa priamo týkajú záležitostí, ktorým sa snažíš porozumieť. Dôvod, prečo sa to volá Oko z Ananke je, že to ukazuje, prečo sú veci alebo osoby.“
Nick sa cítil tak hlúpo, keď to konečne pochopil. „To neukazuje budúcnosť.“
„Môže, ale ukazuje minulosť. Súčasnosť alebo čo považuje za potrebné, aby si porozumel.“
Kody si prekrížila ruky na prsiach, keď z diaľky študovala Oko. „Máš pravdu. Nedáva to zmysel, že by nás pre to Ambrose poslal, vzhľadom k tomu, že toto je to, čo to robí.“
„A ukazuje to všetky budúcnosti.“ zamrmlal Nick. „Čím skutočne pohŕdam. Je to, ako mať mamu na steroidoch... Nerob to, Nick... Mal som na strednej kamaráta, ktorý to urobil. A ja ti hovorím, mohol by si padnúť a zodrať si koleno. Niečo si zlomiť. Oškrieť sa a dostať otravu krvi. Rakovinu alebo besnotu a zomrieť!“ Vysmievanie zakončil hlbokým hlasom. „Vždy išla do najmorbídnejšieho a najstrašnejšieho záveru, aký si možno predstaviť.“ Trhol bradou. „Takže som to naozaj nepotreboval. Jednu takú už mám od narodenia, ktorá chodí okolo mňa a robí to stále.“
Caleb sa zasmial. „Cherise by ťa zabila, keby počula, ako o nej hovoríš.“
„Pravdepodobne áno, ale je to pravda.“
„Vieš o jednej veci, ktorú to nemôže urobiť, a to je klamať.“
Nick sa obrátil späť k Jadenovi. „Môžeš to zopakovať?“
„Premýšľam... na rozdiel od človeka alebo pamäte, ktoré môžu byť zdeformované časom a emóciami. Nevymýšľa a neklame. Nikdy sa to nemýli a neprekrúca udalosti. Vždy je to chladné a dáva len neprikrášlenú pravdu. To čo vidíš sa stalo, alebo sa stane. Tvoja mala tiráda na tvoju matku ma prinútila premýšľať. Naše spomienky sú vždy chybné. Sú poznamenané našimi emóciami a vnemami. Filtrujeme všetko, čo si berieme z našich skúseností. Myslím, že si to sám povedal pred niekoľkými minútami. Povedal som, čo si myslel, že som povedal alebo si počul, čo si chcel, aby som povedal? To nerobí zo mňa klamára ani z teba hlupáka. Je to len ľudská prirodzenosť. Ľudia vidia, čo chcú vidieť a počujú, čo potrebujú alebo chcú počuť. Oko to nerobí.“
„Ambrose chcel, aby si vedel pravdu, nech je to čokoľvek.“ Kody sa stretla s Nickovým pohľadom. „Myslím, že niekto iný ako Ambrose manipuluje s časovou osou.“
Caleb zanadával. „To je to, čo priviedlo našich škaredých priateľov. Hľadajú toho, kto to urobil. A oni si mysleli, že to bol Nick kvôli Ambrosovi.“
Kody prikývla. „Ale zatiaľ, čo on neoprávnene manipuloval s časovou postupnosťou, nebol to dosť vážny problém k zaručeniu trestu.“
„Išli po skutočnom páchateľovi, nech je to ktokoľvek.“
„Hej.“ Zakryla si ústa rukou, akoby jej prišlo nevoľno, presne tak, ako sa zrazu cítil Nick. „Čím sa to zaoberáme?“
„Stále tým istým, čím sme sa zaoberali. Koncom sveta. Len už vieme, ako to zastaviť.“
Nick sa prechádzal po rozbitých zvyškoch Menyarinho obchodu. „Chcem tým povedať, poobzerajte sa po tomto mieste. Ak mohli prísť sem a urobiť toto Mennie... ako ich zastavíme?“
Caleb sa pozrel na Xeva. „Ideš hore.“
„Ja nie... Kody.“
„Idem na to.“ Pristúpila k Nickovi a objala ho okolo pása. „Dýchaj zhlboka a sústreď sa. Psst...“
Nicka sa zmocnil jeho obvyklý nával paniky. Otvoril oči a chcel Kody povedať, že tam nebola- že to nevidela, ale našťastie sa zastavil skôr, než bol tak hlúpy a necitlivý.
Ona to nie len že videla. Ona tam umrela so svojou rodinou. A to bolo pre neho ešte horšie. Dych sa mu zmenil na trhaný.
„Pozor na semená, ktoré sú zasadené a to aj tie na poliach pod ľadom. Pretože tí z nás, ktorí kladú s necitlivými rukami, by nám mohli veľmi dobre ukázať ako byť tými nášho konečného zničenia.“
Nick zažmurkal pri Jadenových slovách. „Pardon?“
„Je to niečo, čo hovorievala Bathymaas.“ Calebov hlas bol napätý, keď prehovoril. „Tieto slová boli často vytesané do stien v jej chrámoch, ako pripomienka k používaniu sebaovládania a dobrého úsudku v každom prípade. Čo dnes zasadíš, budeš zajtra žať. Vždy, keď privedieš zlo do svojho života alebo urobíš zle iným, vesmír ho vypľuje s pomstou späť na teba.“
A ak Nick nebol ešte dosť v koncoch, dve sekundy potom, čo Caleb dohovoril, niečo narazilo do predných dverí tak tvrdo, že všetko zarinčalo.

Horšie však bolo, že pod dverami pretekala krv a hromadila sa mu okolo nôh...

5 komentářů:

  1. děkuji moc za další kapitolu

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  4. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat