pondělí 17. října 2016

Vzezření - Kapitola 13



„Halooooooo? Akra-Menyara Cam lady, veľmi dobrá bohyňa, si tam? Prečo nechávaš všetky tie škaredé zlé bytosti krúžiť pred tvojimi dverami? Môže Simi nejaké zjesť? Pretože ti zaháňajú zákazníkov a trocha strašia turistov. Podľa môjho názoru, je to služba verejnosti, dovoliť Simi ich zjesť. Halo? Akra-Mennie? Si tam? Počuješ ma?“

Nick sa nervózne zasmial a skoro spadol od úľavy pri zvuku Siminho spevavého hlasu, keď zabúchala na dvere s takou silou, až sa zavlnili závesy. Bol zázrak, že ich nezahubila.
Dopekla, tento démon bol tak silný napriek tomu, aký bol chudý. Mohla by fungovať ako demolačná jednotka. Kody išla ku dverám, aby ju vpustila dnu, zatiaľ, čo si dávala pozor, aby nestúpla do krvavého neporiadku, ktorý po sebe zanechala po príchode Simi.
Opatrne otvorila dvere až potom, čo sa najskôr poobzerala po okolí, aby sa ubezpečila, že sú všetci ostatný démoni preč.
Alebo zjedený.
Aj keď úprimne povedané, Simi obvykle najskôr požiadala o povolenie, než sa pustila do jedenia vecí, ktoré mohli hovoriť.
„Si to ty, však?“ spýtala sa Kody.
„No, radšej by nemal byť nikto, kto predstiera, že je Simi, inak si bude musieť Simi zohnať barbecue omáčku a zjesť mu hlavu, pretože nikto iný nebude spať v mojej posteli alebo nepôjde von a nebude sa držať môjho akriho namiesto mňa a tváriť sa, že je ja. Simi nejedná s podvodníkmi ako v bavlnke. Ani sa s nimi nedelí, ak nie je nútená proti svojej vôli a za hlasitých sťažností. Môžete sa opýtať môjho akriho a on vám povie, že je to pravda. Neviem, čo si počula, akra-Kody, ale bola si veľmi zle informovaná, ak si myslíš niečo iné.“
Ach áno, toto bol určite ten rozkošný gotický démon, ktorého Nick tak dobre poznal. Vysoká meter osemdesiat, v pruhovaných legínach, fialovom korzete a v krátkej čiernej Tu-Tu sukni. Čierne vlasy mala stiahnuté do dvoch vrkočov, ktoré sa jej krútili tesne nad ušami. Tašku v tvare rakvy mala prehodenú cez plece a na krku mala krištáľový upírsko-netopierí obojok.
Simi si pretiahla boky a hlavu, zamračila sa, našpúlila pery a potom sa na nich znova zamračila. „Dobre, čo sa tu stalo, že všetci vyzeráte tak smutne a podráždene? Party? Bomba? Bombová party? Niekto bol príliš nadšený alebo démon chaosu dostal amok a urobil toto všetko?“
Potom uvidela niektoré vnútornosti na zemi a zohla sa ku Calebovi. „Oh, nie! Nie, ty nie! Ty si urobil hody a nepozval Simi, hanbi sa akri-Caleb! Ty lakomý démonsky chlapec! Za to budeš vyškrtnutý zo Siminho vianočného zoznamu! Žiadne rukavice na pečenie pre teba! Zlý, zlý démon, zlý!“
Caleb sa zasmial. „Neboli tu žiadne hody, Simi. Prisahám. Dorazili sme až potom. Ale tým nemyslím, že po hodoch. Po boji, pri ktorom vznikol tento neporiadok. Neprišla si o nič, okrem bitky.“
„Oh, dobre.“ Rozkošne sa zasmiala. „Tak potom ťa dám späť na môj šťastný zoznam rukavicu si zaslúžiacich kvalitných démonov.“ Mávla na Jadena. „Ahoj akri-démonsky-obchodník-božkí-muž! Je to dlhá, dlhá doba, čo som ťa videla naposledy.“
„Ahoj, Simi. Stále chodíš von s tým porazencom s doskou na surfovanie?“
Zalapala po dychu. „Akri-Savitar je najlepší. On robí najlepšiu diamantovú barbecue omáčku na tejto strane Sunken City[1]. Mal by si to niekedy skúsiť.“
„No, myslím, že odolám. Viac sa mi páči, keď nemám vnútornosti v ohni. Ale ďakujem za ponuku.“
Vzdychla a potľapkala si po kabelke v tvare rakvy. „Tvoja smola, akri-Jay-Jay. Simi ti povedala, že jej vnútornosti podporujú všetky chute a môže zabíjať tých, ktorí sa ti nepáčia.“ Našpúlila pery a rozhliadla sa po obchode. „Takže, kde je akra-Mennie? Sľúbila Simi nejaké nové trblietky!“ Na Siminom nadšení a šťastí z tých najjednoduchších vecí bolo nákazlivé a spôsobovalo jej okoliu radosť. Aspoň za predpokladu, že ste vy, alebo vaše vnútornosti neboli na jej jedálničku.
„Nevieme.“ Nick ukázal na neporiadok. „Už to tu vyzeralo takto, keď sme prišli.“
„Uhm, ľudia.“ Xev sa odmlčal, keď sa presúval k dverám. „Uvedomil si niekto, že démoni, ktorých Simi zabila sú stále vonku, krvácajú a nie sú samočistiaci tak, ako to máme radi?“
„Čo to má znamenať?“ spýtal sa Nick.
„Že prešli do tejto oblasti a majú svoje vlastné hmotné telo.“ Caleb zbledol.
„A Xev má pravdu. Nemáme radi, keď sa to stane.“ Kody zbledla ešte viac, ako Caleb - čo bolo veľmi pôsobivé, keďže jej pleť bola tmavšia.
„Prečo?“
Bol to Jaden, čo mu odpovedal. „Je to úplne nová úroveň pomočím-si-nohavice zla. Sú silnejší. Drzejší. A keď ich zabiješ, riskuješ trest odňatia slobody, pretože za sebou zanechávaš telá ako dôkaz pre orgány, ktoré ich môžu použiť pre obvinenie z vraždy.“
Nickovi sa po týchto slovách scvrkol žalúdok.
„To je dôvod, prečo išiel tvoj otec do väzenia za zabitie. Ako si raz tak výrečne povedal Bubbovi, nikto ti nezožerie tu starú on-bol-démon-ktorý-musel-byť-zabitý-vaša-ctihodnosť námietku.“
Caleb vtiahol telo do obchodu a použil svoje schopnosti, aby vyčistil chodník.
„Tieto skupiny sú známe tým, že nás odhaľujú a kvôli tomu po nás idú ľudia už po celé stáročia.“
„Áno.“ Jaden sa posunul dopredu aby preskúmal telo. „Už zrovnali celé dediny. Doba temna bola mrcha... alebo veľa zábavy, záleží na uhle pohľadu.“
Caleb venoval otcovi nespokojný pohľad.
Jaden sa uškrnul. „Prosím. Akoby si si nikdy neopekal maršmalov nad mŕtvolami svojich nepriateľov. Zabudol si, videl som ťa... nie počkať, to boli ich mozgy, ktoré si si opekal, alebo neboli?“
„Ich srdcia, v skutočnosti.“ Zamrmlal si Xev popod fúzy. „Potom ich jedol.“
Nick sa začal dusiť, keď hodil na Kody znepokojený vypúlený pohľad. Poznámka pre seba, už nikdy nenaštvať Caleba.
Komicky sa na neho uškrnula, ale nevyjadrila sa k tomu.
„Keď už hovoríme o jedle... môže mať Simi jedno telo? Akri mi nedovolí jesť žiadnych ľudí. Ale škaredí démoni, ktorých nikto nemá rád, sú obvykle v ponuke.“
Dychtivo, plná nádeje a extrémne rozkošne sa na nich pozrela.
„Nemám s tým žiadny problém.“ Caleb sa rozhliadol po ostatných.
Nick pokrčil ramenami. „Pokiaľ tomu nemusím byť svedkom, myslím, že s tým dokážem žiť.“
Simi zatlieskala spoločne s okamžitou radosťou, vyskočila hore a dole v rozrušení a vydala zvuk v zadnej časti krku, ktorý nejasne znel ako šťastné psie zafunenie.
Náhle vydesený týmto množstvom nadšenia, Nick trocha zväčšil vzdialenosť medzi nimi.
„Než pôjdeš, Simi...“ Kody ju chytila za ruku. „Mám na teba prosbu. Musíme nájsť Aerona. Pomôžeš nám ho vysledovať?“
Už vyťahovala barbecue omáčku z kabelky. „Samozrejme. Ale jeho priateľ by bol lepší ako Simi. Jeho nos je stvorený pre ňuchanie.“
„Priateľ?“ Zamračil sa Nick. „On nemá žiadnych priateľov.“
„Ehm-oh. Ale to si len myslíš akri-Nick! Má veľmi milého vlkodlačieho kamaráta, čo sa s nami chodí hrať, keď je akri-Caleb v škole. Niekedy sa dokonca ideme von najesť.“
„Vedel si o tom?“ spýtal sa Nick Caleba.
Caleb pokrútil hlavou. „Nemal som ani tušenia.“
Ale Xevov výraz napovedal, že by o tom mohol niečo vedieť.
„Ty vieš, o čom hovorí, však?“
Čeľusť mu niekoľko sekúnd pracovala, než konečne prehovoril. „Nemyslel som si, že by sa k nemu vrátil. Ale nemalo by ma to prekvapovať, hlavne keď, aspoň myslím... vzhľadom na ich vzájomný vzťah. Som veľmi zvedavý, kde ho skrývajú, aby ho nebolo vidieť. Vôbec. Nikdy. Neviem si predstaviť, kde by ho mohli dať, kde nebude priťahovať veľa pozornosti... v akejkoľvek podobe.“
„Dobre, nie sme my Mr. Dark a Cryptic... takže mu zavoláme?“ Nick vytiahol svoj telefón.
„Pochybujem, že vie, ako s tým narábať. Som si istý, že by to očuchal a zjedol, keby si mu nejaký dal.“ Pozrel na Simi. „Vieš, kde ho schovávali?“
Prikývla. „Vieš, ako sa dom akri-Caleba nachádza nad zemou a ako má všetky tie miestnosti dole na skladovanie?“
Calebovi trhlo lícom nahor. „Oh, drahý bohovia, on je v mojej vínnej pivnici? Vážne?“
Stále prikyvovala.
Caleb podráždene zastonal. „Už skôr som premýšľal, že by som si to mal vynahradiť s mojim bratom a presťahovať ho do môjho domu k sledovaniu púca.“ Prebehol pohľadom cez Simi ku Xevovi a späť. „Aký druh mutantnej formy života musí žiť v mojej pivnici? Nemal by som môj dom vykúriť?“
„Prakticky nesmrdí, ak nie je zmoknutý. Ale možno ho budeš chcieť vysprejovať proti blchám a kliešťom... a rád žuje veci. Je divoký Cŵn Annwn[2]. S extrémne silným dôrazom na tú divokú časť. Zavid oproti nemu vyzerá ako ručne kŕmený Pomeranian[3]. Predtým bol Aeronov pôvodný generál. Sú desivý pár, keď sú pohromade. A nech robíte čokoľvek, nedávajte im alkohol žiadneho druhu. V akomkoľvek množstve. Namočte ich do likéru, priatelia a zistíte, čo sa skutočne stalo s Pikctmi[4]. So všetkými. A prečo sa Rimania nikdy nedostali cez Hadriánov val[5].”
Caleb sa sarkasticky zasmial. „Oh, zlatíčko. Musí sa správať ako guľa v New Orleans, naháňa všetky stratené a sčernalé duše a nepokrstených ľudí.“
Xev súhlasne prikývol. „Bez pochýb.“
„Tak prečo je tu?“ spýtal sa Nick.
„To sa budeš musieť spýtať Aerona.“ Xev si prekrížil ruky na prsiach a povzdychol si. „Ale Simi má pravdu. Kaziel ho vypátra a dostane ho späť a ak Aeron neodišiel z vlastného popudu, tak by som nechcel byť tým chlapom, keď sa do neho Kaziel nahryzne. Je to bojovný cŵn. Lojálny. Trénovaný Scáthach[6], Lady Shadow, ňou samotnou u nej doma v pevnosti. A môžem ti povedať z vlastnej skúsenosti, on je pištoľ nabitá zábavou.“
„Nemôžem sa dočkať stretnutia s ním!“ Povedal Nick s hraným množstvom nadšenia. „Tak dobre, poďme pre Scoobyho!“
Keď Jaden vykročil s nimi, aj Caleb aj Xev sa na neho obrátili so zdvihnutým obočím v nevyslovenej otázke. Vrátil im ich pohľady s rovnakým množstvom nevysloveného vzdoru v jeho výraze.
„Kam si myslíš, že ideš?“ spýtali sa v dokonalom súlade.
Jaden nonšalantne zažmurkal. „S vami.“
„Prečo?“
„Zaujímam sa o to, ako to dopadne.“
„Odkedy?“
Aj napriek tomu, že sa to spýtal Caleb, Jaden vrhol vražedný pohľad na Xeva. „Od doby, kedy som predal sám seba do otroctva, aby som zachránil život svojho syna. Napriek tomu, čo si myslíte, nechcel som vás zradiť. Snažil som sa vás oboch zachrániť.“
So spadnutou sánkou sa Xev neveriacky zatackal. Tak isto sa cítil aj Nick pri tomto nečakanom odhalení.
„Vedel si o Jaredovi?” zašepkal Xev.
„Samozrejme, že vedel. Aký hlúpy si myslíš, že som? Vedel som to v okamihu, keď som ho prvýkrát držal v náručí.“
„Napriek tomu si nikdy nič nepovedal? Prečo?“
„Z rovnakého dôvodu, ako ty. Zničilo by to oboch, Jareda aj Myone.” Agónia spaľovala Jadenovi oči. Ale pod tým bola hlboká nepopierateľná láska. Bolo zrejme, že to urobil zo starostlivosti o jeho synov a ich blaho. Že nebol bezcitný ľudožrút, za akého ho mali. „Napriek tomu, čo ste si ty a Caleb mysleli, vždy som vás oboch miloval. Ste moji synovia. Len jednoducho nemôžem dôverovať krvi ktorá vo vás koluje. Viem, ako to pokúša. Aké je ťažké odolať. Čo si myslíš, že je Verlyn? Nezastaviteľná sila, nad ktorou nemám kontrolu. Zabudnite na krv svojich matiek... obaja máte tú beštiu v sebe.“
Xev pokrútil hlavou. „Stále nechápem...“
„Čomu? Že som ho miloval ako vlastného? Že som ho chránil a vychovával v mojom dome?“
„Hej. Začnime tým, vzhľadom na to, ako veľmi si ma vždy nenávidel.“
Jaden sebou trhol. „Nedôverovať ti nie je to isté ako nenávidieť ťa. Nikdy si ma nemohol pochopiť. A nikdy som s tebou nechcel bojovať. Ale zakaždým, keď som sa snažil dostať von, pozrel si sa na mňa akoby si mohol ísť skrze mňa. Akoby si mi bez váhania podrezal hrdlo. A keď som ti dal šancu, zradil si ma. Takže áno, bol som chladný v prejavoch toho, čo som cítil. Taká je moja povaha. Nikdy som nevedel, čo robiť ani s jedným z vás, vzhľadom k vašim postojom. Ironické, že? Mojou najväčšou obavou bolo, že ťa tvoja matka použije na to, aby ma ovládla. Namiesto toho to bolo tvoje dieťa, ktoré ma nasmerovalo priamo pod jej palec. Mal som to urobiť priamo pri tebe a prijať ťa ako otec, ktorého si potreboval, keď si sa narodil a nebol by som nútený jej teraz slúžiť. Jared by nebol zotročený a my by sme neprehrali túto vojnu. Všetko som pokašľal, pretože som bol slepý a vystrašený.“
Nick ustúpil, keď si tieto slová zopakoval v hlave a pochopil, čo mu povedali Ambrose aj Acheron.
„Odhaľujeme naše najhoršie obavy.“
Obrátili sa a pozreli na neho.
„Prepáčte, nemal som v úmysle rušiť túto vašu chvíľu. Len som premýšľal nad niečím, čo povedal Acheron o tom, ako sa najhoršie veci v jeho živote stali preto, že sa niekto pokúšal obísť jeho osud. Keby to proste nechali tak, ako bolo zamýšľané, svet by bol oveľa lepší.“ Šúchal si rukou po tvári, ako s tým bojoval a potom sa pozrel na Kody. „Je to ten kľúč k tomu? Mali by sme sa prestať snažiť to napraviť? Nechať to bežať tak, ako to má byť?“
Ale už keď Nick vyslovil túto otázku, vedel, že to nebude tak jednoduché. Nie, keď cena za ničnerobenie bola smrť jeho matky.
Svet alebo jeho matka. Ak by ste sa spýtali kohokoľvek, rozhodol by sa pre svet. Pre nich bola voľba jednoduchá. Jeden život za miliardy...
Napriek tomu, jeho matka bola jeho svet. A bol ochotný obetovať miliardu cudzincov, aby ju zachránil. Pretože žiť jeho život s vedomím, že bola šanca, aby ju ochránil pred vraždou a ani sa aspoň nepokúsil...
Chápal zdroj Ambrosovho šialenstva.
Boh mu s tým pomáhaj.
Kody ho objala okolo pása a hlavu si oprela o jeho plece.
„Ja viem, Nick. Naozaj. Nezabudni, vybrala som si teba.“
„Žena, vybrala si si zle.“
Zasmiala sa a pobozkala ho na líce. „Nájdime Aerona a potom budeme pracovať na tomto puzzle, keď budeme mať viac kúskov.“
Tento plán sa mu páčil. „Dobre. Ako všetci vieme, otáľanie je moje druhé meno.“
„Simi si myslela, že to bolo Ambrosius.“
Zasmial sa nad jej bezbranným tónom. „Ambrosius Procrastinatius[7].”
Simi našpúlila pery. „Hm, to sa rovnako ťažko vyslovuje ako Parthenopaeus. Ako sa vám to všetko zmestí na vodičský preukaz?“
„Veľmi starostlivo. A s množstvom praxe.“ Žmurkol na Simi a teleportoval sa do Calebovej obrovskej rozľahlej vily. Odobral sa do obývačky aby si rýchlo odpočinul od zvyšku jeho posádky. Nick sa ani nepohol, kým čakal, že sa všetci z nich objavia. Aj keď po pravde, takto to tam bolo príjemne tiché. Nick tu ešte nikdy nezažil nič iné ako hlučne hrajúcu nepríjemnú hudbu alebo útok démonov.
„Takže...“ Nick podvihol obočie na Simi, keď tam už všetci zrazu boli. „Kde nájdeme toho tajomného pekelného psa?“
„Poďte za mnou.“ Caleb ich zaviedol do kuchyne, kde sa nachádzali dvere do pivničnej kóje. Cez plece venoval otrávený pohľad Simi a Nickovi. „Naozaj som dúfal, že moji hostia nebudú tak bezohľadní, aby si pozvali vlastného hosťa. Ale myslieť nie je vedieť.“
Zasvietil a otvoril dvere, potom zamieril dole po úzkom točitom schodisku.
Nasledovali ho do „pivnice“, čo však bola len ilúzia, pretože to bolo technicky prvé poschodie domu postavaného s malými oknami, ktoré sa používalo na udržanie rýchlo sa kaziacich potravín predtým, ako mali skutočné chladenie.
Najskôr to nevyzeralo tak, že by tu niekto bol. Ale keď sa blížili k južnému rohu, nebolo pochýb o prítomnosti niečoho veľmi silného, pokúšajúceho sa zamaskovať. Vzduch doslova praskal paranormálnou energiou. Väčšina tvorov by nebola schopná to odhaliť.
Malachai nebol ako väčšina. Nech tam bolo čokoľvek, rozsvietilo mu to každý kúsok jeho psychických zmyslov a spievalo mu to refrén sopránu. Nič sa nemôže skryť pred Nickovým plemenom.
Alebo Jadenovým, očividne. Stuhol a natiahol sa, aby zastavil svojich synov. „Nehýbte sa.“
Nick počul jemné vrčanie po svojej pravici. Bolo to nízke a silné, zaregistrovateľné iba na démonej rovine. Napriek tomu to stačilo, aby si bol istý, že to zviera bolo pripravené ísť mu po krku. Ten zvuk sa vlnil vo vzduchu ako nízke burácanie hromu s dostatkom energie, pri ktorej nebolo pochýb, že sa sám môže premeniť na zbraň.
„Tak znova, čo presne sú tieto veci?“
„Pozeraj sa a uč sa, akri-Nick! Simi ti ukáže.“ Preskákala okolo neho a o niekoľko krokov si kľakla. „Tu, tu akri-Kaziel. Nikto ti neublíži, Simi sľubuje a ty vieš, že jej môžeš vždy veriť.“ Mľaskla jazykom a nastavila ruku.
Vrčanie ustalo.
Najskôr zaznelo jemné zašuštenie, potom z tieňa vyšiel najväčší vlk, akého kedy Nick videl.
„Svätá Matka Božia!“ Nick sa mimovoľne prežehnal. Ak by mal svätenú vodu, aj tú by po ňom hodil. Nie, že by si myslel, že by to k niečomu bolo.
Len pre dobrý pocit.
Nick sa len ťažko ubránil tomu, aby nezdvihol dva prsty v znamení kríža proti šelme.
Hej, bolo to desivé.
Priveď démonov, pekelné opice...
Čokoľvek bolo lepšie, než táto monštruózna vec. Dokonca aj na štyroch nohách to muselo mať viac než meter dvadsať od labiek po bok. Kompletne snehovo biely a chlpatý, tento pes bol celý svalnatý a šľachovitý. To stačilo na to, aby bol dostatočne desivý. Pridajte k tomu bezbožné, krvavočervené uši a zodpovedajúce démonické žiariace červené oči a zuby, ktoré vytŕčali, aj keď zavrel ústa a áno, nesplynul by na ulici, nech by sa pokúšal akokoľvek. Najmä vzhľadom k tomu, že pri každom druhom výdychu mu z ňufáka vyšľahli plamene. Takéto stretnutie by vám privodilo nočné mory a poslalo na psychiatriu, teda v prípade, že by ste boli natoľko hlúpy, aby ste sa pokúšali niekomu povedať, čo ste videli.
„Takže znova, na čo toto používajú?“ Spýtal sa Nick hlasom, ktorý bol oveľa piskľavejší a v oveľa vyššej oktáve, ako mal pôvodne v úmysle. Takým, ktorý znel, akoby ešte úplne nedosiahol pubertu. Vysalo mu to všetok testosteronom, ktorý mal.
Xev obišiel svojho otca. „Poslovia bohov. Sú strážcami brán Annwn. Boli poslaní, aby lovili temných a deti Llyr[8] a nepokrstené duše. Boli tiež používaní bohmi v boji. Hovorilo sa, že každý, kto počuje ich štekot, zomrie. Takže svojim spôsobom boli ako Banshee.“
Nick si odkašľal a úmyselne klesol o oktávu, než znova prehovoril. „A brány Annwn sú čo?“
„Keltské podsvetie.“ Xev sa pomaly presúval ku Kazielovi. „Pamätáš si ma, starý priateľ?“
Podľa spôsobu, akým sa na Xeva pozrel s tými podivne žiariacimi očami, Nick napoly očakával, že si z neho odhryzne sústo. Ale bol úplne pokojný, keď k nemu Xev približoval ruku, aby mu Kaziel mohol očuchať chrbát päste. Až potom sa pes premenil do svojej ľudskej podoby. Prikrčil sa, na sebe mal džínsy a čiernu koženú bundu, odhaľoval sa pomaly až sa objavil ako ešte viac impozantné obrie svalnaté zviera.
Nick sa znova prekrižoval. Ale tento krát sa mu podarilo zadržať slovný prejav. Napriek tomu stále civel s vypúlenými očami na Kody.
O dobrých päť centimetrov vyšší než Nick, mal dlhé svetle blond vlasy, ktoré mu padali na ramená. Z tváre mu ich držali drobné copy prekladané korálkami a perím. To však nebola najzvláštnejšia vec na ňom, keďže na tvári mal tetovanie, ktoré sa kľukatilo od brady smerom hore po lícach ako tesáky s ostrým hrotom pod očami tak svetlými a zelenými, že žiarili éterickým fey svetlom.
Tiež mal tetovanie uprostred čela, ktoré vyzeralo ako štylizovaný symbol nejakého boha. Viac Keltských vtáčích tetovaní, ktoré boli takmer totožne s tými, ktoré mal Temný Lovec Talon, mu vykukovali spod koženej motorkárskej bundy na ľavej strane jeho svalnatého trupu. Ale nič z toho sa nerovnalo jeho smrtiacej aure, ktorá hovorila: „Áno, ja som staroveký bojovník, ktorý ti môže nakopať zadok a viac sa nestarať“.
Nick sa zamračil. „Sú to symboly pre Mórrígan?”
Vrčiaci Kaziel sa na neho chystal vrhnúť, ale Xev o chytil a prinútil cúvnuť. „To je v poriadku, Kaz.“ Cez jeho rameno sa zamračil na Nicka. „Odkiaľ to vieš? Nemal by si poznať tieto veci.“
„Talon z Morrigantes. Má rovnaké znamenie na rovnakom mieste. Je tiež starobylý Kelt. Aj keď ma kratšie vlasy, tiež má podobné vrkôčiky.“
Zdalo sa, že to Kaziela upokojilo. Xev ho pustil. „V prípade Kaziela, on musel robiť s Brân the Blessed[9]. A slnečné značky ho označujú ako vyrovnaného s deťmi Dôn[10].“
Kody našpúlila pery. „Myslela som, že bola bohyňa mesiaca ako Artemis.“
„Ale priklonená na stranu svetla.“
„Takže on je ako my,“ povedal Caleb. „Tvor zmietaný medzi svetlom a tmou?“
Xev prikývol. „Pochádza z oboch strán. Navždy zmietaný medzi nimi. Nie dosť dôveryhodný ani pre jedného a prekliaty oboma.“
„Tým sa to vysvetľuje.“
Jaden sa zamračil. „Vysvetľuje čo?“
Caleb venoval svojmu otcovi chladný úškľabok. „Prečo sa skrýva v pivnici a oni sú spolu.“
Potom sa obrátil ku Kazielovi. „Rád ťa spoznávam, brat môj. Vitaj v rodine... mali by sme si začať robiť tričká.“
Kaziel bez komentára odstúpil od Xeva a priblížil sa ku Kody. Znepokojene skĺzla pohľadom k Nickovi, ktorému sa nepáčilo náhle svetlo v tých strašidelných zelených očiach, keď okolo nej Kaziel krúžil. No, nepotreboval svoje schopnosti na to, aby uhádol, aké myšlienky sa preháňajú mysľou toho zvrhlého psa.
Skôr, než si ktokoľvek z nich uvedomil, čo Kaziel zamýšľa, pristúpil bližšie ku Kody a pritisol si tvár k jej vlasom.
„Dobre,“ Odsekol Nick. „Dosť, frajer. Ona je moje dievča. Nemal by si očuchávať priateľky ostatných chlapov. Nepoznám dobu ani miesto, odkiaľ pochádzaš, ale tu sa to považuje za neslušné.“
Keď Nick prekonal vzdialenosť medzi nimi, Kaziel na neho zavrčal.
Nick neuhol ani neustúpil. „Skontroluj, kde sú dvere, pretože ich plánujem otvoriť... tvojim zadkom.“
„Nepotrebujeme, aby si to vystupňoval do násilia.“ Kody si zabalila ruky do Nickovej veľkej košele a pokúsila sa ho trocha odtlačiť, len aby zistila, že nemal v úmysle sa pohnúť. „Som si istá, že si neuvedomil, že sa niečím prehrešil.“
„Rozpráva?“ spýtal sa Nick Xeva.
„Vedieť rozprávať a rozprávať sú dve rôzne veci.“
„A to znamená?“
„Áno, vie rozprávať. Ale len zriedka sa to rozhodne urobiť.“
„A ja to viem rešpektovať. A som si istý, že rovnako môže Lassie rešpektovať skutočnosť, že Kody je moje dievča a aj keď sa snažím nebyť za žiarlivého priateľa, je to čisto sebecký čin, aby som ju nenahneval. Vo vnútri som žiarlivý priateľ a akékoľvek verejné obchytkávanie spomínanej priateľky je predmetom nekontrolovateľného hnevu, ktorý môžem ale nemusím byť schopný zastaviť, a preto nekontrolovateľne včas upozorňujem tento čierny zadok.“
Kody pokrútila hlavou a vzdychla si. „Ty si skutočne primárne, jaskyňu obývajúce zviera, vieš to?“
Cher, máš šťastie, že nechodím po kolenách.“ Pozrel na ňu.
Jaden sa zamračil. „On nie je ako ostaní Malachai, však?“
Caleb potľapkal svojho otca po chrbte. „Obviňujeme z toho tvoje zbabrané gény z celej tej cesty okolo.“
Nakrčil nos. „Nemôžeme čakať, že nájdeme a stretneme ďalšiu generáciu, ktorá to zbabrala.“
Xev si odfrkol. „To nie je pravda.“
Kodynou tvárou prebehlo ublíženie. „Viem, že nemôžem byť matkou. Som príliš mladá.“
Nick sa zahryzol do pery. „Ako Malachai mám moc pozerať sa dopredu a zistiť, kto bude matkou budúceho Malachaia. Správne?“
Jaden prikývol.
„Ja by som to neodporúčal.“ Caleb sa stretol s jeho pohľadom.
Xev súhlasil. „Chystám sa súhlasiť s mojim bratom a Acheronom. Len preto, že je to možné, neznamená to, že by si mal.“
Hej, možno, ale teraz... „Kaziel, máme problém. Aeron zmizol a nemôžeme ho nájsť.“
Oči mu potemneli na rovnakú červenú farbu ako mal, keď bol vo svojej vlčej podobe.
Nie, vôbec to nebolo strašidelné a hrôzostrašné. Ani trochu.
Dych mu zosilnel. „Bol napadnutý, ako?“
Ach áno, teraz tam bol silný, takmer nezrozumiteľný waleský prízvuk. Popri ňom sa Aeronov zdal nevýrazný.
„Nevieme. Poslal som ho sledovať Kody a on to neurobil.“
Z celého jeho tela vyžarovali červeno-oranžové plamene. Tetovanie mu sčervenelo.
„Xev? Je to normálne?“
„Áno.“
Keď sa Kaziel začal otáčať, Xev ho chytil za ruku a zastavil ho. „Kde je?“
„Spodná ríša. Presnejšie, je tam držaný, aby prilákal Malachaia.“
Jaden si unavene vzdychol. „Získam jeho a Zavida a privediem ich späť.“
Z Calebovej aj Xevovej tváre zmizla všetka farba. „Nemôžeme ti dovoliť, aby si to spravil.“
„Akoby ste sa skutočne starali. Okrem toho, ak tam niekto z vás príde, Noir a Azura to budú vedieť. Mňa si nikto nevšimne.“
„Prečo by si to robil?“ Caleb skúmal Jadenove rysy.
„Som váš otec.“
Teraz sa chceš chovať otcovsky?“
Jaden pokrčil ramenami. „Vždy som bol blbec. Odrátajte mi to, synovia moji.“
„Počkaj!“ Xev sa k nemu pomaly približoval. „Nepovedal si nám svoju cenu za to, že si nám pomohol.“
V Jadenových očiach sa objavili slzy. „Mohol som znova vidieť svojich chlapcov.“ Pohľad mu zablúdil k Nickovi. „Zistil som, že mám pravnuka... a dali ste mi niečo, čo som nemal počas mnohých storočí.“
„Čo?“ vydýchol Xev.
„Nádej. Nič iné nepotrebujem.“
„Vieš, čo ti urobia, keď sa vrátiš?“
Nonšalantne pokrčil ramenami. „To, čo urobia so mnou ma nikdy netrápilo. Čo ma vždy vedelo naštvať, bolo, keď ste jeden po druhom, všetci traja zahodili slobodu, ktorú som vám vykúpil vlastnou krvou a dušou, sami ste sa odovzdali nepriateľom, pretože ste boli sakramentsky tvrdohlaví na to, aby ste počúvali.“
V čeľusti mal tik, keď váhavo natiahol ruku ku Xevovi. „Ja viem, že obyčajné ospravedlnenie nemôže napraviť škody, ktoré som urobil, vám obom. Chyby, ktoré som vykonal nikdy neboli z nenávisti alebo zlosti. A keby som mohol priviesť späť Myone alebo Lillianu, urobil by som to.“
Hlboká bolesť vyžarovala z Xevových očí, až to Nicka dusilo, zatiaľ, čo vzal Xevovho otca za ruky a stiahol ho do objatia. „Ďakujem, že si prišiel.“
Jaden nehovoril. Ale Nick videl Xevovu bolesť v jeho tvári, keď mu v pästi stisol vlasy. Vlasy, ktoré sa zmenili na úplne čierne pod jeho päsťou. A skôr než ho pustil, pobozkal ho na čelo, meniac jeho obočie na rovnakú čiernu farbu.
Nick sa stretol s Calebovým šokovaným výrazom, ale ani jeden z nich nepovedal ani slovo, keď sa Jaden obrátil ku Calebovi.
„Zostaň mimo palebnej línie.“
„Aj ty.“
Jaden natiahol ruku ku Calebovi.
Slzy zaplavili Calebové oči skôr, než ho vzal za ruku a objali sa.
Potom v jasnom záblesku svetla, Jaden zmizol.
Caleb zadusil vzlyk. „Ty bezcenný bastard!“ Zavrčal a utrel si oči.
Xev si odkašľal. „Kaziel? Mohol by si, prosím, ísť s ním a pomôcť mu oslobodiť Aerona?“
Kaziel bratsky položil ruku na Xevovo rameno, než tiež zmizol.
„Ste si istí, že mi nechcete-“
„Nie!“ Zakričali unisono.
„Dobre.“ Povedal Nick a zdvihol ruky na znamenie kapitulácie. Aspoň sa prelomila ich melanchólia.
Caleb vyčaroval malé zrkadielko pre Xeva a nastavil ho tak, aby sa v ňom videl. „Myslel som si, že by si to chcel vedieť.“
Zalapal po dychu, keď po prvýkrát videl sám seba, celého, stovkách tisícov rokov. „Prečo by odvolal túto časť prekliatia?“
„Nemám poňatia. Ostatní ho zabijú, keď to zistia.“
Usmievajúca sa Kody k nemu pristúpila. „Vyzeráš takto tak divne. Bude mi chýbať tvoje staré ja.“
Zasmial sa nad jej slovami. „Si jediná, kto to takto cíti.“
„Cherise tiež.“
Sklonil zrkadlo. „Moje dve Arelim.“ Pritisol jej ruku na tvár a pobozkal ju na čelo.
„Váž si ju, Nick. Tí, ktorí súdia len svojim srdcom sú v tomto svete príliš vzácni.“
„Ver mi, ja to viem.“ Nick sa zastavil, lebo ním prešiel zlý pocit.
„Si v poriadku?“
Nie tak celkom... stále sa cítil divne. „Skrz mňa jednoducho prešiel divný pocit.“
„Aký divný pocit?
Než Nick mohol prehovoriť, vo vnútri mu explodovala spaľujúca bolesť a poslala ho do kolien.



[1]„Sunken City“ je názov pláže pozdĺž San Pedro v Los Angeles, Kalifornia
[2]Cŵn Annwn = z waleskej mytológie, lovecké psy z Annwn boli spektrálne psy z Annwn, nadpozemský waleský mýtus.
[3]Pomeranian = nemecký trpasličí špic
[4]Piktovia boli kmeňové konfederácie ľudí, ktoré žili na mieste, kde je dnes východné a severné Škótsko v priebehu mladšej doby železnej a rannostredovekých čias. Ich  politická motivácia bola odvodená z potreby spojiť sa proti spoločným nepriateľom
[5]Hadriánov val je kamenné a hlinené opevnenie, tiahnuce sa naprieč severným Anglickom. Tento val tvoril na dlhú dobu severnú hranicu rímskej ríše. Stavba valu začala v roku 122 a trvala približne 10 rokov. Bola to obranná bariéra, ktorá strážila severozápadné hranice provincie Británie od barbarských útočníkov.
[6]Scáthach = legendárna postava keltskej mytológie. Škótska bojovníčka a učiteľka ojových umení.
[7]Procrastinatius = otáľanie
[8]Llyr je postava vo waleskej mytológii, pravdepodobne pôvodne božstvo, pravdepodobne odvodený od írskeho Ler, otec Manannan mac Lir)
[9]Brân the Blessed – Blahoslavený - je velikán a kráľ Británie vo waleskej mytológii. Objavuje sa v niekoľkých waleských triádach, ale jeho najvýznamnejšia rola je v druhej polovici Mabinogionu. Je synom Llŷr (Boh mora) a z matkinej strany vnukom Belenosa (Boh Slnka). Meno „Brân“ je vo waleštine obvykle prekladaný ako vrana alebo havran a tento vták bol jeho symbol. V keltskej mytológii sa Bran javí ako semi-humanizovaný valikán obývajúci Castell Dinas Bran, neskorší domov neskorších kráľov Powys.)
[10]Dôn je Waleská matka Bohyňa. Ona nehrá priamu úlohu v pôsobení Mabinogionu, hoci mnoho znakov tohto cyklu sú spojené s ňou. Ona je matka Arianrhod, Gwydion, Gilfaethwy, Gofannon, Eufydd, Elestron a Amaethon. Patrick K. Ford tvrdí, že ona je ekvivalentom írskej Danu a Gaulish bohyne. „, ktorej meno je zachované v mene rieky Dunaj (Donau). Dôn, v keltskej mytológii, viedla jedného z dvoch znesvárených rodín bohov; Podľa jedného výkladu, Deti Dôn boli sily svetla, neustále v rozpore s deťmi Llyr, silám temnoty. V inom pohľade, konflikt bol boj medzi pôvodnými bohmi a tých, čo napádali ľudí. Aj keď Dôn a ďalšie waleské božstvá mali írski pôvod (írska bohyňa Danu, napríklad), príbehy, ktoré ich obklopujú sa líšili, a waleská mytológia iba čiastočne prežila.)

5 komentářů:

  1. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkujiza novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  3. děkuji moc za další kapitolku.....je to čím dál víc zamotané :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat