sobota 22. října 2016

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 4



„Ahoj, Felicia.“
Felicia sa usmiala, keď opäť počula Talynov hlboký sexi hlas. Prešli už dva týždne, čo o ňom počula od zápasu. Kým ona mu poslala niekoľko textoviek a zanechala niekoľko hlasových správ, najviac, čo dostala späť, bolo jedno max dve slová cez sms.
„Ahoj, zlatko. Ako sa darí?“
Talyn zaváhal skôr, ako odpovedal. „Som v pohode... Ja..uhm kde si teraz?“
„Doma. Učím sa.“

„Si sama?“
Zamračila sa nad tým zvláštnym tónov, akým sa pýtal. „Áno. Prečo?“
Nastala krátka pauza, než opäť prehovoril a to tým najmilším hanblivým tónom. „Akurát mám rec čas a zaujímalo ma, či by si so mnou nemohla neslušne hovoriť.“
Sánka jej od šoku padla. „Prepáč? Rec čas?“
„Máme to dvakrát do týždňa ako súkromný čas na pol hodinu, kedy sa máme.. ehm postarať o naše hormóny.“
Jeho zahanbenie jej rozhorelo líca, keď konečne pochopila, o čom hovorí a prečo mal takú zvláštnu požiadavku. Mladí Andarioni museli mať pravidelnú ejakuláciu, inak sa stávali extrémne agresívnymi a psychicky chorými. Bol to hlavný dôvod, prečo spoločníčky a prostitútky boli v ich spoločnosti akceptované. A jej samec práve potreboval pomoc. Usmievajúc sa nad tým faktom, že konečne jej volal pre niečo, za čo ju platil, odsunula úlohy bokom. „Okej. Čo po mne žiadaš?“
Opäť zaváhal, predtým ako prehovoril. „Čo máš oblečené?“
„Kraťasy a tričko.“
Talyn sa zasmial. „To nie je to, čo som čakal, Felicia.“
„Oh prepáč. Som nahá.“ Zamračila sa pri pohľade na naozaj drahú hnedú pohovku. „I keď najprv by som mala dať deku na gauč. Neznášať špiniť peknú kožu. Nehovoriac o tom, že to nie je práve najhygienickejšie.  Trochu nechutné, ak by niekto prišiel. Boh nám pomáhaj, ak by mali UV svetlo.“
Opäť sa zasmial nad jej komentárom. „Nikdy predtým si to nerobila, však?“
„Nie. Prepáč. Nemala som kurz na sex po telefóne... Práve ťa bozkávam a vzdychám ti do ucha.“
„Ako by si ma mohla bozkávať a vzdychať mi do ucha?“
Kusla si do pery, aby sa nerozosmiala. „Som naozaj ohybná?“
„A si?“
„Áno. Pomáha to?“
„Ani nie.“ Tón jeho hlasu napovedal, že sa usmieva.
„No, ak nemáte fantáziu Major Výberavý... hladkám vám chrbát.“
„To nie je časť tela, ktorú by som chcel mať teraz hladkanú. Myslím skôr na niečo nižšie.“
Tvár jej sčervenala ešte viac. „Prepáč. Hladkám tvoj...“ aké slovo by mala použiť? „Tvoju mužnosť?“
„Egh...“ povedal so smiechom.
„Obrovský penis?“
Vydal zvuk predstieranej obrovskej bolesti. „Bože, dievča, ty ma zabíjaš. Až moc anatomické. Odlož tie svoje knihy!“
„Prepáč, zavolám zajtra svojej mame...“
„Eu,gah! Nie! Neťahaj do tohto svoju matku! A pre lásku božiu, nediskutuj s ňou náš sexuálny život!“
Chcelo sa jej smiať. „Znieš, ako by si mal bolesti.“
„To mám. Agóniu. Nemôžem uveriť, že si mi práve vyvolala v mysli obraz tvojej matky. Nemyslím, že to niekedy odtiaľ vyženiem. Vydesilo ma to na smrť.“
Pôsobil tak utrápene, až sa pre to cítila naozaj hrozne. Poslala mu fotku seba ako špúli pery. „Toto už pomohlo?“
„Trochu.“
Poslala mu ďalšiu, ako sa na neho cudne pozerá. „Lepšie?“
Talyn sa usmial, ako mu stvrdol ešte viac z tohto obrázku. Ležala na pohovke, kučery rozprestreté okolo nej. Jediné, čo chcel, bolo zaboriť si tvár do tých jemných kučier a dýchať jej vôňu, až kým by z nej nebol opitý. „Oveľa.“
„Môžem to vyskúšať ešte raz?“
Kusol sa do spodnej pery, keď si predstavoval svoje ruky na jej tele. Zavrel oči a držal sa tej predstavy všetkým, čo mal, predstavujúc si, ako klesá na kolená priamo pred ním. Dýchanie mal trhané, keď si uvedomil, že stále čaká na odpoveď. „Už si začala. Už len tvoj hlas, ako hovorí moje meno, je tá najsladšia vec, ktorú poznám.“
„Chýbaš mi,Talyn. Naozaj si želám, aby som ťa mohla vidieť.“
Ani z polovice tak, ako si on želal vidieť niekoho, kto by sa na neho nepozeral s pohŕdaním a neúctou. Niekoho, kto by sa k nemu nesprával ako k nechcenému červovi, ktorého objavil vo svojom obľúbenom jedle. Iba Felicia ho prijala. Aj keď to len predstierala, bol dostatočne zúfalý, aby bol vďačný.
Felicia čakala tak dlho na odpoveď, že si začínala myslieť, či sa neprerušilo spojenie. Konečne jej poslal fotku seba, ako sa hanblivo usmieva. Červeno-čierna uniforma ešte viac zvýrazňovala jeho žiariace biele oči v tlmenom svetle v akejsi sparťanskej izbe, kde ležal na posteli. „Tiež mi chýbaš.“
Prstom prešla líniu jeho tváre na fotke. „Som rada, že si mal konečne možnosť mi zavolať. Už som ti povedala, aký si krásny?“
„Som?“
„Áno, si. Extrémne nádherný. Na zakusnutie. Sexy. A to najviac zo všetkých samcov, akých som kedy videla, či už z mäsa a kostí alebo len obrázku. Najradšej by som ťa zjedla od končekov prstov až po tvoje delikátne pery.“ Šťastne povzdychla. „Nedokážem si vyhnať z hlavy tvoju chuť. Alebo pocit, ako ma držíš a dotýkaš sa ma. Každú noc si predstavujem, ako sa spolu opäť sprchujeme. Len tento krát dokončíme, čo sme začali a ja ťa celého obhryzkávam, kým ty ležíš na posteli.“
„Mmm.“
Zamračila sa ako počula hlboké zavrčanie. „Si v poriadku, zlatko?“
„Mmm-hmmm.“ Prudko sa nadýchol a potom vypustil predlžený ston.
Tvár jej zahorela, keď si uvedomila, čo sa stalo. „Práve si sa...?“
„Áno.“ Povedal bez dychu. „Prepáč.“
„Prečo sa ospravedlňuješ?“
„Pretože pôsobíš zahanbene a to som nechcel. Ale oceňujem tvoju pomoc. Naozaj som to potreboval.“ Poslal jej ďalšiu fotku.
„Teraz vyzeráš naozaj uvoľnene.“
„Aj som. Ale radšej by som to všetko s tebou zažil a zúčastnil sa toho.“
„Ja tiež.“ Poslala mu ďalšiu fotku so špúliacimi perami. Na to Talyn poslal žiadosť o video. Prijímajúc ju, usmiala sa ako ho zbadala na obrazovke. „Ahoj, krásavec.“
„Bože, si nádherná. V byte je všetko v poriadku?“
„Len jedna vec by to mohla vylepšiť.“
„Čo?“
„Ak by si tu bol ty.“
 Hanblivo sa usmial, z čoho sa jej srdce rozbehlo o preteky. „Dostala tvoja škola platbu odo mňa?“
„Dostala. Ďakujem.“
„Kedykoľvek.“ Zamračil sa,ako počul zvuk svojho alarmu. „Môj čas tu končí. Musím ísť. Vidíme sa, keď budem môcť.“
„Chýbaš mi,Talyn!“
„Aj ty mne, zlatko.“ Zavesil.
Pery sa jej zachveli ako pozerala na čiernu obrazovku. Neznášala to. Ako ju to mohlo bolieť tak veľmi pre niekoho, koho sotva poznal? Napriek tomu nemohla poprieť, čo cítila. A ako hlboko. Držiac si komunikátor pri srdci, trhane sa nadýchla, ako sledovala ten luxus okolo seba, ktorý jej poskytol Talyn. Nešetril, keď išlo o jej potreby alebo komfort. Nebolo fér, že ona tu mohla žiť z jeho peňazí, kým on si prechádzal peklom, len aby to zaplatil. Nikdy nebola tá, čo znáša nespravodlivosť a toto ju naozaj štvalo. Toľko idiotov bolo vo vesmíre a jeden muž, ktorý je tak slušný, je trestaný za to, že nie je sebecký. Bolo to tak zlé. Felicia prechádzala zoznamom v komunikátore a zaváhala, keď zbadala meno svojho nevlastného brata. Nikdy veľmi nehovorila s touto časťou svojej rodiny – boli príliš uštipační a nikdy predtým od nich nežiadala žiadne láskavosti.
Bol by Talyn naštvaný, ak by to urobila?
Nebola šanca, ako to zistiť. Cez všetko, čo k nemu cítila, nepoznala ho tak veľmi, aby vedela odhadnúť jeho reakciu na jej zasahovanie do jeho života. Vzhľadom na jeho veľkosť a silu, bolo to posledné, čo chcela, naštvať ho. Nesnažiac sa to riskovať, vypla komunikátor. Na teraz to nechá tak ako to je. Ale ak sa to s jeho veliteľom nebude zlepšovať, zavolá Lorensovi a uvidí, čo bude môcť pre Talyna urobiť.


Talyn sa zastavil ako prechádzal okolo klenotníctva v sekci BX. Po jeho telefonáte s Feliciou bol na ceste do kasárni vymeniť si leteckú obuv, ktorá ho začala otláčať a vziať si nový oceľový kit a náboje do blasteru.  Aj napriek tomu, že vedel, že je tu klenotníctvo, nikdy predtým mu nevenoval pozornosť. V malej vitríne pred ním, boli prstene so srdcami, ktoré boli medzi pilotmi veľmi obľúbené. Väčšie strieborné srdce bolo spojené s menším zlatým, akoby ho objímal alebo ochraňoval. Jeden z nich bol vyrobený z ružového zlata s diamantmi. Z nejakého dôvodu si myslel, že Felicii by sa páčil. Jednosucho pôsobil mäkko a hrejivo. Drobne. Ako ona.
„Major,“ pozdravila ho predavačka, keď sa k nemu priblížila z druhého konca pultu. „Môžem Vám pomôcť?“
Talyn chcel odísť, ale nevedel sa prinútiť. „Len som si prezeral prstene.“
Žiarivo sa usmiala. „Oh, áno. Prsteň Pamätaj na mňa. Viete, takým, čo poviete veľa štastia. Preto patrí medzi naše najpredávanejšie.“
„Ako to?“
Natiahla a vytiahla display. „Jeden dáte vašej špeciálne dáme a pokým ho nosí, vždy vás bezpečne
donesie späť do jej náručia.“
Talyn sa usmial na tou myšlienkou a siahol po tom, ktorý upútal jeho pozornosť. Zblízka však vyzeral väčší. Felicia má drobné ruky. „Neviem však jej veľkosť.“
„Môžem Vám dať voucher a ten odnesiete do ktoréhokoľvek klenotníctva na zistenie veľkosti.“
Podal jej ho. „Tak by som si vzal tento.“
„Výborne. Už len potrebujem vidieť váš preukaz.“
Vybral peňaženku, otvoril ju a podržal pred ňou jeho odznak. Zalapala po dychu, ako sa pozrela na kartu, ktorá sa pretínala diagonálne s vínovočerveným pruhom. Cúvla od odznaku, akoby bol otrávený. „Je mi to ľúto, major Batur. Nemôžem vám ho predať.“ Okamžite vrátila prsteň do displaya a uzamkla vitrínu.
Zmätený sa na ňu zamračil. „Nerozumiem.“
Ukázala smerom k jeho odznaku. „Ste bastard. Váš druh nemôže kupovať prsteň pre nikoho. Ak by som vám to predala, oboch by nás zavreli.“
Ranený a ohromený, hľadel na ňu neveriacky. „Mám legálny kontrakt s mojou pani.“
Spadla jej čeľusť ako keby tomu nevedela uveriť. Rýchlo zomkla pery. „Na tom nezáleží. Je to protizákonné, aby bastard mohol kupovať prsteň. Komukoľvek.“ Rýchlo zopakovala.
Otrasený a ponížený sledoval Talyn, ako sa rýchlo presunula k ďalšiemu zákazníkovi, ktorý so svojou samicou vyberali zásnubný prsteň. Nieč,o čo nikdy nebude môcť legálne urobiť. Realita ho udrela akoby dostal kopanec medzi nohy. Ako kráčal preč, zlosť obalila každú jednu molekulu v jeho tele. Vždy neznášal ukazovať svoj preukaz. Odkedy boli označovaní farbami, okamžite vedeli z akej kasty pochádza. Teraz ho tá prekliata karta zastavila pri kúpe jednoduchého darčeka pre Feliciu.
Taká sprostosť!
„Major?“
Talyn zaváhal nad hlasom staršieho muža, ktorý mu odrezal cestu. Nič nepovedal, len sa na neho pozeral.
„Vypočul som si váš rozhovor a je mi naozaj ľúto ohľadom toho zákona.“
Naozaj to nechcel,kurva, opäť prežívať. Ponížený bol už dosť.
„Prepáčte.“ Snažil sa muža obísť.
Opäť mu zatarasil cestu a otcovsky sa na neho usmial. „Som váš veľký fanúšik major. A keďže nemáte povolené kúpiť prsteň, rád by som vám ukázal toto. Ak chcete, dám vám zľavu 50%.“
Stále nasratý, pozrel dole na náhrdelník, ktorý mal rovnaké srdcia ako bolo na prsteni.
„Upustím aj poplatku na doručenie. Ak vaša pani býva v Erise, mohol by som jej to doručiť ešte dnes večer.“
Stisol pery a zdvihol náhrdelník, aby si ho lepšie obzrel.
„Rovnako prináša šťastie. Veľa vojakov ich posiela svojím matkám alebo manželkám radšej ako prstene.“
Talyn mal chuť hodiť ho na zem a udupať. Ale zákony neboli chybou tohto muža. A nebola potreba odopierať Felicii niečo, čo by sa jej mohlo páčiť len pre jeho ranené city. Ak jej to vyčarí úsmev na tvári, stojí to za to. Vrátil predavačovi krabičku. „Ďakujem. Vezmem to. Býva v Brooksyne, Severný Eris.“
„Výborne. Doručím je to za menej ako dve hodiny.“
Talyn prikývol a zaplatil. Oheň však stále bublal v jeho krvi. Vriace teplo, ktoré len vzrástlo ako sa vrátil do kasárni a uvidel, ako niekto na jeho skrinku umiestnil obojok a remeň spolu s čiernou kartou.
Ha Ha. Naozaj kurevsky smiešne.Mysleli by ste si, že ich ten žart už omrzel rovnako ako jeho. A aj keby ne, nebol taký hlupák, aby im nahrával do ich pubertálnych vtipov.
Zatínajúc zuby, zložil to a odložil si nákup. Schmatol uterák a vybral sa do spŕch.
„Nie je čas bastardov, Batur. Teraz sú tam Legitímny.“
Kúsajúc sa do jazyka, aby mu niečo neodsekol, vybral sa k svojej posteli, kde počúval, aké plány do budúcna majú ostatní. Nemal čo robiť, tak si vytiahol komunikátor a začal si zisťovať informácie o svojom ďalšom protivníkovi.
„Si v pohode,Pinara?“ opýtal sa jeden z kapitánov.
Talyn sa zahľadel na majora, ktorý bol o rok starší od neho. Ten muž bol bratranec pilotky Syndrome, ktorá lietala s Talynovou čatou.
Ošívajúc sa, leštil si svoj odznak a obzeral sa akoby sa malo stať niečo zlé. „V pohode.“
Jasné, vieš komu hovor. Ale rovnako ako všetci ostatní odtiaľto, Talyn vedel, čo to znamená. Niečo sa pokašlalo s nadriadenými a major nebol oprávnený o tom hovoriť. Pinara sa obzeral a stretol sa s Talynovým pohľadom. „Na čo zízaš, kríženec?“
Bez slova sa Talyn vrátil späť k svojmu komunikátoru. Ako sa prihlasoval na stránku, piati strážcovia prišli a obkľúčili Pinaru.
„Major, budete vzatý do väzby.“
Pinara zbledol. „Za čo?“
 Nepovedali nič, ako ho spútavali a odvliekli preč.  V kasárni zavládlo ticho, keď sa všetci snažili ovládnuť znepokojenie nad tým, čo sa práve stalo. Mohol to byť ktorýkoľvek z nich a oni to vedeli. Za normálnych okolností to bol Talyn, na ktorého by narafičili nezmyselné priestupky a trest. Zaujímalo ho, za čo také sa mohol Pinara, ktorý bol z vysokej kasty, dostať na Anatolovu čiernu listinu.
„Právo WARU—”
„Prekusni to!“
Talyn sa zamračil nad tichou výmenou medzi dvoma jeho spolubývajúcimi. WAR bola protivládna organizácia, ktorá bojovala proti Tadarovi a jeho rodine. Už niekoľko rokov sa snažili ich zvrhnúť. Ak bol ktokoľvek s nimi spojovaný alebo inak zviazaný, bol okamžite odsúdený. Bez súdu.
„Batur!“
Talyna myklo pri tom ostrom štekote. Postavil sa a zasalutoval dôstojníkovi. „Pane?“
„Zaskočte za Pinara. Mal letieť v pätnástke.“
Už chcel namietať, že cez týždeň už presiahol svoju sedemnásť hodinovú kvótu, keď si uvedomil, že dôstojník to veľmi dobre vie.
„Áno, pane.“
Ako si išiel zobrať svoju leteckú kombinézu, začul PinarovhoparťákaMannanXu, nadávať.
„Prečo trestáte mňa? Nechcem letieť s Bastardom. Viete vy vôbec,kto sú moji rodičia?“
Dôstojník pozrel na majora. „Neposlušnosť?“
„Nie, pane.“
„Tak choďte. S Baturom.“
Xu zazrel na Talyna, aby mu ukázal, ako veľmi neznáša, že ostal trčať práve s ním. Ani pre mňa žiadna výhra, debil. Hneď, ako sa prezliekol, vyrazil do predletovej zóny v hangáre. Ako sa približoval k svojmu lietadlu, Xu ho zahnal do kúta. „Radšej si pamätaj svoje miesto, psisko. Si podo mnou, kde budeš upratovať po nadriadených.“
Spustil sa mu tik v brade. Chcel toho bastarda udrieť tak veľmi, že sa musel veľmi udržiavať na uzde. Ale zo skúsenosti vedel, že ak by prehovoril čo i len slovo, stratil by aj to málo voľného času, čo mal a tento debil mu za to ani nestál.
Mysli na Feliciu.
Teraz už mal dôvod, prečo sa držať mimo trestov a hlásení. Ani jeden z nich mu nestojí za to, aby mal viac hliadok.
Drž sa cieľa, Batur.
A ten bol krásna samica, ktorá ho dokázala myslieť si o sebe viac ako o špine na topánkach.


Už ubehol mesiac odkedy videla Felicia naposledy Talyna. Ako trest za víťazstvo, nemohol mať na základni žiadne návštevy a ani odísť mimo areálu na obed. Jeho veliteľ ho úplne uzamkol. Dokonca jej nemohol ani zavolať počas jeho ďalšieho vymedzeného času na seba. Kým mu ona nechávala hlasové správy každý deň, všetko, čo dostala boli veľmi stručné textové správy. A náhodné dary, ktoré jej prichádzali do bytu. Jeden z nich bol krásny náhrdelník s dvoma srdcami, ktorý nosila na krku. Prišiel jej pár hodín po ich poslednom telefonáte a odvtedy si ho nezložila. Trochu hlúpe, ale istým spôsobom si s ním bola bližšie. A nechala si aj kartičku, ktorú s ním poslal.

Ďakujem za dnešný deň, GreCouranatara.
T.
Najúžasnejšej žene môjho života.

Zakaždým keď to čítala, nahrnuli sa jej slzy do očí. Zabzučal jej komunikátor. Mračiac sa ho zodvihla a očakávala správu od matky.
Bol to Talyn.
Ahoj, čo robíš?
Okamžite mu odpísala. Študujem.
Si v byte?
Wau, to bola najdlhšia konverzácia akú viedli od sextingu. Som. Kde si?
Výťah za ňou cinkol. Otočila sa na gauči a už chcela volať strážnikov, keď z výťahu vystúpil Talyn. Prepukla radosťou, keď vypustila šťastný výkrik a trielila z gauča smerom k hale.
„Talyn!“ vrhla sa mu do náručia.
Smejúc sa ju objal. Ruku jej zaboril do vlasov a druhú jej položil na líce.
„Ahoj.“
„Nemôžem uveriť, že si konečne tu. Prečo si mi nepovedal, že prídeš?“
„Nebol som si istý, až pred hodinou. Aj potom som stále čakal, kedy mi to zrušia.“
Pritisla sa k nemu ešte tesnejšie. „Takmer som dnes večer išla von. Som rada, že som nakoniec doma.“
Talyn si vychutnával tie slová a tiež jej telo omotané okolo neho. O tomto sníval každú jednu noc odkedy prvýkrát uvidel jej fotku. „Ako si sa mala?“
„Dobre. Každý je tu na mňa milí. Ale neskutočne si mi chýbal.“
Na jeho sklamanie skĺzla nohami z jeho pása a postavila sa na nohy. Vzala ho za ruku a viedla do bytu. „Si hladný?“
Áno, ale nie jedlo. „Už som jedol.“
Prižmúrila na neho oči. „A to bolo kedy?“
„Na obed.“
Pretočila oči a viedla ho smerom ku kuchyni. „Toto nie je ten spôsob, akým som ťa chcela po prvý raz privítať v byte.“
„Na mňa to funguje. Neviem si predstaviť nič lepšie.“ Iba ak by bola nahá, keby prišiel. Ó áno, to by bolo jediné zlepšenie. Akoby počula jeho myšlienky pozrela sa na neho cez rameno. „Chcela som byť v červenom negližé a poslať ti fotku.“
„Oh, okej, tak to mohlo byť lepšie. Ale tie kraťasy a tričko sú tiež pekné. Omnoho lepšie ako som si ich predstavoval, keď sme spolu naposledy hovorili.“
Kúsajúc si pery, potriasla hlavou. „Nemala som ani make-up.“
„Stále si tá najkrajšia žena, akú som kedy videl.“
Postavila sa pred Talyna a pobozkala ho. „Hovor mi také sladké veci a dnes večer budeš mať šťastie.“
Hanblivo sa usmial nad jej podpichovaním. „Rád ťa opäť vidím,Felicia.“ Ešte lepšie bolo byť pri niekom, kto s ním rozprával ako so živou bytosťou a nekomandoval ho ako psa. Pobozkala ho ešte raz. „Prečo si nedáš minútku voľna a ja ti niečo rýchle pripravím? Kúpila som ti nejaké oblečenie, máš ich v šatníku. Sú tam dokonca aj tepláky.“
„Ďakujem.“
„Nie je začo.“
Ukradol si ešte jeden bozk a šiel sa prezliecť.
Felicia sa usmiala nad jeho zvodnou chôdzou. Nemohla sa dočkať až sa konečne zahryzne do toho tela. A dnes večer bol konečne ten deň. Ruky sa jej triasli nedočkavosťou. Úprimne, priala si, aby dostala menšie varovanie. Toto nebolo tak, ako ho chcela po prvý krát zviesť. Ale koniec koncov, aspoň užnemusí dlhšiečakať. Akonáhle mal tanier pripravený, rozhodla sa ho ísť pohľadať. Nemala tušenia, prečo sa ešte nevrátil. Až kým nevstúpila do spálne. Oblečený len v nohaviciach od uniformy, ležal na posteli a spal. Trochu bola urazená, ale len dovtedy, kým nepristúpila bližšie a nezbadala tie hlboké rany a modriny na jeho rukách a chrbte. A taktiež na hrudníku. Slzy sa jej navalili do očí, keď si uvedomila, ako hrozne sa k nemu správali. Položila tanier na nočný stolík a pohladila ho po líci. „Talyn?“
V spánku si vzdychol, ale ani to s ním nepohlo. Minimálne sa ponoril ešte viac do svojich snov. Chúďa, bol úplne vyčerpaný. Priala si, aby to mohla niečím zlepšiť, tak aspoň vzala ďalšiu prikrývku a prehodila ju cez neho. Cítiac s ním, stočila sa za jeho chrbtom a objala ho, kým spal. Aké nespravodlivé bolo, že všetky peniaze utrácal na ňu, na získanie jedinej skutočnej vec, ktorú chcel a za ktorú si platil. Niet divu, že každému hovoril, že je jeho priateľka. Bola to viac pravda ako vzťah patrón a spoločníčka, ktorý mali mať. Prechádzajúc mu rukou po vrkočoch, priala si aby mu mohla dať to, čo si zaslúžil. Dokonca sa ani nikdy nesťažoval. Ani raz nenaznačil, žeby sa k nemu v práci zle správali. Radšej jej poslal krátku správu, ako sa darí jej a či nič nepotrebuje. Že na ňu myslí. Keď sa pýtala jeho, ako sa mu darí, vždy odpovedal buď normálne alebo, že jej chýba. Nič viac.
Ale nakoniec, bol zápasník v Ringu, čo bola polovica jeho života. Byť pravidelne pekelne bitým bolo pre neho normálne. Aj napriek všetkému, nebol tým monštrom, akým ho ostatní označovali. Bola v ňom láskavosť pre ňu až nepochopiteľná. Ona videla pravé srdce Kladiva a o to viac s ním chcela byť.
„Myslím, že som sa do teba zamilovala, Talyn.“ Zašepkala, vediac, že nikdy by mu to nepovedala nahlas. Úprimne, bola ním očarená od tej noci, ako sa zo sebavedomého stal hanblivým. A zamilovala sa v momente, keď odmietol urobiť prehliadku jej tela pred strážou a maklérom. Toľko súcity a úcty voči nej... vedela, aká vzácna bytosť bol. Aký slušný.
Ako ho držala v tlmenom svetle, chcela byť viac ako len spoločníčka. Chcela byť jeho žena. V každom slova zmysle. Neuskutočniteľný sen. Bez otcovskej línie sa nemohol legálne oženiť.
Nikdy,
Ak by s ním ostala, nikdy by nemohla mať deti. Zatkli by ho za to a bolo by nesprávne priniesť deti do sveta, kde by k nim nemali žiadne zľutovanie. Jeho život jej ukázal presne tú mizériu, akou by trpeli aj oni. Ale stále chcela ten sen o rodine s jeho divokosťou, ktorá ju desila.
„Skonči so svojimi nezmyselnými snami, Felicia! Svet je krutý a škaredý. Čím skôr to prijmeš, tým lepšie.“  Kúsavé slová jej matky sa jej zarezali do mysle. Ale ona nebola jej matka. A ani nechcela byť. Čo chcela byť, bolo GerTarraBatur. Jeho milovaná a ctená manželka. Najviac zo všetkého chcela dať Talynovi to, čo si zaslúžil. Domov, kam si sa každý večer vracal a kde by ho mohla držať.


Talyn sa zobudil na bzučanie alarmu na zápästí. Mysliac si, že je stále v kasárňach, zaklial. Až kým si neuvedomil, že na chrbát sa mu tisne teplé telo a malá ruka je zamotaná v jeho vrkôčikoch. Na jednu sekunda bol v nebi. Otočil sa a stretol sa s tým najsladším pohľadom, aký si len vedel predstaviť. Potom si uvedomil, že alarm ešte stále vyzváňa.
„Doriti! Prespal som celý čas?“ Gah! Chcel sám seba zabiť za premárnenie hodín, ktoré mal stráviť s ňou.
„Snažila som sa ťa prebudiť, ale spal si naozaj tvrdo. Prepáč zlatko. Ja som tiež zaspala.“
Vychutnávajúc si jej láskavé slová, vypol alarm. Felicia mu hrýzla do sánky, keď spustila ruku, aby ho pohladila cez nohavice. „Máš ešte päť minút?“
Dýchal namáhavo, keď uchopil jej ruku proti sebe. „Nič by som nerobilradšej, ale nechcem naše po prvýkrát takto urýchliť.“ Vzhľadom na to, že bola panna ako on, chcem mať na to čas, aby si bol istý, že to robí správne a vychutnal si ju. Hryzla mu do brady a odzipsovala nohavice.
„Felicia —”
„Ššš,“ zašepkala, ako sa bozkami presúvala dole po jeho hrudi.
Naozaj musím ísť. Ak bude meškať, Anatole na neho znesie hnev z—
Ahoj!
Talyn vykríkol, keď si pomaly vsunula jeho penis do úst s neskutočnou zručnosťou. Dočerta s jeho veliteľom. Ten bastard mohol zhniť práve teraz. Nebola žiadna cesta, ako by teraz odišiel, keď robila toto. Jeho zmysly sa točili, ruku ponoril do jej jemných kučier, kým ho lízala a sala až do jeho úplnej extázy. Niet divu, že samci za svoje samice boli schopní aj zabíjať. Teraz tomu už úplne rozumel. Kúsajúc si pery, nikdy nezažil krajší pocit, ako cítiť jej pery na jeho tele. Neschopný to zastaviť, dosiahol svoj vrchol potešenia, ktorý bol tak rýchly až ho zahanbilo až do samotného  pekla a bol vďačný, že nebol v tom momente v nej.
To by bolo k ničomu.
Felicia sa usmiala, keď sa úplne uvoľnil. Utrela si ústa a stretla sa s jeho pohľadom. „Lepšie?“
Vzal jej tvár do dlane a palcom jej pohladil peru. „Nikto to ešte pre mňa nikdy neurobil.“
„Naozaj?“
Prikývol. „Si jediná žena, ktorá sa ma kedy dotkla Felicia.“
Felicia sa posadila. Omráčená jeho odhalením si vzápätí uvedomila, ako jej hovoril, že bola aj jeho prvý bozk. Andarionskýsamci mali veľmi špecifické fyzické potreby od prekročenia puberty. Do jedného roku, takmer všetci stratia svoje panenstvo. Nie za viac ako do dva roky. Nájsť panica tak krásneho a starého ako je Talyn bolo neslýchané.
„Nikdy si nebol vo verejnom dome?“ To robievala väčšina samcov v jeho veku.
Rozkošná červeň sa mu nahrnula do líc. „Šiel som raz.“
„A nič sa nestalo?“
Pozrel sa inam a ešte viac očervenel. „Bolo to tak...nepohodlné. Mali systém Štyri.“
„Štyri?“
Prikývol.„Vyber si cenu, prostitútku, miesto a polohu. Bolo to ako si objednávať fastfood. A podľa toho zoznamu som ani nevedel, o čo ide. Niektoré dokonca zneli až nebezpečne. Pri niektorých si musela podpísať vyhlásenie, že sa dobrovoľne zúčastňuješ.“
 Pobavilo ju to, ale nechcela, aby si myslel, že sa smeje jemu, tak si skryla tvár.
„Len do toho. Smej sa mi. Nenahnevám sa. Bolo to celkom zvláštne a som si istý, že za mnou ostal prach ako som utekal k dverám. Myslím, že som dokonca aj jačal.“
Pretrel si tvár. „A preto ma odtiaľ vykázali.“
Chichotajúc sa, vyliezla na jeho telo. „Je mi to ľúto.“
„To je v pohode. Aj tak nemám žiadny záujem sa tam vrátiť. Posledné, čo chcem, je zažiť niečo neosobné pre niečo tak osobné. Mám svoju ruku a s ňou mám veľmi vážny vzťah. Viem presne, kde bola a kohosa dotkla.“ Jemne ju pobozkal.
„Priala by som si, aby si mohol ostať dlhšie.“
„Ja tiež. Ale už musím ísť.“ Objal ju a prevalil sa cez posteľ, aby sa obliekol. Posadila sa na kolená a upravila mu uniformu.
„Nabudúce ťa nenechám zaspať.“
„Dohodnuté.“ Položil si jej dlaň na tvár. „Ozvem sa, keď budem môcť.“
Chcelo a jej plakať, keď ju tam zanechal samú. Jeho neprítomnosť bola ako by ju niečo trhalo. Aké stupídne to bolo? Nahnevaná na to všetko, spadla naspäť do postele a neznášala rodičov za to, čo jej spravili. Ale nakoniec na tom aj tak nezáležalo. Ak by sa vzali, nikdy by nespoznala Talyna. Jeho otec to posral ešte viac ako ten jej. Aspoň teraz patrí k nej. Možno nie oficiálne, ale mala časť z neho, ktorú nemal nikto iný. Dôležitú časť z neho. Bolo to skoro tak dobré, ako mať manžela. Talyn nikdy nezruší zmluvu a nenechá ju vydať sa za niekoho iného. Bude jej, kým ona bude chcieť. Iba, ak by agentúra zrušila kontrakt. Aj keď to bolo ojedinelé, mohlo sa to stať, ak by o ňu prejavil záujem prestížnejší muž. To sa stalo aj jej matke. Otec ju nechal ísť bez jediného slova, hlavne pre jeho deti, ktoré hnevalo ich vzťah. To bol ten dôvod, prečo bola matka tak zahorklá k celému svete a k nemu zvlášť. Aj keby Felicia odmietla nového patróna, ak by mal príliš silnú líniu, agentúra ju mohla donútiť. Talyn by nemal žiadne právo proti tomu bojovať. Náhle vystrašená, vyhľadala si stránku agentúry a uistila sa, že jej profil bol zmazaný.
Bol.
 Vydýchla s úľavou a rýchlo poslala mail svojmu maklérovi, že už nie je panna. Malá lož, ale mohlo to pomôcť, aby ju neponúkli niekomu inému. Akonáhle uplynie skúšobná doba, je ťažšie zrušiť zmluvu. Musela to urobiť v jej ďalších mesiacoch.
Štyroch mesiacoch.
Felicia odmietala myslieť na to, čo by sa mohlo stať. Talyn bol bojovník a pre neho sa bojovníkom stane aj ona. Nikto jej nevezme jej chlapa. Nie bez krviprelievania. Jej pasivita už dosiahla limit, a aj keď nemala rada boje, neznamenalo to, že nevie bojovať. Zamrzla, keď pocítila jeho vôňu na vankúši. Usmievajúc sa, ponorila si do nehotvár. Zavrela oči a snažila sa predstaviť si budúcnosť, akú by chcela. Život so sladkým, ohľaduplným mužom, ktorý by si ju vážil.  Prstom prešla po obrazovke a napísala mu správu.
Kedy ťa opäť uvidím?
Trvalo niekoľko minút, než odpovedal. Hneď ako budem môcť. Sľubujem.
Veľmi neuspokojivá odpoveď. Dobre. Ale už teraz nám chýbaš.
Nám?
Kúsajúc si pery, stiahla si tričko a spravila fotku seba v podprsenke.
Nám trom.
Poslal jej fotku seba usmievajúc sa tak divoko, až mu bolo vidieť tesáky. Zajtra mám tréning po práci. Nebudem mať veľa času, ale ak by si chcela dobehnúťdo telocvične, môžeme si dať niečo rýchle pod zub.
Aj keď to nebolo to, čo chcela, aspoň bude mať s ním pár minút. Niečo ti prinesiem. Len mi pošli miesto a čas a uvidíme sa tam.
Hneď jej odpovedal. Len nezabudni, že potrebujem čisté biele mäso bez ničoho. 175 gramov proteínu. Minimálne.
Vau ale dávalo to zmysel, keďže bol zápasník a vojak s obrovským svalnatým telom. Nezabudnem. Nemôžem sa dočkať, až ťa uvidím. Oh, spravíš mi jednu láskavosť?
Čokoľvek.
Prines mi tvoje tričko. Neper ho.
Prečo?
Cítila ako sa začala červenať a dúfala, že mu jej požiadavka nebude pripadať divná. Chcem v ňom spať.

Hrdlo mu zovrelo ako čítal jej odpoveď a telo mu stvrdlo ešte viac. Naozaj?
Nemyslíš si, že som nechutná, keď to žiadam, však?
Usmial sa nad jej odpoveďou. Nie. Myslím si, že si nádherná. Akonáhle text odoslal, ozval sa jeho komunikátor. Zodvihol ho. „Major Batur.“
„Kde ste?“
Skontroloval si čas, ako začul rozrušený hlas kapitána smeny. „na ceste na základňu z môjho bytu. Môžete si skontrolovať moju cestu. Uviazol som v zápche, ale stále stihnem môj check-in.“
„Check-in ste mali pred piatimi minútami.“
 Nálada mu ešte viac poklesla. „ Môj zákaz vychádzania je v desať. Môj náramok zvonil pred pätnástimi minútami.“
„Váš zákaz je v deväť. Náramok musíte mať poškodený.“
Ty skurvysyn. Zase raz musel Anatole zmeniť jeho čas príchodu. Talyn opustil základňu a potom si už neaktualizoval svoj čas. „Nechám si ho skontrolovať po príchode.“
„Musím ohlásiť omeškanie.“
 Samozrejme, že musíš. Ktokoľvek iný, by to nechal tak. „Budem sa hlásiť u najvyššieho veliteľa.“
Čo spôsobí čierny bod na jeho žiadosti o povýšenie a pekne ho to kopne zase dole.
Nádhera.
„Upozorním ich, aby Vás očakávali.“ zložil kapitán.
Talyn zaťal zuby, ako sa ním prevalila nenávisť. Bol už tak unavený zo všetkých sračiek. Len raz sa chcel správať ako normálny andarioňan. Jeho otec bol slávny a milovaný z rodu Haukov. Bola to línia, ktorá súťažila s tou Tadarovou. A v armáde bola dokonca umiestnená nad kráľovskou.  Do pekla, dokonca bol vytvorený aj  sviatok na oslavovanie rodiny jeho otca. Podľa andarionského práva mal byť Anatole jeho šlapka. Ale keďže sa mu otec otočil chrbtom a zobral si za ženu človeka, vznikla mu línia, ku ktorej sa nikdy nemohol legálne uplatňovať nárok.
Ďakujem,Fain. Oceňujem tvoju láskavosť v ponížení mojej matky a jej opustenie.
Jeho čin bol tak vážny v očiach andarioňanov, že žiadny člen ich klanu ho nemohol priznať za svojho. Vôbec žiadny.
Ani jeho babička sa na neho nevedela pozerať bez posmeškov. A nikomu z nich sa s ním nikdy neuráčilo ani hovoriť.  Iba Yaya mala aspoň aký taký záujem o neho, ale manžel jej to stopol, keď zistil, že to robila za jeho chrbtom. Odvtedy bol pre všetkých členov Haukovho klanu mŕtvy. Čo jemu vôbec nevadilo. Nepotreboval nikoho z tých sebeckých debilov.
Jeho komunikátor zabzučal. Pozrel sa dole a zbadal ďalšiu správu od Felicie. Napriek jeho mizérii sa usmial.  Len pri pohľade na ňu sa hneď cítil lepšie. Aké stupidné to bolo?
Viem, že si už pravdepodobne na základni, ale chcela som ti popriať dobrú noc. Chýbaš mi. Poslala to spolu s fotkou jej pier natisnutých na obrazovke. Pridržal si komunikátor na hrudi, prajúc si aby mohol ostať dlhšie v jej náručí. V jeho pekelnom živote bola ona tá jediná dobrá vec. A desilo ho, ako ľahko môže o ňu prísť. Aké ľahké by bolo ju stratiť navždy.
Nemysli na to.
Mal ju teraz a na tom jedinom záležalo. Po prvýkrát v živote mal priateľa. Teda aspoň to, ako sa mu páčilo o nej zmýšľať. Bolo tak dobré konečne mať niečo, na čo sa mohol tešiť. Ešte lepšie, mať niekoho, kto ho rozosmeje, keď sa cíti ako úplne hovno. Dokonca mu poslala aj nejaké maličkosti do kasárni. Ovocie a vypchatého medveďa navoňaného jej parfumom, ktorý ho absolútne rozosmial.  Ale stálo to za to. Je pravda, že ho musel mať zamknutý vo svojej skrinke.
Stále...
Niekto iný okrem jeho matky sa o neho staral. Vždy chcel vedieť, aký to bude pocit. Bolo to lepšie ako akákoľvek predstava, ktorú doteraz mal.
Nebuď hlúpy,Talyn. Nemiluje ťa. Platíš jej za jej láskavosť. Za jej telo, každý jeden mesiac.
Ale necítil to tak. Keď sa pozrel do jej očí, videl...
Čo? Lásku? Si idiot.
Pozrel sa von z okna, ako ho bolestivá realita udrela. Bol už tak zúfalý mať ženu, ktorá by sa o neho zaujímala, že kompletne sám seba klamal?
Áno.
Zavrel oči a čelil strašnej pravde. Nezaujímal ju nad rámec toho, čo jej zmluva stanovovala.  Akoby aj? Nepoznali sa. Nie naozaj. A na rozdiel od neho, mohla mať kohokoľvek by chcela. Jedného dňa by sa mohla aj vydať. Mať rodinu. Ale ak by niekedy s ním otehotnela, znamenalo by to pre neho desať rokov väzenia.  Z toho dôvodu väčšina agentúr neprijímala žiadosti od bastardov. Jej agentúra bola jedna z mála, ktorá neupozorňovala vo veľkom, aby sa bastardi ani neunúvali podávať žiadosť. Preto aj veľa nevestincov zakazuje vstup bastardom a ak povolia, tak za dvojnásobné ceny a prostitútky sú staršie, už sterilizované.
Čo jej môžeš ponúknuť?
Absolútne nič. Bude rád, ak obnoví ich kontrakt na konci skúšobnej doby. Ale prečo by mala? Sotva sa vidia. Takmer s ňou nerozpráva, až na strohé sporadické textovky. Kontrakt beží už šesť týždňov a ešte spolu ani nespali. Ktorá spoločníčka by chcela mať taký o ničom kontakt so svojím patrónom? Hrdlo mu stiahlo, ako čelil trpkej pravde. Stál za hovno a vždy bude. Manželka, rodina, spoločníčka? To boli veci, o ktorých mohol bastard s takou líniou len snívať.
Posunul obrazovku na posledný obrázok, ktorý mu poslala. Dlhé kučeravé vlasy jej padali okolo tváre ako ležala na posteli, pozerajúc sa priamo do objektívu. Obočie jej perfektne zvýrazňovalo strieborno-biele oči. Pery mala jemne otvorené a tak videl špičky tesákov. Aj keď mala prsia malé, jej podprsenka jej ich zdvíhala, čím pôsobili absolútne na zakusnutie. Vôbec mu to nepomáhalo pri pohľade na jej bradavky ako presvitali spod tenkej látky jej trička. Možno ich jedného dňa aj uvidí.
Škrípajúc zubami, zavrel oči a vypol komunikátor. Nijak mu nepomáhalo premýšľať o tom, čo by mohlo byť. O veciach, ktoré nikdy mať nebude. Mal by premýšľať o tom, čo je tu a teraz. O mizernom pekle, ktoré ho čaká hneď, ako sa vráti na základňu.


16 komentářů:

  1. Děkuju. Děkuju. Děkuju. Hned je to ráno lepší. Jste úžasné. Meduska

    OdpovědětVymazat
  2. Veľmi pekne ďakujem za ďalšiu kapitolku

    OdpovědětVymazat
  3. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  4. Talyn je Fainov syn ???? A on ho odmieta??? a aj Dancer ???
    Vďaka za preklad a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za krásný překlad :)

    OdpovědětVymazat
  6. Díky za překlad a korekturu. Proč mám dojem,že matinka Fainovi nic neřekla?

    OdpovědětVymazat
  7. Dekuji za preklad :)

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  9. Moc děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  10. Mockrát děkuji. Je to úžasné��.

    OdpovědětVymazat
  11. Diky diky díííky moc za preklad

    OdpovědětVymazat
  12. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  13. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat