středa 26. října 2016

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 5



Felicia sa rozhliadla po telocvični, ktorá bola plná bojovníkov, ktorí trénovali a rozprávali sa. Hneď, ako zbadal Erixa, zamierila k nemu.
„Ahoj.“

Jeho zamračený výraz sa zmenil na úsmev, keď zdvihol hlavu od komunikátora a uvidel ju.
„TaraFelicia. Čo ťa sem prináša?“
Otočila sa, aby mu ukázala biely kvietkovaný ruksak. „Mám Talynovu večeru a chcela som sa pozrieť, ako trénuje. Prišla som v nesprávny čas?“
Potriasol hlavou. „Musel byť neskoro prepustený z hliadky. Občas sa to stáva. Tak ako sa dnes máš?“
„Dobre. A ty?“
Obzrel sa ponad jej rameno a opäť sa zamračil. Otočila sa tiež a zbadala Talyna, ktorý sa pohyboval veľmi stuhnuto. Mal ten výraz idem-ťa-zabiť-a–skryť-tvoje-telo-tak-mi-choď-z-cesty, ktorý nahodil vždy, keď sa niekto motal v jeho prítomnosti. Ako ju zbadal, usmial sa na ňu. Zbožňovala, ako sa jeho výraz vždy rozžiaril, kedykoľvek ju uvidel. Vždy, keď to urobil, cítila sa tak špeciálna a vítaná.
„Ahoj.“
Obávajúc sa o to, ako sa pohyboval, sa na neho zamračila. „Si v poriadku?“
Prikývol a dal jej jemnú pusu na líce. Odstúpil a stretol sa pohľadom s Erixom. „Koho mám dnes za sparinga?“
„Nového chlapca, ktorého trénujem. Snaž sa ho nezabiť.“
Zasmial sa a potom uškrnul.
„Si v pohode?“ opýtal sa Erix ešte predtým, ako mala šancuona.
Opäť prikývol. „Môžeš kontrolovať môj check-in dnes večer?“
Erix zaklial popod nos. „Zase ti to zmenil?“
„Hej. Včera hneď potom, ako som opustil základňu.“
„Koľko si meškal?“
Povzdychol si a podráždene odpovedal. „Nemeškal, ale tridsaťsedem minút mi išlo do záznamu. Môžem byť rád, že mi povolili dnešný tréning.“
Felicia sa tiež zamračila. „To nie je až tak zlé, či?“
Talyn neodpovedal, keď ju pohladil po tvári. „Idem sa prezliecť a hneď prídem.“
„Tak je?“ opýtala sa Erixa, keď Talyn odišiel.
„Áno. Je.“ Vytiahol komunikátor a zavolal si, aby zrušil sparing partnera na dnešný večer. Položila si ruksak a počkala, kým Erix dotelefonuje, než na neho opäť prehovorila.
„Nechápem, o čo ide. Prečo je to tak veľký problém? Je to len tridsaťsedem minút.“
Erixovi začalo mykať bradou. „Za každú minútu meškania dostane dva údery trstenicou. Tridsaťsedem minút je sedemdesiatštyri úderov.“
Skutočná hrôza ju premohla až keď sa Talyn vrátil a zbadala čerstvé rany na jeho chrbteschované pod tričkom, ktoré si práve natiahol. „Spôsobila som to ja?“
 „Nie,“ vydýchol Talyn a pritiahol si ju do náručia. „S tebou to nemá nič spoločné. Sľubujem.“ Pobozkal ju na líce, predtým, ako ju pustil.
„Jeho veliteľ sa mu občas serie do check-inov.“ Zavrčal Erix.
„Prečo?“
Talyn si odfrkol. „Čo môžem povedať? Som strašný kretén.“ Pristúpil k Erixovi a vzal si od neho rukavice. „Kde je môj oponent?“
Zamračil sa ako sa pozrel na jeho doráňaný chrbát. „Zrušil som to. Nepotrebuješ, aby ťa niekto ďalší tĺkol, kým sa niektoré z tých rán nezahoja. Dnes večermôžeme robiť kardio a posilňovanie. A nezmieňujem...“ podržal mu jeho komunikátor pri tvári. „že opäť ti zmenil check-in. Nemáš toľko času na trénovanie.“
Talyn zavrčal. „Ďakujem, že na to dohliadaš.“
„Žiaden problém.“
Felicia otvorila ruksak a vytiahla plastové nádoby. „Priniesla som ti večeru.“
Talyn si sadol na žinenku hneď vedľa nej. „Odkiaľ to máš?“
Podala mu tanier a príbor.“Uvarila som to.“
„Ty varíš?“ opýtal sa neveriacky.
Hravo a neveriacky sa na neho pozrela. „Nemusíš znieť tak šokovane. Milujem varenie a tvoje nevýrazné, nechutné  jedlo bolo veľmi ľahké na prípravu.“
S úsmevom nad jej podpichovaním otvoril nádobu.
Erix ho poťapkal po ramene. „Najedz sa v kľude, dieťa. Potrebuješ to.“
„Ďakujem.“
Felicia sa posadila vedľa neho a podala mu fľašu vody, ktorú tiež priniesla. „Cítim sa zle, preto čo sa stalo včera.“
„Nemusíš.“ Dotkol sa jej vlasom a usmial sa. „Ja nič neľutujem. Pre to, čo si robila... môžu ma aj z kože stiahnuť.“
Pozrela sa na jeho chrbát a zamračila sa. „Ťažko tomu môžem uveriť.“
Pokrčil plecom. „Bitie zvládnem. Ver mi. Matka mi dávala tvrdšie objatia a bozky.“ Ochutnal jedlo a opäť sa neveriacky zatváril. „Je to výborné.“
„Ďakujem.“ Povedala sarkasticky. „Oceňujem tvoju dôveru v moje schopnosti.“ Otvorila si svoju vlastnú nádobu. Usmiala sa na neho a nakŕmila ho svojím nakrájaným ovocím. Hravo ju kusol do prstov, predtým ako ho vtiahol do úst. „Ako bolo dnes v škole?“
„Nuda. Aká bola služba?“
„Žiadna nuda. Nabehol som do skupinky Tavalibojovníkov.“
Oči sa jej rozšírili pri neformálnej zmienke a krvilačných pirátoch, ktorí útočili na ich lode a lietadlá. „Čo sa stalo?“
Prehltol a napil sa, než odpovedal. „Bojovali sme. Pálil som na jedného z nich, ale unikol mi.“
„Pálili aj na teba?“
„Skúšali to. Našťastie som unikol. Naháňal som ich až po ich základňu – StormDancer.“
„Som rada. Prosím, neublíž si.“
„To je zvyčajne môj plán hry.“ Žmurkol na ňu. „Zvlášť teraz, keď mám naozaj dobrý dôvod ostať na žive.“ Utrel si ruky a vytiahol jej knižku fyziológie z batohu tak, aby pomohol hľadieť cez ňu. „Čoskoro máš záverečné skúšky, nie?“
Prikývla.
„Ak by si potrebovala pomôcť, rodina mojej matky sú všetci chirurgovia a lekári. Vlastne som si dosť istý, že tú knihu napísal jej starší brat. Z tohto predmetu som prešiel. Dobre som ho zvládol.“
„Tak to som šťastná, že mám takého úžasného študijného partnera. Nie som si istá, koľko času strávime štúdiom pri našich rozhovoroch, ale som ochotná to vyskúšať.“
Talyn si ju k sebe pritisol. Zavrela oči a vychutnávala si ten pocit byť v jeho tesnej blízkosti, keď ju tak sladko držal. Zhlboka sa nadýchol jej vlasov, predtým ako sa postavil a zamieril k vrecu na boxovanie. Kým zbierala prázdne nádoby, trénoval tieňový box. Keď sa začal už potiť, boxoval na vrece.
Divoko.
Prikrčila sa nad silou jeho úderov, ktoré takmer odtrhávali reťaze, ktoré držali vrece vo vzduchu.
„Pôsobivé, však?“
Prikývla na Erixovu otázku. „Nechcela by som byť na druhej strane jeho úderu.“
„To určite nie.“ Hravo jej cvrnkol po nose. „Našťastie nikdy neudrel ženu. A našťastie pre mňa, ani starého muža.“ Pozrel sa na ňu. „Ďakujem, mimochodom.“
„Za čo?“
„Že sa o neho staráš.“
„Nič som neurobila.“
„Nesúhlasím. Vidím tú zmenu. Taký pokoj v sebe predtým nemal. A nikdy som ho nevidel usmievať sa alebo smiať tak, ako keď si naokolo ty. A už vôbec nie, že podpichuje a je hravý.“
Nebola si tým istá. Talyn bol stále veľmi vážny, keď boli spolu. „Je ťažké tomu uveriť.“
„Mala by si. Prisahám. Ani som nevedel, že sa vie usmievať. Vôbec. Je iný, keď nie si pri ňom. Smrteľne vážny a strohý. Tichý, akoby si meral tvoje telo na vrece pre mŕtvoly. Nikto z neho nedostane viac ako zavrčanie a odvrknutie.“
Spomenula si, ako túto časť jeho osobnosti zahliadla v deň, keď sa prvý krát stretli. A znova v Ritadorianskej reštaurácii.
„Robíš ho hravým a šťastným,Felicia. Takmer v ňom vidím chlapca vždy, keď si nablízku.“
Neverila tomu, kým sa Talyn nerozbehol priamo k nej a nezdvihol ju do vzduchu. Smejúc sa, roztočil ju dokola a dal jej rýchly bozk. Potom sa rozbehol späť k hruške a začal trénovať s ňou. Bolo to tak pôsobivé, že každý v telocvični na pár minút sledoval ako trénuje, kým ho Erix nezavolal trénovať.
„Dočerta,“ jeden z mužov vedľa nej hovoril kamarátovi. „Nikdy v živote nechcem ísť do ringu s týmto.“
„To je Železné kladivo. Nikto nechce byť v Ringu  s týmto.“
„Videl si, keď mu merali PSI?“ opýtal sa tretí muž.
„Nie“
Felicia nadvihla obočie pri konverzácii. „Čo to bolo?“ Spýtala sa mužov.
„Namerali mu takmer tonu. Niečo cez tisíc deväťsto.“
Sánka jej klesla.
„Blbosť!“ povedal muž poza nich.
Muž ktorý to vravel, zdvihol ruku na znak prísahy. „Nie, prisahám. Preto ho volajú Železné kladivo. Pozri si to online , ak mi neveríš. Splatterdome to spravil ako seriál, kde merali PSI všetkých najväčších zápasníkov. A to holými rukami. Mal o dve stovky viac ako jeho najbližší rival DeathWarrant.“
Vau. Hlava sa jej zatočila od tých informácii. Ale ako ho sledovala, nebolo pochýb. Udieral ako kladivo. Muž vedľa nej si pozorne prehliadol celé jej telo. „S kým si tu, zlatko?“
Jeho kamarát mu odvrátil tvár od nej. „Nesnaž sa. Videl som ju jesť s Kladivom. A kŕmili sa navzájom rukami.“
„Panebože.“ Ospravedlňujúco sa na ňu pozrel. „Prepáč. Bolo pekné si s teboupokecať. Popraj tvojmu samcovi veľa šťastia.“ Rýchlo sa od nej vzdialil.
Smejúc sa, Felicia sa otočila späť na Talyna a sledovala jeho tréning. Bola to divoká krása a pôvab, akým trénoval. A ako povedal Erix, smrteľná vážnosť. Ale stále neznášala pohľad na neho v Ringu, byť bitý iným súperom. Z toho dôvodu pohŕdala modrinami, ktoré poznačovali jeho karamelovú pokožku. Keď Talyn dokončil tréning, zobral so uterák od Erixa a utrel si tvár. Kráčala mu naproti a objala ho.
Uškrnul sa. „Smrdím a som spotený.“
Kuslaho do brady. „Mám rada tvoju vôňu. Ešte ti nie som nechutná?“
„Skúšaš ma?“ Stisol ju ešte viac.
Náramok mu začal vyzváňať. Ale bol to iný zvuk, než aký dosiaľ počula.
„Čo to je?“
„Zvonenie nácviku. Musím okamžite odísť. Môžeš mi vziať veci a odniesť späť do byt?“
„Určite.“
Stiahol si rukavice, pobozkal ju a dal jej ich do rúk. Natiahol si čisté tričko a odišiel. Vystrašená, čo to malo znamenať, vzala rukavice ku Erixovi. „Mala by som sa obávať?“
„Neviem. Ide o povolanie letky. Môže ísť o nečakané stretnutie alebo musia vzlietnuť.“
Prikrčila sa, keď si spomenula na jeho rozprávanie o Tavali. Dúfala, že sa nevracali s väčšou posilou. „Nemyslím, že sa mi páči jeho nebezpečný spôsob života, ktorý žije.“
„Súcítim s tebou. Neznášam ten zvuk, kedykoľvek ho počujem. Mal som večeru so synom, keď dostal takéto zavolanie a bolo to posledný krát, čo som ho videl.“
„To je mi ľúto,Erix.“
Oči mal smutné, keď sa k nej otočil. „Si tu transportom alebo verejnou dopravou?“
„Verejnou.“
„Tak ťa vezmem domov.“
„Nemusíš.“
„Ale musím. Nevidela si správy? Tento týždeň je nezvestných päť samíc v tvojom veku. Je dosť neskoro, aby niekto v tvojom veku bol teraz vonku.“
Jeho láskavosť jej zahrialo srdce. „Ďakujem. Zoberiem Talynove veci a môžeme ísť.“ Odišla do jeho šatni a našla malý batoh. Ako ho otvorila, zarazila sa. Na vrchu bolo úhľadne poskladané tričko, o ktoré ho žiadala, s malou červenou ružou. Slzy sa jej nahrnuli do očí. Vždy ju prekvapoval sladkými premyslenými darčekmi.
„Prosím, buď v bezpečí.“ Zašepkala. Nechcela ani pomyslieť, že by sa mu niečo stalo. 


Hneď, ako Talyn dorazil na základňu a uvedomil si, že ide o ďalší útok Tavali, ponáhľal sa rýchlo prezliecť.  Núdzová situácia bol jediný čas, kedy mali povolené sa prezliekať Legitímni a Bastardi spolu. Každý bol vtedy pod tlakom a prezliekali sa najrýchlejšie ako vedeli, aby boli čím skôr vo svojich stíhačkách. Talyn omylom udrel rukávom ženu vedľa neho, keď si navliekal svoju bundu.
„Nedotýkaj sa ma!“ zavrčala bezdôvodným nepriateľstvom.
Predpokladajúc, že to bolo pre jeho status, ustúpil od nej, aby sa doobliekal. Ako si obúval topánky, pozrel sa ňu a všimol si, že sa jej trasú ruky, keď si zapínala bundu. Oči mala opuchnuté a červené, akoby už nejaký čas plakala. Viac než to, okolo krku mala modriny, ktoré jej bolo vidieť aj keď mala na sebe rolák. Jemná stopa krvi pri jej nose. Niekto ju napadol a podľa toho, ako sa správala, nebolo to oprávnené.  Vedel, že by sa nemal rozprávať s legitímnym dôstojníkom, ktorý je dokonca vyššie ako on v hodnosti, ale očividne bola rozrušená a nemala by isť takto do boja. Aj keď vedel, že jej meno je FarinaPinara, nemal právo ho použiť  a tak ju nazval jej prezývkou. „Si v poriadku,Syndrome?“
Ako očakával, pozrela sa na neho s nenávisťou a následne sa rozplakala. OmráčenýTalyn si nebol istý, čo má robiť. Skôr, ako si to mohol rozmyslieť, vzal ju do náručia. „Psst, to bude v poriadku.“
Triasla sa, ale ako pravá Andarioňanka rýchlo odstúpila. „Prepáč,Batur.“
„V poriadku.“
KeďAnatole a jeho dvaja wingmani[1] prechádzali okolo, Talyn zachytil, ako sa Anatole na Farinu uškrnul. Zašepkal niečo kreténovi po jeho pravici, na čo sa zasmial a chlípnym pohľadom prebehol po jej tele. To jej prinieslo ďalšiu vlnu sĺz a začala sa triasť ešte viac. Prešiel ním zlý pocit. Pohľadom prebehol po miestnosti a všimol si, ako väčšina samíc rýchlo zatvára a odchádza od svojich skriniek. Vrátane Fariny. Išla tak rýchlo, že časť uniformy si zabudla.  
Nezasahuj. Nebol to jeho problém a nebol tu žiaden vojak, ktorý by sa za neho postavil. Jeho súčasný vojnový rekord bol toho dôkazom. Ale nemohol si pomôcť. Matka ho vychovala lepšie, ako otočiť sa od Andariona v núdzi. Bojuj za pravdu, nie pre moc.
Schmatol jej výstroj a vybral sa za ňou.
„Syndrome?“ zavolal za ňou, keď ju dobehol na chodbe. „Zabudla si si helmu a rukavice.“
Slzy mala stále v očiach ako sa zastavila pozrela na neho. „Ďakujem.“
Bola zničená. Väčšinou k nemubola zatrpknutá a arogantná. Keď sa naťahovala pre helmu, držal ju silnejšie, aby ju na minútu zastavil.
„Urobil ti to Anatole?“ uprel pohľad na modriny na krku.
Striaslo ňou ešte viac. „Nič sa nestalo.“
Blbosť a vedel to každou bunkou čo mal v tele. Preklínajúc, otočil sa, že zamieri späť k šatni, kde sa Anatole prezliekal.  Potiahla ho za rameno. „Talyn, prosím. Nie.“
Nebo si istý, čo ho viac prekvapilo. Fakt, že sa ho dotkla alebo, že ho nazvala jeho menom. Ale jedna vec bola jasná. Anatole ju úplne zlomil. V minulosti by sa ho nikdy ani len nedotkla.  Bol omráčený, že vôbec  pozná jeho pravé meno a nie lenBastard. Iba tak ho vždy volali. „Naše samice nie sú jeho súkromný hárem.“
 Jej stisk zosilnel a oči sa jej rozšírili. Rýchlo pozrela smerom nadol a ruku stiahla. Talyn sa otočil a zbadal Anatola s jeho dvoma kumpánmi ako mieria k nim. „Toto nie je nácvik. Mám vás oboch nahlásiť?“
Dosiahnúcúplnylevelstupidity, Talyn vykrivil pery na svojho veliteľa. „Vyzývam ťa do Ringu, ty skurvysyn.“ zavrčal.
Veliteľovi kamaráti a Farina prestali dýchať. Anatole sa mu vysmial do tváre. „Nemôžeš ma udrieť, ty kus hovna. Bol by to koniec tvojho života.“
Talyn sa na neho zamračil. Zbabelý bastard nemal žiadne práve poškvrniť uniformu Andarianov. Bola to hanba, aby ju niekto ako on nosil. „Nie si dosť Andarioňanom, aby si mi čelil?“
Anatole schmatol Talyna za predok bundy a snažil sa ho otočiť. Oči mu zdivočeli, keď si uvedomil, aký silný je Talyn a že to na neho nemalo žiaden efekt. Vôbec. „Staraj sa o seba, bastard. Bola by škoda, ak by náš športový hrdina skončil v plameňoch.“ Lusknutím prstov naznačil svojim posluhovačom, aby ho nasledovali. Keď sa Talyn otočil, aby dokončil ich diskusiu, Farina mu zatarasila cestu
„Nestojí to za to, Batur. Ale ďakujem, že si muž, akým nikto z nich nie je.“
Nightdice prikývla, keď sa postavila po jeho boku. „Hej. Všetci ostatní sú slepí.“
Začal mu tik v čeľusti, ako si uvedomil, koľko z ich pilotiek by bolo za to vďačné. Niektoré z nich boli zasľúbené, dokonca vydaté. To ho naštvalo ešte viac. Nie len pre ne bojoval. Bolo to pre jeho matku a Feliciu. „Je mi jedno, čo mi urobí. Toto musí skončiť.  Či už má kráľovskú krv alebo nie, nemá žiadne právo sa vás dotýkať. Nikdy!“
Farina sa na neho vďačne usmiala, ako mu podala jeho helmu. „Budem tvoj wingman, Zmija“
Pokynul jej hlavou na znak úcty. Po prvýkrát vstupoval Talyn do haly po boku iného Andarioňana. Zostal ešte viac smutný, že práve tým, že spravil dobrú vec, si získal priateľstvo Fariny a ostatných pilotiek. Niečo, čo by každý z ich skupiny mal urobiť za ne. Čo sa stalo z ich rasou, že sa s týmito sračkami len tak zmierili? Že nechajú ich samice, aby boli zneužívané a ohrozované sráčmi s kráľovskou krvou a ich priateľmi? Ako sa chystal nastúpiť do stíhačky, pristúpila k nemu iná pilotka a dvakrát si pobúchala dlaňou na srdci, čo bol priateľský znak veľa štastia. Omráčený jej to sotva stihol opätovať, ako nastupoval. Dokonca aj žena, ktorá mala na starosti pozemné akcie, zopakovala gesto. Chcel pre ne urobiť viac. Talyn si nasadil mikrofón. Teraz sa musel sústrediť na Tavali. Akonáhle však vojna skončí, mal naliehavejšú vojnu za ktorú chcel bojovať. „Zmija je pripravená na štart.“
„Zmija môžete vzlietnuť.“ Odpovedal kontrolór.
Talyn spustil svoj štartovací kód a zasadilo ho do kresla od sily, akou vystrelil von. Vystrelilo ho to priamo do pekla. Bojovalo sa všade.
„Dočerta, Zmija.“ Povedala mu Farina do ucha. „ty si naozaj musel tých Tavalinasrať. Čo si im urobil?“
„Očividne neboli radi zostreľovaní. Ale kto vie?“ Naklonil sa doprava a tesne minul výbuch na jeho čelné sklo. Počúval ich komunikačný kanál, ale nespúšťal oči z nepriateľa. Bola tu ďalšia skupina Tavali. Či už to súviselo so skupinou predtým alebo nie, ich boj bol nejasný. Aj keď ich štyri vetvy fungovali ako vojenská vláda, nikto presne nevedel aká je organizácia v ich pirátskej skupine. Boli tajnostkárski ako mníšky. Jediná vec, ktorú si bol Talyn istý bolo, že západná skupina lovila ich nákladnú loď. Viac než to, radi si brali Andarianov ako otrokov. Z nejakého dôvodu ich veliteľ neznášal Andariu a vždy si našiel spôsob ako by mohol na nich zaútočiť. Talynpodlietol pozostatky jedného z Tavali a ocitol sa priamo pred StormDancerom. Zaklial si pre seba ako spoznal tú loď. „Zmija veliteľovi. Je to rovnaká skupina, s akou sme bojovali naposledy. Minimálne časť z nej.“ Niet divu, že tak bojovali. Bola to pomsta. Potvrdilo sa to, ako bola jeho loď identifikovaná a jeden z Tavali ho začal naháňať. Smejúc sa, Talyn urobil to, čo vedel najlepšie. Mamičky budú plakať. Našťastie pre neho, lietal tak dobre ako bojoval v Ringu. Minimálne pokým nezbadal čierneho Tavali letca, ktorý lietal úžasne. Slizký bastard robil všetko pre to, aby ho dostal. Horšie, Talyn sa ledva dokázal vyhýbať paľbe. Ten, kto ho učil bojovať, vedel veľmi dobre, čo robí. Ako sa točil, aby sa vyhol ďalšej paľbe, zachytil meno letca, ktoré mal napísané na krídle.
Blister.[2]
Čo sa idiota sa tak pomenuje? Nechcel vedieť čím si Tavali vyslúžia takéto prezývky. Nie žeby na tom záležalo. Bol to divoký a talentovaný bojovník napriek svojmu menu.
Talyn sa začal obávať.
„Zmija! Desiata hodina!“
Niečo mu zasiahlo motor a točením sa ťahal smerom nahor. Krátke výbuchy farieb oslnili tú temnotu okolo neho. Nanešťastie, tento pohyb ho priniesol priamo pred Blistera. Ten ho zasiahol ohňovou zbraňou, akú nikdy v živote nevidel. Rozrezalo to jeho ochranu a prepálilo vonkajšiu vrstvu.
„Zmija zasiahnutá.“ Zaklial, ako ho prekvapili jeho kontrolky na palube. „Paluba zlyháva. Motor padá do tmy.“
Farina vlietla priamo pred neho, aby to oplatila pirátom, ktorí mu to spôsobili.
„Syndrome kryje Zmiju. Potrebujem obkľúčenie. Rýchlo!“
„Nightdice kryje Syndrome a Zmiju. Potrebujeme pomoc. Zmija horí a idú mu po krku.“
Talynucukol, ako ho zasiahla ďalšia strela priamo do ramena a panelu.  Zachytil ako ich letec, pravdepodobne Nightdice, sa ho snaží chrániť.
Aspoň si to myslel.
V jednom momente chcel povedať Sydrome, že sa na ňu valia dvaja piloti Tavali. V ďalšom, naňho Andarion vypálil a celá jeho loď explodovala.



[1]pilot, ktorý lieta v pozícii za, a na strane vodcu lietania formácie
[2]Pľuzgier

13 komentářů:

  1. Dekuji za dalsi kapitolku :)

    OdpovědětVymazat
  2. dakujem za dalsiu kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Vdaka za preklad a korektúru:-)

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  7. Dakujem za dalsiu napinavu kapitolu. GabiM

    OdpovědětVymazat
  8. Úžasná kapitola, děkuji.

    OdpovědětVymazat
  9. Diky moc za skvelý preklad, ale z toho záveru som hotová. Teraz už len vydržať do ďalšej kapitoly.

    OdpovědětVymazat