pondělí 7. listopadu 2016

Šeptané lži - Kapitola 20



Bonjour, Gabrielle.“
„Dobré ráno aj Vám, Monsieur La Crosse.“ Dúfala, že jej úsmev nevyzeral tak stuhnuto a umelo, ako to cítila. Na druhej strane chodby, vedľa miesta kde stála, sa za skleneným oknom cielene pohybovali zamestnanci  IT, sústredení na svoju prácu.
S nasadenými tmavými Aviatorkami a so založenými rukami, Carlos ako bodyguard vykonával svoju rutinu tvrdý-chlapík.

Chcelo sa jej smiať, keď La Crosse vrhol ostražitý pohľad na Carlosa a zamrmlal, „Monsieur.“Carlos mu prikývol na odpoveď. Bez úsmevu.
Milovala, ako Carlos zastrašil túto skupinu ľudí, ktorá jej ako tínedžerke v teniskách spôsobovala triašku. No La Crosse bol hrozbou, len keď šlo o pokles hodnotenia študenta. Očakával dokonalosť a staral sa len o budúcnosť svojich študentov.
„Chápem to tak, že ste urobila riadny pokrok.“ ramená La Crossa boli napäté, podobne ako svaly v jeho prepadnutej, unavenej tvári. Dnes mal čelo ešte viac zvrásnené starosťami ako včera. Tlačil na neho rektor, aby ju odtiaľto dostal rýchlejšie?
„Áno, som príjemne prekvapená, ako dobre to ide.“doplnila s nenútenosťou, ktorú fakticky necítila. „Myslím, že je to dokladom toho, akú výnimočnú prácu robí váš IT tím. Vidím tu zavedených mnoho z mojich návrhov, ktoré som v minulosti navrhla v pomocných materiáloch.“
Jeho hranaté ramená sa zodvihli pýchou. Vrásky na tvári sa mu uvoľnili. „To je skvelá správa. Nechám vás pracovať.“ stroho prikývol a cúvol, odchádzajúc.
Keď sa pohla, aby prešla okolo Carlosa do IT centra, ten povedal: „Počkaj.“Pár zamestnancov pracujúcich na druhej strane okna za sklom už pred chvíľou zastalo, aby sledovali výmenu názorov medzi ňou a La Crosseom.
Študenti sa rovnako zaujímali aj o ňu a Carlosa.
Prehovoril ticho, sotva hýbal perami. „Usmievaj sa, ako keby ťa tešilo to, čo ti hovorím.“
Urobila tak, dívajúc sa mu do očí.
„Dnes buď veľmi opatrná,“ varoval ju Carlos. „Nevyužívaj žiadne šance. La Crosse evidentne dostal od niekoho vynadané.“ Carlosov zatienený pohľad dopadol na jej tvár.
„Budem, ale na tej Kathryn Collupy a tínedžeroch bolo niečo divné. Zdalo sa, že Evelyn očakáva, že jej asistentka bude hovoriť za ňu. Chcem vidieť Kathryninu zložku.“
Carlosove ústa sa stiahli. „Ako som povedal, len buď opatrná. Neverím La Crossemu ani nos medzi očami.“

Carlos podržal pre Gabrielle dvere, aby ako prvá vošla do ich izby. Obzrela sa cez rameno, čakajúc ako ju poučil. Len čo mal svoj pseudo-iPod na mieste aby rušil odpočúvanie, kývol jej aby začala hovoriť.
„Nenašla som nič nové na tínedžerov. Ale Kathryn Collupy je zaujímavá. Našla som o nej poznámku. Bola len nedávno schválená ako náhradný asistent pre Evelyn a to iba preto, že Kathryn už bola na zozname schválených aby tu neskôr počas roka začala ako fyzikálno-terapeutická inštruktora. Keď Evelynin posledný asistent skončil bez predchádzajúceho upozornenia, škola požiadala Kathryn, aby nastúpila na šesťdesiat dní.“
Carlos sa poškrabal na brade. „Na základe toho, čo si povedala o skupinovej bezpečnostnej previerke, sa to nezdá veľmi divné.“
„Nie, ale divné je, že Evelynin posledný asistent po štyroch spoločných rokoch tak náhle odišiel. Poslala som správu Gotthardovi, aby to mohol preskúmať. Nechal mi odkaz v dátovom trezore,aby som pokračovala a dokončila inštaláciu, čo som spravila. Povedal, že Joe ti poslal inštrukcie. Čo budeme robiť ďalej?“
Carlos sa na to vôbec netešil. „Joe nás chce naspäť v USA“ desil sa tohto okamihu, kedy sa musel skutočne rozhodnúť či ju chce odovzdať Joeovi a Interpolu.
„Čože?“jej vzrušenie opadlo ako vypustený párty balón. „Robíš si srandu. Ešte nič poriadne nemáme.“
„Nerob to, Carlos.“ ustúpila o krok. „Naozaj veríš, že ma pustí na slobodu?“
Nie, je to horšie. Len pokiaľ by Carlos prišiel s niečím, s čím by mohli vyjednávať -a práve teraz nemajú nič – inak ju Joe chce odovzdať Interpolu, Medzinárodnej organizácii kriminálnej polície podporovanej viac ako 180 krajinami, so sídlom vo Francúzsku. Len Spojené národy sú silnejšia organizácia.
„Tvoje mlčanie beriem ako znamenie, že mu buď neveríš alebo mi to nemôžeš povedať.“ Odchádzala,potom sa otočila, prúdilo z nej sklamanie.„Len mi povedz, čo chceš, aby som urobila a ja to spravím.“
Zabíjala ho. „Odviedla si skvelú prácu, ale-“Mal svoju povinnosť. V jeho hlave to nikdy neznelo tak chladne.
„Tak ma nestrkaj mimo obraz.Sedieť niekde a čakať, Boh vie ako dlho, kým niekto nerozhodne o mojom osude. Neverím, že ma Joe pustí.“ jej hlas strachom nabral výšku.
„Chce sa s tebou stretnúť Interpol.“Carlos to maľoval menej hrozivé, než bola pravda. Interpol netoleroval elektronických zločincov a jednoduchý výsluch mohol so všetkými svojimi byrokratickými červenými páskami natiahnuť na päť rokov vyšetrovania.
„Vy ma im vydáte?“Gabriellin neveriaci hlas ním ostro prenikol, hneď za pohľadom zrady v jej očiach. „Ak nájdu nejaký dôkaz o tom, čo som urobila a budú to považovať za trestný čin, pôjdem do väzenia a môj otec bude zničený. Nikdy by mu nedovolili, aby zostal na svojej pozícii.“
Carlos ju chcel zamknúť niekde v bezpečí, ale nie vo väzení niekoho iného.
„Ja-“jeho mobilný telefón cinkol s prichádzajúcou textovou správou. Carlos ho odopol, prečítal správu, potom zavrel telefón a pozrel sa na Gabrielle. „Gotthard od nás chce, aby sme si vytiahli správu z dátovej banky, značka naliehavé.“
Nepýtala sa prečo, len sa ponáhľala do spálne, kde na čipkovej dečke pokrývajúcej bielizník ležal jej laptop. Carlos ju nasledoval a čakal za ňou, kým ho naštartovala a sprístupnila úložisko na čítanie. Gotthardova správa znela:
Bol uskutočnený ďalší pokus o vraždu na ministra ropy vo Venezuele. Všetko ukazuje na rodinu Salvatore, ale Retter našiel strelca, ktorý bol zabitý štýlom - odstránenie.
Carlos sa zamračil. „Ak nič iné, Dominik Salvatore uprednostňuje Švajčiarsko, pokiaľ ide o politické bitky, alebo konflikty s vládou. Má ľudí vo vláde, ktorí plnia jeho žiadosti. Prečo by útočil na ministerstvo?“
„Neviem.“ Gabrielle listovala správu.
Fámy aj naďalej naznačujú, že USA a Venezuela sa snažia vytvoriť partnerstvo pre produkciu ropy. Retter povedal, že za zatvorenými dverami v Južnej Amerike sa hovorí, že Venezuela sa chystá vyvliecť z dohody, pretože si myslí, že USA je za útokmi na ministra ropy a možným pokusom o prevrat a zvrhnutie vlády. Minister ropy verí, že jeho krajina je využívaná v politickej vojne v našich nadchádzajúcich prezidentských voľbách, ktoré budú budúci týždeň. OPEC[1] nie je šťastnejší a už odišiel z rozhovorov s predstaviteľmi USA. Ak Venezuela dokáže že USA stoja za útokmi, OPEC jej bude nútený ukázať podporu, aby upokojil svojich členov.
Carlos sa zhlboka nadýchol a vydýchol. „Za týmto musia byť Fratelli.“
„Čo dúfajú, že získajú?“spýtala sa Gabrielle.
„Neviem. Problém je, že ak bude OPEC zatlačené do kúta, mohli by urobiť niečo, čo by mohlo mať katastrofálny vplyv na americkú ekonomiku. Analytici zvažujú, niečo ako minuloročný prepad, o sile desať, najmä ak sa to zvrhne do medzinárodného konfliktu. Vírusové útoky zorganizované Fratelli minulý rok ovplyvnili ostatné krajiny, rovnako ako táto situácia s palivom. Odhadujem, že čokoľvek majú za lubom, je to oveľa väčšie, než len vytváranie chaosu v USA, akokoľvek zléto už je.“
Gabrielle si pošúchala ramená a cez plece pozrela na Carlosa. „Uvedomuješ si, aká veľká organizácia musia byť, ak stoja za týmto všetkým?“
„Áno, a desivá časť na tom je, že sa stavím, že náš odhad sa ani len nepribližuje.“
Posunula ďalšiu časť na čítanie.
Retter si myslí, že je tu nejaké stretnutie, organizované buď v Kolumbii alebo vo Venezuele, ktoré má upokojiť vášne, ale Joe nemôže zistiť, kto z Washingtonu by tam šiel ako prostredník z USA.
Carlos v duchu hľadal možnosti. „Zrejmý prostredník by bol niekto v dobrom postavení voči všetkým stranám, kto má záujem na úspešnom partnerstve. Ako prvé ma napadli ropná rafinéria a distribučné skupiny. Mohol by to byť niekto z ministerstva zahraničných vecí alebo prezidentského kabinetu.“
Evelynina posledná osobná asistentka zmizla dva dni po tom,čo odišla -vyzerá to podozrivo. Joe poslal miestneho človeka, ktorý má preskúmať dom Linettinej rodiny, ale nedostali sa cez gazdinú. Chce od Gabrielle všetky informácie o Linettinej rodine, ktorá by mohli pomôcť. Keď sa Gabrielle vráti, prediskutuje jej postavenie.
Gabrielle sa posunula nižšie, ale to bol koniec. Keď sa otočila, aby sa pozrela na Carlosa, jej jasné, modré oči sa hemžili myšlienkami. „Ak chce Joe informácie o Linettinej rodine, vezmi ma do Bergamo.“
„To asi nie je to, čo mal na mysli,“ začal Carlos.
„V momente, keď sa vrátim, stratím akúkoľvek šancu dokázať v tom všetkom svoju nevinu. Neurobila som nič zlé, Carlos a Joe to vie, ale nechce, aby som bola jeho problém.“ Toto proste nikdy nebude ľahšie. Carlos bol rozpoltený medzi prácou, ktorú prisahal že bude robiť a snahou udržať ju pred každým v bezpečí. Malo to nejakú cenu, navštíviť rodičov Linette? O tom pochyboval, ale ani ju ešte nechcel zobrať naspäť.
„Napíš správu Gotthardovi, aby povedal Joeovi, že si ma presvedčila, že by sme mohli niečo nájsť, keď navštívime Linettiných rodičov v Bergamo, a ak Joe súhlasí, skontaktujem sa s ním po pristaní v Miláne.“ Skočila mu do náručia a pobozkala ho na tvár. „Merci!
„Neďakuj mi, kým sa Joe neozve.“Carlos si ju privinula a dúfal, že toto nie je chyba, ktorú oľutuje. Joe bude pravdepodobne súhlasiť. Durand má ešte stále odmenu na jej hlavu a nikto nenašiel pilota, ktorý by ich mohol identifikovať.
Vytiahla sa mu z náručia, otočila sa a bleskovými údermi na klávesy písala. Zbalil si tašku, kým ona chvíľu pozerala do laptopu, potom rýchlo ťukla na pár kláves a zavrela ho.
Keď skončilaa obrátila sa k nemu, mala v svojich očiach tak jasne napísanú dôveru, že jeho prvou a poslednou myšlienkou bolo, chrániť ju. „Gotthard povedal, že Joe cestu schválil.“Čoskoro bude mať od Joea správu, ktorá to potvrdí.
Carlos zdvihol ruku a prstami ju pohladil po tvári. „Zavolaj La Crosseho a povedz mu, že si skončila.Nech ti pošle auto. O lístky sa postaráme na letisku.“
„Dobre.“ Rozbehla sa do obývacej izby, kde ju počul vytočiť číslo a jej jemný hlas dávajúci La crossemu dobré správy.
Nenávidel naďalej ju vystavovať nebezpečenstvu, ale táto skupina s agendou, ktorá by mohla súperiť s agendou najhorších teroristov, ohrozovala bezpečnosť všetkých. BAD a Amerika potrebovali Gabrielle s akoukoľvek nádejou na odhalenie plánu Fratelli.
Len čo to dokončia, musí nájsť spôsob, ako ju oslobodiť, aj keby to znamenalo, že ju už nikdy neuvidí.
Keď prešiel popri nej aby odstránil svoju pozorovaciu kameru, vošla do spálne a zamierila ku skrini. Keď mal všetko naspäť v pôvodnom stave, Carlos vošiel do spálne.
Posteľ bola ustlaná. Jej zabalený kufor stál vedľa jeho vaku, otvorená skriňa prázdna a kúpeľňaúplne čistá. Mal by byť prekvapený, ako rýchlo bola zabalená, ale nebol.
Gabrielle stála pred oknom apozerala von, jej pokojný profil smutný a vzdialený.
Posledných desať rokov žila skrývajúc sa, nie zhýčkaným životom ako väčšina žien v jej postavení a s jej peniazmi. Mala silné jadro, aké našiel len u agentov, ktorí pracovali pre BAD. Gabrielle nebola vyškolená na tento typ práce, ale bola odvážna a odhodlaná splniť svoju úlohu.
Zapol CD prehrávač, aby pokryl akýkoľvek tichý hovor a pristúpil k nej. Neotočila sa. Položil jej ruky na plecia a pobozkal ju na zadnej strane krku, ktorý bol stuhnutý napätím.
Keby nebola tak dokonale oblečená, mohol by ju uvoľniť za desať minút. Pravdepodobne aj tak. Ak mal zničiť posledný kondóm, nechcel sa ponáhľať.
V skutočnosti, nabudúce, keď ju vyzlečie donaha, plánoval mať hrsť plnú kondómov.
„Dala som Gotthardovi aj pár nových vecí, ktoré som našla pred dokončením inštalácie,“ zamrmlala Gabrielle. Carlos ju pobozkal na krk a ona sa zachvela. „Čo ďalšie?“
„Ja“ –Gabrielle sa kvôli vzdychu odmlčala –„nemohla som nájsť Ameliin itinerár[2], so zápisom kedy znovu odíde, takže som premýšľala, či tu predsa len nezostane. Ale našla som taký, kde majú Evelyn a Joshua naplánované cestovať do USA, dnes trochu neskôr, spolu so skupinou študentov. Oboch rodičia sú práve teraz tiež v USA. Amelia možno pôjde tiež, ale jej harmonogram nebol zaznamenaný. Babette povedala, že skupina študentov odchádza dnes popoludní na cestu po desiatich krajinách, kde budú hovoriť s politickými vodcami o vplyve krízy palív na telesne postihnutých. Prvou zastávkou je USA, potom Brazília. Možno je tu spojenie medzi cestou tínedžerov do Brazílie a stretnutím, o ktorom si vaši ľudia myslia, že sa koná s ministrom ropy v Južnej Amerike.“
„Ak by bol Ameliin otec zapojený do ťažby ropy alebo distribúcie pohonných hmôt, mali by sme nájsť stopu,ale on produkuje kávové zrná.“
Gabrielle pokrčila plecami. „Je to všetko tak bizarné, ale verím Linette. Mám zlý pocit, že na tieto deti je zacielené kvôli niečomu nebezpečnému. Možno, že po všetkých tých rokoch Linettin otec trochu zmäkol a dovolí jej matke rozprávať sa so mnou.“
„Čo si myslíš, že zistíme?“ Carlos pozeral cez jej rameno na pokojné hory a stromy a prial si, aby mohol zastaviť čas aspoň na tak dlho, aby si s ňou mohol vychutnať prechádzku.
Ďalšie jemné pokrčenie pliec. „Neviem čo, ale možno niečo, čo by vrhlo svetlo na to, čo sa naozaj stalo Linette. Na nejakej úrovni je spojená s ľuďmi stojacimi za týmto všetkým a ja verím, že nedobrovoľne.“
Carlos sa zdržal úsudku, pretože nemohol nespochybniteľne dôverovať niekomu, koho ešte nikdy nestretol, ale Gabriellina dôvera u neho prevážila a presvedčila ho, že má pravdu.
Objal ju a pritiahol si túto neuveriteľnú ženu na hruď. Držať ju bol dobrý pocit. Tak prirodzený, ako keby boli spolu odjakživa.
Ťažko si povzdychla.
„Čo je?“spýtal sa.
„Taliansko je len zastávka, však? Joe ma stále bude chcieť vydať Interpolu.“ Zavrel oči a želal si odpoveď, ktorá by zjemnila jej starosti, ale nebude jej klamať. To by bolo kruté.
„Možno, že nie.“ To bolo to najlepšie, čo jej mohol ponúknuť. Zatiaľ.
Gabrielle dlho mlčala.
Otočil ju k sebe. „O čom premýšľaš?“
Znepokojené oči sa stretli s jeho. „Je to hlúposť, ale musíme letieť do Milána. Tam žije Roberto. Prvý krát som sa s ním stretla pri hľadaní Linette. Väčšinu času trávi tam.“
„Milano je obrovské mesto a my okamžite opustíme letisko a pôjdeme na sever do Bergama, ale nemusíš ísť.“
Chvíľu váhala,nežsúhlasila: „Máš pravdu. Nemôže vedieť, že som tam. Pochybujem, že akýkoľvek paparazzi by si spomenul, ako vyzerám, pretože som sa tak veľa rokov skrývala.“ Odpovedala príliš rýchlo na to, aby to Carlosa presvedčilo. Myšlienka, že je v blízkosti Roberta zreteľne Gabrielle desila. Na sekundu zavrel oči, preklínal toho psa, že jej vštepil taký strach. „Nenechám ho dostať sa do tvojej blízkosti.“
„Ach, on nie je problém,“ uškrnula sa. „Roberto by nikdy neriskoval zranenie, ani len škrabnutie, ktoré by mohlo znížiť jeho filmovo-hviezdnu hodnotu. Poslal by však niekoho iného, aby za neho spravil špinavú prácu.“
„Tak nejdeš.“
Odtiahla sa. „Áno idem. Nebojím sa o mňa. Nechcem, aby si bol ohrozený ty. Nebudeš vedieť, na čo si dať pozor. Nemáš so sebou ani zbraň.“
„Ak je to všetko, čo ti robí starosti, tak sa neboj.“ Prešiel jej prstom po tvári. „Čelil som horším, než komukoľvek, koho by mohol poslať a som rovnako nebezpečný bez zbrane, ako s ňou. Je to amatér a okrem toho, musel by vedieť, že si tu alebo, že ideme do Milána.“
„Dobrý postreh.“ Unavene sa usmiala na Carlosa.
Jeho vnútorný hlas mu hovoril, aby nebral Gabrielle do Bergama, ale musel zistiť, čo Fratelli plánujú.
Vyzeralo to, že vlaňajší vírusový útok bol nejaký druh testu.
To, čo sa deje teraz, by mohla byť skutočná vec. Ale aká?
Klopanie na dvere ukončilo debatu. Museli ísť. Carlos a Gabrielle nasledovali strnulého Pierra a poslíčka, ktorý niesol ich batožinu k čakajúcej limuzíne.
Vedľa otvorených dverí automobilu stál La Crosse. „Prosím prijmite našu hlbokú vďačnosť za váš odborný posudok a že ste nám prišli pomôcť, Mademoiselle Tynte Saxe.“ Podal jej obálku.
Gabrielle začala prijímať financie, no keď sa pozrela na La Crosseho dospelými očami, zarazila sa. Obdivovala ho pre jeho oddanosť škole a študentom. Verila, že ak by ho o to požiadala, minul by tie peniaze, prepotešenie študentov.
„Mám nápad, ako využiť túto platbu,“ povedala, vracajúc ruku naspäť. „Nechajte si tie peniaze a vybudujte fontánu s posedením, kde by mohli študenti študovať vonku.“
„To je od vás veľmi veľkorysé,“ povedal La Crosses vrelými očami, ktoré Carlosa prinútili uvažovať, či bol ten chlap tak úprimný, ako Gabrielle verila, že je. „Odovzdám vašu žiadosť Rade školy.“
„Nechceli by ste radšej, aby tie peniaze šli do nadačného fondu, než na niečo tak frivolné?“vložil sa do toho Pierre. Jeho otázka bola čistou kritikou jej nápadu, nebol to návrh na lepší nástroj na darovanie. La Crosse skĺzol riaditeľským pohľadom na Pierra.
Carlos silnejšie zovrel jej počítačovú tašku, zvažujúc, ako najlepšie usadiť ufňukaného malého bastarda na jeho miesto za urážku jej veľkorysého nápadu.
Ale Gabrielle to zvládla, keď obrátila svoj impozantný pohľad na Pierra. „Nie, nemyslím si, že je potrebné zväčšiť nadačný fond. Tie pokladne sú doplňované raz ročne absolventmi a ich rodinami. Myslím si, že táto skvelá škola si zaslúži veľkolepú fontánu s posedením.“ Jemnejším pohľadom sa pozrela n aLa Crosseho. „Prosím pochopte, že sa nejedná o prosbu. Zverujem vám tieto finančné prostriedky, aby boli použité podľa môjho priania. Je tam viac než dosť na dokončenie projektu. Pri návrate budem očakávať, že uvidím fontánu.“
Carlos sa usmial, kašlúc na to čo si pomyslia. Miloval pozorovať ju v akcii.
La Crosse prikývol a zdal sa potešený jej ponukou. „Samozrejme. Kedy máte v pláne vrátiť sa?“ Carlos prehovoril k La Crossemu a Pierrovi: „ Prezradenie tejto informácie by bolo v rozpore s udržaním ju  v bezpečí. Najlepšie, čo môžete urobiť, je poponáhľať  sa s postavením fontány.“ Stočil jednu stranu svojich úst, len aby dal Pierrovi vedieť, že si užil pozorovanie odmietnutia toho vychudnutého pip-piskota.
„Musíme ísť,“ povedal Carlos Gabrielle, ktorá s ním nasadla na zadné sedadlo.
La Crosse bez slova zavrel dvere a auto sa pohlo dopredu.
Len čo boli na otvorenej ceste, vodič prijal telefonát, ticho rozprával a potom zavesil. Jeho oči vyplnili spätné zrkadlo.
„Mademoiselle, mám správu o vašom lete.“
Carlos ešte nerezervoval letenky. Nechcel, aby sa niekto dozvedel o plánoch Gabrielle. O čom to sakra bolo?
„Áno?“spýtala sa Gabrielle sa zdvorilým záujmom a vybrala z kabelky poznámkový blok a pero.
„Vaše súkromné ​​lietadlo dorazilo. Pilot chcel, aby ste vedeli, že opravy boli dokončené skôr, ako čakal, takže nebudete musieť cestovať komerčnou leteckou spoločnosťou.“
„Skvelá správa. Merci.“Usmievala sa, kým  oči vodiča nezmizli zo zrkadla, potom poklepala perom na podložku, priťahujúc Carlosov pohľad na to, čo napísala. Nemám pilota ani súkromný tryskáč.




[1] OPEC – skratka pre Organizácia krajín vyvážajúcich ropu
[2] itinerár – cestovný denník (zápis príchodov a odchodov)

6 komentářů:

  1. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  2. Super !!! Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat