čtvrtek 10. listopadu 2016

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 7



Talyn pomaly otvoril oči a zastonal nad bolesťou, ktorá mu trhala hlavu na polovicu. Bohovia, to bola bolesť. Jeho dýchanie bolo škrípavé a namáhavé, cítil tlak v oboch rukách. Zamračene vzhliadol a uvidel Feliciin žiarivý pohľad.
A potom matkin.
Zmätený chcel začal rozprávať, ale ucítil hadičku v krku, ktorá ho zastavila. Matka zabzučala zvončekom na doktora, kým Felicia mu ešte viac stisla ruku.
„Ahoj, zlatko.“ Zdvihla jeho ruku k ústam a pobozkala mu ju.
 Opätoval jej stisk ruky.

„Obe si nás veľmi vystrašil,“ láskyplne ho zhrešila matka. „Už to nikdy neurob. A myslím to vážne!“
Naozaj im nechcel ublížiť. Popravde, ani si nemohol spomenúť, čo sa stalo. V jednej minúte opätoval paľbu. V druhej... Všetko ostatné mal zahmlené. Zvyšok dňa si už nepamätal. Nemohol si nič vybaviť z mysle. Felicia a jeho matka ustúpili, ako vstúpili doktor so sestrou, aby zhodnotili je stav.
„To je úžasné,“ povedal doktor nakoniec. „Stále sa zotavuje, ale jeho životné funkcie sú silnejšie a za pár týždňov by mal byť v poriadku. Určite sa zotavuje lepšie ako sme dúfali.“
No, doktor, vďaka za šťastnú prognózu. Dobre vedieť, že sa stále vzpiera uviesť, že je tu šanca, že každú chvíľu môže zomrieť.
„Ak nás necháte samých, vyberiem mu hadičku z hrdla.“
Jeho matka odišla ako prvá, Felicia zaváhala. Sladko zmrštila nos a usmiala sa na neho. „Nekusni doktora.“ 
Zasmial sa a začal sa dusiť.
Avšak doktor nezdieľal jej humor. Spočiatku šlo vyberanie hadičky dobre. Až kým sa nezasekla. Potom začal okamžite zvracať. Sestra sa ponáhľala to zachytiť. Celý sa trasúc, oprel sa späť ako sa mu žalúdok začal opäť upokojovať.
„Pomaly dýchajte.“ Doktor opäť skontroloval funkcie. „Vediete si dobre.“
Hej, určite. Talyn sa pozrel na doktora ako na blázna. Necítil sa dobre. Cítil sa ako úplne hovno. Po pár minútach im opäť dovolil vstúpiť na izbu. „Kŕmte ho ľadovými čipsami. Nie je pripravený sa ešte napiť, ale potrebuje aby nebol dehydratovaný.“
Felicia šla pre pohár, zatiaľ čo jeho matka ostala s ním pri posteli.
„Mal si mi povedať o Felicii. Trošku ma to šokovalo.“
Sťažka prehltol predtým ako prehovoril. „Nepoznám ju tak dlho. Je to len pár týždňov.“
Prižmúrila na neho oči. „Je to spoločníčka, však?“
Talyn sa pozrel pohľadom inam.
„Nemusíš odpovedať. Musí byť. Ale mal by si vedieť, že odtiaľto neodišla odkedy ťa sem priviedli pred štyrmi dňami. Starala sa o mňa ako dcéra a naozaj sa o teba veľmi bála. Neviem, kto z nás sa viac modlil za tvoje uzdravenie.“ Sčesala mu vlasy dozadu. „Platená alebo nie, to dievča ťa zbožňuje. Nikto by tak nedokázal oklamať svoje srdce a týždeň takmer nespala.“
Ťažko prehltol ako ho tie slová premohli emóciami, ktoré ani nemohol pochopiť. Ale jednu emóciu vedel identifikovať presne. „Milujem ju,Matarra.“
Jeho matka sa napla. „Talyn... si príliš mladý, aby si vedel čo je láska.“
S tým musel nesúhlasiť. Aj keď môže byť mladý, vedel čo cíti. A bol o dosť starší ako boli jeho rodičia, keď sa jeho matka“zamilovala“ do jeho otca. Ak to, čo matka cítila k tomu blbcovi, s ktorým splodila jeho, nebola láska, tak, dočerta, potom už fakt nevedel, čo to slovo znamená.
„Nikdy predtým si nemal samicu syn. Neurob chybu tým, že svojím hormónom dovolíš chápať zložitý vzťah. Vieš, prečo nikdy nemôžeš mať samicu alebo rodinu z nášho druhu. Čo by sa stalo, ak by videla tvoje skutočné ja. To riziko... nemôžeš nikomu dovoliť dostať sa k tebe tak blízko a vieš to.“
Talyn uhol pohľadom a  uškrnul sa nad jej zamietavými pocitmi. Nanešťastie, vedel presne, čo tým myslí. Láska bola ťažká aj pre dvoch normálnych Legitímnych.
Pre niekoho ako on...
Nemal nič, čo by mohol Felicii ponúknuť, až na obrovský risk a žiaľ.
„Prosím, povedz mi, že nič z toho, čo cítiš, si jej ešte nepovedal.“
Potriasol hlavou. „Stále sme v skúšobnej dobe.“
„Tak by som jej to nevravela. Nič dobré z toho nemôže vzísť. Vieš to.“
Aj keď neznášal, že to musí priznať, mala pravdu. Olízal si peru a rýchlo zmenil tému. „Je tu niečo, čím by som si mohol umyť zuby?“
Jeho matka sa usmiala. „Môj malý vojačik. Vždy tak úzkostlivo čistotný.“ Išla k umývadlu a otvorila jeho tašku s hygienou.
„No, bol som už unavený z tých výpraskov zakaždým, keď som zabudol.“
Smejúc sa , vrátila sa späť a pomohla mu s čistením. „O tom nič neviem. Myslím, že si mal radosť z výpraskov. Nechal si ma, aby každý Andarioňan vstúpil k tebe do Ringu.“
Vypľul pastu do pohárika, ktorý mu držala pred tvárou. „Čo môžem povedať? Obrovský a vlasatý ako sú oni v ich najhorších dňoch sú nič oproti tebe, keď máš naopak tie najlepšie.“
Jeho matka si odfrkla.
Ako dokončoval umývanie si zubov, vrátila sa Felicia. „Už rozpráva?“
„Áno.“
Vrelo sa na neho usmiala. „Chýbal mi už ten hlboký dunivý hlas.“ Ponorila lyžicou do pohára a držala ju pred ním. Poslušne otvoril ústa a dovolil jej kŕmiť ho ľadom.
Jeho matka sa zamračila, ako ich tak sledovala. „Cítim sa tu trošku ako outsider.“
Felicia sa začervenala. „Prepáčte, veliteľka.“ Podala jej pohár. „Chceli by ste to robiť vy?“
Potriasla hlavou. „Mám pocit, že by bol radšej kŕmený od teba než odo mňa.“
Talyn zjedol ďalšiu lyžicu ľadu. „Nemala by si byť na hodine?“
„Hovorila som s profesormi. Chápali, že nemôžem robiť moje skúšky, kým na teba  dohliadam.“
Pozrel sa smerom na matku. „A čo ty?“
„Ja nemám hodiny.“
Pretočil očami. „Myslím v práci?“
„Hovorila som s nadriadenými a tí to chápu. Prepáč, šampión. Ostal si tu trčať s nami obomi.“
„Inak by som to ani nechcel. Dobre... možno s trochu menšou bolesťou.“
Ako si líhal na posteľ, tvárou mu preletela bolesť. Felicia si nabrala lyžicu aj pre seba.
„Hej!“ skríkol na ňu hravo.
„Čo?“ zažmurkala nevinne bez štipky viny v očiach. „Prinesiem ti viac, ty veľké decko.“
Nakŕmila ho ďalšou lyžicou.
Aj napriek bolesti, telo mu stvrdlo, keď sledoval, ako ho kŕmi tou istou lyžicou, ktorou sa práve dotýkala svojimi perami a jazykom. Ale nebol to ľad alebo lyžica, ktoré by chcel práve ochutnať. Boli to tie drzé úžasné pery, ktoré ho robili hladným. Dočerta s tou nemocničnou prikrývkou, že bola tak tenká. Musel pokrčiť koleno, aby nebolo vidieť niečo, čo by bolo všetkým evidentné. Červeň v lícach u jeho matky aj Felicii ukazovala, že jeho erekcia bola zjavná tak ako sa bál.
„Nechceš vankúš, zlatko?“
Smejúc sa, zobrala jeden malý z kresla a umiestnila mu ho na rozkrok.
„Ďakujem.“
Jeho matka si odkašľala. „Myslím, že idem volať... niekomu. Za chvíľu sa vrátim.“
Hneď ako jeho matka odišla, Felicia sa natiahla a dala mu bozk, po ktorom tak túžil. Keď sa začala odťahovať, pritiahol si ju na chvíľku ešte bližšie.
„Lepšie?“ opýtala sa a  žmurkla na neho.
„Ani nie.“ Odtiahol si vankúš, aby jej ukázal prečo.
„Chúďatko. Chceš aby som ho pobozkala, nech je to lepšie?“
„Nedráždi ma, keď poznáš odpoveď.“
Kúsajúc si peru, pozrela sa smerom k dverám. „Je to dosť verejné.“
„Viem. Dočerta.“
Obhryzkávala mu pery, ako sa k nemu pritúlila. Zavrel oči a vychutnával si to teplo jej tela a dotyk jej kučier, ktoré ho dráždili ešte viac. Bolo tak ťažké nepovedať jej, čo cítil. Ako bol rád, že prišla,aby sa o neho postarala. Aj keby to len predstierala, bral to. Jediní, ktorí bolo na neho kedy naozaj milí, boli jeho matka, teta Jayne, jej manžel a Erix. Bolo fajn mať niekoho ďalšieho, kto by mu kryl chrbát. Felicia ho jemne objala, než sa posadila, aby ho ďalej kŕmila. Pozrela sa na monitor. „Tvoj srdeční tep a krvný tlak sú vyššie. Bolí ťa niečo?“
„Áno, ale som si dosť istý, že dôvodom nárastu si ty.“ Pozrel na vankúš na svojom rozkroku.
„Tak ako aj iných.“
Červeň sa jej opäť vrátila do líc. „Myslím, že ma rád zahanbuješ.“
Rukou prešiel po jej kučerách a doslova sa v nich chcel vykúpať. „Si nádherná, keď sa červenáš. Naozaj som bol mimo štyri dni?“
„Ak nepočítam deň, čo si strávil na chirurgii. Áno.“
„Dočerta, mali pravdu. Som bezohľadný bastard a buranská spoločnosť pre teba.“
Odfrkla si a pretočila oči. „Pamätáš si niečo z tej havárie?“
Potriasol hlavou. „Matne si spomínam na čokoľvek z toho dňa. Posledná jasná spomienka je, ako ma kŕmiš v telocvični.“ Krátko sa zasmial, ako si spomenul na ešte jeden detail. „Oh počkaj... bol tam Tavali, ktorý sa volal Blister. Aké stupidné meno však?“
Pokrčila nosom. „Blister?“
„Hej, všetci dostávame zosmiešňujúce mená na začiatku, ale zvyčajne sa zmenia po jednom dvoch bojov. Málokedy ich máme napísané na lodiach.“
„Takže nie vždy si bol Zmija?“
„Nie. Bol som Bastardský zadok, kým mi nedošla trpezlivosť s ozrutným arogantným idiotom, čo mi dal to meno. Vysmieval sa mi tak ako zvyčajne, až kým nespravil tú chybu, že začal choro hovoriť o mojej matke. Zamrzol som a bez varovania som ho zložil jedným úderom. Odtiaľ to meno. Ak niekoho zameriam, musí utekať. Inak si beriem cieľ a strieľam...so smrteľnými následkami.“
Nakŕmila ho ďalším ľadom. „Takže Blister je to jediné, čo si pamätáš? Myslím, že budem musieť urobiť psychologické testy na rozpamätanie.“
Zazubil sa nad jej hravým doťahovaním a pozrel sa iným smerom. Až kým si na niečo nespomenul. „Keď už to spomínaš, myslím, že som hovoril so Syndrome, keď moja loď išla do vzduchu.“
Feliciu zamrazilo pri tom mene. „Syndrome?“
„Vojačka z mojej jednotky... prečo so tak naštvaná?“
Snažila sa potlačiť svoj hnev, ale bolo to nemožné. Časť z nej ho chcela zmlátiť. Viac ako to, chcela nájsť tú samicu a uistiť sa, že pochopila, že Talyn už má niekoho vo svojom živote. Trhnutím bradou ukázala na kytice kvetov a balónov umiestnených na polici pri okne. „To ti poslala Syndrome... každý deň nové odkedy tu ležíš. Musí ťa mať naozaj rada.“
Talyn potriasol hlavou na rozpamätanie. „Ani nie. Zvyčajne na mňa len vrčí, ak sa čo i len pozriem jej smerom.“ Niečo v jeho mysli sa mu snažilo naznačiť ohľadom Syndrome, ale akosi to nevedel uchytiť. „Musel som za ňu chytiť paľbu alebo náraz. Možno.“
„Bol si zostrelený.“ Povedala jeho matka, keď sa k nim pripojila. „Nepočul si alarm, že ťa zamerali?“
Potriasol hlavou. „Musel som spraviť vyhýbavý manéver, ak ma zbadali.“
„Čo to znamená?“ opýtala sa Felicia jeho matky.
Talyn jej to vysvetlil. „Ak nás nepriateľ zameria, naše alarmy nás upozornia, že môže dôjsť k výbuchu lode, takže musíme rýchlo zmiznúť.“
„Bola tam porucha?“
„Je to možné.“
Jeho matka si prekrížila ruky na hrudi. „Vravela som z pozemnými, ktorý včera prehľadávali trosky lode. Sú si dosť istý, že išlo o jedného z našich.“
Stále tomu nemohol uveriť. „Ako? Náš systém nepovoľuje zamerať našich. Sú zablokované.“
Matka to však nebola ochotná nechať tak. „Raz za čas sa to stane.“
„Mohli by Tavali používať náš armádny systém?“ opýtala sa Felicia.
„Možno to naozaj boli oni.“
Opäť potriasol hlavou. „Používane špeciálny bojový systém. Aj keby mali nejaký náš, nevedeli by zadať ten správny kód na zneškodnenie alarmu na mojej lodi. Pri každom boji máme nový a špeciálny kód, ktorý sa generuje tesne pred bojom.“
Zúrivosť sa odrazila v pohľade jeho matky. „Keď zistím, kto ťa nechal vybuchnúť, bude preliata krv.“
Talyn pozeral na stenu bez odpovedi. Bol len jeden Andarioňan, ktorý by to mohol spraviť. Len jeden, ktorý mal prístup ku kódom.
Anatole.
Nemal potuchy, prečo sa ten bastard do neho tak serie. Ale robil to. A nebolo nič, čo by jeho matka mohla urobiť. Nemohla ho dokonca ani preveliť na iný post. Takže nepovedal vôbec nič. Všetko to by ju naštvalo ešte viac. Nikdy dobre nezvládala, ak bolo niečo mimo jej kontrolu. Zvlášť, ak sa to týkalo jeho. Vtedy ju zavalila vina a on to neznášal vidieť v jej očiach. Nebola jej vina, že jeho otec ju odvrhol, kým bola tehotná. To bolo čisto na pleciach FainaHauka. On bol ten nezodpovedný bastard, ktorý ju nabúchal a potom odkráčal preč. Jediné, čo spravila zle, bolo, že sa  vzdala svojho života a prestíže, len aby si ho mohla nechať. Aj keď boli chvíle, kedy si prial nikdy neprísť na tento svet, nikdy neľutoval, že sa jeho matka rozhodla zostať s ním. Jeho život by bol o dosť horší, ak by to urobila. Kým siroty bez materskej alebo otcovskej línie boli úplne vyvrhnutý z ich kasty, mali tiež absolútny zákaz vstupu do armády. Získal by iba tie najpodradnejšie práce. Vzal matkinu ruku a podržal si ju pri srdci.
„Ľúbim ťa,Talyn.“ Zašepkala a pobozkala ho na spánok.
Ešte viac zosilnel stisk, ale nič nepovedal. Jeho vďačnosť k nej bola taká obrovská, že by obyčajné slová nevyjadrili hĺbku jeho citov k nej. Natiahol sa za Feliciinou rukou a stisol ju tiež. „Moje dve munataras. Nemôžem si priať lepšiu spoločnosť.“
„Pozrime sa na to...a ja som ľutoval tvoj hnilý zadok. Dočerta, kvôli dvom nádherným ženám, ktoré by sa o mňa starali, by som sa tiež nechal vyhodiť do vzduchu.“
Odfrkol si a pozrel sa na dvere, kde sa k nim pripojil Erix. „Jasné, že by si sa nechal. Ale plačeš už pri zádere.“
S prekríženými rukami sa presunul Erix na koniec postele, aby sa mohol na Talyna mračiť. „Ako sa cítiš, chlapče?“
„Rovnako ako by som si dal príliš veľa kôl s tebou.“
Erixodfŕkol. „Lichotenie ti pridá len hodiny na viac, keď sa vrátiš.“
„Vždy sa tým vyhrážaš a nikdy to neurobíš.“
„Pretože si tak pekný, až mi pripomínaš moju dcéru.“ Erix sa pozrel na jeho matku.
„Už viem,e kedy ho prepustia?“
„Keď v sebe udrží tuhú stravu po celý deň bez komplikácií, nechajú ho ísť domov.“
Prikývol. „Preplánujem s Ferrickom ďalšie boje.“
„Ferrick ma zabije.“
Erix sa uškrnul. „Neboj sa o toho starého jastraba. O neho sa postarám. Ty sa sústreď na to, aby ti bolo lepšie.“
Talyn prikývol. „Dostanem sa odtiaľto čím skôr.“ Nemal záujem ostať tejto posteli ani o minútu dlhšie ako by bolo potrebné. Ale ako tak počúval Erixa rozprávať sa s jeho matkou, myseľ mu začalo napĺňať útržky z jeho misie. Viac než to. Spomenul si, prečo mu Syndrome posiela kvety. Anatole zneužil svoju moc a Talyn ho vyzval na súboj. Očividne, toto bol spôsob, akým na to legitímne odpovedal.
Zradou. 
Fajn ty mrcha. Ak mu Anatole nechce čeliť v Ringu ako skutočný Andarioňan, pôjde a nahlási ho. Tak či onak, toto už musí skončiť.
Sám v izbe sa Talyn uškrnul pri čítaní správy o bitke s Tavali.
„Veliteľ Anatole sa ukázal ako hrdina dňa. So siedmymi zabitiami a bez pomoci zachránil jednotku a životy všetkých Andarianov, ktorí bojovali po jeho boku. Andária má obrovský dlh voči kráľovskej rodine. Máme šťastie, že máme niekoho ako on na našej strane.“
Talyn to vypol skôr akoby sa stihol vyvracať, už len z princípu.
Smiešne.
Komunikátor mu zazvonil. Mysliac si, že je to jeho matka alebo Felicia, ktoré ho kontrolujú, odpovedal, než si stihol pozrieť volajúceho.
Volal mu komandér. „Major Batur, obdŕžali sme váš report a vrchný veliteľ ho už prešiel. Chceme sa uistiť, že si stojíte za tým, čo sa v správe píše, keďže to vážne odporuje reportu veliteľa Anatola a Pinary.“
Zamračil sa. „Čo tým myslíte?“
Súbor mu vyskočil na komunikátore. „Tvrdí, že ste sexuálne obťažovali samice vo vašej jednotke a veliteľ Anatole má svedectvá šiestich rôznych samíc, že ste sa k nim správali nevhodne. Veliteľ v súčasnosti skúma zvyšok reportu a rozhoduje sa o vašej degradácii. Takže sa opäť pýtam, či súhlasíte s reportom a či to chcete mať v zázname?“
Talyn nemohol dýchať ako ho tie slová dostihli a uvedomil si, že Syndrome ho predhodila vlkom za jeho pomoc. „Čo presne hovorí Pinara?“
„Tvrdí, že ste ju obťažovali pri dvoch rôznych príležitostiach a tiež vás videla pri iných samiciach v jednotke.“
Talyn zaťal zuby. Takže on sa riskoval vlastný zadok kvôli Syndromea ona ho zapredala.
Dočerta s ňou.
Prečo bol tak prekvapený?
„Prajete si report zničiť?“
Samovražedná časť jeho ja bola pripravená tomu čeliť, ale tá rozumnejšia časť vedela lepšie, čo má robiť. Bol Bastard. Bez dôkazov by mu nik neveril. Nie, ak to bolo voči členovi kráľovskej rodiny.
Klinec, ktorý vytŕča bude zatlčený. Príslovie starých Andarianov mu prešlo mysľou. A bol už unavený z toľkých úderov.
Srať na to.
„Áno. Prosím, zničte ho.“
„Výborne. Mali by ste vedieť, že keď sa vrátite do služby, očakáva vás veliteľ ohľadom disciplinárneho konania.“
Ako inak. „Rozumiem.“ Talyn zavesil a bojoval s nutkaním zničiť komunikátor.
Bola to sračka.
Len čo odložil komunikátor, opäť sa ozval s armádnym zvonením. Čo do pekla je toto? Nič dobré. Hrdlo sa mu stiahlo, zdvihol to a na druhej strane bol ako inak Anatole.
„Myslíš si, že si chytrý, bastard? Máš šťastie, že som to zachytil. A ak si myslíš, že si na tom teraz zle, nie je to nič v porovnaní ako ti bude, keď opäť nastúpiš. Prisahám, že budeš ľutovať deň, keď si si navliekol vojenskú uniformu. Na konci dňa budem vlastniť tvoju riť. A mám v úmysle ťa donútiť skloniť sa pred tými, ktorí sú lepší než ty a bozkávať im topánky. Tak či onak, naučíš sa, kde je tvoje miesto.“ Zavesil.
Talyn sťažka prehltol, ako na neho doľahla realita. Prečo sa vôbec pokúšal zastať niekoho iného? Kohokoľvek?
Teraz...
Teraz sa rútil do pekiel a nikto mu nemá ako pomôcť. Nikto.

Ta-lynNo-kin. (Talyn bez rodiny.)
Narodený v hriechu.
Nech sa deje čokoľvek, nikdy nevyhráš...

V tomto momente chcel hrdlo každého Andarioňana, ktorý sa kedy narodil. Ale najviac zo všetkých svojho otca.
A každého člena Anatolovej pokrvnej línie.

„Vďakabohu, že ste tu.“
Felicia sa mračila na sestru, ako vyšla z výťahu mierila k jeho izbe. Srdce jej bilo od strachu. Nechala Talyna na tak dlho, aby stihla ísť dokončiť svoje záverečné skúšky. Zhoršil sa mu stav, kým bola preč?
Nemala som ho opustiť.
„Čo sa stalo?“
Sestra mala výraz absolútnej hrôzy na tvári, ako ukazovala smerom k Talynovej izbe.
„Ten...samec je najviac nahnevané, nevrlé a odporné zviera, ktoré dýcha! Už si ťaháme slamky, že kto pôjde skontrolovať jeho životné funkcie.“
Felicia zazrela na sestru. „Čo?“
„Viete, že včera podpísal papier, že mu nemôžeme podať čokoľvek bez jeho schválenia?“
„Áno.“
„Tak dnes má obrovské bolesti a odmieta jesť. Nemôže spať. Zúri na každého, kto sa dostane do jeho blízkosti.“ A ak do neho nedostaneme žiadne jedlo, budeme musieť zaviesť výživu vnútrožilne. A nikto z nás to nechce robiť zo strachu, že by sa nám potom pomstil... Doktor je na stretnutí, kde sa snaží presadiť, aby ho vyhodili z nemocnice za odmietanie liečby.“
Felicia bola zdesená. „Kde je jeho matka?“
„Musela odísť chvíľu po vás. Odvtedy je nemožný.“
Felicia potriasla hlavou. „V poriadku. Vysporiadam sa s ním. Kde je to jedlo?“
Sestra odišla do ich miestnosti a vrátila sa s jedlom. Podala ho Felicii. „Nech sú bohovia s vami.“
Neistá si tým, čo jej Talyn urobil, zamierila do jeho izby a jemne otvorila dvere, aby našla Talyna s rukou prehodenou cez oči.
„Vravel som vám, že nechcem byť rušený.“ Zavrčal. „Vypadnite!“
„Okej. Ak je to to, čo naozaj chceš, tak pôjdem.“
Okamžite spustil ruku. „Licia?“ vydýchol jej meno ako modlitbu.
Ostala stáť vo dverách. „Chceš aby som ostala alebo mám ísť?“
„Prosím, ostaň.“
Blížiac sa k posteli, prebehla pohľadom po monitore a zdesila sa pri tom, čo tam videla. Položila jedlo vedľa neho. „Zlatko musíš si vziať niečo na bolesť.“
„Nemôžem. Hneď ako ma prepustia, nemôžem mať nič v sebe. Vieš to. Musím to dostať z môjho tela čo najskôr.“
„Tay...“
„Lis, vieš, že nemôžem. Prosím, nenúť ma. Už mám dosť bolestí.“
Položila ruku na jeho líce. „Okej. Môžem skúsiť aspoň tlakové body?“
Prikývol.
Ťažko prehĺtajúc, cítiac jeho bolesť, sadla si na posteľ a začala stáčať body na jeho tele. Jediná slza mu stiekla z kútika jeho oka. Pobozkala mu ju skôr než stihla stiecť na jeho krk. Nepovedal jediné slovo, kým pracovala. Po pár minútach mal tlak opäť v normále.
„Dýchaj so mnou.“ Zašepkala. „Zhlboka. Drž. Jeden. Dva. Tri. Teraz výdych.“ Pokračovali v tom, kým sa neupravil aj jeho tlkot srdca. „Dobré Kladivo.“
To už sa aj napoly usmial. Posunula sa, aby mu mohla trieť ramená a pokračovať  v dýchaní.
„Lepšie?“
„Nie.“ Uškrnul sa. „Koľko bolesti môže zniesť jedno telo, kým ho to zabije?“
„Veľa. Ale to vieš lepšie ako ja.“
Zaťal zuby.
„Predýchaj to, zlatko.“ Stlačila bod na jeho dlani, aby mozog odpútala od toho, čo ho trápilo. Sledoval, čo robila.
„A teraz sa môžeš pre mňa najesť? Ak nie, budeš sa musieť vrátiť do kategórie strednej váhy v Zoftiq. A pomysli na všetkých tých malých chlapíkov, cez ktorých by si sa musel opäť prebojovať, aby si dostal svoj titul Zoftiq späť.“
„Nie si vtipná.“
„Ale vyzerám vtipne. Mám veľké uši. Preto si nechávam dlhé vlasy a nikdy si ich nezačesávam dozadu.“
Prstom jej odhrnul vlasy. „Tvoje uši sú perfektné.“
„A ty máš dezilúzie z bolesti.“
Znovu sa zasmial.
Felicia presunula jedlo pred neho a odkryla ho.
„Pozrime, čo to tu máme. Hm... bude to určite lepšie ako tie sračky, čo jedávaš normálne.“
„Nikdy som ťa nepočul kliať.“
„Nerobím to často.“ Vzala malý pohárik s pudingom a  začala ho kŕmiť.
„Aké to je?“
„Chutí to ako hovno.“
Zamračila sa nad jeho nevrlým tónom a tiež si dala za lyžicu.
„Hej!“
„Musím to sama ochutnať. A je to celkom dobré. Myslím, že tie blbosti, ktoré ty voláš jedlo zničili tvoj vkus na jedlo.“
Talyn ju pohladil po tvári. Odkedy s ním volal Anatole, cítil sa ako v naprostom pekle. Nejakým spôsob už len jej prítomnosť spôsobovala, že cítil lepšie. Vzdal by sa čohokoľvek, ak by mohol ostať s ňou a zabudnúť na všetko ostatné v jeho živote. Ale bohovia k nemu nikdy neboli milosrdní.
„Ako dopadol test?“
„Som si dosť istá, že som to zvládla. Tvoja matka je skvelý študijný partner. Ona naozaj vie, o čom hovorí.“
„To áno. Vyrastala v nemocnici s rodičmi.“
Nakŕmila ho ešte sendvičom, než mu prešla prstami po strnisku.
„Neholia ťa?“
„Nedovolil som im. Bol som až taký idiot, že som sa bál, žeby mi podrezali krk, ak by sa dostali dosť blízko ku mne s britvou.“
Odfrkla si. „To si si nemohol myslieť.“
„Ja viem. Snažil som sa byť dobrý. Ale tak veľmi to bolí... a nemám ich rád rovnako ako oni mňa.“
„Áno, ale mal by si byť milý k Andarianom, ktorý ti dávajú injekcie.“
„Keď to vravíš ty.“
„Drahí bohovia! Čo ste s ním spravili? Vymietanie diabla?“
Smejúc sa, otočila sa Felicia smerom k dverám na zízajúceho doktora. „Nie, len som ho zložila. Možno som menšia, ale určite viac hrozivejšia.“
Lekár si odfrkol, ako išiel skontrolovať funkcie na monitore, kým Felicia pokračovala v kŕmení.
„Je to dobré, že vaša priateľka prišla práve teraz. Už som chcel ísť hlava nehlava po odsúhlasenie, že ak budete nezvládnuteľný ešte raz, prepustíme vás.“
„Prepáčte.“
Doktor zalapal po dychu. „On sa dokonca ospravedlnil. Svätá Andária.“ Neveriacky sa pozrel na Feliciu.
„To je ono. Zavolám do vašej školy a ospravedlním vás zo skúšok. Neodídete z nemocnice, kým ho neprepustíme. A myslím to smrteľne vážne. Akú školu navštevujete?“
 „SevernúEris.“
„Niet divu, ich výučba patrí k najlepším.“ Doktor sa zamračil pri pohľade na jeho funkcie na monitore. „Sú najlepšie, aké mal od svojho prijatia. Neuveriteľné. Čo ste spravili?“
„Iba základné body na tele. Masáž akupresúrnych bodov.“
„Pokračujte v tom. Pomôžem Vám ešte s niečím?“
Pozrela na podnos s jedlom. „Potrebuje viac proteínov ako je toto a má rád citrusy. Môžete ich prosím objednať?“
„Určite. Ak budete potrebovať ešte niečo, dajte mi vedieť.“
„Ďakujem.“
Talyn si pritiahol jej ruku k perám, aby jej mohol okusovať končeky prstov. „Trochu súkromia by bolo lepšie.“
„Na toto sa necítiš ešte dobre.“
Presunul jej ruku k svojej erekcii. „Moje telo s tebou absolútne nesúhlasí.“ Vydal zo seba hlboké bolestivé zavrčanie. „Som v úplnej mizérii,Felicia.“
Prižmúrila na neho oči. „Už ťa dnes kúpali?“
Potriasol hlavou.
„Vydrž.“ Felicia zamierila do izby pre sestry po veci na kúpanie.
Sestra jej podala jednu súpravu. „Požiadala som o viac jedla. Chcete vedieť, keď ho doručia?“
„Prídem poň, keď skončím s kúpaním.“
Prikývla a chytila Feliciu za ruku. „Ďakujem, mimochodom.“
„Za čo?“
„Že sa o neho staráte. Ste svätá!“
„Ani nie. V skutočnosti je veľmi milý.“
Sestra si odfrkla ako popretie pravdy. „Ste blázon, ak si to myslíte.“
To ona musela byť blázon, keďže on bol ten najmilší muž, akého kedy stretla. Felicia sa vrátila späť do izby. Zavrela dvere a umiestnila na ne tabulu ohľadom nerušenia. Z drezu si naplnila teplú vodu do nádoby. Ako bola napoly plná, odniesla ju spolu s ostatnými vecami k posteli a posadila sa k Talynovi. Ten ju sledoval ako ho začala omývať špongiou. „Čo to robíš?“
Diabolsky sa na neho usmiala. „Kúpem ťa.“
Srdce mu išlo ako o preteky, keď nadvihla jeho oblečenie a uprela na neho hrejivý pohľad. Jej úsmev bol zákerný ako prechádzala špongiou po jeho tele, ponechávajúc mrazenie po jej dotyku. Bojoval s dychom ako potešenie odháňalo každý kúsok jeho bolesti. Jediné čo cítil bol dotyk jej úžasných rúk na ňom. A keď mu prešla po penise, musel sa až uhryznúť. Zaboril ruku do jej vlasov, keď sledoval, ako sa pomaly spustila dole a vzala ho do jej sladkých úst. Prehol sa v chrbte a zavrčal nad tým, aký dobrý pocit to bol. Nič nebolo sladšie ako jej jazyk a jemný stisk jej pier. Po pár minútach už videl len hviezdy vôkol seba. S úsmevom zračiacim uspokojenie, dokončila jeho kúpeľ a vymenila mu oblečenie.
„Ďakujem.“ Zašepkal predtým, než ju pobozkal.
„Niet začo. A každý deň, čo budeš milý na sestry a doktorov, postarám sa o tvoj úsmev na tvári.“
„Budem úplný anjel.“
„Dobrý chlapec.“ Prikryla ho prikrývkou, otvorila opäť dvere a vybrala sa ho ešte oholiť. Ako skončila , pridala sa k nim jeho matka, nesúc tácku s jedlom. Položila ho vedľa Talyna a uprela na neho kárajúci pohľad. „Počula som, že si bol dnes akýsi nevrlý od bolesti.“
„Prepáč.“
„Uhm...  To určite áno.“
Felicia utrela zbytky mydla z jeho hornej pery. „Už nebudú žiadne ďalšie problémy. Však, keitling?“
Potriasol hlavou. „Plánujem byť ukážkový pacient.“
Jeho matka sa na nich zamračila, ako Felicia posunula tácku s jedlom bližšie k Talynovi.
„Musíš viac jesť.“ Felicia odkryla tanier a podala mu kúsok pomaranča.
„Doktor mi povedal, že odmietaš lieky?“
Talyn prehltol jedlo skôr, než odpovedal na matkinu otázku. „Neviem, kedy ma prepustia a následne nemôžem mať v obehu žiadne medikamenty, keď sa budem hlásiť späť do služby.“
Jeho matka sa zamračila. „Nerozumiem.“
Felicia nadvihla obočie. „To nie je štandardná vec armády?“
„Čo?“ opýtala sa.
„Talyn mi povedal, že si nemôže vziať ani aspirín, inak bude mať vojenský súd.“
Galene zalapala po dychu. „Čo?“ zopakovala na Talyna.
Talyn si vzal ďalší kúsok pomaranča. „Ich politika.“
Vytiahla komunikátor, aby si to našla. „Každý dôstojník má nastavený limit na to, čo si môže vziať, ale toto je smiešne.“ Podržala ho pred Talynom. „Vaše pravidlá hovoria, že lieky proti miernej bolesti sú—”
„Mami ja nemôžem mať nič v tele.“
Zamračila sa a opäť sa pozrela na komunikátor. „Vysvetli mi to.“
„Môj veliteľ to zakázal, OK? Nie je čo vysvetľovať. Nezaujíma ma, čo hovorí manuál. Ja som mimo toho. Ak budem mať niečo v obehu pri check-in, zatknú ma.“
Vsunula si komunikátor späť do vrecka. „Prečo?“
„Je to rozkaz a ja som vojak. Nemám dovolené sa pýtať prečo.“
„Jeho veliteľ je sráč.“
„Lis, nie.“
Vrelo to v nej, tak odvrátila pohľad.
Matka na neho zazrela. „Ty, major,“ povedala Talynovi, „ticho. Felicia vysvetľuj.“
Stretla sa s Talynovým prosebným pohľadom. „To nie je na mne.“
„Fajn,“ odsekla Galene. Otočila sa späť na syna. „Nájdem si tvoje reporty a správy a budem sa vypytovať, až kým nenájdem, o čo ide.“
Talyn vypustil frustrovaný povzdych. „Mám osobný konflikt s mojím veliteľom, mami. OK?“
„Aký konflikt? Čo ti robí?“
„Kedykoľvek má svoj deň, zruší mi odchody a mení moje check-in príchody. Musel som mať veľa dvojitých smien a dostávam každú zábavnú úlohu. Obmedzuje môj čas v kasárňach a ak čo i len zle kýchnem, som nahlásený.“
„Nahlásil si jeho správanie?“
Chladne sa na ňu pozrel. „Aby mi to oplatil? Nie, ďakujem.“
„Žiadal si o preloženie?“
„Nie, Ma, ani raz ma to nenapadlo.“
„Nesnaž sa byť za chytrého, chlapče!“
Talyn sa na matku zahľadel. „Samozrejme, že som žiadal o preloženie. Všetko sa mi vrátilo ako odmietnuté.“
Feliciine oči zvhli od frustrácie, ktorú počula v Talynovom hlase. Od tej zjavnej úzkosti v jeho očiach. V tej chvíli naozaj chcela Anatolove srdce držať v pästi.
„Nerozumiem,“ vydýchla Galene. „Perte vždy hovorí o tebe s úctou.“
Talyn odložil pomaranč bokom. „Perte bol prevelený pred ôsmymi mesiacmi.“
„Tak kto je tvoj veliteľ?“
„ColonelAnatole.“
„Chrisen alebo Marrell?“
„Chrisen.“
Tvár jej zbledla. „Oh.“
„Oh, čo?“ opýtal sa Talyn. „Čo znamená ten pohľad?“
Teraz sa ona vyhýbala odpovedi. „Prečo si mi o tom nepovedal?“
Talyn si povzdychol. „Čo by si s tým mohla urobiť?“
„Som veliteľka.“
„Áno. V inej divízii, ktorá sa ma netýka. Ak povieš čokoľvek, Anatole pôjde po mne a to bez zábran. Bez urážky, mami, ale ak by som chcel tento typ trestu, to radšej vstúpim do Ringu a nechám si zodrať zadok tam, kde aspoň môžem bojovať. Posledná vec, ktorú chcem, je byť známy ako uplakanec.“
Felícia cítila za jeho matku, ako videla tú istá beznádej v jej tvári, ktorú tam mala.
„Nechám ťa preveliť,Talyn. Prisahám.“
„Mami, prosím, nechaj to tak. Ja to zvládnem. Okej?“
Tón, akým to povedal, jej až spôsobil bolesť. V tom tóne musel každý poznať, že je to väčšia nočná mora ako si vedela čo i len predstaviť.
Galene prikývla. „Je mi to tak ľúto,Talyn.“
„Je to v poriadku. Naozaj. Konflikty sa dejú. Nie je to žiadna veľká vec. Väčšine Andarioňanom leziem poriadne na nervy. Je to moja osobná voľba.“
Slzy sa jej nahrnuli do očí, ako ho pohladila po jeho vrkôčikoch. „Vždy môj statočný vojak.“
Pobozkala ho na líce. Ako sa chystala na odchod, Talyn ju chytil za ruku.
„Neviň za to seba. Nie je to tvoja vina. Ja som ten debil s vážnou alergiou, ktorá spôsobuje, že nevie zavrieť ústa, keď má byť ticho. Som už dosť starý, aby som to vedel.“
Smutne sa usmiala a pohladila mu ruku. „Ľúbim ťa.“
„Aj ja teba.“
Ako Galene opustila miestnosť, Felicia sa posadila na posteľ  a zamračila sa.
„Čo sa deje?“
„O čom hovoríš?“
Uprela na neho oči. „Niečo pred tvojou matkou skrývaš.“
„To nevieš.“
„Ale viem. Poznám ťa, priateľ môj. A podľa toho pohľadu v očiach predpokladám, že si sa snažil nahlásiť svojho veliteľa?“
„Snažil som sa po prvý krát...“
„Myslíš, keď ti zmenil príchody?“
Prikývol. „Najvyšší sa nezaujímajú o bastardských ufňukancov. Bolo mi povedané, aby som sa ani nesnažil. Mám sa vraj snažiť prísť vždy hodinu pred check-in príchodom. To vraj vyrieši môj problém. Tak som to tak robil, ale on mi začal meniť čas o dve až tri hodiny, čo znamenalo, že som mal neskorý príchod už skôr než som vôbec opustil kasárne.“
Mohla si len predstavovať, koľkokrát sa to stalo. „Bože, Talyn. To je hrozné. A nie je žiadna cesta ako ťa preložiť?“
„Dovoľ mi zopakovať, že som bastard bez línie, ktorý má plný zápis neskorých príchodov a nespočet disciplinárnych konaní za neposlušnosť a neplnenie rozkazov.“
V tom momente by najradšej sa zmlátila jeho veliteľa. „Myslíš, že je to len on, kto sa ťa snaží dostať?“
„Nedovolím si o tom ani špekulovať.“
„Ale povedzme, že s argumentáciou...“
„Na tom nezáleží. Je to vojnový hrdina, ktorý je prasynovectadara a ja som len bastard, ktorému nie je dovolené ani len čistiť ich klubovne. Nemôžem ani použiť kúpeľňu či šatňu bez prítomnosti mojej jednotky.“
Feliciou až trhlo od tej krutosti.
Talyn jej pevne zovrel ruku. „Nebuď smutná,Felicia. Som rád, že ma ten bastard zostrelil.“
Felicia pozrela na jeho obväzy. „Ako to?“
„Dalo mi to čas  s tebou, ktorý by som inak nemohol mať.“ Priložil si jej dlaň na líce. „Ver mi, ty za to stojíš.“
„Ty si jeden chorý AndarioňanTalynBatur.“
„A ty si jedna sexy tara.“
Felicia ho pobozkala. V tom momente vedela, že musí spraviť telefonát, o ktorom si myslela, že nikdy neurobí. Áno, bude to bolestivé a ponižujúce, ale nemohla to nechať tak a dovoliť, aby bolo Talynovi ubližované. Nie, ak mohla pomôcť. Jej hrdosť bola malá cena za jeho bezpečie.


Felicia sa zamračila, ako zbadala Talynovu matku sedieť samu v čakárni. Odišla od neho len, aby vrátila podnos od jedla do izby pre sestry, kým ho doktor vyšetroval.
„Veliteľka?“
Jeho matka si utrela oči než sa na ňu pozrela. „Je v poriadku?“
Prikývla. „Je s ním doktor. Ste v poriadku?“
Galene sa zhlboka nadýchla. „Snažila som sa dať trochu dokopy než sa vrátim.“
Felicia sa k nej posadila. „Prečo?“
„Môžem ti povedať tajomstvo?“
„Iste.“
Galene si kusla do pery. „Ja som ten dôvod, prečo na Talyna útočí jeho veliteľ.“
Feliciu zamrazilo. „Nerozumiem.“
„Pred rokmi, keď som bola ešte na škole, Chrisenov starší brat sa chcel so mnou zasľúbiť. Ale v tom čase som už bola zasľúbená Talynovému otcovi.“
Oh... to vysvetľovalo, prečo bola jeho matka tak mladá.
„Po tom, ako ma jeho otec opustil a bola som vydedená, Merrell ma stále chcel... ale len v prípade, ak sa vzdám môjho dieťaťa.“
„Rozhodli ste sa ho nechať.“
Galene prikývla. „Snažila som sa udržať si aj to málo, čo mi po jeho otcovi ostalo. Hlúpe a sebecké, ja viem, ale milovala som jeho otca,Felicia. Viac než si vieš predstaviť. Smutné, ale stále ho milujem. Necháp ma zle... Urobila by som čokoľvek oplatiť mu to, čo nám urobil. Ale hlboko vo vnútri...“
„Je viem. City sú tak frustrujúce. Nenávidím môjho otca až pomstychtivo za veci, ktoré nám urobil a i tak ho stále milujem.“
Galena si vzdychla a vytiahla vreckovku. „Bolí ma, že Chrisen bol preložený do Talynovej jednotky. Vždy bol pomstychtivý a chladný. Ako jeho otec, aj on z duše neznáša Talynovu otcovskú líniu. Nemohla by som sa zasľúbiť s Merrellom, ani keby som nebola tehotná. Vždy mi to dával najavo.“
„Existuje nejaká možnosť, ako by sme ho dostali od Talyna?“
Podržala pred ňou svoj komunikátor. „Preto som plakala. Chrisen posunul Talynovu kariéru o desaťročie späť.  Na papieri nie je Talyn nič viac ako disciplinárna nočná mora. Žiaden veliteľ sa ho neujme s takýmto profilom. Môže byť rád, že mu jeho hodnosť ešte nevzali po tom všetkom.“
Padlo ešte viac sĺz. „Čo spravím?“ Ukázala na obrazovku. „Pozri, ako liečia moje dieťa. Nie je nič, čím by som to mohla zastaviť. Nemám vôbec tušenie, čo sa deje. Nikdy mi o tom nič nepovedal. Kedykoľvek som sa pýtala, ako sa mu darí, dostala som odpoveď, že je v poriadku.  Niet sa čoho obávať.“
Felicia sa dusila vlastnými slzami, ako čítala o všetkých jeho trestoch zAnatolovej vendety. Bolelo ju to vidieť. Zvlášť tie, odkedy sa poznali. Ako povedala jeho matka, nikdy sa o tom ani nezmienil. Nikomu. Otočila sa na Galenu. „Bude to v poriadku.“
„Ako?“
„Môj nevlastný brat je veliteľ a môj otec je jeden z poradcov Tadara.“
Galene zalapala po dychu. „Čo?“
Prikývla. „Nie sme si veľmi blízky a obaja sú odporní ako sople, ale zavolám im ako láskavosť.“
Galene až padla sánka ako na ňu zízala. „Si si istá?“
„Nie som si istá, či niečo urobia, ak niečo vedia urobiť, ale skúsim to najlepšie. Začnem bratom a ak ma to nedostane nikam, zavolám otcovi. Myslím, že by sme ho mohli dostať od Anatola.“
„Ty by si to pre neho urobila?“
Felicia sa dotkla náhrdelníka, ktorý dostala od Talyna. „Určite.“
Galene ju vtiahla do tesného objatia. „Budem navždy tvojím dlžníkom.“
„To teda nie. Len mi sľúb. Že Talynovi nikdy nepovieš, čo som urobila. Nechcem, aby bol nahnevaný alebo sa mi cítil zaviazaný.“
„Ale—”
„Myslím to vážne, Veliteľka. Ty si mi povedala tajomstvo. Ja ti dávam moje. Výhra, prehra alebo nič, nechcem, aby to niekedy zistil.“
„Ok. Zoberiem si to do hrobu.“ Galene sa oprela ako doktor vyšiel z miestnosti a  zamieril k nim. Pokynul im obom hlavou. „Dobré správy. Ak nedôjde k infekcii alebo horúčke, budeme ho môcť prepustiť už zajtra.“
„Domov alebo do služby?“ opýtala sa Galene, než mala šancu Felicia.
„Domov. Stále sa potrebuje zotavovať predtým, ako sa vráti do služby. Verím, že nebude osamote?“
Felicia sa usmiala. „Ja s ním ostanem.“
„Po týždni, bude musieť začať s terapiou. Mám číslo na terapeuta—”
„Ja som licencovaný terapeut. Môžem to robiť ja?“
Pozrel sa späť smerom na Talynove dvere. „Po tom, čo som videl, myslím, že ste excelentná voľba. Najlepšia, akú môžeme mať. Všetky inštrukcie vám napíšem, ktoré chcem, aby ste s ním robili.“
Ako odišiel, Galene sa zasmiala. „Talyn bol vždy veľmi tvrdohlavé zviera. Tvrdohlavý ako jeho otec...ah! Tie príbehy, čo by som ti mohla vyprávať o tom príťažlivom samcovi! Čím viac mu vravíš, čo má robiť, tým viac ťa nebude počúvať.“
To bola absolútna pravda.
„Kto je jeho otec?“
Hlboká bolesť sa odrazila v Galininej tvári. „Na tom nezáleží. Ale ak ho niekedy uvidíš, poznáš to. Vyzerá a správa sa presne ako on.“ A stým zamierila späť do Talynovej izby.
Felicia sa zamračila nad tým, čo práve povedala. Ak bol jeho otec presne ako Talyn, tak, ako hovorila, muselo byť viac v tom príbehu, prečo ich opustil. Tak ochranársky a milujúci ako bol Talyn, nikdy by neopustil rodinu. Nie bez,sakra, dobrého dôvodu. A už tobôž bez pekelného súboja.






13 komentářů:

  1. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji super kapitola.��

    OdpovědětVymazat
  3. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  4. Super !!! Díky moc za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Paráda! Díky za další pokračování

    OdpovědětVymazat
  6. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. Vdaka za preklad a korektúru, a teším sa na pokračovanie:-)

    OdpovědětVymazat
  9. Dakujem krasne ...Liga je moja srdcovka 😄

    OdpovědětVymazat
  10. Dakujem krasne ...Liga je moja srdcovka 😄

    OdpovědětVymazat
  11. dekuji za preklad :D

    OdpovědětVymazat