středa 16. listopadu 2016

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 8



V ich spoločnom byte pomohla FeliciaTalynovi do postele.  Bol to prvý deň od prepustenia z nemocnice a cesta domov si na ňom vyžiadala svoju daň.  Bol bledý, sťažka dýchal od bolesti, ako sa mu snažila vyzliecť uniformu, kým ležal na matraci.
„Čo znamená ten pohľad?“ opýtal sa Talyn, keď ho odstrčila.
„Aký pohľad?“
„Ten trucovitý, ktorý si práve urobila. Viem, že takáto starostlivosť nie je v tvojej zmluve. Ak chceš, môžem sa vrátiť do kasární namiesto toho, aby som bol tu.“

„Oh, keramon, neopováž sa! Pochybujem, že by si sa dovliekol do haly, kým by si skolaboval. A pre toto nie som namrzená.“ Uškrnula sa na neho. „Len som rozmýšľala, že ďalší krát, čo by si bol v byte, som chcela už strhnúť z teba uniformu, ak by som ťa mala konečne v posteli a znásilniť ťa tak, až by si padol do bezvedomia. Nanešťastie, nechcem ti ublížiť.“
Už pokojný, sa Talyn rozosmial. „Tak ma znásilni. Aspoň umriem šťastný a uspokojený.“
„Um-hm. To hovoríš teraz, ale som si dosť istá, že by si plakal ako malý chlapec, ak by som to skúsila.“
Žmurkol na ňu. „Som ochotný to skúsiť, ak chceš.“
Pobozkala ho na nos. „Len som ťa dostala domov. Posledná vec, ktorú práve chcem, je ťa zlomiť.“
„Si krutá samica, Felicia. Bez srdca.“
Pritisla sa k jeho chrbtu. „Som?“
Talyn zavrel oči ako si vychutnával teplo jej tela na svojom. „Možno?“
Pobozkala ho na rameno a zaborila ruku do jeho vrkôčikov. „Som tak šťastná, že ťa tu konečne mám.“
Prehodila si jeho ruku cez seba a pritúlila sa k nemu, pričom dávala pozor, aby mu neublížila. „V noci, než pôjdem spať, budem rozmýšľať, ktorá miestnosť je tvoja najobľúbenejšia.“
„Čo tým myslíš?“
Jemne pohladila jeho rameno. „Predtým, ako som sa sem presťahovala. Kde si trávil najviac času?“
„Oh... netrávil som ho nikde. Tento byt som videl len raz, než som ťa sem vzal. A potom už len vtedy, ak som sa chcel uistiť, že je bezpečný a zariadený predtým, ako som ho pre teba kúpil.“
Felicia zamrzla na tým, čo vravel. Teraz, keď na tým premýšľala, matne si spomínala, že jej to agentúra zmienila, ale myslela si, že sa zmýlili. Že Talyn by neurobil takú vec. „Toto naozaj nebol tvoj domov, než si ma najal?“
Otočil sa o pozrel sa na ňu cez svoje plece. „Nie. Tvoje podmienky hovorili, že chceš miesto, ktoré bude v blízkosti tvojej školy.“
„Myslela som si, že je to len šťastie, že bývaš tak blízko.“
Odfrkol si a potriasol hlavou. „Odkedy som v armáde, nepotrebujem iné miesto na život. Toto je prvá nehnuteľnosť, ktorú vlastním.“
„Tak to vysvetľuje, prečo tu nie sú žiadne tvoje osobné veci. Zaujíma ma... naozaj si to kúpil len kvôli mne?“
Prikývol.
„Prečo by si utrácal tak veľa na spoločníčku?“
Pretočil sa tvárou k nej a pohladil ju po líci. Úprimnosť v jeho pohľade ju až popálila. „Viem, že si mala na výber aj iných samcov,Felicia. Nechcel som, aby si ma odmietla.“
No jasné. Nehrnuli sa po nej až tak. Mala len dva pohovory. Nezmieňujúc...“Talyn. keramon, prečo si to myslíš? Ani ja som nebola tvoja prvá voľba.“
Zamračil sa na ňu. „To nie je pravda. Bola si jediný dôvod, prečo som išiel do tvojej agentúry. Akejkoľvek, keď už sme pri tom. Videl som tvoj profil online a keď som podpísal s nimi zmluvu a chcel si ťa najať, povedali mi, že je neskoro.  Že vyjednávaš s niekým iným. Zničilo ma, že som ťa prepásol.“
Felicia mu chcela veriť, ale vedela svoje. „Moja kamarátka Rynara mi povedala, že si si chcel najať najprv ju.“
„Nie nechcel. Keď si nebola dostupná, posunuli moju žiadosť k nej bez môjho súhlasu či poznania a to ma naštvalo.“
„Naozaj?“
„Ako by som inak vedel, že si mala aj niekoho iného?“
Prižmúrila na neho oči. „Naozaj si nežiadal o Naru?“
„Bože, nie. Skontroluj si to s agentúrou. Bol som nasratý, že to spravili bez toho, aby to so mnou prekonzultovali.  Dočerta, ukážem ti maily. Aj keby povedala áno, odmietol by som ju. Žiadna z nich sa mi nepáčila a bol som proti, že jej ponúkli moju žiadosť bez môjho dovolenia. Ty si jediná, o ktorú som mal záujem.“
„Oh, zlatko!“ Slzy jej naplnili oči ako ho silno objala a smiala sa. „Som taká rada, že som bola k Rynare mrcha.“
Nadvihol obočie. „Čo si urobila?“
„Stále ma dráždila. Vravela, že jediný dôvod prečo som ťa získala bolo, že ona ťa považovala za neakceptovateľného. Aby som jej to vrátila, ukázala som jej náš byt na fotkách a vymáchala som jej v tom jej nos. Povedala som jej, že som nesmierne vďačná, že bola idiot.“
Talyn sa zasmial. „Takže čo sa stalo s tou druhou zmluvou?“
„On nebol ty.“
 Pretočil oči a pozrel sa na ňu žartovne. „Vtedy si ma ešte nepoznala.“
„Pravda. Ale on bol zviera, keď sme sa stretli. Vôbec sa mi nepáčil. Ty, na druhej strane, si sa na mňa pozrel a ja som sa roztopila. A najviac zo všetkého, vyzeral si, že ma rešpektuješ aj napriek tomu, že som —”
„Neopovažuj sa urážať.“
Usmiala sa na neho. „Práve preto som si ťa vybrala. A jedného dňa, naozaj dúfam, že raz budeme mať aj sex.“
Opäť sa zasmial. „To by bolo pekné...“ Pozrel sa dole a zakmital obočím pri pohľade na Feliciu. „Som za, ak aj ty.“
Zatskala na neho. „Nie dnes. Viem aj podľa tvojho dýchania, aké máš bolesti. Nežartovala som. Nechcem, aby si išiel naspäť do nemocnice. Ale ak budeš dobrý chlapec...“
Poslušne zavrel oči a predstieral ľahký spánok. Pobozkala ho na čelo. Na dvere od spálne niekto ľahko zaklopal. Felicia vypla lampu a išla otvoriť. Galene nazrela poza ňu na posteľ. „Ako mu je?“
Otvorila dvere a vpustila ju dnu. „Je v posteli, ale odoláva spánku.“
„Vždy to robil. Vždy som bola tak frustrovaná, keď bol ešte chlapec. Boli časy, kedy som si myslela, že ho budem musieť omráčiť, aby sa upokojil.“
„A to by ohrozilo môj puding, ak by som neposlúchol.“ Povedal mrzuto.
„To lebo výprask na teba neplatil. Mala som vedieť, že z teba vyrastie zápasník.“
„To je len preto, že môj zadok úplne znecitlivel od toľkého bitia.“ Uškrnul sa na mamu.
Galene sa na neho uškrnula a stretla sa so zvedavým pohľadom Felicie. „Sú to klamstvá môjho chlapca. Sotva som sa ho dotkla. Úprimne, bol môj anjel a mojou radosťou.... pokiaľ neliezol po stenách, nábytku a kuchynskej doske. Oveľa lepšie sa staral o mňa ako ja o neho."
„A teraz kto klame?"
Matka mu postrapatila vlasy. „Nepotrebuješ niečo?"
„Som v pohode.  Mám môj vankúš. Aj posteľ. A to najlepšie zo všetkého, moje dve taras. Život nemôže byť lepší."
Jeho matka ho pobozkala na líce. „Dobrú noc, zlatko. Ľúbim ťa."
„Aj ja teba."
Zastavila sa pred Feliciou. „Odchádzam a nechám vás dvoch samých."
Felicia ju zastavila. „Ak chceš, pokojne ostaň. Akoby sme tu nemali množstvo voľných izieb."
Galene pozrela späť na Talyna.
„Naozaj mi to nevadí." povedala úprimne Felicia. „Si jeho matka. Chápem to."
„Talyn? Čo chceš, aby som urobila?"
Talyn stisol pery. „Andarionský symbol pre vojnu sú dve samice pod jednou strechou. Moja matka zo mňa nevychovala blázna. Úprimne, ani mne to nevadí, ale nechcem, aby si sa cítila divne alebo nepríjemne."
„Mne to naozaj vôbec nevadí." zopakovala Felicia. „Ak chceš byť nablízku v prípade, že by sa niečo stalo, radšej ťa budem mať na druhej strane chodby ako na druhej strane mesta. Môžeš dokonca spať tu a ja si vezmem inú izbu."
Galene sa usmiala. „Myslím, že proti tomuto, by už Talyn namietal." Potľapkala Feliciu po ramene. „Vezmem si izbu na konci chodby. A spravím pre vás večeru."
„Ďakujem."
„Ďakujem mami."
Pokynula hlavou a nechala ich samých. Talyn si založil ruku pod hlavu. „Som rád, že tak vychádzaš s mojou matkou."
„Zbožňujem ju. Je veľmi zlatá."
„Neviem, či by som so slovom zlatá ja súhlasil. Vie byť strašidelná, keď sa niečo deje. Aj keď  niekedy som mohol pochybovať o jej príčetnosti, nikdy som nepochyboval o jej láske ku mne."
Felicia sa zasmiala. „Vieš, že ťa pravdepodobne počuje."
„Hej, ale vychovala ma. Nie je to, akoby nevedela, aká som osina v zadku. Ja to na rozdiel od nej, to skryť neviem."
„Nemyslím si, že si osina v zadku."
„Čo môžem povedať? Prebúdzaš vo mne len to najlepšie."
Feliciu to až skoro rozplakalo. „Potrebuješ odpočívať."
„Dobre." Vyplazil na ňu jazyk a prevalil sa.
Opäť sa smejúc, zatvorila dvere a vybrala sa pomôcť jeho matke s večerou. Galene akurát umývala zeleninu, keď dnu vošla Felicia. „S čím ti môžem pomôcť?"
Veliteľka potriasla hlavou. „Nakrájaš cibuľu?"
„Iste." vzala si dosku a nôž. Ako začala, cítila ako sa jej chlpy na krku naježili. Otočila sa a prichytila Galene, ako ju pozoruje. „Deje sa niečo?"
„Ak sa ťa opýtam niečo veľmi osobné, urazím ťa?"
„Záleží od toho. Je to urážlivé?"
„Môže byť. Ale nemyslím to zle. Je to skôr zvedavosť ako čokoľvek iné."
„Tak sa pýtaj."
„Prečo robíš spoločníčku?"
Felicia sa začervenala nad tou extrémne osobnou otázkou. Nezmieňujúc, že prišla od matky jej patróna, čo to robilo ešte horšie. „Potrebujem peniaze na školu."
„Nesnažila sa tvoja matka ťa z toho dostať?"
„Trochu, ale rýchlo ju to prešlo, keď som jej vysvetlila dôvod, prečo to chcem robiť. Popravde, je jednou z tých, čo ma školili."
„Prečo by súhlasila s niečím takým?"
„Ak vezmeme v úvahu moje možnosti k výberu manžela a podmienkam, s ktorými by som musela súhlasiť pri sobáši, vyzeralo to ako tá lepšia možnosť. A nechcela som seba alebo matku dostať do takej zahanbujúcej situácie voči inej samici, ktorá by sa tvárila, akú obrovskú láskavosť nám robí, že mi dovolí sobáš s jej synom. Obaja moji rodičia majú veľmi vážený rodokmeň. Matka sa stala spoločníčkou len preto, že sa zamilovala do môjho otca, aj keď už bol ženatý. Je pravda, bola veľmi mladá a hlúpa, ale bol to jediný spôsob, ako mohla byť s ním. Inak by to nikdy nerobila."
„Naozaj?"
Felicia prikývla. „Okrem toho, neplánujem to robiť navždy. Len kým nedokončím školu a nespravím si licenciu."
„Čo ak náhodou otehotnieš?"
„Potom budem mať nádherné dieťa, ktoré budem môcť milovať." Vrátila sa ku krájaniu.„Ty si odviedla dobrú prácu."
Galene si odfrkla, ako sa vrátila späť k mäsu. „Nikomu by som nepriala žiť môj život. Talyn si zaslúži oveľa lepší život, než aký som mu bola schopná dať a samú seba neznášam za to, čo som mu urobila tým, že som bola tak sebecká."
„Nemala by si. Vyzerá oveľa šťastnejší a lepšie vychovaný ako moji súrodenci, ktorí sa narodili zosobášenému páru. Páru, ktorý má naozaj vysokú rodovú líniu. Nikdy som nestretla láskavejšieho a viac decentného muža v mojom živote. Odviedla si neuveriteľnú prácu."
„Ďakujem. Teraz, keď si to spomenula, je omnoho lepší jedinec, než moji súrodenci. Ale stále neznášam, koľko času musel tráviť sám, keď bol malý... aký izolovaný je, aj keď je už dospelý."
„Priatelia sa preceňujú."
Galene sa zamračila nad tým, čo povedala Felicia. „Prečo to hovoríš?"
„Za posledné roky som prežila zopár bodnutí do chrbta. Teraz som už viac skeptická."
„Na to si ešte príliš mladá."
Felicia podržala nôž. „Nevieš, koľko dýk mi bolo bodnutých priamo do srdca."
Galene súhlasne prikývla. „Prepáč. Mám viac ako len podiel na nich tiež."
Felicia sa uškrnula. „Budú aj lepšie časy."
„Tak, tak."
Ako dokončovala krájanie cibule, Talynov komunikátor zabzučal. Felicia ho zodvihla z pultu, aby skontrolovala volajúceho. „To je základňa. Mám to vziať?"
„Odpovedz. Určite to nič nebude."
Stlačila tlačidlo prijatia. „Major Batur."
„Vtipné, že vôbec neznieš ako major. Odstrihli ti vtáka, kým si ležal v nemocnici?"
Felicia sa zamračila, nad tým povýšeneckým tónom. „Major Batur odpočíva. Chcete mu nechať správu?"
„Áno. Tu je jeho veliteľ ColonelAnatole. Môžete tomu bastardskému psovi povedať, že zmeškal svoje hlásenie o polohe po prepustení a že bude nahlásený? Pokiaľ, by ste to so mnou nechceli prebrať vy. My dvaja by sme mohli prísť k nejakej dohode. "
Felicii až vyšľahol oheň z očí od nahnevania, keď v tom Galene vytrhla komunikátor. „Colonel, tu je zástupca veliteľa Baturová. Požadujem, aby ste mi poskytli vašu príručku správania, s ktorou ja nie som oboznámená. Zvlášť tú, ktorá povoľuje diskutovať o armádnych náležitostiach s civilom."
Anatole na druhej strane len zaprskal.
„Je niečo, čo by ste mi chceli povedať,Chrisen?"
„Major Batur je dobre oboznámený s tým, že vzhľadom na jeho záznamy, musí nahlasovať svoju polohu kedykoľvek je mimo základni alebo svojho postu."
„Verím, že to je primárna funkcia náramku, ktorý nosí a sledovacieho zariadenia, ktorý má v tele. Alebo chcete dať do záznamu, že oba sú poškodené?"
„So všetkým úctou Veliteľka, vy nie ste tá, komu sa má hlásiť. Ani nepracujete v tej istej divízii. Bojoví piloti majú vlastné procedúry. Protokoly, s ktorými je viac ako dobre oboznámený a opätovne sa ich rozhodol ignorovať.  Nemám inú možnosť, ako ho nahlásiť." A s tým položil.
Galene tresla komunikátorom a od frustrácie sa jej nahrnuli slzy do očí. „Nie je fér, že ja chránim tizirahie a heir, kým môjho syna nechráni nikto."
„Toto musí prestať!" Felicia vytiahla svoj komunikátor a volala svojmu bratovi skôr, než si to mohla premyslieť. Alebo cúvnuť.
„Nadporučíka ezulTerranova."[1]
Galene klesla sánka nad tým menom.
Felicia sa zľakla, keď zistila, že má stále zapnutý hlasný odposluch. Zapla video a čakala na odpoveď.
„Lorens? Tu je Felicia."
Jeho pohľadná tvár sa objavila okamžite. Bol verný obraz ich otca, až na jeho vlasy. Kým otec nosil vlasy nakrátko ostrihané, ako sa v politike patrilo, jej brat rovnako ako Talyn bol bojovník a tak mal vrkôčiky, stiahnuté dozadu červenou šatkou. „Felicia? Naozaj? Kto zomrel?"
Pretočila očami nad jeho komickým tónom a mrkaním odohnala slzy. „Stále si obrovský fanúšik Ringu?"
„Stále. Prečo?"
„Vieš kto je Železné kladivo?"
„Dočerta, jasné." Teraz už znel viac normálne a nie akoby bola otravný červ. „A ja dýcham? Každý vie, kto to je. A to, že to vieš ty, hovorí za všetko. Prečo sa pýtaš?"
„Čo keby si mal s ním večeru?"
Jej brat vyvalil oči. Potom bol naraz smrteľne vážny. „Koho chceš, aby som zabil?"
Zasmiala sa, i keď naozaj nad tým pouvažovala. "Veliteľa ChrisenaAnatola."
„Dobre. Rozštvrtenie, rýchla smrť. A o čom presne sa bavíme? Chceš jeho hlavu ako trofej? Penis? len mi povedz, ktorú časť jeho tela chceš doručiť, koľko kusov odrezať a je to."
Odfrknúc si otrela oči. „Talyn je bojový pilot na Anatolovej základni ako major a Anatole je jeho veliteľ. Môžeš presunúť Talyna na iný post, prečo od toho monštra?"
Lorens sa zamračil. „Nemusím naozaj zabiť Anatola?"
„Nie, pokiaľ dokážešTalyna presunúť. Potom chcem jeho hlavu na tanieri alebo na hrote... nie som veľmi vyberavá."
Lorens zamyslene prikývol. „Presun je ľahký. Nechcem riskovať väzenie alebo súd. Kam by si ho chcela presunúť?"
Felicia zaváhala. Toto bolo až príliš jednoduché vzhľadom na charakter ich vzťahu. „Prečo mi pomáhaš? Desíš ma."
„Ponúkaš mi večeru s Kladivom,Felicia. Naozaj nie je nič, čo by som neurobil. Robíš si srandu? Ten chlap je môj hrdina. Obetujem moju mladosť, aby som sa s ním stretol. Aj semenník. Možno oboje. "
Stále jej to však prišlo divné. „Je andarionský vojak. Mohol by si mu len nariadiť, aby išiel s tebou na večeru."
„To nie je to isté. Okrem toho, nevedel som, že je vojak. A už vôbec, že je bojový pilot. Ale preradiť na iný post ho môžem, dokonca do stráže Tadara, alebo kdekoľvek inde. Dočerta, práve stráž je miesto, kde by so svojimi schopnosťami mal byť. Nechápem, prečo nie je. A prečo plačeš?"
Vau, len teraz si to všimol. Typické.
Potiahla nosom. „Anatole mal na mňa neslušné návrhy. Bude mučiť Talyna dovtedy, kým sa s ním nestretnem."
Lorens sa zamračil, akoby nevedel pochopiť, čo mu hovorí. „Môžem sa opýtať, prečo obťažuje práve teba ohľadom Kladiva?" Teraz už bolo počuť pochybovanie v jeho hlase. Pozrela sa na Galene, než odpovedala. „Som jeho samica."
„Oh, dočerta, nie, nie si..." vyvalil oči. „Naozaj si?"
Jeho pochybovanie ju urazilo. „Áno, som."
„A to mi len teraz voláš? Ty. Posrala si to. A poriadne."
„No, nikdy si nebol takto milý. Prečo by som ti to hovorila?"
„No, hej, doteraz si nespávala s najväčším bojovníkom, ktorý kedy vstúpil do Ringu. To mení všetko."
Urazená na neho zavrčala. „Vďaka,Lorens."
„Čo? Chceš, aby som klamal?"
Prižmúrila na neho oči. Jeho úprimnosť bola jediná dobrá vec, ktorú mohla o ňom povedať. Smutné.
„Nazvala by som ťa páchnucim zadkom, ale nechcem ich uraziť a bola by som nerada, ak by si prehodnotil presun Talyna."
Lorens sa zasmial. „To sa nestane. Dostanem ho kdekoľvek si povieš."
Niečo podpísal než opäť pozrel na obrazovku. „Môžem priniesť môjho najstaršieho chlapca so sebou?"
„Dostaň moje zlato spod Anatolovej kontroly a môžeš priniesť oboch."
Usmial sa na ňu, až mu bolo tesáky vidieť. „Už som ti povedal ako veľmi ťa milujem,Felicia?"
„Nikdy."
„To vrhá na mňa zlé svetlo. Dám ho na okamžitý presun. A urobím ešte niečo. Keď Kladivo vyhrá svoj ďalší zápas, osobne zdvihnem tvojmu samcovi vojenskú hodnosť."
Za toto by mu najradšej dala pusu na jeho otravné líce.„Mám len jednu podmienku."
„Stále musím zabiť Anatola?"
Felicia sa zasmiala, aj keď chcela povedať áno. „Nie. Nepovedz Talynovi, že som ťa o jeho preloženie žiadala ja. Nikdy."
„Tak ako ho chceš dostať na večeru?"
„O to sa neboj. Ty zariaď presun a ja sa postarám o večeru. "
„Dohodnuté. Postarám sa o to už dnes."
„Ďakujem,Lo. Nezabudnem ti to."
„Hej, ja som len rád, že si zavolala mne a nie Pakovi. On by ma na večeru nezobral. V tomto je sebecký." Lorens jej pokynul hlavou. „Uvidíme sa čoskoro."
„Ahoj." Zavesila a stretla sa s Galeniným ohromeným výrazom na tvári.
„Tvoj pakaje vodca SarenezulTerronova?Mužský hlavný poradca pre TadaruEriadny? A tvoj brat je nadporučík ezelTerronova, a teda druhý najvyšší veliteľ celej andarionskej armády?"
„Áno." povedala nesmelo. „Vravela som ti, že môj otec má veľmi dobrú líniu."
„To áno, ale tieto dôležité informácie si mi v nemocnici nepovedala, keď sme sa o tom rozprávali."
Nervózna zo zverejnenia, krútila si Felícia prameň vlasov na ukazováku. „Nevedela som, či to Lo urobí. Zvyčajne je hrozný blbec. Normálne."
„Áno. Viem. Jednala som s ním pri niekoľkých nepríjemných príležitostiach a nikdy som ho nepočula byť takto milým."
„Ja viem, že? Ale celý život je obrovský fanúšik Ringu. Je to jediná vec, ktorú s ním náš paka kedy robil. Lorens aj bojoval, ale bol v tom  hrozný, tak po jednom ročníku na strednej s tým skončil."
Galene potriasla hlavou. „Naozaj si myslíš, že to urobí?"
„Obvykle plní, čo sľúbi. Hlavne, ak potom získa to, čo naozaj chce. A naozaj vyzerá, že stretnutie chce."
Záblesk zla sa odrazil v Galeniných očiach. „Chcela by som vidieť Chrisenovu tvár, keď mu dorazí príkaz. Bude zlosťou bez seba."
„Myslíš, že bude bojovať?"
To už odohnalo radosť z jej tvári. „Je to smutné, ale áno. Je to zlomyseľný bastard."
Felicia si pustila vlasy, ako ňou prebehol nový pocit strachu. „Aká je možnosť, že by uspel?"
„Neviem. Tvoj otec je mužský poradca pre Tadaru. Chrisenova matka je ženská poradkyňa a navyše neter. Ak na to príde, Tadara bude na strane svojej pokrvnej línie. To viem naisto. A boh pomáhaj, ak by sa mal po tomto vrátiť Talyn späť."
Felíciin žalúdok sa stiahol. Prosím, nedovoľ mi, aby som to spravila ešte horšie tým, že sa snažím pomôcť. Nikdy by nemohla so sebou žiť, ak by mu bolo ublížené len kvôli nej.



[1] Tretí najvyšší pokrvný klan v Andarii

15 komentářů:

  1. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  2. Díky další úžasný za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  3. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  4. Vďaka za preklad a som zvedavá ako to všetko dopadne :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  6. MOC DĚKUJI ZA PŘEKLAD.Katka

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za překlad a korekci další sskvělé kapitoly !!!!!

    OdpovědětVymazat
  9. dakujem krásne chudák Talyn dúfam že to vyjde a teším sa na dlasiu kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  10. Dekuji za dalsi kapitolku :D

    OdpovědětVymazat