středa 21. prosince 2016

Zrozen ze Vzdoru - Kapitola 9



„Čo robíš?“
Talyn okamžite zastal po začutí Felíciinho otráveného tónu, čudujúc sa, čo spravil, že ju tak naštval.
„Najpravdepodobnejšia odpoveď je, že sa dostávam do problému s mojím dievčaťom. Ale proti môjmu úsudku a sedliackemu rozumu poviem typickú mužskú odpoveď...nič.“
Felicia sa postavila z gauču a dala si ruky v bok. „Nič? Naozaj? Tak prečo si hore?“
Zamračil sa, ešte viac zmätený odpoveďou. „Bol som smädný.“

Zakliala popod nos. „Čo ti povedal doktor,Talyn? Nemáš byť mimo postele.! Čo si si myslel?“
„Že som smädný a keďže nechcem piť zo záchoda, musím prísť do kuchyne.“
Podľa jej výrazu na tvári mohol povedať, že sa snažila nesmiať. „A nenapadlo ťa požiadať niekoho, aby ti to doniesol?“
Talyn si odfrkol na jej sarkazmom. „Skús to spraviť v kasárňach. Keď mi nakopú zadok, očakávam zaplatenie a ocenenie.“,
„Si chorý muž... a to vo viacerých smeroch. Teraz sa vráť do postele, kde patríš a ja ti prinesiem vodu.“
„Áno, madam.“ Mieriac späť do spálne zrazu zastal. „Môžem skúšať moje šťastie a poprosiť aj niečo na jedenie?“
„Áno, a áno, prinesiem ti niečo aj pod zub. Teraz choď!“
„Uh, ako boss. Mala by si pracovať pre veliteľstvo.“
„Počula som to!“
„To dúfam, nakoľko som nešepkal.“ Reptal cestou do postele.
Felicia sa k nemu pripojila po niekoľkých minútach, s malou táckou, ktorú položila vedľa neho. Mračiac sa, overila si jeho teplotu chrbtom ruky. „Ako sa cítiš?“
„Dobre.“
„Len dobre?“
„Cítil som sa lepšie, až kým som nebol vykričaný za snahu nerušiť ťa počas študovania na skúšky.“
„Prepáč, mi keramon. Len sa o teba bojím. Spal si skoro tridsať hodín.“
Klesla mu brada. „Čo?“
Prikývla. „Tvoja matka už skoro volala do nemocnice.“
„Ako si ju zastavila?“
„Tvoje životné funkcie boli v normále. Povedala som jej, že spánok tvoje telo potrebuje a že ti bude lepšie tu ako v nemocnici, kde ťa otravujú a ty na nich stále štekáš.“ Nakŕmila ho kúskom kuraťa.
Prehrabol si vlasy a zamračil sa, keď prežúval. „Musím zavolať môjmu veliteľovi. Som si istý, že ho upozornili, že som doma a—”
„O to sme sa postarali. Všetko čo musíš robiť je sústrediť sa na uzdravenie.“
Prešla ním triaška. Čo zmeškal? „Postarali sa o to? Ako?“
„Tvoja matka a ja sme hovorili s Anatolom.“
Zlý pocit sa zmenil na strach. „Doriti. Som v prdeli, však?“
„Nie.“ Podala mu pohár vody. „Maj trochu vieru.“
Hej, určite. Viera bola bezcitná mrcha, ktorá ho neznášala viac ako Anatole.
„O takej viere neviem nič.“ Napil sa vody a povzdychol si nad nevyhnutým. Nebola žiadna cesta ako to napraviť, kým nebude čeliť tomu úbohému bastardovi.
Čo sa stalo, stalo sa.
 Namiesto toho, aby sa na to sústredil a bol nahnevaný, zmenil tému v niečo viac príjemné.
Felicia.
„Tak ako ti idú skúšky?“
„Mám ešte jednu zajtra. Tvoja mama sa láskavo ponúkla robiť ti pestúnku, kým budem preč.“
Pretočil oči ako sa načahoval po chlebe. „Plánuje mi meniť aj plienky?“
„Ak by si to potreboval.“ Nakŕmila ho kúskom ovocia.
Výťah zazvonil.
Talyn sa zamračil pri tom zvuku.
„Vracia sa tvoja mama.“
„Oh.“
Felicia šla k dverám, aby jeho matka vedela, že sa Talyn konečne prebral. S grimasou si Talyn opäť ľahol a pritiahol si tácku bližšie k sebe.
Jeho matka vstúpila do miestnosti s obrovským úsmevom na tvári. „Hádaj, čo mám?“
„Neviem si predstaviť a výraz v tvojej tvári ma trochu desí.“
Napriek jedovatosti v jeho tóne, presunula sa k posteli a zopakovala kontrolu jeho teploty tak ako Felicia.
„Spokojná, že žijem?“
„Veľmi.“ Usmiala sa nad jeho sarkazmom a podala mu zložku, ktorú držala.
„Mám pre teba darček.“
Pozrel sa na znak andarionskej armády na prednej strane a potlačil zavrčanie. Len samotná myšlienka vrátenia sa k Anatolovmu “nahláseniu“, mu vrátila zlú náladu. „Prácu!“ povedal prehnane sarkastickým šťastným tónom. „Presne, čo som chcel! Ďakujem, mami. Aké premyslené!“
Potiahla ho za vlasy. „Keď to otvoríš, budeš sa cítiť ako úplný idiot, že si to povedal.“
O tom pochyboval. S grimasou, olízal si prsty od mastnoty a otvoril zložku, aby zistil aké pokarhanie dostal tentoraz. V momente, keď mu pohľad padol na tie slová, zalapal po dychu. „Je to skutočné?“
„Je.“
Začal sa zdvíhať, keď mu bolesť prechádzajúca jeho telom pripomenula, prečo je v posteli. Zaklial a zaškľabil sa.
„Talyn!“ Felicia i matka vyrazili smerom k nemu.
„Som v poriadku. Len som ťa chcel objať. Ako sa ti podarilo ma preložiť?“
Pozrela na Feliciu. „Poznám ľudí.“
Vďačný za neuveriteľné, chytil matkinu ruku a priložil si ju k lícu. „Mala si pravdu. Cítim sa ako úplný idiot. Oh, mami. Nemôžem sa ti dostatočne poďakovať.“
Felicia sa usmiala nad jeho šťastím a vďačnosťou. Ten tón hlasu hovoril, aký otrasný musel byť Anatole. Oči sa jej zamlžili, keď sa stretla s vďačným pohľadom Galene. Až kým vina sa nezatemnila v Galeninom pohľade. Podľa jej výrazu vedela, že chcela povedať pravdu. 
Felicia potriasla hlavou, aby jej dala vedieť, že je v poriadku udržať toto tajomstvo. Rozhodli sa, že takto to bude najlepšie. Ak keď sa stále dozvedala nové veci o Talynovi, jednu vec vedela naisto, že sa nerád cíti zaviazaný. Nenávidel byť niekomu dlžný, aj keď pri láskavosti.
„Čo to je?“ opýtala sa Talyna predstierajúc nevedomosť.
Otvoril oči a usmial sa na ňu. „Budem preložený do Kráľovskej gardy hneď ako budem znovu schopný aktívnej služby.“
To bolo niečo, čo nevedela naisto. Lorens  bol veľmi úsečný ohľadom detailov a čo vybavoval pre Talyna. „Budeš v paláci?“
Prikývol. „Nepoznám môjho veliteľa. Veliteľ ezulNykyrian?“
„Je to bratranec bývalého sýzygosa.“vysvetľovala Galene. „Strohý, ale férový. Myslím, že sa ti bude páčiť. Viem, že teba bude zbožňovať... budeš strážiť kráľovský dvor dediča.“
Talyn zhltol nadávku a snažil sa nedať najavo odpor pri tej myšlienke. Časť jeho dvora zahŕňa aj plukovníka Asswipa. Pokiaľ niekedy zaútočia nepriatelia na kráľovskú rodinu, bude mať naozaj ťažké časy. Nechcel však kaziť matke náladu, tak to v sebe podržal a dúfal, že zabijaci sa vyvŕšia aspoň na Anatolovi a to čoskoro.
„Vy dvaja ste sa niekedy stretli?“ opýtala sa s nádejou Felicia.
Galene ustúpila od postele. „Nie veľmi. Moje povinnosti sú s TizirahCairistiona. Ona je prevažne... pripútaná k lôžku. Neveľmi opúšťa svoju časť paláca. Princ Jullien, na druhej strane, cestuje o niečo viac. Je mi ľúto, že musím povedať, že nebudem môcť vídavať Talyna často, ak bude povolaný cestovať s Jullienom a jeho sprievodom.“
To bola ďalšia starosť pre neho. „A čo môj bojový a tréningový rozvrh?“
„Sú tam špeciálne vymoženosti. Všetko tam je, čo potrebuješ a myslím, že sa ti to bude páčiť.“
Šťastie sa vrátilo a tak pevne objal svoju mamu. „Si najlepšia,matar. Neviem, ako si to spravila, ale som navždy tvojím dlžníkom“
Feliciine oči sa až zaliali slzami nad tou nesmiernou vďačnosťou. Galene ho pohladila po hlave, kusla si do pery, ako sa cez rameno stretla s Feliciiným pohľadom. Jej vina bola tak sladká, ale nebol dôvod, prečo by sa mala cítiť vinne. Bolo to to najlepšie riešenie.
Nie, ústami jej naznačila Felicia. „Tvoja mama je úžasná,Talyn. Obaja sme tvojimi dlžníkmi.“ Natiahla sa cez posteľ a vzala si zložku. „Môžem si to prečítať?“
„Iste.“
Felicia sa usmiala, keď videla, čo jej brat pre nich urobil. Cítila sa hrozne pre každú hnusnú myšlienku, ktorá ju napadla v súvislosti s Lorensom. „Ja žiarlim! Tvoje nový domov bude v paláci! V blízkosti ich strážneho veliteľstva. Je taký úžasný, ako to znie?“
Galene si odfrkla. „Nie je to ako toto.“ Rukami ukázala dookola nich. „Ale nie je to také mizerné ako to, kde bol doteraz. Konečne bude mať izbu len pre seba a aj vlastnú kúpeľňu.“
„Naozaj?“ zalapal Talyn s očamiotvorenými dokorán.
Prikývla. „Je to veľmi malé. Len posteľ, šatník, monitor a stôl. Veľké ako šatník, ale aspoň sa nemusíš s nikým deliť.“
Ten pohľad úprimnej radosti jej spravil zle. Čo vedela, v bývalých kasárňach museli používať spoločnú kúpeľňu na všetky potreby. A jemu bolo povolené používať sprchy len v určité hodiny a nikdy, ak tam bol právoplatný vojak.
„Znie to skvele.“ Povedal s úsmevom.
Nie pre ňu. Znelo to hrozne. Ale nechcela mu kaziť jeho šťastie a tak mu úsmev opätovala.
Galene zamierila k dverám. „Mám stretnutie s veliteľom pre hlásenie reportu, takže vás nechám osamote.“
„Buď opatrná.“ Felicia si vzala kúsok ovocia z tácky.
„Hej, mami!“
Zastavila sa medzi dverami. „Áno?“
„Ľúbim ťa.“
Usmiala sa a poslala mu pusu. „Aj ja teba, zlatko.“
Akonáhle odišla, Talyn vzal do rúk zložku a prechádzal ňou. „Toto je najlepší darček vo vesmíre. Musím spraviť niečo naozaj pekne pre mamu. Ale neexistuje žiaden dar, ktorý by sa tomuto vyrovnal.“
„Myslím, že pohľad na tvoju tvár bol pre ňu najväčší dar.“
Talyn spravil grimasu. „Ja si to nemyslím.“
„Ver mi. Viem to.“ Pobozkala ho. „Máš už dosť jedla?“
„Mmm.“ Hryzol ju do brady. „Veľmi ma to nenasýtilo.“
Jemne ju striaslo, ako ucítila jeho tesáky na svojej pokožke. „Si na to už dosť zdravý?“
Vyšiel z neho až diabolský smiech ako jej rukú pritisol k jeho tvrdej erekcii. „Oh, na to som zdravý a pripravený až až.“
Ostro sa nadýchla a odtiahla. „Udrž si myšlienku. Najprv odnesiem tácku. Nechcem sa váľať v tvojom jedle.
Talyn zatrucoval, keď odchádzala. Mala pravdu, ale on nechcel prestať. Nie, keď bol tak šťastný a pripravený. Odkedy ju uvidel prvýkrát na fotke, jediné o čom sníval bolo milovať sa s ňou.
Teraz...
V tom čakaní sa snažil odreagovať a tak opäť vzal zložku a prechádzal informácie v nej. Stále nemohol uveriť, že sa to jeho matke podarilo. Anatole musel mať až mŕtvicu, ako protestoval. Ale nebolo nič, čo by už mohol urobiť. Aspoň v to dúfal. I keď bol Anatole synom Tadarovej netere. Nedalo sa povedať, pokiaľ siahajú jeho nitky.
Nemysli na to. Boli tu iné veci, ktoré chcel mať v mysli túto noc radšej. Nádherný anjel, ktorý ho bude chvíľu držať. Viac ako túžba po Felicii, stiahol si nohavice od pyžama a stlmil svetlo.
„Felicia?“ zvolal, čudujúc sa, čo jej tak dlho trvá. Utiekla najbližším exitom?
„Minútku.“
Už sa chcel po ňu vybrať, keď sa dvere otvorili a žalúdok mu plesol až na podlahu. Pravdepodobne aj jazyk.
Oblečená v červenom negližé kráčala smerom k nemu tak zvodne, až si bol istý, že musí slintať. S najviac chlipným úsmevom, aký kedy videl, odhrnula prikrývku a obkročmo si na neho sadla.
„Ahoj, krásavec.“
Jeho dych bol trhaný, že ani nevedel odpovedať. Všetka krv opustila jeho mozog. Úprimne, až sa bál jej dotknúť. Pohnúť sa. Ak by to spravil, mohol by to zničiť niečím, čo by urobil alebo povedal niečo naozaj hlúpe.
Zatskala na neho a viedla jeho ruku k stuhe na boku. 
„Kedykoľvek budeš pripravený, moje nohavičky sú zaviazané. Stačí potiahnuť.“
„Je to ako otváranie darčeka.“
Prikývla s tým najsladším úsmevom, aký kedy videl.
Jeho zmysli sa točili a prstami prechádzal po látke. „Si na to pripravená?“
Naklonila sa dopredu a jej dlhé kučeravé vlasy mu prešli po hrudi. „Som pripravená odkedy som ťa prvýkrát stretla.“
Dúfal, že nevidela aká roztrasená bola jeho ruka, keď rozväzoval stuhu medzi jej prsiami a odkrýval ju. Túžiac ochutnať jej telo, pomaly pohladil rukami jej prsia, užívajúc si ich mäkkosť. Končekmi prstov jej prešiel po bradavkách, fascinovaný ako rýchlo stvrdli už len z toho dotyku. Aj keď videl nahé ženy na fotkách a vo filmoch, nikdy nie naživo. Jej telo ho ohromovalo. Tak neuveriteľne mäkké a nádherné.
Felicia sa kusla do pery pri pohľade na výraz v jeho tvári, tej ohľaduplnosti, ako jemne a veľmi pomaly ju preskúmaval. Bolo tak očividné, že nikdy predtým nebol s nahou ženou. Dával si na čas a užíval si každý dotyk, pozeral sa na ňu so zvedavosťou a starostlivosťou, čo ju rozpálilo ešte viac. On bol obrovská divoká šelma a i tak bol nesmierne jemný. Bolo ťažké skĺbiť túto jeho stránku spolu so Železným kladivom, ktorý bojoval tak zúrivo v Ringu. Tu bol vystrašený.
Práve tu bol celý jej a tak jemný. Bolo to o to cennejšie, keďže mu to nebolo prirodzene dané. Musel sa snažiť aby bol láskavý a sladký. S rozkošným úsmevom jej rozviazal aj nohavičky, rukou prešiel od bokov až cez jemné chĺpky, kým sa nedotkol tam, kde to chcela najviac. Zasyčala, ako ju jemne dráždil palcom.
Talyn sťažka prehltol, keď sa jej díval do očí.  Jej telo ho fascinovalo. Aká bola vlhká i jej zamatová pokožka. Nemal potuchy, aké neuveriteľné je cítiť telo samice. Aké odlišné je jej telo od jeho. Na rozdiel od neho, jej telo bolo jemné a mäkké. Hladké.
Olízala si pery a stále mu hľadela do očí, keď naviedla jeho prsty dovnútra.
Hrdlo mu vyschlo, odtiahol zvyšok negližé z jej tela, až kým nebola úplne vystavená jeho hladujúcemu pohľadu.
„Si tak nádherná.“ Vydýchol a prstami jej pohladil stvrdnutú bradavku. Felicia rukou prikryla tú jeho a pritisla si ju viac na prsia.
„Som tak rada, že si videl môj profil. Neviem si predstaviť, že by som toto robila s niekým iným.“ 
Než mohol čokoľvek povedať,zodvihla sa hore a dosadla na jeho penis až po koreň. Zavrčal nad tou nečakanou rozkošou byť v nej. Felicia nemohla dýchať na sekundu, ako ju kompletne vyplnil. Bol obrovský a jej telo si muselo zvyknúť. Zabralo to celú minútu, než popadla dych a prispôsobila sa mu. Ale ako náhle bolesť odznela, pocítila neskutočný pocit plnosti, ako ho mala hlboko, v tom najintímnejšom spojení.
Talyn sa zamračil. „Si v poriadku?“
Usmievajúc sa naklonila a pobozkala ho. „Všetko v poriadku.“
Keď  sa začala pohybovať tak, ako ju učili, chytil ju za boky a zastavil ju.
Okamžite zamrzla. „Ublížila som ti?“
Zahryzol si do pery až začal krvácať a potriasol hlavou. „Len sa snažím ešte neurobiť. Udri ma.“
Vyvalila oči nad tou úprimnou prosbou. Udrieť ho? Zbláznil sa? „Nedám ti facku,Talyn.“
Talyn bojoval so svojím telom ako len mohol, ale pomaly sám seba strácal nad tou rozkošou, ktorú cítil. „Nehýb sa. Ani nedýchaj.“
Nepočúvla ho.
Než mohol čokoľvek povedať, natiahla sa a štipla ho do bradavky.
„Oh! Hej! To bolelo!“
Štipla ho aj do druhej.
Zamračil sa na ňu a začal si ich trieť.
„Lepšie?“ opýtala sa zlomyseľne.
Zasmial sa, ako si uvedomil, že to fungovalo. A bolo to lepšie, ako keby ho fackovala. Trochu. Aj keď bol v nej stále tvrdý, nebol už na pokraji vyvrcholenia.
„Ďakujem.“
S rozkošným výrazom sa pomaly opäť začala pohybovať oproti nemu.
„Žiaden problém. Ale ak mi vrátiš túto láskavosť, tak vstanem a odídem.“
Smejúc sa, prechádzal jej rukami po prsiach, pomaly a jemne. „Nikdy by som ti to nespravil.“
„Dobre.“
Felicia vzala jeho ruku a pritiahla si ju k ústam, aby mu mohla okusovať končeky prstov, ako si vychutnávala pocit mať ho hlboko v sebe. V žiadnom sne si nepredstavoval, že to bude tak dobré ako to teraz cítila. Aj napriek bolesti zo straty panenstva si vychutnávala pocit plnosti. Bolo to tak úžasné a sladké.
Tak rozkošne nevinné.
Modriny a rezy na jeho tele v nej stále vyvolávali pocit, že by chcela jeho veliteľa chytiť pod krk. Ale úsmev na jeho tvári, keď ju sledoval, ju zadržal sa sústrediť iba naňho. Prešla ňou triaška, ako sa posadil a zachytil jej pery. Zaboril ruku do jej vlasov, keď sa bokmi pod ňou nadvihol.
„Neublíž si,“ vydýchla. „Ja sa o všetko postarám.“
Jeho pohľad bol zbožňujúci, sklonil hlavu a ochutnal jej prsia. „Chutnáš ako nebo.“
Pritisla si jeho hlavu k hrudi ako ňou prešla vlna lásky k nemu. „Milujem...“ sotva sa zadržala ako chcela priznať city k nemu. „ako ťa cítim.“
Ostro sa nadýchol v okamihu, keď to na neho prišlo. Vzdychol, zaklonil hlavu a pozrel sa na ňu. „Prepáč.“
Sklonila sa k nemu a pobozkala ho. „To je v poriadku zlatko. Som ohromená, že si vydržal tak dlho.“
„Hej, ale ešte som s tebou neskončil.“ Pretočil sa s ňou.
„Talyn! Neublíž si.“
Ležiac nad ňu opretý o lakte, uškrnul sa. „Žiadne obavy.“ Potom začal pomaly okusovať a sať si cestu od krku až nadol k jej prsiam.
„Čo robíš?“
„Vychutnávam si ťa. Umieral som túžbou toto robiť od momentu, čo som ťa videl na fotke. Mienim ochutnať každý kúsok tvojho tela... až kým ma nezastavíš.“
Bol to sľub, ktorý viac ako dodržal. Keď sa dostal k časti jej tela, ktorá už žadonila po jeho dotyku, myslela, že zomrie na mieste. Zdvihla boky, rukou mu vkĺzla do vlasov ako jeho jazyk a prsty ju dráždili a vychutnávali si ju. Zavrčal, používajúc bradu a tesáky na zvýšenie jej potešenia. Behom niekoľkých minút, jej telo horelo. Hodila hlavou dozadu a vykríkla nad tou nepredstaviteľnou rozkošou, ktorá ju trhala. „Oh, môj bože! Talyn!“
Napriek tomu pokračoval, až kým sa úplne neprestala triasť. Aj potom ju stále dráždil prstami, ako si vybozkával cestičku cez jej brucho späť k prsiam. Telo sa jej opäť začalo chvieť, čakala, či prestane, ale neprestal, až kým opäť a opäť nedosiahla vrchol. V okamihu keď vykríkla, opätovne do nej vkĺzol. Kusla sa do pery pri pocite, ako ho cítila tvrdého vo vnútri seba. Díval sa jej do očí, keď sa začal pohybovať bokmi proti nej. „Neubližujem ti, či?“
„Nie. Vôbec.“
Pobozkal ju na líce a pritisol sa k nej, ako zrýchlil pohyby. „Povedz moje meno,Felicia.“
„Talyn.“
Nadvihol sa, pozrel sa na ňu a usmial sa. Pobozkal ju a s jemným zavrčaním opäť vyvrcholil. Cítila, ako jej srdce bije, keď si na ňu ľahol. „Som príliš ťažký?
„Nie. Je to úžasné.“ Prekrížila si nohy okolo jeho bokov a objala ho. Talynvydal šťastné povzdychnutie.  „Nemôžem uveriť, že som to skutočne robil. Už som si začal myslieť, že zomriem ako panic.“
Zasmiala sa nad jeho úzkostlivým tónom. „Vyzeralo to, že všetci bohovia sú proti nám.“
Pretočil ich a pritiahol si ju na hruď. „Už nikdy nechcem opustiť túto posteľ.“
Nechtom mu prešla po bradavke. „Ja som za, ak chceš. Ale budeš sa musieť vzdať svojho titulu v Ringu.“
„Hotovo, aj keď Erix ma asi zabije. Ferrick tiež.“
„Ale zomrieš šťastný.“
„To áno.“ Vzal jej ruku a pobozkal ju na palec. „Ďakujem,Felicia.“
„Za čo?“
„Za to, že si súhlasila byť súčasťou môjho života. Tou najlepšou časťou.“
Slzy ju dusili, ako počula tú úprimnosť v jeho hlase. „Ja neviem. Si hrozná záťaž. Dosť neovládateľný.“
Zasmial sa. „Teraz znieš ako moje sestričky.“ Podráždene povzdychol, pobozkal ju na líce a pretočil sa z postele. „Hneď sa vrátim.“
„Príroda volá?“
„Ako zviera.“ Talyn zodvihol nohavice z podlahy, položil ich na posteľ a zamieril do kúpeľne. S nevysvetliteľným pokojom v sebe, rýchlo vykonal, čo musel a umyl sa. Ako sa chystal vypnúť vodu, pozrel sa do zrkadla a zamrzol.
Dočerta.
Namiesto bielych očí, ktoré mal od narodenia, teraz žiarili ostro červenou farbou.
Posadla ho Zúrivosť.




13 komentářů:

  1. Dakujem za uzasny preklad :) jane

    OdpovědětVymazat
  2. Vďaka za skvelý preklad a korekciu a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky úžasný za překlad a jako vždy se nemůžu dočkat pokračování :)

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za super kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji těším se na další ☺

    OdpovědětVymazat
  8. Dakujem za uzasne pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  10. Dekuji za preklad :D

    OdpovědětVymazat