pátek 20. ledna 2017

Šeptané lži - Kapitola 25



Gabrielle zízala na tetovanie hada ovíjajúceho sa okolo dýky tiahnúce sa Carlosovi cez srdce. Cez stred tetovania viedla jazva.
„Alejandro?“ Durandovi šok vyrazil dych, potom však vykríkol: „Alejandro!“ So skrivenou tvárou prešiel ku Carlosovi, telo sa mu triaslo. Chvejúcimi sa rukami sa po ňom načiahol a zovrel mu tvár do dlaní. Durand neveriacky pokrútil hlavou zľava doprava, nechcel tomu uveriť. Drsným hlasom sa opýtal: „Prečo by si sa otáčal k rodine chrbtom?“
Gabrielle sa podlomili kolená.  Carlos bol Alejandro Anguis, muž, ktorý zabil jej matku?
Kam sa podel všetok vzduch z miestnosti?

Maria si vzlykajúc zakryla ústa. Durandovi muži si pripravili zbrane, svaly viditeľne napäté očakávaním.
Durand stále zvieral Carlosovu tvár, prsty zabáral do jemnej pokožky. Celé telo sa mu triaslo od zlosti.
Hlas mal surový. „Bol si moja krv. Moja krv.“
Ak by šlo o inú situáciu, Gabrielle by sa cítila pohnutá Durandovými srdcervúcimi emóciami – našiel svojho dávno strateného syna.
Ale voči tomuto mužovi nedokázala cítiť ani štipku súcitu.
Carlos nepovedal nič, bol nehybný ako socha. Durand ho náhle pustil, akoby mu ten dotyk pálil ruky, a ustúpil. Kde Carlosa predtým držal, zostali červené značky.
Pohľad čiernych očí, ktorý Durand uprel na svojho syna, bol šialene divoký. Jeho drsný hlas znel ďaleko hrozivejšie ako čokoľvek, čo povedal doteraz. „Zabil si vlastnú krv. V tom zámku bol môj brat.“
„Tak potom si zabil vlastnú krv ty sám, pretože som to nebol ja, kto ho poslal do smrteľnej pasce,“ odpovedal Carlos hlasom rovnako smrteľne tichým ako bol Durandov.
Ale Durand a Carlos boli otec a syn. Gabrielle prišlo zle.
Durand bol roky netvorom z jej desivých snov. V miestnosti sa rozhostilo napäté ticho, až sa zdalo, že sa svet prestal točiť a všetko zostalo stáť.
Durand sa dlho nehýbal, potom sa mu však zrejme podarilo dať sa dokopy. „Kto je Mirage?“ opýtal sa.
„Poviem ti to vo chvíli, keď Maria zavolá a povie mi, že nastúpili do lietadla,“ zopakoval Carlos bez toho, aby sa na niekoho pozrel.
Gabrielle cítila v hrudi bolesť akoby jej niekto vytrhol srdce. Ako mohol byť Carlos mužom, ktorého milovala? Pri bombovom útoku zavraždil nevinných ľudí. Ženy. Jej matku.
Jej myseľ kričala, predhadzovala jej argumenty v jeho prospech. Nemohol byť tou osobou. Nikdy by nezranil ženu, ani by nezabil bez dôvodu.  Ale on to práve potvrdil. Jeho teta ho spoznala.
Mohol svojej tete naozaj veriť?
Snažil sa ju Carlos dostať do bezpečia, alebo dával Gabrielle iba náskok, kým Durandovi povie, že to ona je Mirage?
Hlavu jej šlo roztrhnúť zo snahy pochopiť nepochopiteľné, že sa zblížila s mužom, ktorý pripravil jej matku o život. Že sa zaľúbila do skutočného preludu. Doráňané srdce jej krvácalo z tisícky miest. Toto bol muž, ktorý prisahal, že nedovolí, aby jej ktokoľvek ublížil.
Tak to asi Carlos nezaradil sám seba na zoznam možných hrozieb.
„Nie si v pozícii, že môžeš vyjednávať, Alejandro,“ varoval ho Durand smrteľným tónom.
„Preto som žiadal, aby tu bola Maria.“ Carlos sedel so stoickým pokojom v tvári prameniacim z istoty, že zomrie. Nepozrel na Gabrielle, pohľadom pristál na svojom otcovi a zostal tam.
Durand nebol nadšený z pozície, v ktorej sa ocitol, ale teraz od dohody nemohol ustúpiť.
Gabrielle od Ferdinanda vedela, že Durandova moc tkvie v sile jeho slova.
„Maria, priprav svojho syna na cestu,“ prikázal Durand tak pokojne, akoby ju žiadal o šálku čaju. V očiach sa mu zrkadlilo sklamanie zo sestry, ktorému Gabrielle nerozumela. „Julio, keď budú Maria a Eduardo pripravení, pošli mužov, aby tú ženu odviedli spolu s nimi na letisko.“
„Čo s ním urobíš, Durand?“ opýtala sa Maria, myslela tým Carlosa.
„Nestaraj sa do biznisu,“ odpovedal jej brat.
Gabrielle pozrela na Mariu stojacu vedľa nej. Tá žena Carlosa očami o niečo prosila. Čo od neho jeho teta chce?
Keď Carlos odvrátil pohľad, Maria vzdychla a odišla z miestnosti. Durand nariadil Juliovi, aby strážil zajatcov. Potom pokynul ostatným mužom, aby ho nasledovali von z dverí.
Julio prešiel cez miestnosť a zaujal strategické miesto vedľa stola, kde mal výhľad na oboch.
Gabrielle stála úplne bez pohybu a usilovala sa, napriek tiesnivému pocitu v hrudi, dýchať. Carlos – alebo Alejandro – sedel rovnako bez pohybu na druhej strane miestnosti a vyhýbal sa očnému kontaktu.
Durand ho zabije. Bojovala s každým nádychom. Akoby jej na hrudi sedel obrovský slon. Pomyslenie na to, ako Carlos umiera, obnažilo jej pocity až na kosť. Mala by sa tešiť, že Alejandro Anguis bude čeliť vlastnej smrteľnosti, lenže jej zradné srdce bolestne volalo po jeho záchrane.
Aspoň kým si s ním nepohovorí, kým nezistí, prečo jej klamal. Ale potom čo? Postaví ho pred porotu, aby bol súdený s jemu rovnými?
V jeho prípade jemu rovní znamenalo zabijaci.
Carlos chcel, aby odovzdala správu Joeovi.
Teraz si kládla otázku, koho Joe a jeho skupina smrtiacich agentov vlastne reprezentuje.
Carlos konečne zodvihol hlavu a pozrel jej do tváre, prvýkrát, odkedy vošli do Durandovej pracovne. Utrpenie zračiace sa mu v očiach trhalo jej srdce na kúsky.
Sľúbila mu, že ho nebude nenávidieť.
Čakal na znamenie, že na ten sľub nezabudla.
Nemohla ho však dať mužovi, ktorý len tak prizná, že je vrahom, ktorého sa už celú dekádu usiluje priviesť pred spravodlivosť.
Odvrátil zrak, ale ešte predtým sa na jeho zachmúrenej tvári objavila obrovská bolesť.
Gabrielle to nemohla urobiť. Nemohla jednoducho odísť a nechať ho tu zomrieť. Ako keby počul jej myšlienky, znovu jej pozrel do očí. Krátko pokrútil hlavou. Vedela, že jej tým chcel povedať, aby svojím konaním neohrozila dohodu, ktorú uzatvoril.
Skontrolovala Julia, ktorý na ňu pozeral. Carlosa si nevšimol a nemohol mu vidieť do tváre tak, ako ona. Keď pozrela naspäť na Carlosa, jeho ústa sa pohybovali. Vyslovili Prosím zachráň ich.
Chcel si byť istý, že Joeovi odovzdá správu o jeho podozrení, že sa niečo stane dnes, počas návštevy tých tínedžerov v budove kongresu... už o pár hodín.
Neprosil za seba, len za iných.
Kto bol tento muž?
Do miestnosti znova vstúpil Durand. „Vezmi ju do auta, Julio.“
„Nie, ja—“ Gabrielle vykročila smerom ku Carlosovi.
„Vypadni odtiaľto,“  zavrčal Carlos na Gabrrielle. „Neospravedlním sa zato, že som ťa do tohto namočil, lebo som ťa potreboval ako krytie, ale taktiež už nechcem počúvať ďalšie tvoje fňukanie. Choď domov. O tomto čuš a on ťa nechá žiť. Čo z toho ti nie je jasné?“ Gabrielle tam stála omráčená jeho výbuchom hnevu, až kým Julio neprešiel cez miestnosť a nedotkol sa jej ramena.
Podskočila. Všetky vnútornosti mala naruby, nevedela sa rozhodnúť. Nič z tohto nemohla prijať.
Carlosov pohľad sa stretol s jej. V očiach jasne videla jeho posledné prianie. Bojovala so slzami. Takto to nemalo byť. Čakal na jej potvrdenie.
Nedokázala mu ho odoprieť. Prikývla, neschopná slova.
Očividne sa mu uľavilo.Stavil všetko v nádeji, že ho nesklame. Že odovzdá Joeovi správu a zachráni tie deti.
Ale kto zachráni Carlosa? Och bože, nedokáže to urobiť.
Julio ju schmatol za pažu. Na Carlosovej tvári vzkypel hnev. Nemohla dovoliť, aby sa vystavil ešte väčšiemu nebezpečenstvu.
Čo presne mohlo byť ešte väčším nebezpečenstvom?
„Idem.“ Gabrielle sa prešmykla popri ňom a vyšla z miestnosti, každým krokom bojujúc o sebakontrolu.
Snažila sa nadýchnuť,  neustále si opakovala, že nemá vpáliť naspäť do tej kancelárie a prosiť Duranda, aby Carlosa nechal ísť.
Durand by ju použil proti svojmu synovi.
Ak odíde, Carlos nebude mať Mirage, ktorú by mohol odovzdať Durandovi. Ledaže by ju zradil. Urobil by to?
Povedal, že Joe a Retter ho odtiaľ dostanú, ale dovolí jej jeho teta spojiť sa s niekým, keď sa dostanú do lietadla? Kedy sa bude môcť pokúsiť kontaktovať Joea?
Keď bola vonku, poobzerala sa vôkol seba. Videla svetložltý dom stojaci na pozemku ohraničenom tri metre vysokým štukovým múrom zakončeným kovovými mrežami.
Ako sa sem Retter dostane dosť rýchlo na to, aby stihol Carlosovi pomôcť?
Keď dorazili k dodávke vybavenej pri zadných dverách hydraulickým zdvíhacím zariadením, zvesil Julio z pleca zbraň a namieril na ňu. Vyštverala sa dovnútra a sadla si na sedadlo, ktoré bolo oproti upevnenému invalidnému vozíku. Sedel na ňom muž, zhruba v Carlosovom veku, s vlasmi po ramená a ticho na ňu pozeral.
Gabrielle sa otočila k vodičovi, ktorý už sedel za volantom. „Kde je Maria?“ Ignoroval ju.
Rovnako ako muž na invalidnom vozíku.
Vrhla sa k dverám, ale ozvalo sa cvaknutie zámku.
***
Carlos nemohol odtrhnúť pohľad od zatvorených dverí Durandovej pracovne. Už nikdy neuvidí Gabrielle. Hruď mal ako vo zveráku, ktorý sa každou uplynulou sekundou sťahoval čoraz viac.
Naozaj si myslel, že ho Gabrielle nebude nenávidieť?
Nie, modlil sa, aby to tak nebolo.
Ale bolo by nefér očakávať od nej, že to pochopí, a pritom jej nepovedať všetko, čo sa stalo v deň, keď jej matka zomrela. To, že Gabrielle zaváhala, keď ho mala opustiť, mu napovedalo, že niekde v srdci jej na ňom ešte stále záležalo.
Niekde hlboko pod všetkou tou bolesťou a sklamaním, ktorým prechádzala, jej na ňom záležalo.
Musel tomu veriť, aby dokázal čeliť tomu, čo mu Durand urobí, keď Maria zavolá z lietadla.
Durand nikdy nikoho nezabil jednoducho. Bol presvedčený o tom, že nelojálnosť treba vždy exemplárne potrestať.
Urobí všetko, čo je v jeho silách, aby cedil z Carlosa každú informáciu spolu s krvou. Nech to len skúsi, nech sa páči.
Carlos si všimol, že tu zostal len jeden jediný strážca. Strážcove oči sa pozerali kamsi neurčito, ako oči figuríny. Správal sa k nemu, akoby bol neviditeľný – takto sa zvykol doma cítiť aj ako dieťa. Keďže ho druhý strážca pred svojím odchodom znovu pripútal k ťažkej stoličke, nebolo treba na jeho stráženie viac ako jedného človeka.
Dvere na Durandovej pracovni sa ticho otvorili a zavreli. Carlosa neprekvapilo, že zbadal Mariu. Tušil, že príde.
Maria povedala strážcovi: „Nechaj ma s Alejandrom osamote.“
Keď strážca zaváhal, dodala: „Prikázal to Durand. Je v hale, ak sa ho chceš opýtať.“
To strážcu umlčalo a okamžite opustil miestnosť.
Keď sa dvere zavreli, Maria prešla ku Carlosovi a sklonila sa, aby ho objala. Telo sa jej triaslo od tichých vzlykov.
Voňala ako jeho minulosť.
V očiach ho pálili slzy. Toto bola jeho skutočná matka, žena, ktorá ho večer pred spaním kolísala spolu s vlastnými deťmi a poskytla mu bezpečné útočisko pred Durandovým domom. Jeho teta ho milovala ako vlastného, kým jeho vlastná matka nedokázala ani zniesť jeho prítomnosť v rovnakej miestnosti.
Kiežby mohol tetu ešte posledný raz objať, skôr než zomrie.
„Alejandro, prosím, dovoľ mi povedať to Durandovi,“ úpenlivo prosila.
Carlos natočil tvár k jej lícu a pobozkal jemnú pokožku. Potom zašepkal: „Nie. Všetko bude v poriadku, len dodrž slovo a nepovedz nič Durandovi. Nikdy.“
„Nie je to ten chlapec, s ktorým som vyrastala.“ V hlase jej boli badať roky úzkosti a sklamania.
Ešte raz Carlosa objala a potom si sadla na stoličku vedľa neho. Načiahla sa, aby si s ním preplietla prsty. „Už sa mu nemôžem pozrieť do očí, videl by moju nenávisť.“ Pri milujúcom dotyku jej prstov mu stislo srdce.
„Môj brat by Eduardovi neublížil,“ argumentovala. Zhlboka sa nadýchla, v tom nádychu boli roky utrpenia. „Durandovi to vysvetlím. Pochopí, že môj syn bol len bláznivý chlapec, ktorý sa pokúsil zabiť Salvatoreho, aby naňho urobil dojem, a ty si to vzal na seba, aby si nás ochránil. Sám vidí, že Eduardo za tú chybu denne platí svojím zmrzačením. To bremeno si niesol už pridlho sám. Salvatore si už nepríde po pomstu. Neublížil by chlapcovi na invalidnom vozíku a jeho matke. Eduardo ma veľmi prosil, aby som ti povedala, že mu je ľúto, čo urobil, a chce povedať môjmu bratovi pravdu.“
Carlos jej to nemohol dovoliť. Salvatore sa bude chcieť pomstiť za smrť svojej netere až do konca svojich dní. „Nemôžeš sa spoľahnúť na to, že Durand alebo Salvatore sa nebudú chcieť nejakým spôsobom pomstiť.“
„A čo ty? Veríš mu, že ťa nezabije?“
Durand mu urobí niečo omnoho horšie. „Kým budete vy traja v bezpečí a dorazia moji ľudia, budem v pohode,“ povedal Carlos potichu.
Prekvapene zdvihla obočie. „Čo tým myslíš?“ povedala rovnako potichu.
„Dostal by som vás odtiaľto už dávno, keby tu nebolo riziko, že to na vás pritiahne Durandovu pozornosť, ale teraz máte šancu uniknúť mu.“ Pretože veril, že Joe a Tee zaťahajú za všetky nitky, len aby dostali Mariu a Eduarda do programu na ochranu svedkov. BAD sa o svojich ľudí starala, a urobí tak aj teraz, ak Gabrielle dodrží slovo a varuje ich. Carlos očakával, že Gabrielle použije informácie ohľadom tínedžerov, aby si s BAD dohodla vlastné podmienky, ale nemohol ju za to viniť.
„Ako môžeme ujsť a kto je tá žena?“ opýtala sa Maria.
„Volá sa Gabrielle. Skontaktuje sa s mocnými ľuďmi, ktorí dokážu ochrániť teba a Eduarda. Agentúra, ktorá ma k sebe pred rokmi vzala a dala mi šancu urobiť so životom niečo dobré.“ Carlos bojoval so strachom, že sa niečo pokazí. Už stovkykrát dôveroval BAD, keď mu išlo o život. Teraz im musí veriť tiež.
Pokračoval. „Akonáhle dorazíte na letisko, musí Gabrielle zavolať do USA. Ak neodovzdá načas správu môjmu šéfovi, zomrú deti. V okamihu, keď budeš môcť hovoriť bez toho, aby ťa niekto počul, povedz Gabrielle, že chcem, aby Joe teba a Eduarda dostal pod ochrannú väzbu. Postará sa o to, aby ste boli v bezpečí a aby Eduardo dostal lekársku starostlivosť, ktorú potrebuje. Daj Joeovi všetky informácie o Durandovi a jeho aktivitách. Keď zavoláš Durandovi, aby si mu oznámila, že ste v lietadle, donúť ho, aby mi ťa dal k telefónu. Potom povieš  Všetci sme na miestach, aby som vedel, že sa Gabrielle podarilo spojiť sa s Joeom.“ Maria a Eduardo sa konečne oslobodia od Duranda. Carlos už dávno stanovil Joea ako vykonávateľa jeho poslednej vôle, podľa ktorej všetky jeho úspory aj vyplatená životná poistka prejde po jeho smrti na Mariu. Joe a Tee ukryjú Mariu a Eduarda hlboko pod povrch pod záštitu programu na ochranu svedkov, pričom budú mať dosť prostriedkov na to, aby mohli žiť pohodlne až do konca svojho života.
Akonáhle sa Retter dozvie, čo sa stalo Carlosovi – a on sa to dozvie, lebo Durand sa tým rád pochváli, aby zabezpečil, že mu nikto nebude chcieť skrížiť cestu – môže Joe prepustiť Gabrielle, ak bude chcieť. Carlos nechal u Jakea odkaz pre prípad, že by sa mu niečo stalo. Prosil v ňom Joea, aby zvážil Gabriellin úžasný potenciál a možnosť ponechať si ju v BAD. Keď Carlos naveky pochová Mirage, Gabrielle bude v bezpečí pred ľuďmi ako Durand, či jej bývalý manžel.
„A čo ty?“ opýtala sa Maria.
„V momente, keď sa jej podarí spojiť sa s mojím priateľom Joeom, pošle tím, aby ma odtiaľto dostal.“ Carlos dúfal, že Joe príjme jeho čierny kód a nebude posielať agentov na jeho záchranu. Zhlboka sa nadýchol, aby sa odhodlal. Mal by svoje klamstvá ešte zaklincovať. „Čím skôr odídete, tým lepšie pre mňa.“ Maria sa prežehnala. „Vďaka bohu, že máš niekoho, kto ti môže pomôcť. Ja som ti v tomto nanič.“ Stisla mu ruku.
„Si to najlepšie zo mňa,“ zašepkal, sotva dokázal rozprávať. Potom si odkašľal. „Prosím, nebuď na Gabrielle nahnevaná, ak povie, že... ma nenávidí. Ublížil som jej, napriek tomu, že som nechcel.“ Preglgol, aby sa zbavil guče v hrdle, ktorá sa mu tam pod návalom emócií zjavila. „A povedz Eduardovi, že som mu odpustil už dávno. Sme jedna krv. Rodina sa o rodinu vždy postará. Ľúbim ťa. Teraz choď, skôr, než sa na teba Durand ešte viac nahnevá.“
„Ľúbim ťa ako syna.“ Znovu ho objala, pobozkala ho na líce a odišla.
Do miestnosti vstúpil Julio s troma ďalšími mužmi.
„Vidím, že si povýšil na slizkého hada,“ povedal Carlos Juliovi. „Od pešiaka k masovému vrahovi. No pekne.“
„Len som prišiel Durandovi na pomoc, keď sa jeho vlastný syn otočil k rodine chrbtom.“
„Ja v noci môžem pokojne spávať. A čo ty?“
Julio jeho otázku ignoroval. „Budeš tu, kým neprídu do lietadla, Alejandro, potom pôjdeš so mnou navštíviť granero. Pamätáš si prístrešok, však?“
***
Na medzinárodnom letisku Maiquetia v Caracase Gabrielle vystúpila z auta. Parkovali vedľa hangáru pre súkromné lietadlo. Otupená z uplynulých udalostípasívne čakala na pokyny. Rozpustené vlasy jej rozfúkaval vietor.
Čierne mraky spojili sily a od západu sa blížili k letisku. Bolo to znamenie, že ak čoskoro nevzlietnu, zostanú prikovaní k zemi.
Ozbrojený strážca, ktorý cestoval v zadnej časti dodávky spolu s Eduardom, teraz vystúpil a pohybom hlavne automatickej zbrane ukázal na miesto päť metrov od neho. Gabrielle poslúchla jeho tichý pokyn a presunula sa na dané miesto. Spokojný s jej nemým súhlasom sa strážca vrátil do dodávky a začal pomáhať vystúpiť Eduardovi.
Maria vyšla von a zastala si vedľa Gabrielle. Za celú cestu sa na Gabrielle ani nepozrela. Vodič, po zuby ozbrojený rovnako ako strážca, podišiel pár metrov k miestu, kde stáli.
Oslovil Mariu v španielčine, ale Gabrielle vyrozumela, že sa opýtal, či nepotrebuje zbraň, aby zabránila Gabrielle v úteku.
Carlosova teta neodpovedala hneď, len pozerala a zotrvávala v kamennom tichu, až kým sa strážca nezačal nepokojne mrviť.
Potom mu povedala, že je Anguisová, a preto je schopná udržať tú malú ženu pod kontrolou. Keď úctivo sklonil hlavu, pripomenula mu, že by sa mal v tejto chvíli radšej starať o to, aby bol Eduardo aj so svojím vozíkom naložený do lietadla. Zodvihla obočie a pohľadom prešla popri šoférovi na druhého strážcu, ktorý sa práve mocoval s batožinou a invalidným vozíkom.
Šofér sa rozbehol, aby mu pomohol.
Gabrielle bola v šoku, keď jej zrazu staršia žena strčila do ruky telefón a čistou angličtinou zašepkala: „Vybav svoj telefonát teraz, skôr, než sa vrátia stráže.“
„Viete, čo—“ začala Gabrielle otázku, čo urobí Durand Carlosovi.
„Volaj a rob, čo ti povedal,“ trvala na svojom Maria, pričom pohľad presunula späť na svojho syna. Pravdepodobne dozerala, aby pri jeho nakladaní do elegantného bieleho súkromného lietadla neurobili žiadnu chybičku.
Chrbtom k lietadlu, aby to vyzeralo, že sa zhovára s Mariou, Gabriel vyťukala číslo a zodvihla telefón k uchu zakrytému vlasmi.  „Ďakujem,“ zašepkala Marii, kým čakala na spojenie.
„Nemyslite si, že to robím, aby som vám pomohla. Keby nebolo vás, Alejandro by bol stále v bezpečí pred Durandom.“ Gabrielle nevedela, čo bolo ťažšie – prijať, že je Carlos v nebezpečenstve kvôli nej alebo uvedomiť si, že má iba chabú nádej, že mu pomôže. Onedlho však bude v podobnej pozícii, ako on.
Sadnúť si do Durandovho lietadla s ozbrojenými strážcami a nahnevanou sestrou, ktorá ju zjavne vinila z toho, že Carlosa zajali, jej na nálade nepridávalo.
Nemala by sa vo chvíli, keď dotelefonuje, pokúsiť utiecť? Strieľali by na ňu na verejnom letisku?
Maria sa k nej naklonila. „Stráže sa vracajú.“
V uchu jej zaznelo zopár cvaknutí a potom bol hovor prepojený. „Haló?“ povedala rýchlo.
„Gabrielle? Kde ste s Carlosom?“
Niekde medzi peklom a zatratením.
***
Durand vošiel do pracovne. „Prejdime sa, Alejandro.“
Julio vydal rozkazy. Jeden vojak uvoľnil putá, ktorými bol priviazaný k stoličke. Ďalší zostal na mieste so zbraňou namierenou na Carlosovu hlavu, zatiaľ čo mu ten druhý dával na zápästia kovové putá.
„Vie Maria, prečo je granero strážené?“ opýtal sa Carlos, ktorého vôbec neprekvapilo, že Durand neplánoval počkať na telefonát.
Na tvári muža, ktorý ho splodil, sa objavil samoľúby úsmev. „Je presvedčená o tom, že v budove ukrývam drogy. Je tak zahltená tým chlapcom, že nič nevidí.“
Carlos vstal a nasledoval ho smerom k dverám. Pred Durandom však ešte zastal: „Maria má aspoň dušu a záleží jej na rodine.“
„Ty máš čo hovoriť.“ Úsmev z Durandovej tváre zmizol za maskou znechutenia. „Nielenže si zlyhal pri Salvatorem, ale ešte si sa aj vytratil v noci a zradil svoju rodinu. Od toho dňa som chránil túto rodinu sám.“
Durand kývol na strážcov a všetci opustili pracovňu. Prešli cez chodbu a potom von zadnými dvermi       . Dom bol od zlovestného prístrešku oddelený záhradou.
Carlos si všimol jednu vec – Durand tu nemal veľa vojakov. Kde boli jeho muži?
„Sme možno jedna krv,“ povedal Carlos, šuchtajúci sa za Durandom, „ale ty a ja nie sme rodina. A čo sa týka Salvatoreho, poslal si dieťa, aby nastražilo bombu. Eduardo v skutočnosti nevedel, čo robí. Zakročil som, aby nemal na rukách krv.“ Bola to lož, ktorej sa všetky tie roky držali, a s ktorou teraz aj zomrie, ale aspoň budú Maria a Eduardo v bezpečí.
Durand zastavil a otočil sa ku Carlosovi. „Nie. Nechal si svojho bratranca rozhodeného na kusy a ja som ho potom musel dávať dokopy. A dovolil si, aby sa Salvatore dozvedel, že to ja som poslal bombu. Keby si nezlyhal, Salvatore by zo smrti svojho krstňaťa vinil Valenciu. Namiesto toho sa tí dvaja kríženci spojili proti mne. Bol to skvelý plán, vedel som, že budeš v ten deň v Cagua a pomôžeš Eduardovi. Akurát som nepočítal s tým, že ma sklameš.“
„Ako si mohol vedieť, že v ten deň pôjdem do Cagua?“ Carlos sa v mysli presunul roky dozadu, snažiac sa spomenúť si na detaily. „Všetkým som povedal, že idem do Maracay.“
„Moji muži, ktorí sledovali Salvatoreho zistili, že  Helena bude sprevádzať svojho krstného otca na ceste do Cagua, kde mali vyzdvihnúť zásielku.“ Prázdny výraz v Durandovej tvári bol skúškou trpezlivosti.
Všetko z toho týždňa, kedy umrela Helena, do Carlosa udrelo znova. Odvrátil zrak a zahľadel sa do diaľky, kým si dával dokopy udalosti toho dňa.
Jeho otec začal prikyvovať. „Áno, vedel som, že sa za mojím chrbtom stretávaš s Helenou. Rozptyľovala ťa a bola nepriateľom tejto rodiny. Čo si si myslel, keď si sa zaplietol so Salvatoreho príbuznou?“ Durand sa pohol a pokračoval v chôdzi k prístrešku.
Strážca popchol Carlosa, ktorý sa pohol tiež a dorovnal krok s Durandom. V hlave si triedil nové informácie.
Carlos a Helena boli presvedčení o tom, že nájdu spôsob, ako opraviť naštrbené vzťahy ich rodín spôsobené smrťou jeho matky. Bol to nereálny sen, pretože bol Carlos príliš mladý na to, aby pochopil, že jeho otec je šialený.
Durand mal v úmysle zvaliť smrť na rodinu Valencia, čím by rozpútal vojnu medzi Salvatorem a Valenciom.
„Ty si ne—“ zamrmlal Carlos smrtiacim tónom,  keď si to dal všetko dokopy. Prudko pozrel na Duranda, nechcel uveriť tomu, čo mu skrslo v hlave.
„Čo?“ Durand pozrel cez plece. „Či som zabil Helenu? Sí. Bolo to nevyhnutné. Zabiť Salvatoreho milované krstňa bolo kľúčové, ak som chcel získať jeho podporu.“
Carlos preglgol, aby potlačil nutkanie na zvracanie. Po celý čas veril, že keby prišiel skôr, mohol ju zachrániť. Ale ak by aj v ten deň prežila, Durand by našiel iný spôsob ako ju zabiť a využiť jej smrť vo svoj prospech.
Pretože sa zaplietla s Carlosom.
„Ty si zodpovedný za smrť Heleny aj za problémy, ktoré to potom prinieslo našej rodine,“ dodal Durand. „Vybudoval som silnú armádu, aby chránila našu rodinu, ale boli by sme teraz omnoho mocnejší, keby si nás všetkých nesklamal.“
Carlos si začal predstavovať bolestivé spôsoby, ktorými by svojho otca roztrhal na kúsky. Prijal fakt, že jeho duša bude za to zatratená bez možnosti vykúpenia.
Strážca ich predbehol a otvoril dvojité vstupné dvere prístrešku. Za tie roky sa veľmi nezmenil.
Za nevinným vzhľadom dvojpodlažnej budovy sa skrývali zvukotesné steny a Durandove najtemnejšie tajomstvá.
Keď Carlos vstúpil dovnútra, sledoval pohľady strážcov s vytreštenými očami. Vo vnútri sklenených boxov viseli dve odporne nafúknuté telá. Na skle bolo vidno námrazu. Carlos už počul, akým neslávnym spôsobom začal byť prístrešok využívaný potom, ako odišiel z domu. Visiace telá boli zodpovedné za pach smrti, ktorý neodstráni žiaden čistiaci prostriedok.
Stráže doviedli Carlosa na miesto, kde zo stropu visela reťaz zakončená hrubým kovovým hákom.
„Zdvihnite mu ruky,“ nariadil Julio. Keď strážcovia urobili, čo žiadal, Julio zasunul hák medzi putá na zápästiach a niekomu kývol. Ten niekto spustil motor, ktorý dvíhal reťaz, až kým sa Carlos nohami takmer nedotýkal zeme.
Durandovi zavibroval mobil. Zodvihol ho a povedal: „Bien.“ Stlačil gombík, aby ho dal na hlasitý odposluch.
„To je tvoj telefonát, Alejandro.“
„Sme na palube a... všetci sme na miestach,“ povedala Maria dohodnutú vetu, ktorou mu dala vedieť, že Gabrielle už telefonovala. „Vaya con Dios.“
Boh s tebou.
Carlos pochyboval, že by sa k nemu Boh chcel pridať. „Aj s tebou.“
„Dojemné,“ povedal Durand, keď zaklapol telefón. „Teraz mi povedz, kto je Mirage.“
„Ja.“ Carlos prinútil svoju myseľ nezaoberať sa vecami, ktoré sa práve dozvedel o minulosti, a sústredil sa na záchranu Gabrielle. „Kto iný by toho toľko vedel o Anguisovcoch?“
Durand sa opýtal Julia: „Čo myslíš?“
„Je to možné.“ Juliov zrak zabehol k boxom s dvoma telami. „Vedel by, ako skontaktovať Ferdinanda.“
Carlos sa postavil na špičky, aby zmiernil tlak kovových pút, ktoré sa mu zarývali do zápästí pod váhou jeho tela. To potvrdilo, že dvaja mŕtvi muži sú Ferdinand a jeho syn, ale očividne Gabrielle neprezradili.
„Pravdu zistíme onedlho.“ Durand prešiel cez miestnosť k ohnisku v tvare akejsi misky. Podobné videl Carlos aj vonku. Z toho teraz sálala horúčosť, podľa čoho usudzoval, že je plné žeravých uhlíkov.
Durand zodvihol kovovú tyč a kráčal späť. Na konci tyče bol kovový kruh s čiarou vedúcou cez stred. Ciachovačka.
Symbol na konci bol rozžeravený do červena.
„To nebudeš potrebovať,“ povedal Carlos. „Dohodli sme sa, že ti poviem všetko.“
„Toto nie je preto, aby sme ťa prinútili hovoriť, Alejandro. Už viac nemôžeš nosiť na tele znamenie Anguisovcov. Toto ťa označí ako zradcu, aby to všetci videli, keď tvoju kostru zavesím vedľa Ferdinanda a jeho syna.“
Carlos zaťal zuby a pripravil sa na to, že jeho tkanivo spália až na kosť.
Durandovi zachrčala vysielačka a potom sa z nej ozval hlas: „Don Anguis, máte v pracovni naliehavý hovor.“ Podal ciachovačku Juliovi a zodvihol vysielačku. Stlačil tlačidlo a prehovoril.
„Kto volá?“
„Vestavia. Hovorí, že ti potrebuje povedať, kto je Mirage.“
„Presmeruj ho na môj mobil.“ Durand sa otočil ku Carlosovi. „Obaja sa onedlho dozvieme, či hovoríš pravdu alebo či tvoje dievča zomrie.“ Niekto snáď zistil, že Gabrielle je Mirage?


8 komentářů:

  1. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. Moje srdce bolo prerušené za posledné dva roky a bolo to, akoby som nikdy nenašiel to, čo sa znova nazýva láska. Som plakal a plakal dní a nocí za posledné dva roky pri hľadaní pomoci o tom, ako by som sa mohol vrátiť môj manžel, ale nemohol si pomôcť okolo, kým som hľadal pomoc na internete, kde som našiel Dr goko bol chválený a Oslávil toľko občanov na celom svete za svoje dobré skutky. Kontaktoval som ho s ohľadom na pomoc a on ma ubezpečil a povedal mi, že moje dni bolesti sú už po prvýkrát pochybnosti, pretože som už nemohol znášať túto bolesť. Povedal mi a tiež mi zaručil, že sa môj manžel vráti späť ku mne do 48 hodín po tom, čo skončil s prípravou, že mi pomohol a schoval som sa k jeho slovám a nasledoval jeho pokyny a dôveroval mu a hľa, môj manžel je späť A ja som šťastný znova s ​​krásnym a starostlivým manželom požehnaným dvoma nádhernými deťmi, a preto prestanem hovoriť o jeho dobrej práci. Môžete ho kontaktovať na akúkoľvek pomoc na jeho e-mail: Dr.gokosspiritualcaster@gmail.com môžete dať to, čo ho napíše na +2348056398964

    OdpovědětVymazat