středa 11. ledna 2017

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 11



Felicia uhladila golier na Talynovej čiernej košeli. Jeho matka sa včera vrátila do práce a odvtedy boli už len sami. Niečo, čo si užívala viac akoby mala.
„Pamätaj, i keď tu máme dnes večeru, ako náhle budeš otrávený mojím bratom, stačí len povedať, že sa necítiš dobre a ja ho vyprevadím z bytu.“
Talyn sa zasmial. „Spôsob, akým to vravíš, mi hovorí, že chceš, aby som sa cítil zle ešte pred tým, ako sa vôbec podá večera.“

Frnkla mu po nose. „Vždy bol trochu otrava. Dúfam, že dnes sa bude správať slušne. Ak nie, možno sa sama budem cítiť zle.“
Pobozkal ju na čelo. „Jedno zamračenie a sám ho vyhodím.“
Intercom v byte zabzučal. Felicia ustúpila, aby povedal ochranke, že môže jej brata a synovcov vpustiť nahor.
Talyn si vzal ešte minútku, aby sa doobliekal. Pri všetkej úprimnosti, desil sa. Len zriedka sa stretával s Andarioňanmi. A to, čo povedal Felicii, myslel vážne. Ak jej brat povie jedinú hnusnú poznámku smerom k nej, vyhodí ho tak rýchlo, že nestihne ani len žmurknúť.
Na dodanie odvahy sa zhlboka nadýchol, obliekol si bundu a pridal sa k nim.
Jej brat s jeho dvoma tínedžerskými chlapcami prešľapovali pri výťahu.
Felicia zalapala po dychu pri pohľade na chlapcov. Jeden z nich mal priemernú výšku typického Andarioňana, čo znamenalo, že Talynovi siahal po plecia. Jeho mladší brat bol o palec-dva nižší. Pohľadní a štíhli, zapletené čierne vlasy dozadu napovedali, že sú pripravení na život dospelých a pripravení sa ženiť. Fakt, že Feliciu ani len neobjali, svedčilo o spôsobe, ako sa k nej normálne  správali – akoby nepatrila do rodiny ani nebola priateľka. A to ho naozaj nasralo. Ako sa opovažujú ju tak ignorovať. Stála za viac ako zvyšok Andarionskej rasy dohromady.
S obavou, ktorá nepomáhala jeho nálade, pristúpila k nim s rukami založenými. „Vau! Vy dvaja ste naozaj vyrástli. Pozri na seba,Brach. Myslím, že odkedy sme sa naposledy videli si vyrástol aspoň o pol metra. A ty, Gavarian. Vyzeráš, akoby si sa už chystal pripojiť k svojmu otcovi do armády.“
S rukami za chrbtom sa začervenal. „Začínam budúcu jeseň.“
Talyn zamrzol, keď si uvedomil, prečo mu je jej brat tak povedomý. A prečo mal držanie tela ako vojenský predstaviteľ.
Dočerta.
Áno, smola ho rozhodne neopúšťala. Niet divu, že mu Felicia nepovedal celé meno jej brata. Talyn by hneď zarazil túto katastrofu.
„Veliteľ ezulTerranova.“ Zasalutoval Talyn. „Je mi potešením Vás poznať, pane. Vitajte u mňa doma.“
So žiarivým úsmevom mu salutovanie oplatil. „Nič z toho netreba. Tu nie sme v uniformách, major. Len si užijeme večeru s rodinou.“ Natiahol ruku. „Volaj ma Lorens.“
Talyn zaváhal, než ju prijal a potriasol ňou. „Rád Vás poznávam, pane.“
Smejúc sa ustúpil a pobavene pozrel na Feliciu. „Nemôže si pomôcť, však?“
Tvár jej rozžiaril nádherný úsmev a potriasla hlavou. „Vždy je veľmi slušný.“
Talyn uvoľnil svoj postoj podobnýGavarianovmu. „Prepáč, moja matka mi za mlada dávala zabrať kvôli môjmu správaniu.“ Otočil sa smerom k jej synovcom, ktorí na neho hľadeli so strachom a úžasom zároveň. „Ktorí z vás má narodeniny?“
Starší, Gavarian, predstúpil. „To budem ja. Budem mať osemnásť.“
„Všetko najlepšie.“
„Vďaka.“
Brach sa usmial tak divoko, až odhalil tesáky. „Moje boli minulý mesiac. Otec ma vzal na  môj Edurance. Aj ty si bol so svojim?“
Talyn sa prikrčil pri znení tak prirodzenej otázky. „Bol som so svojou matkou.“
Brach spravil grimasu pri tom pomyslení. „To ako naozaj? A čo si tam s ňou robil?“
„Dostal som na rok domáce väzenia za svoje správanie počas šplhania, jedol viac zeleniny ako kedy bohovia predpokladali, že Andarioni zjedia a musel som poumývať všetok riad. Určite lekcia z Endurance... na viac spôsobov.“
Všetci sa zasmiali.
Felicia ukázala smerom do jedálne. „Keď už hovoríme o zelenine, všetko je pripravené. Som si istá, že chlapci sú už hladní.“
„My sme vždy hladní, Felicia.“ Povedal Brach, keď priskočil k stolu.
Lorens si odfrkol. „Lámeme rekord v účte za jedlo. Kto mal vedieť, že za zdravie andarionského tínedžera sa toľko platí?“
Smejúc sa, Felicia ich odviedla k stolu s výhľadom na mesto, kde im cateringová agentúra už všetko nachystala. Talyn bol rád, že posadila svojho brata oproti nemu a sama si sadla po jeho pravici. V takýchto chvíľach sa naozaj bál, aký bol spoločensky nevhodný a samotársky. Naozaj neznášal spoločnosť iných. Jediná vec, ktorá to robila znesiteľnou, boli sexi červené šaty na Felicii. Jediná vec, ktorá ho nútila preklínať ich spoločnosť a pre ktorú si prial päť minút osamote, aby mohol uspokojiť potrebu v jeho slabinách.
„Stále nemôžem uveriť, že naozaj tu sedím so skutočným Železným kladivom. To je proste...“ Lorens prebehol pohľadom po synoch, než vybral to najvhodnejšie slovo. „Úžasné. Tak Kladivo, ako to vyzerá s tvojim ďalším zápasom? Čítal som, že má byť s DeathWarrant?“
Obsluha im priniesla prvý chod. Talynpoďakoval samici, ktorá servírovala, než odpovedal. „To je pravda. Aj keď oceňujem jeho schopnosti a jeho pravý hák, myslím, že behom troch-štyroch kôl s ním vymetiem podlahu.“
„Nebojíš sa, že by ťa mohol zabiť?“ opýtal sa Gavarian.
Talyn potriasol hlavou. „To by som nemohol robiť to, čo robím.“
Brach vyvalil oči. „Aké to je, keď si nikdy nebol porazený?“
Talyn sa pobavene pozrel na Feliciu. „Chceš vedieť tajomstvo?“
Rýchlo prikývol.
Talyn sa oprel so všetkou vážnosťou. „Každé ráno pred zápasom obetujem dve kozy pre bohov.“
„Naozaj?“
Zasmial sa. „Nie. Len tvrdo trénujem, študujem mojich protivníkov a zdravo sa stravujem.“
„Chcem bojovať v Ringu.“ Gavarian pozrel na otca. „Ale nemám to povolené.“
„Stále mu vravím, aké to je nebezpečné. Porovnáva to so školskými bitkami a jeho wrestlingovými zápasmi.“
Talynovi zabehlo. „Počúvaj svojho otca,Gavarian. Nie je to ako žiadna bitka, ktorej si sa kedy zúčastnil. To ti sľubujem.“
Gavarian si odfrkol. „Ako to môže byť iné?“
Talyn potlačil výsmešné odfrknutie. Ako si prial, aby mohol byť tak arogantný a bláznivý v jeho veku. Ale bohovia mu nikdy nedovolili byť tak naivným.
„Keď vstúpime do Ringu, tak to nie je pre nejaké dievča alebo ranené pocity, či so školským rozhodcom, ktorý nás má ochrániť pred  ublížením a ktorý sa uisťuje, že dodržiavame pravidlá. Je to pre česť a slávu. S jedným jediným pravidlom. Dvaja bojovníci vstúpia dnu. Len jeden odíde von. Nečelíš šikane alebo bývalému priateľovi, ktorého si už odstrihol. Je to chladnokrvná bezohľadnosť. Každý úder alebo kopnutie je od niekoho, kto bol trénovaný dať celú silu a svoju hmotnosť do toho úderu. Nikdy si nebol udretý, pokiaľ si nedostal úder s tonovou váhou za tým. Prvýkrát, keď dostaneš taký úder, nastane u teba moment kedy si pomyslíš – práve som stratil obličku? Alebo kontrolu nad mojím močovým mechúrom? Nie, počkaj, to je moja myseľ. Určite to napadlo každú moju mozgovú bunku... Musím byť blázon, že som tu.
Čo som si dočerta myslel?
Kde je východ?
Lekára!
Pomoc!“
Všetci sa zasmiali.
„Neverím ti ani slovo. Nie pri tom, ako bojuješ.“ Gavarian sa natiahol pre pitie.
„Je to pravda. Prisahám. Nie je to také úžasné ako si myslíš. Je veľký rozdiel medzi tým sedieť v hľadisku, pozerať na boj a byť tým idiotom v Ringu, pozerajúc sa na dav s krvou v očiach. Na môj veru, radšej ochutnávaj rýchle občerstvenie a sódu ako svoju vlastnú krv, pot a žlč.“
„Áno, ale ten jasot z davu...“
„To ani neregistruješ cez hluk v ušiach z tlkotu tvojho srdca a zvuku krvi, ktoré ti preteká telom.“
„Naozaj?“
„Naozaj. Jediná vec, ktorú počujem v Ringu, je hlas môjho trénera, ktorý mi kričí pohyby. To a hlas v mojej hlave hovoriaci, že som úplný debil, že som tu a nech utečiem, kým mám ešte telo pokope.“
Jej synovci sa na neho podozrievavo pozerali.
„Neveríte mi?“ opýtal sa Talyn. „Po večeri pôjdeme všetci do telocvične a ukážem vám to.“
Brachove oči sa rozžiarili radosťou. „Vážne?“
„Vážne.“
„To bude úžasné.“ Gavarian odsunul svoje jedlo. „Tak ako sa pripravuješ na zápasy, Kladivo?“
Talyn pokrčil ramenami. „Nie je to nič iné ako, čo robí tvoj otec. Trénuješ každý deň. Študuješ svojho nepriateľa. Opatrne. Musíš vedieť, do čoho ideš, než prijmeš výzvu. A uvedomiť si, že niektoré zápasy za to nestoja. Skutočná zručnosť je vedieť, ktoré boje nechať tak a ktoré prijať.“
Lorens sa načiahol po víno. „Čo tým myslíš?“
Talyn jemne odmietol víno, keď mu ho obsluha núkala. „Je množstvo bojovníkov, ktorý bažia po krvi. Ako DeathWarrant. Viem, že keď bude mať šancu ma zabiť, spraví to. Normálne by som zápas odmietol.“
„Tak prečo si ho prijal?“ opýtal sa dychtivo Brach.
„Na konci dňa je aj bojovanie len biznis. Aj keď viem, že mi pôjde po krku, odmena je dostatočne vysoká. Okrem toho, prehral len dva zápasy. Ak ho zložím, potrvá nejaký čas, než budem musieť opäť obhajovať môj titul. Zápas ako tento udrží pózerov na uzde. A budú dvakrát premýšľať, či ma verejne vyzvú.“
Gavarian si utrel ústa. „A takých je veľa?“
„Vždy sa nájde niekto nový, kto si chce niečo dokazovať. Sú nafúkaní a nevyškolení. A tým sú vlastne viac nebezpeční než nejaký DeathWarrant.“
Lorens naklonil hlavu, ako sa to snažil pochopiť. „Ako to?“
Felicia posunula chlieb Brachovi vediac, že Talyn ho jesť nebude. Talyn si vzal pohár vody. „DeathWarrant je prekalkulovaný chladnokrvný zabijak. Môžeš študovať jeho pohyby a vedieť kde a ako zareaguje na tvoje výpady. Ako zaútočí on. Prakticky robí choreografiu. Použije jeden alebo dva pohyby, ktoré predtým ešte nepoužil, ale je závislý na jeho predchádzajúcich zápasov, ktoré vyhral. Takže opäť, môžeš študovať jeho posledné boje a zistíš so skoro určitosťou, ako bude bojovať. Ale noví bojovníci sú divoká karta, zväčša emocionálni a veľmi prchkí... Môžu sa nahnevať alebo nezvládnu ten tlak a adrenalín a začnú búšiť do súpera. Oni sú tí, čo ti môžu zlomiť väz a nechajú ťa zmrzačeného, ak nie si dosť opatrný. Takže predtým, ako vstúpiš do Ringu s jedným z nich, musíš byť ochotný ho vedieť zabiť, ak to bude potrebné.“
Chlapci sa zhlboka nadýchli.
„Už si niekedy niekoho zabil v Ringu?“ opýtal sa Lorens.
„Nič, o čom by som vedel...Kvôli tomu nebojujem.“
Gavarian sa zamračil. „Ale nie je práve o tom boj v Ringu? Zabiť nepriateľa?“
Talyn potriasol hlavou. „O tom je vojna. Nie šport. A nie je jednoduché niekoho zabiť, zvlášť, keď je protivník tak blízko teba, že cítiš jeho dych na svojej koži. Andarioni rešpektujú silu a sme prirodzení bojovníci. Ale sme vnímajúce bytosti a máme svedomie. V súboji vieš, že chrániš svoju rodinu a náš domov. V Ringu bojuješ len pre vlastnú slávu. Podľa mňa to nestojí za život môjho protivníka. A nezáleží na tom, ako veľmi chcem zavrieť ústa môjmu protivníkovi.“
„Tak, tak,“ povedal Lorens a pozdvihol pohár. „Pravda, niektoré boje za to nestoja. A nie každá urážka stojí za zlomenú čeľusť. Nie sme Phrixiani. Ako často vravím mojim chlapcom, niekedy musíš len myknúť plecom a nechať to tak.“
Talyn tiež pozdvihol pohár na znak súhlasu. „Čistá pravda.“
„Aj keď urazia moju matku?“ opýtal sa Brach.
Talyn spravil grimasu. „To je niečo iné. Reputácia matky je posvätná vec. Všimnite si, že žiaden bojovník verejne neurazí toho druhého. Vieme prečo.“ Vzal Feliciinu ruku a stisol ju. „Ani žiadnu jeho samicu. Preto sme Andarioni. Česť rodiny a línie, česť naších samíc a detí... za to sme ochotní položiť život. Nikdy nikoho neohrozíme, ani len slovne, tých, čo máme v našich srdciach.“
Usmievajúc sa, si Felicia pritisla jeho ruku k lícu. „Aj tak by som bola radšej, keby si odišiel od všetkých bojov, než keby si bol zranený.“ Pozrela na svojich synovcov ako pobozkala Talynovu dlaň. „A vaša matka by ohľadom vás so mnou súhlasila.“
„Tak ako aj váš otec.“ Lorens si dal poriadny dúšok z pohára. „Tak Talyn, čo ťa priviedlo k bojovaniu?“
„Úprimne? Bol som unavený, ako som mal nakopávaný zadok na škole. Myslel som si, že keď už mám mať zadok krvavý, nech je aspoň zaplatený. Ako moja matka často vravievala, nikdy nevyvolávaj boj, ale uisti sa, že ho ukončíš.“
Lorens sa zamračil pri pohľade na Talynov tanier. „To je naozaj tvoja večera?“
Talyn pokrčil plecami na tým obyčajným jedlom. „Vravel som ti, život bojovníka nie je očarujúci. Moja diéta je veľmi špecifická. Zvlášť, ak sa blíži zápas.“
Gavarian vyplazil  jazyk. „V poriadku otec. Vyhral si. Nikdy nebudem bojovať. Nie, ak je toto, na čom budem žiť. Vďaka za to zakazovanie.“
Branch prikývol tiež. „Ako často musíš jesť tú...“ pozrel sa bokom na svojho otca. „sračku?“
Talyn pozrel na Feliciu a zasmial sa. „Vždy. Musím ostať vo forme a nemôžem si dovoliť podvádzať.“
Oči dokorán ako prikyvovala rovnako ako Brach. „Nežartuje. Prvýkrát, keď som ho videla jesť, sa mi chcelo plakať. Zvlášť nad tým množstvom. Nechcete vedieť, koľko toho musí denne zjesť. Je to šialené.“
Lorens sa zasmial. „Súdiac podľa toho, čo máš na tanieri na jednu večeru... hej. Som rád, že nemám tvoj účet za potraviny.“
„Je dôvod, prečo v spoločnej jedálni máme obmedzený čas na jedenie a prečo jeme tak rýchlo.“ Vzal si kúsok svojho jedla.
„To vysvetľuje ten šialený ruch pri večeri, až som rád, že som dostal veliteľskú pozíciu tak skoro.“
Talyn si odfrkol. „Čo? A nechal si si ujsť odstrkovanie od tých obrích strelcov?“
Gavarian sa zasmial nad jeho slovami. „Hej, chcel by som vidieť, ako teba jeden taký odstrčí.“
„Ver mi, snažili sa.“ Diabolsky sa uškrnul na jej synovcov. „Jedlo je ďalšia vec, pre ktorú je povolené preliať krv. Zvlášť, ak si práve prišiel z manévrov a umieraš od hladu. Vždy sa nájde jeden moron, ktorý sa snaží byť k tebe milý. Ale ako náhle strácaš čas na ňom, o to menej času máš na jedenie. Takže ho musíš odstrčiť jedným úderom, zhrabnúť jedlo a ísť.“
Felicia žmurkla. „A teraz, vieš prečo je jeho znakom Zmija.“
Lorens sa zasmial. „Áno, všetci sme to robili. Niet nad stádo hladných Andarianov.“
„Skutočný dôvod prečo sa nás ľudia boja,“ Talyn poďakoval obsluhe za svoj tanier dusenej zeleniny, ktorý pred neho dala. Felicii neušiel ten zvodný pohľad servírky, ktorý na neho vrhla, než sa vrátila do kuchyne.
Šťastie pre servírku, Talyn si ho nevšimol.
Pozrela na Gavariana.
„Plánuješ jej pohreb?“  opýtal sa jej s uličnícky leskom v očiach.
„Nie. Len nový účes.“
„Účes?“ opýtal sa mračiac Lorens. „Čo?“
Felicia mykla bradou smerom do kuchyne. „Ak na Talyna vrhne ďalší pohľad typu - chcem teba mať na tanieri, vyšklbem jej vlasy do hola.“
Talynovi zabehlo. Načahujúc sa po vodu, prehltol, než prehovoril.
„Čo?“
Pohladila ho po ruke. „To je v poriadku, Major Očividný. Som nesmierne šťastná a hrdá, že si si nevšimol jej zjavné pokukovanie.“
„To hej,“ povedal Gavarian.“ „Bolo to dosť očividné zakaždým, keď vyšla.“
Lorens si odfrkol. „Ako dlho už musím byť ženatý, že som si ani nevšimol, že naša obsluha je žena?“
„Vzhľadom na to, že Felicia mi pripravuje jedlo, som rád, že som si nič nevšimol ani ja. Pálivá omáčka nie je to, čo mám rád.“ Talyn ju pobozkal na ruku.
Lorens ich sledoval niekoľko minút, než opäť prehovoril. „Talyn, naozaj študuješ každého súpera proti ktorému ideš?“
„Áno, pane. Keď idete do boja, musíte poznať svojho nepriateľa. Mám rozsiahle dokumentácie o každom, s kým som bojoval.“
„Tak aká je najväčšia slabina DeathaWarranta?“
Talyn si utrel ústa. „Pred dvoma rokmi schytal naozaj zlú ranu do pravého oka, na ktorom nosí teraz masku. To mu zanechalo limitovaný periférny pohľad. Taktiež má vo zvyku viac kopať ako dávať údery. Keď to robí, stráca balanc a je ľahké mu zasadiť úder. Ako som vravel, má dobrý pravý hák. Dokáže veľmi silno udrieť, ak má váhu správne rozloženú. Nikto by nevydržal také údery dlho. Ale ak mu narušíš rovnováhu a kopeš ho, sila jeho úderu sa zmenší na polovičný. Stále žiadna zábava, ale môžeš prežiť a vyhrať. Len mu nesmieš dovoliť trafiť tvoju obličku alebo bradu.“
„Vau... ty naozaj poznáš svojho oponenta.“
Talyn pokrčil plecami. „Nechcem prehrať. A určite nechcem zomrieť alebo sa nechať zmrzačiť. Nevolajú ho DeathWarrant, lebo spieva v skupine.“
Smejúc sa, Lorens sa pomrvil na stoličke. „Zo zvedavosti, major, prečo si pilot? Prečo si nikdy nešiel do velenia?“
Talyn zaťal bradu a vydal unavený povzdych ako sa hral s pohárom vody. „Nikdy to nebolo z nedostatku mojej snahy, pane. Žiadosť som podával každý rok, hneď ako som mal naň nárok, ale vždy mi to vrátili odmietnuté.“
Jej brat sa zatváril neveriacky. „Prečo? Povedali ti aspoň?“
Talyn rozpačito uhol pohľadom. „Nebol som na tej správnej škole.“
„A kde si maturoval?“
„Na Brunellovej akadémii.“
„To je v Erise?“
„Nie, pane. To je Hyshianská škola.“
Lorens sa šokovane pozrel na Feliciu, než sa opäť otočil na Talyna. „Hyshianská? Prečo, preboha, si bol na Hyshianskej akadémii?“
Talyn sa vnútorne až prikrčil, ako cítil tú katastrofu, čo príde a ktorej nemohol zabrániť. Viac, ako čokoľvek, neznášal odpovedať na túto otázku. „Bola to jediná, ktorá ma mohla zobrať.“
„Nerozumiem. Akú máš líniu?“
Telo mu zalialo teplo nad tou nevyhnutnou otázkou.
„Moja matka je tretia dcéra Klanu Baturovcov.“
„Zaujímavé. A tvoj otec?“
A je to tu...
„On je Vyvrheľ pane.“
„Oh.“ Hej, je to tu. Ten zvuk hrôzy a povýšeneckosti.
Talyn pozrel na jeho synov. „Rozumiem, ak chcete odísť.“
Lorens zaváhal. „Ak to niektorí z vás povie vašej matke alebo babičke, zbijem vás tak, až budete krvácať.“
Obaja zdvihli ruku na znak prísahy.
„Až do hrobu, otec.“ Vydýchol Brach.
Gavarian sa natiahol pre ďalší chleba.  „Netuším, o čom hovoríte. Všetko je v pohode. Nič som nepočul.“
Lorens sa uškrnul. „Dobre. Len máme večeru s mojou malou sestričkou. Tým nikomu neublížime.“ Avšak podivné ticho zavládlo, až kým nedojedli.
„To kvôli tvojmu otcovi nedávaš interview?“ konečne sa opýtal Lorens.
Talyn prikývol. „Nie je to nič, čo by mali ostatní vedieť.“
„Kde je tvoj otec teraz?“
„Neviem, pane. Nikdy som sa s ním nestretol.“
Jej brat ostal ticho, ako to spracovával. „Bol vydedený predtým, ako si sa narodil?“
„Áno, pane.“
„Lorens, nevadí, ak zmeníme tému?“ opýtala s Felicia. „Talyn je Andarioňan s cťou a extrémne schopný stíhací pilot. Stála by som pri ňom proti každému z Andárii.“
Talyn sa natiahol a stisol jej ruku.
„Prepáč, ak som bol zvedavý. Máš pravdu. Nie je to môj problém. A dúfam, že som ťa neurazil,Talyn.“
„Bez urážky, pane. Som zvyknutý byť súdený za nedostatky môjho otca.“
Lorens vyzeral zle, ako si uvedomil, aký bol bezohľadný k hostiteľovi. „Talyn? Brali by ste to za zlé, ak by som sa pokúsil presunúť vás na veliteľskú pozíciu?“
Talynove oči sa rozšírili od tej radostnej nádeje, ktorá mu zovrela hrdlo. „Nič by nebolo krajšie, pane. Úprimne. Len ma nežiadajte vzdať sa pre to boja.“
Zasmial sa. „Nie. To neurobím. A nič za to neočakávam. Mali by sme využiť Andariona ako si ty. Bohovia vedia, ako mi je zle od tých nevnímavých kreatúr, ktoré mi stále posielajú. Neveril by si, kto dnes už urobí skúšky na akadémii. Mal som jedného dôstojníka, ktorý sa ma opýtal, kde leží Arundel.“
Talynovi padla brada. „Naša najsevernejšia základňa?“
„Vidíš! Ty vieš presne, kde je. Ó, a mal som jedného veliteľa, ktorý si myslel, že hlavným veliteľom Ligy je HuwinQuiakides.“
Talyn až sebou trhol pri takej hlúposti. Huwin bol zavraždený jeho vlastným synom pred asi dekádou. „Auč.“
„Hej. Už vidíš s čím musím pracovať? A tu je moja kvízová otázka na teba. Kto je Nemesis?“
„Vrah, ktorého chce mŕtveho Liga a ktorý s ďalšími štyrmi vedie Sentellu.“
Lorens pozrel na svojich synov. „A pre toto, chlapcimoji, máte dávať pozor nielen v škole, ale aj sledovať správy.“ Pozdvihol pohár vína. „Vážne, musím ťa dostať do velenia. Nedokážem vystáť tých idiotov. Skončil som.“
Felicia sa zasmiala. „Znieš tak hrozne ako náš otec, až ma to desí.“
„Ja viem, však? Jediná vec, ktorou som prisahal, že nikdy nebudem, a zmenila sa, keď som mal deti a dostal sa do velenia. Čo som si myslel?“
Felicia s úsmevom pokrútila hlavou, ako predstieral úzkosť. Hneď, ako dojedli večeru, Talyn vzal chlapcov do telocvične. Tí sa vyzliekli do šortiek, kým im Talyn ukazoval, ako si majú obviazať ruky a chrániť hlavu. Keď sa on dal no šortiek, len zízali.
Gavarian sa nervózne zasmial, ako zbadal jeho telo. „Myslel som si, že tie obrázky v časopisoch upravujú. Doriti, však ty vybuchneš.“
„Gavarian!“ skríkol Lorens. „Pozor na jazyk!“
„Ale otec... pozri na jeho telo.  Ako by si toto nazval ty?“
Talyn si odfrkol ako si nasadzoval chránič zubov. „Veľa cvičím a videl si, čo jem. To chceš?“
Pozrel sa dole na svoje omnoho menšie svaly. Spravil grimasu a pozrel sa na brata. „Máme šľachtické tituly, ktoré sú magnetom na ženy. Nepotrebujeme svaly.  Marshmallovské svaly a dobrá línia sú na roztrhanie.“
Talyn pretočil oči ako kráčal k jednému jeho vrecu na cvičenie. „V poriadku. Nezačnete len tak hopsať okolo. Nie je to o sile. Je to o kontrole. Sila bez kontroly je k ničomu. Nemôžeš len tak udrieť alebo kopnúť. Musíš vedieť, kedy sa aj stiahnuť.“
Talyn napodobnil úder do vreca a tesne pred ním zastal.
„Ako si to urobil?“ zalapal Brach.
„Ako som povedal. Kontrola. Musíš si byť vedomý každého svalu v tvojom tele každú sekundu počas boja.“ Talyn udrel vrece tak silno až zarachotili reťaze. „Teraz to skús ty.“
Ustúpil Gavarianovi, aby mohol udrieť.
Uškŕňajúc, udrel a vzápätí zaklial. Mračiac sa pritisol si ruku k hrudi. „Mami! Myslím, že som si zlomil ruku. Aká ťažká je tá vec?“
„Stoštyridsaťsedem kíl. Priemerná váha Zoftig zápasníka.“
Opäť obaja zalapali po dychu.
„Vážne? Ako to premiestňuješ?“
Talyn do vreca kopol a znovu ho zodvihol. „ Vážim stoštyridsaťpäť kíl. Pri poslednom vážení mal DeathWarrant stoosemdesiatpäť kíl. A veľa cvičím. Ako som vravel, ešte ste nezažili poriadny úder, pokiaľ ste nestáli proti profíkovi.“
Obaja sa snažili udrieť vrece, ale ani jeden s ním nepohol. Len tam tak viselo a posmievalo sa im.
Felicia sa presunula k Lorensovi, kým Talyn ukazoval chlapcom, ako majú udrieť a kopnúť, aby posunuli vrecom.
„Si v poriadku?“
Jej brat pozrel dole na ňu. „Mám divnú chvíľku, kedy prehodnocujem spôsob môjho myslenia o veciach, ktoré som považoval za posvätné a pravdivé.“
„Čo tým myslíš?“
„Talyn nie je tým, za koho som ho mal. Vôbec.“
„Je úžasný, však?“
Prikývol. „Ďakujem ti za dnešok. Spravila si Gavarianovi deň.“
„Ďakujem, že si pomohol s jeho presunom do paláca.“
„Hej,“ vydýchol. „teraz, keď som s ním strávil večer, už viem, ako boli sfalšované jeho záznamy. Anatole ho musí naozaj neznášať. Len nechápem prečo.“
„Jeho matka chodila do školy s Anatolom. Myslí si, že ide o osobnú pomstu.“
„To dáva zmysel. Bohovia vedia, že Talyn nie je nerešpektujúciidiots výbušnými reakciami, ako vraví jeho hodnotenie. Ver mi, pri takých idiotoch som každý deň. Dočerta, aj ľutujem, že som ho dal do paláca. Čo som vravel predtým, som myslel vážne. Naozaj by sa mi zišiel v mojej jednotke.“
„Môžeš ho opäť preložiť?“
„Nie je to také jednoduché. Ak by mal líniu aspoň O-4 alebo -12-6, tak áno. To by nebol problém. Ale teraz je v tom najvyššom možno poste a nepostúpi do velenia.“
„A nemôže si zvýšenie hodnosti kúpiť?“
„Opäť, nie je to tak ľahké. Anatolovesračky naozaj pošpinili jeho možný potenciál. A aj keby som ťahal za nitky za Talyna, tak isto môže ťahať aj Anatole, ak nie viac.“
„To hovorila aj jeho matka. Len som dúfala, že sa mýli.“
„Nemýli. Neverila by si, aké láskavosti som nasľuboval, aby som ho dostal do paláca. Nikto s ním nechce mať nič spoločné pre jeho hrozný report a disciplinárne prehrešky.“
„Hej, otec! Počul si to?“
Lorens sa zamračil pri jeho výkriku. „Počul čo?“
„Talyn povedal, že môžeme prísť kedykoľvek na jeho zápas. Do prvého radu!“
Lorens sa usmial. „To je naozaj milá ponuka, ale viem, že tieto sedadlá sú limitované a nechcem zavadzať jeho rodine.“
„To nie je problém,“ povedal Talyn, ako dával chlapcom fľaše s vodou. „Vždy máme voľné sedadlá. Moja matka a Felicia odmietajú sledovať, ako do mňa búšia – netuším prečo. Myslel som si, že skôr zaplatia súperovi, aby ma nakopal. A tréner zriedka pozve svojich priateľov – myslí si, že by ma mohol jeden z nich od nehoodlákal. A jeho dcéra neznáša Ringové boje. Takže len mi dajte vedieť minimálne dve hodiny pred zápasom a ja vás kedykoľvek pridám na zoznam.“
Lorens zízal na Feliciu. „Ty naozaj nikdy nejdeš?“
„Som tam. Ostávam však v šatni. Ako povedal Talyn, nechcem ho vidieť zraniť sa. Bolí ma vidieť, ako ho bijú. Aj keď pozerám staré videá.“ Otriaslo ňou pri spomienke, keď si myslela, že si môže pozrieť video z pred pár rokov. Nedokázala sa vyrovnať s tým, čo on prijímal bez mihnutia oka a tak to vypla po štyridsiatich sekundách.
Lorens sa uškrnul. „Tak musím povedať, že veľmi rád prídem na zápas s DeathWarrantom.“
Talyn pozrel na chlapcov. „Koľko sedadiel? Zabezpečených máme šesť.“
„Nechceš tam mať priateľov?“ opýtal sa neveriacky Lorens.
„Hej,“ povedal Talyn so smiechom. „Vrhajú sa jeden cez druhého. Tí nijaký priatelia... Chceš všetkých šesť?“
Lorens sa usmial tak divoko, až mu bolo vidieť tesáky. „Dočerta, jasné. Urobíš zo mňa najpopulárnejšieho Andarioňana. Ďakujem.“
„Žiaden problém. Len si nezabudni svoje ID. Potrebovať ho budeš pri vyberaní lístkov.“ Vrátil sa späť k chlapcom na trénovanie.
Felicia zamrzla, ako ju Lorens objal. Bolo to po prvý raz v jej živote, kedy to urobil.
„Ďakujem,Felicia.“
„Neďakuj mne. Očividne si teba a chlapcov obľúbil, inak by ti to neponúkol. Ver mi. Nie je veľmi spoločenský ani neúprimný. A neočakáva nič na oplátku.“
Tesnejšie zovrel ruky okolo nej. „Viem, že som bol k tebe obrovský debil po celý tvoj život. Naozaj ma to mrzí. Mal som ísť s tebou na večeru už veľmi dávno. Bez nejakého dôvodu.“
Pohladila ho po chrbte. „To je v poriadku. Som bastardské dieťa, ktoré sa nemalo narodiť. Ty a tvoja rodina nie ste jediní, koho to serie.“
Zamračil sa na ňu. „Čo tým myslíš?“
„Moja matka tiež nebola a nie je veľmi nadšená z komplikácie mať ma ako bonus od tvojho otca.“ Na rozdiel od Talyna, jej otec nebol bastard, takže za to nebol stíhaný. Felicia bola pre nehoiba nepríjemnosť. Nemusel ísť do väzenia. 
„No, som rád, že som konečne dnes mal šancu spoznať ťa. Dúfam, že budeme mať viac rozhovorov a večerí a nie vždy s Talynom v pätách.“
Jeho slová ju zahriali. Myslel ich vážne? Nebola si istá, ale bolo to pekné gesto od neho.
„Naozaj?“
Hravo žmurkol. „Neber ma zle. Tvoj priateľ je sladký bonus, ale nerobím to, aby som získal prístup k nemu. Čo som povedal, myslím vážne. V poslednej dobe som sa veľa nad sebou zamýšľal a dnes som sa naučil veľa o posudzovaní ľudí a priraďovaní ich do kategórii podľa ich narodenia a ich rodičov.“ Pobozkal ju na hlavu. „Strávil som veľmi veľa večerí s privilegovanými, ale nikdy som sa tak nezabával ani nevidel moje deti sa tak smiať ako dnes večer.“ Oči mu zažiarili, keď sledoval svojich synov trénovať s Talynom, ktorý mal s nimi všetku trpezlivosť sveta. „S deťmi to naozaj vie, no nie?“
„Popravde je to prvýkrát, čo ho s nejakými vidím. Ale áno, je.“ Oči sa jej rozšírili, ako Gavarian udrel vak, ktorý sa konečne pohol.
„Ha!“ vykríkol triumfiálne. „Dokázal som to! Zožer si to, vak!“
Talyn si s ním tľapol s rukavicami. „Pôsobivý úder. Rýchlo sa učíš. Dobrá práca!“
Felicia sa smiala, ako jej synovci sa začali s hrdosťou prechádzať.
„Tak, tak,“ doberal si ho Talyn. „Dokázal si to.“
Smiala sa ešte viac nad jeho chôdzou páva, ktorá skôr pripomínala kurča. „Prosím, toto ich neuč. Som si istá, že ich rodičia chcú mať raz aj vnúčatá a žiadna žena nikdy nebude toto považovať za atraktívne.“
Talyn zatrucoval. „Ani keď to robím ja? No tak, Licia, vieš, že pri tom vyzerám sexy.“
„Ehm....nie. Nevyzeráš.“ Prstom ukázala smerom k jedálni. „Spravíš to aj pred tou servírkou? To už by som sa nikdy nemusela báť, že by sa na teba pozerala.“
Smejúc sa, Talyn sa uškrnul. „Ak ťa to spraví šťastnou, bude mi potešením zahanbiť sa verejne. Bohovia vedia, že som to spravil už aj pre menej ako je tvoj úžasný úsmev.“ Vrátil sa späť ku trénovaniu detí.
Lorens potriasol hlavou. „Vy dvaja máte medzi sebou veľkú chémiu. Ako dlho ste spolu?“
„Nie veľa, popravde.“
„Napriek tomu ho miluješ.“
Zamrzla nad tým, čo si myslela, že veľmi dobre skrýva.
„Ako si to poznal?“
„Rovnako ako viem, že on miluje teba. Vidieť to na vás, kedykoľvek sa na seba pozriete. Nikdy som nevidel pár, ktorý by tak hľadel na seba. Je to naozaj milé. Dúfam, že budete spolu veľmi dlho.“
Jej srdce sa v tom úplne zlomilo. „Talyn sa nikdy nemôže legálne oženiť.“
Lorens sa k nej otočil aby jej pošepkal niečo, čo nebudú jeho synovia počuť. „Manželstvo nie je to, na čom by malo záležať,Felicia..Pozri na mojich rodičov.“
A podľa tónu jeho hlasu neboli jediní nešťastní v ich zväzku.
„Áno, ale raz by som chcela mať aj deti.“
Lorens smutne prikývol. „To chápem. Nie je nič, čo by som pre mojich synov a dcéry neurobil. Nič nie je také, ako ich držať ako bábätká a vidieť ako rastú a učia sa.“
Vedela si to predstaviť. Ale nebola tak sebecká, aby priniesla dieťa na tento svet, keď Talyn nemal žiadnu líniu, ktorú by mohol ponúknuť. To by bolo kruté. Ich dieťa by vyrastalo s rovnakými limitmi a stigmami ako zažil Talyn po celý svoj život. Nezmieňujúc, že Talyn by bol okamžite zatknutý za jej tehotenstvo a poškvrnenie jej línie.
Lorens vydýchol. „Už vieš, prečo neznášam tvoju matku?“
Zamračila sa na neho. „Čo tým myslíš?“
„Môj otec nebol nikdy šťastnejší než keď bol s ňou a za to ju neznášam. Vinil som ju za nekonečné boje mojich rodičov.  Teraz som naštvaný aj sám na seba, ako som sa k nim choval. Bol som mladý a hlúpy. Myslel som si, že ak sa vzdá tvojej matky bude také pocity prechovávať ku mne. Ako chlapec som nerozumel pocitom a ako fungujú. Aké trápne a drsné sú dohodnuté zväzky.“
Pohladila ho po ramene. „Všetci sme boli hlúpi, keď sme boli mladí.“
Otočil sa späť, aby sledoval chlapcov. „Áno, boli sme... až na Talyna, ktorý vyzerá, že všetko dokáže zvládnuť.“
„Nešťastie osudu ťa naučí rýchlo a tvrdo dospieť. Nikdy mu nebolo dovolené byť dieťaťom.“
Lorens chytil jej dlaň a položil si ju na líce. „Ani tebe. Je mi ľúto, že som tu pre teba nikdy nebol. Ale sľubujem, že sa to zmení.“
Feliciatomuchcela veriť. Verila. Ale stále mala podozrenia, že všetko čo dnes cítil, malo čo dočinenia s úmrtím jeho mladšieho brata z pred pár mesiacov. Aj napriek tomu, chcela mu dať šancu. Každý si jednu zaslúži. Čím dlhšie pozorovala Talyna s jej synovcami, tým viac sa jej srdce ničilo. Muž ako on si zaslúžil mať svoje vlastné deti, s ktorými by si sa mohol hrať a smiať. Život Talyna kráľovsky posral a i tak každý deň vstal a neoblomne si razil cestu opovrhnutiami a nenávisťou, ktorú nemohol zastaviť ani nijak pomôcť.  Nikdy nepoznala nikoho tak odvážneho čestného. Aj keď vedela, že jemu to nevadí – videla v jeho očiach – nikdy o tom nehovoril.  Nikdy nevinil svoju matku ani otca, ani nikoho iného za okolnosti jeho narodenia. Už len pre to ho mohla milovať. Ale bolo toho na ňom ešte omnoho viac. Česť. Rešpekt. Neha.
Stále nemohla uveriť, aké mala šťastie, že ho našla. Ako blízko bola k tomu, že by si vybrala niekoho iného. Teraz si už nevedela predstaviť nemať ho vo svojom živote.
Budeš ho musieť nechať ísť.
Spoločníčky nikdy neostávajú so svojimi patrónmi. Tak to proste nefungovalo. A určite neostávajú s tými, ktorí nemajú líniu. Bol zázrak, že agentúra povolila vôbec vstup do dverí. Väčšina by to neurobila. Napriek tomu snívala o veciach, ktoré vedela, že nemôže mať. Dlhý a šťastný život s tak nádherným mužom.
Bolo to zbytočné.
Sny sa neplnia.

Život sa s nami len hrá a ničí nám plány.

17 komentářů:

  1. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  2. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. To je tak depresivní. Řekněte, že se to zlepší! Že jim všem natrhne zadky, přihlásí se k němu otec a se svou lásku odjedou vstříc zapadajícímu slunci. Že to tak bude? Že jo? :o)

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji. Moc. moc. moc. Jste nejlepší na světě :) Meduska

    OdpovědětVymazat
  7. Knihomolka.36511. ledna 2017 20:01

    Díky za další úžasnou kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  8. Díky za další super kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skvělé kapitoly !!!! Jste super !!!

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  11. Vďaka za preklad a korekciu ďalšej skvelej kapitoly :-)

    OdpovědětVymazat