čtvrtek 2. března 2017

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 12



Hľadiac cez malé okno na dverách tanečného štúdia, kde Felicia učila dvadsať malých dievčat, Talyn zamrzol. Pred ich kontraktom pracovala Felicia ako učiteľka tanca, avšak mzda nebola dostačujúca na jej školné a živobytie. Po ich dohode sa stala už len zastupujúcou učiteľkou na pár hodín týždenne. Jeho dych sa mu zasekol v hrdle, ako ju sledoval smiať sa a točiť sa a vrtieť sa s deťmi. Za posledné týždne zistil, akú má nádhernú dušu a srdce, ale nikdy to nebolo tak do očí bijúce ako tu a teraz. Jemne ich opravovala a povzbudzovala. Po celú dobu mala žiarivý úsmev a viac trpezlivosti, než vedel pochopiť. Niet divu, že vedela zvládať jeho vrtochy tak dobre.
A ten pôvab, ktorý si držala...

Dočerta, okamžite z nej bol tvrdý a v bolesti. Jediné, čo chcel, bolo vtrhnúť dnu, vziať ju do náručia a milovať sa s ňou v najbližšom šatníku, ktorý by našiel.
Jedno malé dievčatko počas otočky spadlo a škrablo si koleno. Felicia k nej pribehla a vravelo jej slová, ktoré ju aj cez slzy rozosmiali. A to mu vyžmýkalo srdce. Niet divu, že vo svojom dotazníku uviedla, že chce deti. Ako jeho matka, aj ona milovala a dávala. Inšpirovala.
Ako by som ju o to mohol pripraviť?
Narodila sa, aby bola niečia matka.
Cítil sa na hovno a chcel odísť, ale v tom momente Felicia zdvihla pohľad  a uvidela ho v okne. Nádherný úsmev sa jej objavil v celej tvári. Kývla mu, aby vošiel dnu. Neschopný odolať jej vábeniu, chcel vstúpiť dnu a potichu sa dostať do kúta, ale len čo dvere otvoril, dievčatá zo seba vydali vystrašený rev a utekali sa skryť.
Felicia sa zasmiala. „On nie je diabolská beštia, dievčatá. Je to môj samec.“ Prišla k nemu, dala mu cudný bozk na tvár, aby ukázala, aký je „neškodný“. Aspoň zmizli obavy. Zrazu sa okolo neho motali ako roj chichotajúcich včiel. Po prvýkrát v živote ho zachvátila panika. Felicia sa smiala ešte viac, keď uvidela výraz jeho tváre. „O môj bože, Talyn! Nie si skutočne vystrašený zo skupinky malých dievčat, však?“
„Nikdy som ich nevidel toľko. A sú také krehké. Nepamätám si, že by boli také malé, keď som bol školák.“
Felicia sa neprestávala smiať, ako ich odháňala preč. „Dobre trieda, náš čas končí a vaše matky už na vás čakajú. Dobrá práca!“
Dievčatá začali pobehovať a zbierať si veci.
Felicia sa priblížila k nemu. „Tak čo vás sem privádza, major?“
„Myslel som si, že ťa vyzdvihnem a zoberiem na večeru, nech nemusíš variť, keď sa vrátiš domov. Teda, ja by som mal variť pre teba a nie som v tom veľmi dobrý. Raz som skoro zapálil mamin byt, ako som sa snažil dať variť vodu.“
Dala mu pusu na líce. „Ďakujem, že si na mňa myslel.“
Ako sa Felicia odtiahla, pribehlo k nim jedno dievčatko s papierom v ruke a podávala mu ho. „V škole sme mali toto nakresliť pre našich otcov, ale ja už žiadneho nemám. Mama hovorí, že ho odvliekli zlí muži a zabili ho a nemôžme o to hovoriť. Ale odkedy nemám otca, myslela som si, že by som to dala samcovi Tara Felicie, pretože ju mám naozaj rada. Bola mojou učiteľkou po celý čas, ale musela skončiť  a mne veľmi chýba. Povedala však, že zase bude učiť, keď už nebude mať školu. Na!“
Talyn zízal na tej krásny dar, ktorý držalo to dievčatko v ruke, kde mal byť nakreslený jej otec. Jej meno bolo napísané v rohu.
„Xarah, to si nemôžem vziať.“
Dychtivo prikývla. „Áno, môžeš. Nemám nikoho, komu by som to dala a moju maminku to spraví smutnou, ak bude spomínať na tatina. Chcela som to vyhodiť, ale chcem to dať tebe namiesto toho to dať do koša.“
Talyn pre ňou pokľakol a odhrnul jej vlásky z tváre, než k nej prehovoril. „Nechám si to navždy.“
Na tvári sa jej objavil široký úsmev a hodila sa mu do náručia. „Ty si naozaj veľmi veľký, vieš to?“
Zasmial sa. „Áno, viem, zlatíčko.“
Pohladila ho po ramene, než sa otočila a rozutekala. Šokovaný tým nevinným darom sa díval na ten papier. „Vieš, čo sa stalo jej otcovi?“
„Nie veľmi. Zvykol ju vyzdvihnúť, keď jej matka bola dlhšie v práci. A potom zrazu prestal. Jej matka mi nikdy k tomu nepovedala ani slovo.“
Talyn sa postavil, opatrne zložil papier a vsunul si ho vrecka. „Už chápem, prečo rada učíš.“
Felicia sa usmiala. „Sú úžasné. Ak mi dáš minútku, pozdravím sa s ich rodičmi a zoberiem si veci.“
Vrátila sa k dievčatám a pomáhala im obliecť sa a pobaliť. V tej minúte vedel, že keď sa ich kontrakt skončí, musí ju nechať ísť.
Dopriať jej deti, ktoré chce.
Bolo by to sebecké, ak by to nespravil.
A ako sledoval Xarah, chcel krv toho hajzla, ktorý ju pripravil o otca. Sám bol vychovávaný bez otca a vedel, aké to je na hovno. Koľkokrát sa obával takých úloh, aké mala aj ona. A koľkokrát ich vyhadzoval po ceste domov vediac, že by bola jeho matka z toho smutná, že jeho otec bol totálny idiot. Učitelia si to neuvedomovali, keď také úlohy zadávali. Mysleli si, že to tak má byť a pri tom to nepredstaviteľne v ňom horelo. Zavrel oči, ako bojoval proti tej horkosti, ktorá mu zaplavovala celé telo. Zvlášť odkedy vedel, že konanie jeho otca a spoločnosť mu odopriali to, po čom najviac túžil.
Po vlastnej rodine.
Nepreliate slzy mu pálili hrdlo, ako si spomenul, keď chcel kúpiť prostý prsteň pre ženu, ktorú miloval. To poníženie.
Musíš ju nechať ísť.
Ale bolelo ho to tak veľmi, až si nevedel predstaviť vrátiť sa k tomu prázdnemu životu, čo mal. Nepočuť jej hlas alebo necítiť jej ruky na sebe. Ona bola tým, čo ho prevádzalo peklom zvaným život.
Napriek tomu, ako ju sledoval, keď vyvádzala deti svojim rodičom, vedel, že jedného dňa sa na neho pozrie s nevôľou ohľadne faktu, že kým ostane s ním, obmedzí to všetko, čo by mohla mať v budúcnosti. Obmedzí to jej možnosti a ovplyvní pohľady ostatných na ňu. Bol nič, len záväzok pre ňu a vedel to. A ak by videl nenávisť v jej očiach voči nemu...
To by ho zničilo.
Nie, nikdy nezničí jej úsmev na tvári tak, ako ho zničil jeho otec jeho matke. Posledné, čo chcel, bola Feliciina ľútosť.


O dva dni neskôr sa Felicii chcelo plakať, keď videla Talyna vo svojej vojenskej uniforme. Mala ho doma tak dlho, až si na to zvykla. Horšie, užívala si každú sekundu, čo boli spolu.
Nepohádali sa ani raz. Nie naozaj.
„Oh, Licia, nerob.“ Kúsajúc si peru, položil jej ruku na líce. „Ak ty budeš plakať, tak aj ja.“
To ju rozosmialo. „Nemyslím, že čokoľvek by ťa prinútilo plakať.“
„To nie je pravda. Len plačem vo vnútri.“
Vrhla sa mu do náručia a pevne ho stisla. „Nechcem, aby si odišiel.“
„Prajem si, aby som mohol ostať. Ale musím sa už nahlásiť.“
Rukou sa dotkla rukávu, kde bola jeho hodnosť. Bojovala s tým, aby to nevytrhla a neopľula. „Ja viem.“
Chytil ju za šijou, zahrabal ruku do jej vlasov a dal jej vášnivý bozk. „Zavolám hneď, ako budem môcť.“
Felicia zaborila ruky do jeho vrkočov. „Nebudem dýchať, kým nezavoláš.“
Smutne sa usmial nad starou andarionskou frázou . „Kiežby som si ťa mohol prehodiť cez plece a vziať so sebou. Myslíš, že by si to všimli?“
„Som ochotná to skúsiť, ak aj ty.“
Talyn sa zaceril nad vážnosťou v jej očiach. Bola tak neuveriteľne vzácna pre neho. Nikdy si nemyslel, že by taký niekto existoval v jeho živote. Zvlášť nie za taký krátky čas. Ale každý deň, čo bol s ňou, po nej ešte viac túžil. V skutočnosti ho zraňovalo ju vidieť tak smutnú. Jej smútok cítil viac ako ten vlastný. Sklonil hlavu a pobozkal ju poslednýkrát. „Pozri sa na to z tej lepšej stránky... už ti nebudem kradnúť perinu.“
„Dala by som ti ich všetky, ak by si ostal.“
„To vravíš teraz. Necítila si to takto minulú noc, keď si ma za to preklínala.“ Pobozkal ju na čelo. „Musím ísť, zlatko.“
„Ja viem. Buď opatrný a zostaň v bezpečí.“
„Ty tiež.“ Pobozkal ju na ruku, než šiel k výťahu. Otočil sa a sledoval ju, kým sa dvere nezavreli.
Tiché slzy stekali po jej krásnych lícach, ako sa pohla smerom k nemu. S ťažkým srdcom a stiahnutých hrdlom opustil Talyn ich budovu a zamieril do paláca na druhej strane mesta. Aspoň bude môcť častejšie vídať svoju matku. V paláci bola nasadená polovicu jeho života. Aj keď nepoznal jej presné povinnosti, neboli nebezpečné alebo namáhavé. Vlastne mohla dosť často opúšťať palác a chodiť domov. Niečo, čo hľadal po ťažkých reštrikciách v letovej hliadke.
Letová hliadka.
Talyn zaškrípal zubami nad spomienkou, čo Anatole a jeho muži robili samiciam v ich čate. Proti zdravému úsudku nahlásil Anatola Lorensovi na disciplinárne konanie. Majú sa stretnúť na obed, aby mu Talyn zreportoval a podpísal vyhlásenie na pokračujúce vyšetrovanie, ktoré pomôže Lorensovi učiniť kroky k odstráneniu Anatola z jeho pozície a straty hodnosti.
 Ak by niekto toto urobil Felicii...
Srať na Ring. Zavraždil by ho na ulici.
Jedným úderom.
Horkosť ho bodala v krku. Stále nemohol uveriť, že Anatole mal všetkých tých mužov, ktorí zastrašovali. Bolo to proti všetkému, čo ho jeho matka a teta Jayne učili. Postavíš sa za ostatných, zvlášť za tých, ktorí sa sami nemôžu brániť. A tak či onak, Talyn to musel zastaviť.
Vytiahol svoj komunikátor, prešiel prstom po zozname v kontaktoch, kým nenašiel informácie o Farine. Opätovne sa jej snažil dovolať, aby jej povedal, čo ide spraviť, ale padlo to do hlasovej schránky. Talyn jej nechal tucet správ, ale z nejakého dôvodu, pravdepodobne zo strachu kvôli tým klamstvám voči nemu, mu nikdy neodpovedala. Nie žeby na tom záležalo. Nedá si pokoj, kým sa o to nepostará a uistí sa, že samice pod Anatolovým velením budú v bezpečí.
Vstúpil bránou, kde boli strážnici. Vytiahol rozkaz a podal ho pobočníčke. Znudená zo všetkého, zapísala ho a zaviedla ho do kancelárie jeho nového veliteľa. Tak, ako v krídle kráľovnej, aj táto bola masívna a pôsobivá. Elegantná. Starší muž mal šednúce vlasy a kráľovské držanie tela. Hneď, ako Veliteľ  ezul Nykyrian uvidel Talyna, usadil sa mu na tvári podivný úsmev.  Postavil sa a opätoval Talynovi zasalutovanie. „Takže, ty si Galenin syn.“ Zamračil sa a začal si ho premeriavať. „Niekoho mi pripomínaš.“
Jeho otca, pravdepodobne. Než Fain Hauk bol vydedený, podliehal Veliteľovi ezul Nykyrianovi na jednom zo zastupiteľských úradov. Ale Talyn túto informáciu zadržal. „Mohli sme sa stretnúť pred rokmi, keď som tu pracoval s matkou.“
Veliteľ pomaly prikývol. „Tizirah Tylie hovorila, že si dokázal upokojiť jej sestru, keď ste boli deti. Tiež povedala, že by si mal byť ušetrený pozornosti ohľadom tvojej kasty a tvojich záznamov z minulosti.“
Talynom prešiel chlad. „Pane?“
Veliteľ sa posadil a vytiahol Talynove záznamy. „Chcem, aby si vedel, že aj keď rešpektujem moju drahú sesternicu, nepatrím k tým, čo prechádzajú neposlušnosť.  Na rozdiel od môjho synovca a toho, čo chce moja sesternica, môžem vás zbičovať za akýkoľvek prehrešok. Budete si strážiť svoje správanie a nevytŕčať z radu. Rozumieme si?“
Synovec? Sesternica?
Kurva. Mal vedieť, že bude preradený k príbuznému Chrisena.
„Áno, pane.“
„Taktiež nebudem tolerovať nedbalosť a neskoré príchody. Netuším, akú láskavosť ponúkla vaša matka za vaše preradenie, ale vaše predchádzajúce správanie skončí okamžite. Vediem malú skupinu bojovníkov. Bezpečnosť mojej rodiny závisí od schopností našej stráže. Vykročíte z radu, Batur, len raz a zistíte, prečo mi tu hovoria Krvavá Sekera. Rozumieme si?“
„Áno, pane.“
Veliteľ zazvonil na svojho pobočníka. Akonáhle sa dvere otvorili, jeho svet sa ešte viac naklonil.
Merrell Anatole. Chrisenov starší brat.
Doriti.
Talyn mu zasalutoval.
So zlomyseľnosťou v očiach mu Anatole opätoval zasalutovanie. „Odtiaľto to prevezmem, strýko.“
„Určite to zvládneš?“
Zákerný úsmev mu skrútil pery. „Určite. Bude mi potešením ukázať majorovi okolie a zorientovať ho tu.“
„Môžete ísť.“
Jeho žalúdok sa stiahol, keď nasledoval Anatola von.  Merrell neprehovoril, kým neboli na chodbe. Potom sa na neho otočil s úškrnom. „Môj brat mi povedal, čo za prostorekú malú kurvu si, Batur. Mal by si vedieť, že ak to skúsiš tu, nebude to len tvoja hodnosť, ktorú ti vezmeme.“ Posunul sa a vstúpil do Talynovho osobného priestoru. „Moja rodina vládne tomuto svetu, na to nezabúdaj. Toto je naše územie. Žiješ tu len preto, že ti to dovolíme. Chápeš tomu?“
„Rozumiem.“ Nikto sa Anatolovým nepostavil na vlastnú päsť. Šikanovali a zastrašoval ostatných a očakávali, že každý sa im bude klaňať. To však nebolo v povahe Baturovcov a Haukov.
Merrell sa zamračil. „Počul som v tvojom hlase zradu?“
Talyn pomaly  pokrútil hlavou, pripomínajúc si, aká blbosť by bola, ak by mu jednu vrazil rovno do tváre. „Nie, pane. Rozumiem vaším podmienkam.“
A tak, ako to bolo na predchádzajúcom poste, nebol tu nik, komu by to mohol nahlásiť. Žiadna spravodlivosť neexistuje v tomto svete. WAR mala pravdu. Anatolovci boli zhnití skrz na skrz. Oni boli choroba, ktorá by mala byť vyhubená z ich genofondu.
Z čoho mu bola najviac zle, bol fakt, že všetci až na jedného člena otcovej rodiny boli zabití vo vojne, čo umožnilo týmto bastardom a ich predkom dostať sa na trón. Línia jeho matky bola prenasledovaná až na pokraj vyhynutia klanom Anatole – čo je skutočný dôvod, prečo sa jeho veliteľ volá Krvavá sekera. Priama línia jeho matky je jedna z posledných veľkých Baturovcov, ktorí mohli súperiť s klanom Haukov vo vojenskej sile a zručnostiach. Až kým súčasná kráľovná nešla aj po klane Batur a nevyhnala ich do exilu alebo do hrobov.  Len jeho starý otec prežil tento „Výplach“ a ostal na Andárii.
„Je to vzdor, čo vidím vo vašom pohľade, major?“
Áno, bol. Ale nebol úplne blbý, aby mu to potvrdil. „Nemôžem potvrdiť vaše podozrenie, pane.“ Talyn sa prikrčil, ako sa mu nepodarilo skryť sarkazmus v hlase.
Merrell sa ho snažil zastrašiť, ale keďže mu sotva siahal po rameno, nebol ten trik veľmi pôsobivý.
„Utri si ten úsmev z tvojej tvári, Batur. Je načase, aby si sa zoznámil so svojimi kráľovskými povinnosťami.“  Pozrel sa na neho s úškrnom. „Nasleduj ma.“
Prešiel ním zlý pocit. Ale nemal žiadnu inú možnosť, ako počúvnuť rozkaz. Aj keď mu inštinkt vravel, aby mu prerezal hrdlo ešte kým mohol.  Keď vstúpili do Jullienovej kancelárie, vedel prečo. Princ sedel a vedľa neho samoľúbo stál samotný Chrisen. Žalúdok mal ochromený  hnevom, ale zasalutoval im. Oni mu to neopätovali. Korpulentne a pompézne sa Jullien oprel o stoličku. Na rozdiel od čistokrvných Andarianov, on nemal oči biele. Mali zvláštnu zelenohnedú farbu lemovanú červenou. Jeho dlhé čierne vlasy mal odhrnuté z tváre do copu, ktorý jeho vzhľad nijak nezvyšoval. Aj keď mal kráľovský titul, Jullien by len veľmi ťažko uspel.
„Dočerta, Chris,“ zavrčal Jullien. „Nerobil si si srandu. Naozaj vyzerá ako slizký bastard. Ako si to vydržal pozerať sa na neho každý deň?“
„Teraz už vieš, prečo som ho zostrelil. Bola to morálna povinnosť.“
Merrell vykrivil ústa. „Pamätáš, ako sme sa zahrávali s tou podradnou kurvou a Fain nás nahlásil?“
„Pre to som tam nebol,“ povedal Julllien s jeho humanoidnými očami žiariacimi hnevom. „Čo si pamätám, je ten hybridský kus hovna, s ktorým sme chodili do školy. My sme len našli spôsob, ako sa ho zbaviť. Natrvalo. A potom, tá malá suka, Dancer Hauk, sa ukázal s mojím prsteňom. Pozr,i čo som našiel. Vysmieval sa mi. Jeho výsosť to musí chýbať. Takže hybrid to nakoniec neukradol.“
Uškrnul sa na Talyna. „Nemáš potuchy, ako neznášame klan Haukov.“
Pravdepodobne tak veľmi ako Haukovia nenávidia klan Anatole, hádal by som.
„Presne, doriti,“ Chrisen súhlasil. „Stále mám jazvu, ako nás nabúral so svojou stíhačkou pre jeho zlomené srdce. Ani plastická operácia to nedokázala odstrániť.“
Jullien si odfrkol. „Ešte som nestretol nikoho z klanu Hauk, ktorý by nebol kurva.“
Talyn držal ústa zavreté. Oponovať Jullienovi by bol rozsudok smrti. Za udretie veliteľa by bol vojenský súd. Stále dookola si to opakoval v hlave, ako stál v pozore.
„Haukovia a Baturovci si vždy mysleli, že sú nadradení nad Anatolovcami.“ Pokračoval Jullien.
„Priveľmi dobrí, aby mixovali svoju krv s našou.“
Chrisen a Merrell obkľúčili Talyna. Merrell sa musel postaviť na špičky, aby sa pozrel Talynovi do očí. „Tvoj bezcenný foter a kurevský strýko boli chytrí. Zmizli z planéty, aby si zachránili svoje zadky. Mal si nasledovať ich zbabelý útek.“
„Namiesto ohrozovania ma,“ sykol mu Chrisen do ucha. „Nahlásiť ma Veliteľovi ezul Terronova. Ty malá štetka.“
 Jullien sa postavil pred neho. „Tiež si malá suka, Železné kladivo?“ Pozrel sa na svojich bratrancov, akoby od nich získaval guráž. „Musíš byť.“
„Hej,“ povedal Chrisen so smiechom. „Je to štetka. Malý bastard. Len popremýšľaj chlapče. Ak by tvoja kurevská matka fajčila môjho vtáka namiesto tvojmu otcovi, bol by si veliteľom už teraz.“
Talynov pohľad potemnel.
„Oh, teraz,“ posmieval sa Jullien, „až teraz sa to dotklo tvojich pocitov?“
Chrisen udrel brata do ramena. „Počkaj, až uvidíš tú kurvu, ktorá mu teraz fajčí. Najkrajší kus zadku, aký som kedy videl. Zabavíme sa s ňou.“
Talyn sa na nich diabolsky usmial, ako sa jeho nálada prelomila. Nikdy v tom nebol dobrý. A toto bolo viac ako dokázal zniesť. Nikto nebude urážať jeho matku alebo ohrozovať Feliciu. Bolo načase, aby sa zoznámili z jeho najlepšími priateľmi.
Pravou a ľavou päsťou.
Než sa mohol zastaviť, udrel Chrisena priamo do krku. Merrell sa ho snažil udrieť. Talyn ho chytil za rameno, hodil ho o zem a vytočil mu ruku na hrudi. Kričiac, Jullien sa utekal skryť, ako stráž zasiahla a zavolala posily. Talyn stratil pojem cez koľkých sa prebojoval, snažiac sa dočiahnuť na najväčšieho zmrda v miestnosti.
Jullien etol Anatole.
Ale až príliš skoro začali ohromujúcu streľbu priamo na neho. Nie žeby najprv na tom záležalo. Príliš zvyknutý na fyzickú bolesť sa nezaujímal o blastery, bojoval, až kým mu neskolaboval nervový systém. Aj potom padol na kolená na niekoľko úderov srdca, než konečne skolaboval a zahalila ho temnota.
Jullien sa zamračil na Chrisena, ktorý bol v bezvedomí na podlahe. Stretol sa Merrellovým pohľadom, ktorý sa snažil postaviť na trasúce nohy. „Čo on, dočerta, je?“
Potriasajúc hlavou, vzdialil sa ešte viac od Batura. „Je to kurevský Bojový Hauk a posledný z rodu Baturovcov. Bláznivá línia.“
„Videl si niekedy niekoho, kto by vydržal toľko zásahov?“
Stráž váhavo štuchala topánkou do Baturovho tela. „Vypálil som na neho tri plné zásobníky.“
So strachom v očiach Merrell sťažka prehltol. „Nestojte tu! Zoberte ho odtiaľto, než sa preberie!“
„Áno, pane. Kam chcete, aby sme ho zobrali?“
Merrell sa pozrel na Julliena. „Ty si princ. Aký je tvoj rozkaz?“
„Napadol dvoch členov kráľovskej rodiny a udrel by ma, ak by mohol. To zaváňa zradou. Hoďte ho k odsúdencom na doživotie a povedzte im, že majú medzi sebou celebritu.“
Smejúc sa, Merrell vypľul krv z úst. „Neviem sa dočkať, ktorý z nich si z neho ako prvý spraví štetku.“

Talyn sa prebudil pociťujúc najhoršiu bolesť na svete. A vzhľadom na to, koľkokrát bol zmlátený v Ringu, to svedčí o mnohom. Hlava mu treštila a keď otvoril oči, zistil, že je v akejsi jame obkľúčení mužmi, ktorí nevyzerali veľmi priateľsky. Popravde, boli to obrovskí bastardi.
Úžasné.
Zrazu sa cítil opäť ako chlapec, navštevujúci chrám v posvätné dni, kedy to bral ako povinnosť. Ako nechcený hmyz, ktorý sa ocitol na ich nových lesklých topánkach. Napriek bolesti a nevoľnosti Talyn vstal a bol pripravený im čeliť. Kým bol omráčený, niekto mu vzal jeho vojenskú bundu a topánky a nechal ho len v nohaviciach a tričku. Masívny svalnatý muž k nemu pristúpil s úškrnom na tvári vraviac, že si oni dvaja poriadne zatancujú.
Dajte melódiu...
 Bez mihnutia oka sa Talyn stretol s jeho pohľadom.
„Naozaj si Železné kladivo?“
„Som.“
Ďalší muž k nemu pristúpil zozadu a napľul na zem. „Bastardský kus hovna.“ Pohol sa a chcel ho strčiť do ramena. Talyn ho zachytil a zrazil ho jednou ranou. Zachytil ďalšieho útočníka, potom ďalších dvoch a rýchlo ich knokautoval. Ani sa nezadýchal a opäť čelil tomu prvému, ktorý k nemu pristúpil.
„Možno bojujem v Bastardskej lige, ale tiež mám tituly vo všetkých troch divíziach Otvorenej ligy a to dlhšie než ktokoľvek predo mnou alebo po mne. Ešte niekto chce zisťovať prečo?“
Muž pred ním sa zasmial. „Stoková krysa?“
Talyn prikývol. „Môj otec je Vyhnanec.“
Davom prešlo zborové Ooo.
„Batur je jeden z nás!“
Talyn ustúpil, ešte viac znepokojený ako bol na začiatku. Čo sa to dialo?
Muž pokynul hlavou. „Som Maren. Keď ťa sem hodili, mysleli sme si, že si jedným z nich.“ Maren mykol hlavou k bunde, ktorú mal omnoho menší muž na sebe. Podal mu ju späť.
„Ktorýkoľvek z vás debilov, ktorý mu vzal topánky, vráťte ich! Hneď!“
Tie prileteli cez dav smerom k Talynovi.
„Vďaka,“ povedal, načahujúc sa po ne.
Muži sa zasmiali, ako mu pomáhali.
„Tak prečo si bol zavretý?“ opýtal sa Maren, ako sa Talyn obúval.
„V čase zatknutia som bol v bezvedomí, takže neviem povedať presné obvinenie.“
Maren sa zamračil. „Bol si opitý?“
„Nie. Mlátil som dvoch členov kráľovskej rodiny a ich stráž, keď ma omráčili.“
Hlasný smiech súhlasu prešiel pomedzi všetkých väzňov.
„A čo ty?“ postavil sa Talyn a nasadzoval si bundu.
„Náhodou som sa stretol s pohľadom Merrella Anatola, keď som opravoval jeho kúpeľňové umývadlo.“
Než mohol Talyn čokoľvek iné povedať, monitor nad ich hlavami sa zapol a ukázala tvár kráľovskej stráže. Jeho pohľad bol uprený priamo na Talyna.
„Práve som dostal odkaz od Veliteľa ezul Nykyriana. Každý väzeň alebo väzni, ktorí porazia alebo zabijú Talyna Batura budú okamžite prepustení.“
Talyn cítil akoby dostal kopanec do brucha, ako to začul. Slová, ktoré vysali aj tú štipku kamarátstva z jeho spoluväzňov. Pozrel na Marena, ktorý sa na neho smutne usmial.
„Prepáč, šampión. Zabili by sme aj vlastné matky, aby sme sa odtiaľto dostali.“
Talyn zaklial ako v duchu počítal množstvo mužov okolo neho. Bolo to zlé. Ale nie až tak ako počet, ktorí bol za ním a ktorí nevidel.
Takže takto zomriem.
 Presne ako žil odo dňa, keď ho jeho matka porodila.
Bojujúc so všetkým, čo mal. 


17 komentářů:

  1. Ďakujem veľmi pekne za preklad. Neviem sa dočkať pokračovania. Denisa

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky !!! Jste perfektní !!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem za skvelý preklad.janka

    OdpovědětVymazat
  4. Ďakujem za skvelý preklad.janka

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem som velmi vdacna za dalsiu kapitolu. Tesim sa na dalsiu. VV

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem krásne za ďalšiu kapitolu a teším sa na dalsiu

    OdpovědětVymazat
  8. Dekuji za dalsi kapitolu...

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji moc za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  10. Díky za pokračování♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  11. Dakujem za skvele pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  12. No těpic! Není už čas, aby měl hoch taky chvíli štěstí?

    OdpovědětVymazat
  13. Ďakujem Ďakujem Ďakujem:)

    OdpovědětVymazat