pátek 3. března 2017

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 13



„Lena? Je všetko v poriadku?“
Galene zamrkala nad tou neočakávanou otázkou. Myslela si, že Cairistiona stále spala. Bola však hore a mračila sa na ňu.
„Prepáčte mi, Výsosť. Nepočula som, čo ste sa pýtali.“
„Vyzeráš rozrušene a vystrašene. Je všetko v poriadku?“
Galene sa usmiala a potriasla hlavou, keď odložila komunikátor späť do vrecka.
„Som v poriadku.“

„Neklam mi. Sme sami a si jediná priateľka, ktorú mám. Jediná, ktorá verí, že moje dieťa stále žije.“
Cairistiona natiahla ruku smerom ku Galene. Vzala ju a Galene jej dovolila položiť ich medzi seba. Cairistiona si s ňou preplietla prsty a povzdychla si, než zavrela oči.
Neistá si tým, či bola kráľovná pri zmysloch alebo nie, Galene si kusla do pier, ako videla jej budúcnosť. Cairistiona bola jedným z najschopnejších vodcov v histórii Andarie. Odvážna. Sebavedomá. Proti tradícii si vzala za milenca človeka. Keďže Aros bol dedič impéria a rovnako mocnej a rozsiahlej ríše ako tá ich, Cairie vedela od začiatku, že sa nikdy nebudú môcť vziať. Aj napriek tomu, mu porodila dvojičky.
Dvoch chlapcov.
Ironické, ale dvojča, ktoré sa viac podobalo na Andarioňana, bolo pomenované po svojom ľuskom otcovi - Jullien, a druhý syn, ktorý sa viac ponášal na človeka, bol pomenovaný po línii jej otca – Nykyrian. Obrázky chlapcov viseli po celej jej spálni. Ale bola to Nykyrianova fotka, s ktorou spávala. Taktiež aj vypchatá hračka, ktorú si držala v posteli po celý čas. Napriek všetkému, Cairie prisahala, že jej chlapec žije. Aj keď jeho telo bolo identifikované a spálené. Odmietala tomu veriť.
Možno to bolo pre ňu ľahšie.
„Včera večer volal Aros.“ zašepkala Cairie. „Hovorila som ti?“
„Nie, Výsosť.“
Aros Jullien Triosan bol ľudský otec jej synov. Po celé roky sa s ňou snažil oženiť, ale jej matka a ani vláda to nedovoľovala.  Jeho vláda bola vystrašená ohľadne bláznivej andarionskej vládkyne, ktorá by usadla na trón a súčasná Tadara Andárie (Cairistionina matka) zo strachu, že by si nárokovala ich trón, na čo mala právo. Princezná Galene stisla ruku pevnejšie. „Tlačia na neho v senáte, aby menoval ďalšieho nástupcu kráľa. Ľudia neveria môjmu Jullienovi.“ Otvorila oči a pozrela na Galene. „Veríš mu?“
„Je to dobrý chlapec, Výsosť.“
Zasmiala sa. „Klameš. Nepýtam sa vojenskej veliteľky na názor. Chcem to počuť od mojej priateľky, ktorá sa s ním hrávala, keď bol ešte chlapec.“
Galene sa rozhliadla po miestnosti. Popravde, neznášala Julliena a vždy aj bude. Nepríjemný a krutý, ktorý si vždy vyberal ju za obeť, keď bola dievča. To bol dôvod, prečo viac času v paláci trávila s princom Nykyrianom. On bol milý, tichý chlapec, ktorý jej v mnohom pripomínal Talyna. Ale to bolo niečo, čo jej nikdy nemohla povedať. „Tvoja priateľka sa bojí, že tu nie sme sami a nechce ťa vidieť ešte viac nadrogovanú.“
Cairie prikývla a pomaly zažmurkala. „Boja sa ma.“
„Kto?“
„Moja matka. Má strach, že ju zosadím. Preto mi dávajú tabletky. Ale nechcem trón, ktorý urobí moju rodinu tak zlou. Zabilo to všetkých mojich bratov a sestry. Až na Tylie, ktorá ho tiež nechce.“ Cairie si podržala hračku na hrudi. „Prečo si tak smutná, Lena?“
„Nepočula som o mojom synovi.“
Cairie zalapala po dychu. „Kde je?“
„S tvojím synom.“
Okamžite sa upokojila. „Tak je v poriadku. Jullien sa vie postarať o to, čo milujem a teba milujem. Tak ako ľúbim tvojho syna.“
„A ja ľúbim Vás, Výsosť.“
Usmievajúc sa, Cairie sa pritúlila k hračke. „Mala by som večer zavolať Jullienovi, nech ťa tvoj syn skontaktuje.“
„Ďakujem, Výsosť. Bola by som nesmierne vďačná.“
Cairie zdvihla hlavu a počúvala. „Nykyrian? Si to ty, keramon?“ Začala sa dvíhať z postele, ale Galene ju zachytila.
„Výsosť, ste veľmi chorá, aby ste chodila.“ Vlastne bola dosť nadrogovaná. Sestrička odišla len prednedávnom. Každé štyri hodiny dostávala dávku pre jej zdravie. Bolo choré, čo Tadara robila svojej vlastnej dcére, aby ju udržala mimo. Ale nebolo nič, čo by mohla Galene urobiť, aby to zastavila. Skúsila to raz a stratila svoju hodnosť. Stratila by aj svoj post a život, avšak Tylie zasiahla a zabránila tomu. Vzhľadom na to, že v minulosti bola kamarátka Nykyriana, bola jediná, kto sa mohol starať o Cairistionu. Princezná na ňu pomýšľala ako nad podivným krížencom milujúcej dcéry a priateľky. Galene si s ňou pohmkávala, kým ju prikrývala dekou. Stále si pamätala, ako prvýkrát uvidela Cairie. Bola to jedna z jej najskorších spomienok. Cairie bola tehotná. Oblečená v jej vojenskej uniforme bola dychberúca. Keďže väčšina jej rodiny boli medici, nikdy nevidela ženu ako vojaka. Bola ňou úplne omráčená.
„Môžem sa dotknúť tvojho blastra?“
Galenin otec, kráľovský lekár, ktorý dohliadal na Cairinino tehotenstvo, bol zdesený. „Prepáčte mojej dcére, Veličenstvo. Nikdy nevidela člena kráľovskej rodiny v iných ako kráľovských šatách. Neuvedomuje si, kto ste.“
Položila si ruku na brucho, ktoré sa len začínalo zväčšovať. Cairie pokľakla a usmiala sa. „Chceš sa ho dotknúť?“
Galene nervózne pozrela po otcovi a prikývla. Cairie si zložila blaster a odzbrojila ho. než ho vložila do Galeniných rúk. „Buď opatrná maličká. Pohyblivé časti ťa stále môžu štipnúť. A pri tom, aké máš malé rúčky, by ich mohli aj zjesť.“
„Naozaj?“
Princezná prikývla.
Ale Galene stále opatrne skúmala blaster.
„Nebojíš sa?“
Galene potriasla hlavou. „Je to krásne, Výsosť. Ako vy.“
„Koľko máš rokov, Galene?“
„Tri a niečo.“
Vrelo sa usmiala. „Keď sa moje deti narodia, musíš ma prísť navštíviť aj s tvojím otcom a pomôcť mi na ne dohliadnuť.“
To bol sľub, ktorý Cairistiona dodržala. Tie dni boli jedny z najšťastnejších v jej živote. Aj potom, ako sa jej synovia narodili, si Galene hýčkala. Až do dňa, kedy Nykyrian zomrel. Cairistionino šialenstvo prišlo rýchlo a zbesilo. Odmietala počúvať kohokoľvek. Aby ju udržali od hľadania mŕtveho syna, boli nariadené sedatíva. A stále to pretrvávalo. Keďže Galene si bola blízka s Nykyrianom, jej otec sa obával, čo by jej mohla princezná urobiť počas jej smútku a tak jej zakázal navštevovať palác. Prešli roky než sa sem opäť vrátila. A zvláštny prevrat bol v tom, že teraz bola ona, kto mal uniformu a Cairistiona bola tá, ktorá bola odkázaná na jej láskavosti. Pri Galeninej návšteve v paláci na zhromaždení, Cairie ju zbadala v kráľovskej stráži. Aj nadrogovaná ju okamžite spoznala a schmatla ju, aby ju mohla objať. Ruka v ruke ju odtiahla bokom a opýtala sa, ako je Nykyrianovi. Keď sa ich snažili oddeliť, Cairie sa stala tak nekontrolovateľnou, že ju museli zasiahnuť paralyzérom a Galene poslali späť na základňu. Zhrozená, že bude preradená a zbavená hodnosti, bola Galene šokovaná, keď o pár hodín sa objavila Tylie a oznámila jej, že bude Cairinina osobná stráž.  Vraj to jej sestra požaduje a odmieta mať u seba akéhokoľvek iného strážcu. Odvtedy boli nerozlučné priateľky.
Cairie zašmátrala v nočnom stolíku a vytiahla kresbu, ktorú podala Galene.
„Pamätáš si, ako mi to tvoj Talyn dal?“
Slzy sa jej objavili v očiach, ako zbadala obrázok seba a Talyna, ako mávajú Cairie a jej synom. Mal sotva sedem, keď to priniesol Cairie, prvýkrát, kedy ju videl.
„Pamätám. Som prekvapená, že ste si to nechala.“
Cairie ju vzala za ruku a oboma rukami ju stisla. „Máš dobrého chlapca Lena. Uistím sa, aby bol vždy s tebou. Matky by nikdy nemali byť oddelené od svojich detí.“


Ohromený a rozzúrený Merrell ukázal Jullienovi a Chrisenovi zábery z miesta, kam hodili Batura. Telá tam boli rozhádzané ako na vražednom poli, zanechané po bitke. S trhaným dychom tam stál len Talyn, sám.
Ledva.
Aj keď tackavo, ale stál na nohách, kým ostatok bol pravdepodobne mŕtvy, v bezvedomí alebo prosili o pomoc, ako sa snažili odplaziť preč z Talynovho dosahu. Za všetky roky v armáde Merrell nikdy nevidel nič také. Desilo ho, ako ľahko sa Batur prebojoval skrz toľkých zabijakov a predátorov. Najhorších v celej Andárii.
Batur si utrel krv z tváre, keď sa postavil priamo pred kameru a zazeral na nich. Keď prehovoril, bolo to divoké, surové zavrčanie, ktoré bolo ešte viac hrozivejšie než jeho nedbalý postoj, ktorý ich vyzýval, aby si po neho šli. Ešte horšie boli slová pochádzajúce s Baturovskej línie vyslovené pred viac ako štyrmi tisícami rokmi na začiatku Andárie.
„Haukovia nie sú politikmi. Nie je žiadne miesto v našich srdciach, aby sme boli v mieri s tými, ktorí sa snažia ublížiť Andárii. Sme a vždy budeme ochrancovia našich bratov, rodiny a domoviny. Tak dlho, pokým bude žiť jediný z klanu Bojových Haukov, žiaden národ nás nebude ohrozovať. Žiadna rasa sa neodváži narušiť náš priestor, naše územia a moria. Budeme stáť a budeme obraňovať. Nie sme milosrdní a nie sme mierumilovní. Sme zrodení zo zlosti. Navždy bojujúci klan Bojových Haukov.“
Talyn vypľul krv na zem. „Ale najviac zo všetkého, mali by ste sa báť mňa, vy trasúce sa kurvy! S každou kvapkou Bojových Haukov v mojej krvi pochádzam z klanu Baturovcov a my sme sa zrodili zo vzdoru. Keď sa odtiaľto dostanem, a ja sa dostanem, pôjdem si po vás. A nikto vám nepomôže zachrániť si váš mizerný život pred mojou pomstou.“
Chrisen zalapal po dychu. „Sme hlboko v andarionskej riti.“
Jullien pretočil oči. „Myslíš? Svätý Zaran, prečo si nám nepovedal čoho je schopný?“
Chrisen sťažka prehltol, keď sledoval Talyna ako sa posadil a začal si ošetrovať rany. „Nemal som potuchy, že by dokázal toto. Vždy bol submisívny.“
„Nie,“ povedal Merrell pomedzi zuby. „Bol to svedomitý vojak, ktorý prijímal rozkazy svojho nadriadeného. A šampión v Ringu. Našou chybou bolo zabudnúť na to kvôli našej arogancii.“
Pozrel sa na svojho brata a Julliena. „Nemôžeme ho kontrolovať. Je posledný zo skurveného klanu Haukov a so všetkými tými zručnosťami a silou, ktorá mu preteká krvou.“
Jullien zdvihol bradu. „Stále sme z kráľovskej línie. A ja som nástupca trónu.“
Merrell ukázal na telá ležiace okolo Talyna, ktorý tam sedel úplne pokojný. „Hej, to ho zastaví. Môžeš byť rád, že ti to nespravil skôr ako ho tvoja stráž zložila do bezvedomia.“
Chrisen vypustil ťažký povzdych. „Nech ma akokoľvek bolí to vysloviť, môžeme mu ponúknuť dohodu?“
Merrell potriasol hlavou, ako sledoval telá vôkol Talyna. „Na to je neskoro. Odteraz pôjde po nás rovnako... ako Fain a Keris. Musíme sa ho zbaviť rovnako ako ich.“
„To nie je také jednoduché.“ Jullien vykrivil ústa. „Galene Batur ma nenávidí – vždy má neznášala a moja matku tú mrchu z nejakého dôvodu miluje a zbožňuje. Aj keď je moja matka trhlo šialená, je to obľúbená dcéra našej kráľovnej a Tyliin psychotický maznáčik. Aj nadrogovaná, jej slová majú stále váhu.“ Jullien odkopol stoličku, na ktorej sedel, cez celú miestnosť.
„Nezmieňujúc, ak moja matka niekedy opäť bude pri zmysloch, bude sa pýtať otázky, na ktoré by nik z nás nechcel odpovedať.“
„Aj ju môžeme zabiť.“
Jullien ho udrel chrbtom ruky. „Je to moja matka! To by som skôr zabil teba.“
„Prestaňte!“ zavrčal Merrell. „Máme tu problém. Ako to napravíme?“
„Môžem nám kúpiť čas ohľadom Galene.“ Chrisen prižmúril oči na Julliena. „Ak budeš mimo našej planéty, bude si myslieť, že je jej syn s tebou. Môžeš istý čas ostať s tvojím otcom?“
„Hej. Prečo? Na čo myslíš?“
Merrell si olízal pery, ako pochopil uvažovanie svojho brata. „Hodíme ho tam, kde ho nik nebude môcť nájsť.“
Jullien si tým veľmi nebol istý. „Kam?“
„Onoria.“
To by mohlo vyjsť. Magnetické polia rušili sledovacie zariadenia aj všetky ostatné. Pomalý úsmev sa objavil na Jullienovej tvári. „Máš pravdu. Nikto by ho tam nikdy nenašiel.“
Chrisen potriasol hlavou. „Aj tak si myslím, že by sme ho mali zabiť.“
Merrell mu vzal jeho blaster a strčil mu ho do ruky. „Tak veľa šťastia s tým.“
Chrisen sa na neho bezvýrazne pozrel.
„Tvoj brat má pravdu.“ Zavrčal Jullien. „Batur vie toho veľa. Ak nariadime jeho zabitie, niekto by na to prišiel. Ak by sme ho verejne obvinili, jeho matka by ho bránila a moja matka by ho prepustila.
Ale ak ho obviníme zo zrady a vyhodíme ho odtiaľto skôr než by to ktokoľvek zistil, nebudeme potrestaní.  Žiadny dôkaz. Žiadny zločin. Galene môže kričať koľko chce. Nie je to lož a môžeme to dokázať so strážou, ktorá ho zadržala a videom. Máme legálne právo ho odstrániť do Onorie.“
„A čo ak sa vráti?“ opýtal sa Chrisen.
Merrell si odfrkol. „Zlomíme mu nohy, než sa ho zbavíme. Nikto, ani Haukov bastard, nemôže prežiť také nepriateľské prostredie bez oboch nôh. Bude mŕtvy za menej ako týždeň.“


Talyn sa zobudil s prudkým zastonaním.
„Ššš... zhlboka dýchaj.“
Mal také hrozné bolesti, až mu zuby cvakali. Niekto mu podoprel hlavu a pridržal mu vodu pri ústach.
„Pi pomaly.“
Poslúchol a všimol si okolo seba osem Andarioňanov, ktorý sa na neho sústredili. Zmätene a hmlistvo sa snažil prísť na to, čo sa stalo. „Kde to som?“
„V pekle,“ odpovedal žena, ktorá mu dávala pitie, ako mu pokladala späť hlavu na špinavú paletu, kde ležal.
Pristúpil k nemu muž, ktorý mu skontroloval bandáže. „Našli sme ťa na Umierajúcej planine, kde ťa vyhodili.“ Ukázal rukou na Talynove tetovanie na krku, ukazujúce, akého zločinu sa dopustil. To označovalo zradcu.
„Každý v kolónii bol neprávom obvinený zo zrady a hodený do tejto diery členmi kráľovskej rodiny. Predpokladáme, podľa toho, čo ti urobili, že si jeden z nás.“
„Čo mi urobili?“
 „Zlámali ti nohy.“ Zašepkala žena. „Robia to len tým väzňom, ktorých sa boja, že by sa vrátili s dôkazmi o kráľovskej korupcii.“
„Zmija sa vždy dostala do sračiek s kráľovskou rodinou.“
Talyn sa zamračil nad povedomým hlasom, keď jedna zo žien vystúpila z tieňa. „Nightdice?“
Pristúpila k nemu s ponurým prikývnutím. „Potom, ako ťa Anatole zostrelil, Syndrome a ja sme ho chceli nahlásiť za to, čo tebe a nám spravil.“
Iste, že to spravili. „ Bolo mi povedané, že ste stiahli svoj report.“
Zlosť sa objavila v jej očiach. „ Aj ty by si ju stiahol, ak by ťa mučili tak ako nás. Ver mi.“
Zrak mu padol na hrozné jazvy na krku, ktoré dokazovali jej pravdu. V tom momente sa cítil ako idiot, že jej niečo vyčítal. „Prepáč.“
Nightdice si rozpačito trela jazvy. „Hej. Mne tiež. Aspoň si sa snažil nám pomôcť. To je viac, než ktokoľvek spravil.“
Bolo na prd, čo sa im stalo. Snažiac sa nemyslieť na to, prižmúril oči na malú skupinu. „Kde je Farina?“
Nightdice sebou trhla, než odpovedala. „Potom ako sme podpísali papiere o skončení mučenia, Anatole ju strelil do hlavy a mňa hodil sem, aby som to nikomu nemohla povedať. Predpokladám, že si ho tiež nahlásil?“
Talyn prikývol, ako ním prešla zlosť. Lorens mal byť jediný, kto o tom mal vedieť, čo znamená, že išiel rovno za Anatolom. Toľko k rozkazom nariadenia. Mal to vedieť a nie niekomu veriť. Ani bratovi Felicie.
„Nikdy som vás nechcel dostať do ťažkosti. Ani vám ublížiť. Nespomenul som ani vaše mená v reporte. Len moje.“
 „Len pokoj. Ty za to nemôžeš“ Si jediný, kto sa nám kedy snažil pomôcť a schytal si to za naše problémy.“ Pozrela sa vôkol. „A vyhodili ťa tu.“
Nightdice, ktorej pravé meno bolo Berra Altaan, si k nemu pokľakla a podávala mu ruku na znak priateľstva. „Prepáč, že sme ťa do toho zatiahli.“
Talyn sa horko zasmial, ako jej rukou potriasol. „Moje ústa ma do tohto zatiahli.“
Odfrkla si. „Som si dosť istá, že ústa nás všetkých nás sem dostali.“
Talyn sa pomaly posadil a rozhliadol. Počítajúc seba, bolo tu sedem mužov a tri ženy. „Všetci sme obvinení z rovnakého zločinu?“
Prikývla. „Ty a ja sme jediný, ktorí sem boli vhodení počas aktívnej služby. Zvyčajne takých ako nás zabijú, ale môj otec je poradca tadary. Nemôžu si dovoliť, aby bolo moje telo nájdené. Vzniklo by príliš veľa nezodpovedaných otázok. Predpokladám, že u teba ako Železné kladivo, je to to isté a báli sa vyšetrovania.“
Nie skutočne. „Moja matka je blízka priateľka princeznej.“
„Oh. Tak to tiež vysvetľuje.“
Druhá žena mu podala malú misku ovsenej kaše. „Som Terisa. Toto miesto voláme kolónia. Je to diera, ale je to relatívne bezpečné od dronov a ostatných.“
„Ostatných?“
Nightdice zaťala zuby. „Skutočných zločincov. Zgrupujú sa do naozaj ozbrojených gangov. Je nás príliš málo, ktorí sa im vieme postaviť a odporovať.“
„Preto je nás tak málo.“ Prerušil ju muž. „Skúšali sme to. Zničia nás alebo nás hodia do ich jamy ako na kohútich zápasoch. Ženy, ktoré pobrali, nikdy nevydržali dlho.“
Talyn sebou trhol, nad tým čo to znamenalo. A to spôsobilo oheň odhodlania u neho. „Musí byť cesta  ako sa odtiaľto dostať.“
Starší muž sa zasmial. „Všetci sme boli na začiatku ako ty, chlapče. Ale časom sa prispôsobiš a akceptuješ to. Ako my všetci.“
Nightdice si povzdychla. „Má pravdu. Je jednoduchšie to proste prijať a prispôsobiť sa.“
To bol postoj, ktorý ju priviedol k všetkému. Prijala všetko, zvlášť spanie s Legitímnymi Andarioňanmi. „Už nikdy neuvidíme domov.“
Talyn sa odmietal tak ľahko vzdať. „Hlúposť. Dostaneme sa domov a všetkým povieme, čo Anatolovci robia. Dlžíme to našej rase, aby sme to zastavili.“
Mykla bradou smerom k staršiemu mužovi. „Vieš, kto je Rhys?“
„Nie.“
„Som zakladateľ WARu.“ Zavrčal. „A vidíš, ako som dopadol hovorením, čo robí kráľovská rodina. Zabili mi syna pred očami. Všetko, čo som chcel, bola lepšia Andaria pre neho a jeho deti. Namiesto toho, mojich vnukov vzali gangy hneď prvý týždeň, čo sme tu boli a zabili ich v jame.  Moja vnučka...“ zarazili ho slzy. „Prepáčte, že som začal s týmito sračkami. Nepomáha to. Nikto to nechce počúvať a nikoho to nezaujíma. Tak dlho, kým sú vo velení, nik iný ich nezaujíma. A nič sa nezmení. Nikdy.“
Talyn tomu odmietal veriť. „Trinásť Bojových Haukov zahnali celú armádu.“
„A počas toho boli zabití,“ zavrčal Rhys. „Len jeden jediný prežil a čo od nich dostal? Nič. Vôbec nič. Nie je už jediný mladý Bojový Hauk na Andárii. A určite nie je žiaden tu s nami. Bez urážky, ale už som dosť pochovával. Chcel len prežiť ten zvyšok času čo mám v pokoji. Už odmietam bojovať za rasu, ktorá sa o mňa nezaujíma.“
Talyn sa uškrnul. „Radšej budem pamiatka ako zbabelec.“
Rhys vstal a pozrel sa na Talyna. „Toto nie je Ring, Železné kladivo. Nie sú tu žiadne pravidlá. Žiadne odvolanie, keď ťa nepriateľ poráža.“
A to Talynovi prezradilo, aká Legitímna kopa sračiek Rhys bol.
Začal povstanie, ale nemal odvahu do dokončiť. Napriek bolesti a zlámaných nôh sa Talyn postavil priamo pred neho. Zamračil sa na neho so všetkou zúrivosťou v očiach, čo mal.
„Nevyslúžil som si svoje meno v Legitímnej lige, starý muž.“
Použil najhoršiu urážku aká na Andarii existuje. Rovnalo ho to k slabej ľudskej rase. „Vyslúžil som si ju v Otvorenej lige. Bojujúc so všetkým, čo som mal... Nezačal som  tento skurvený boj. Ale pri všetkých bohoch Andarie, ho mienim skončiť.“


16 komentářů:

  1. Dakujem za dalsie skvele pokracovanie. Do toho Talyn. Nakop im zadky. Pomsta bude sladka. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. dekuji za kapitolu...
    ale tak Talyn usetri korune velke penize, ktere by museli vynalozit na vezne a oni ho jeste potrestaji...

    A trochu jsem se ztratila jak je tahle kniha zasazena k ostatnim...

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za překlad a korekci další kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem veľmi veľmi pekne.janka

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji ����

    OdpovědětVymazat
  8. Waw hneď dve kapitoly ...ďakujem krásne

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuju mockrát za skvělé pokračování a za váš ěas a snahu, kterou překladu věnujete. Jste nejlepší :) A ať všichni Anatolové chcípnou :D Meduska

    OdpovědětVymazat
  10. Moc děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  11. ďakujem za napínavú kapitolu a som zvedavá na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat