sobota 4. března 2017

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 14



Krívajúc a v bolestiach hodil Talyn Nightdice a Terise vorna, aby ho očistili a uvarili. Po jeho poslednom pokuse pripraviť im jedlo, mu to bolo už zakázané pre bezpečie ostatných. Jeho prácou bolo zabiť niečo. Ostatní to uvarili.

Kým ostatní pripravovali jedlo, on si išiel skontrolovať nohy. Bolesť bola stále neznesiteľná, ale pomaly sa to zlepšovalo. S pomocou ručne vyrobených podpier na nohy a hŕstky ilegálnych drog od Nightdice, ktoré mu mali pomôcť urýchliť hojenie, robil dobrý progres.  Spokojný zamieril von z jaskyne, kde pred troma rokmi havaroval starý pilot. Za posledné tri týždne pracoval na motore, snažiac sa ho opraviť.  Rhys si myslel, že je to úplná strata času, ale Talyn bol odhodlaný mu dokázať, že sa mýli. Vo všetkom. Okrem toho, nemal nič lepšie na práci. A nebolo v jeho povahe sa vzdávať.
Ako Talyn zoškraboval hrdzu a olejoval súčiastky najlepšie ako vedel, jeho myšlienky sa stočili k Felicii. Práve teraz bola sama. S nikým, kto by ju mohol ochrániť. Nech sa deje čokoľvek, musí sa dostať domov a uistiť sa, že sa jej nič nestalo. Zvlášť nič kvôli nemu. Zavrel oči a predstavil si obrázok jej žiarivého sladkého úsmevu. Na malú chvíľu a cítil dobre.
Až kým sa neobjavil strach a zanechal ho zhrozeného, čo by jej Anatole a ostatní mohli spraviť za jeho správanie. Čo by mohli spraviť jeho matke.
Rhysove historky ho hnali v plnej sile. Musí sa dostať domov a uistiť sa, že sú v poriadku.
Bez neho nemajú nikoho, kto by ich chránil.
Prosím, prosím buďte v poriadku.
„Talyn?“
Pozrel sa na Terisu, ktorá držala malú, otlčenú misku. Podržala ho pred ním.
Odmietol to. „Nemôžem si vziať tvoj podiel.“
Vyšplhala s za ním a postavila sa k nemu na krídlo lode. „Potrebuješ to. Nemôžeme si dovoliť, aby si padol.“
„Som v pohode.“ Vrátil sa k opravovaniu.
Terisa sa natiahla dotkla sa jeho líca. Otočila jeho hlavu k nej. „Verím ti, Talyn. Viem, že nás odtiaľto dostaneš.“ Pohla sa, že ho pobozká.
Talyn sa okamžite odtiahol.
„Stalo sa niečo?“
„Mám samicu.“
Terisa sa uškrnula. „Ale ona tu nie je.“
„Nie, ale je tu.“ Pobúchal si po srdci. „ A nikdy by som ju nezneuctil.“
„A ak sa ti nepodarí vrátiť sa do jej náručia?“
„Umriem pri pokúšaní sa o to.“
Kúsajúc si pery zmenšila vzdialenosť medzi nimi a pohladila ho brade než sa natiahla a prešla mu rukou cez nohavice. „Musíš si udržať svoju hladinu hormónov. Nikdy nezistí, že si mal pomoc.“
Chytil ju za ruku a odstúpil. „Ja to budem vedieť.“
 A on nebol jeho otec. Videl na vlastné oči ako otcova nevera ublížila jeho matke. Nikdy by to neurobil Felicii.
„Si narodený ako Bastard Talyn. Nemôžeš si ju ani vziať. Myslíš si, že kým si preč, ona ti bude verná?“
Namiesto aby ho jej slová oslabili, len upevnili jeho odhodlanie. Ak by boli doma, Terisa by o neho nemala záujem. Ani by sa na neho nepozrela. Ale jeho rodokmeň Felicii nevadil. Privítala ho nehľadiac na to. Neodmení jej lásku krutosťou. Nezahodí ju, keď vie, že ju mohla dať komukoľvek vo vesmíre a zvolila si, že svoju lásku a srdce venuje práve jeho zadku.
„Navždy budem Felíciin samcom.“
„Hovoríš, ako by si mal Zúrivosť.“
„Mal či nemal, nikdy by som Felicii neublížil. Zaslúži si len to najlepšie a to jej mienim aj dať.“
„V tom prípade dúfam, že sa dostaneš k nej a ona ocení akého vzácneho samca má.“
„Idú!“
Talyn sprudka nasal dych pri Rhysovom výkriku a uchopil zbraň. Boli to buď Lapači alebo dron. Niežeby na tom záležalo. Obaja pôjdu po ich krvi. A zabijú ich, ak budú môcť.

Felicia si kusla do pery, keď volala svojmu bratovi. Bojovala so sebou, čo má a čo nemá urobiť, ale ako plynuli dni a Talyn sa neozýval, jej strach narastal.
„Veliteľ ezul Terronova.“
„Lorens, tu je Felicia.“
„Ahoj, je všetko v poriadku? Znieš vystresovane.“
„Ja..hm. Prepáč, že ťa vyrušujem. Nepočula som o Talynovi, odkedy nastúpil do paláca a nechcem vystrašiť jeho matku. Nenapísal mi, nezavolal ani neposlal mail. A to sa mu nepodobá. Nerobieva to. Nič som o ňom nepočula a schránku má plnú. Nezavolal ani jeho trénerovi ohľadne vymeškaných tréningov. Keď som chcela ísť do paláca, odmietli ma vpustiť. Vraveli, že nie je na planéte a nech idem domov. Nikto nič nevie a Erix a ja sa nesmierne obávame. A keď tam zavolám, hovoria, že to je normálne.  Vravia, že je na misii a nemôže byť rušený z bezpečnostných dôvodov. Povedali, že mu dajú vedieť, že som volala ale dodnes sa mi neozval. Chcela som si to len s tebou overiť, či je to normálne.“
„Možno. Viem, že princ je mimo planéty a je zakázané poskytovať informácie von. Ale daj mi chvíľku a skontrolujem jeho príchody a nariadenia.“
Kúsajúc si peru čakala Felicia nedočkavo. „ Ako sa majú deti?“
„Dobre. Gavarian a Brach stále hovoria o tom, ako sa u vás zabávali. Všetci sme nadšení, že sme spoznali Talyna... kurvadrát!“
„Čo?“
„Musíš zavolať jeho matke, okamžite.“
Jej srdce sa zastavilo. „Čo sa stalo?“
„Zatkli Talyna za zradu. Nie je na misii. Bol vyhostený a deportovaný.“

Felicia sa prechádzala po malej kancelárii v paláci so srdcom v krku, kým čakala na Galenin príchod.
Vojak z nich nespúšťal oči, ako ju Lorens dostával dnu. Pri niečom takom traumatickom bola posledná vec, ktorú chcela urobiť, povedať to Galene po telefóne. Stále nemohla uveriť, čo jej Lorens povedal. Nebolo možné, aby bol Talyn odsúdení za zradu. Bolo to nemožné. Až príliš sa kontroloval, nech išlo o čokoľvek.
Galene spomalila, keď zbadala Lorensa.
„Veliteľ ezul Terronova.“ Zasalutovala mu.
„Veliteľka Baturová.“ Opätoval salutovanie.
Pozerajúc sa z neho na Feliciu sa zamračila. „Čo sa deje?“
„Počula si o Talynovi?“ opýtala sa Felicia.
„Nie. Bolo mi povedané, že je mimo planéty a v prísnom utajení. Prečo?“
Neistá si tým, ako povedať správu, Felicia pozrela na Lorensa.
Sťažka vzdychol. „Musíte si skontrolovať jeho pridelenie s mojím prístupovým kódom.“
Galene sa ešte viac zamračila pri jeho vážnom tóne. „Dobre.“
Presunula sa k jeho pracovnému stolu a nechala ho, nech sa prihlási na počítači.
Felicia vedela, kedy to Galene zistila podľa jej výrazu. Tvár jej zbledla. Oči sa jej rozšírili, ako sa stretla s ich pohľadmi.
„Je to skutočné?“
Lorens si na hrudi prekrížil ruky. „Zdá sa. Snažil som sa získať viac informácii, ale bolo mi povedané mojím priamym nadriadeným, že sa to netýkalo vojenských záležitostí. Týka sa to civila a kriminality a ak nechcem stratiť hodnosť, nemám strkať nos tak, kam nemám.“
„Kedy sa to stalo?“ vydýchla Galene. „Prečo mi to nik nepovedal?“
„Nemám potuchy.“
Feliciu pálili slzy. „Keďže nie som rodina, nikto mi nič nepovedal. Myslela som, že ty by si mohla vedieť viac.“
Galene zažmurkala nad vlastnými slzami hľadiac s hrôzou na report. „Komu si volala?“ opýtala sa jej.
„Talynovmu veliteľovi. Nevedela som, koho skúsiť, až na teba a môjho brata. Jeho veliteľ odmietal so mnou hovoriť.“
S trasúcou rukou vzala interkom. „Zavolám princovi.“ Vytočila číslo a čakala, kým jeho sekretárka zodvihne. „ Tu Veliteľka Baturová. Rada by som hovorila s Princom Jullienom o majorovi Baturovi. Okamžite.“
Čakajúc so zatajeným dychom sa Felicia hrala s náhrdelníkom od Talyna.
Galenina tvár sčervenala. „Počujem. Je to jeho posledné slovo v tejto záležitosti?“ Zosílila stisk. „Ďakujem.“
Položila slúchadlo a bez slova zamierila smerom von.
Felicia sa pozrela na Lorensa a nasledovala ju. „Čo povedal?“
„Že sa ma to netýka.“ Uponáhľane kráčala ďalej.
Slzy jej začali stekať ako bezmocnosť zasiahla jej srdce.
„Čo urobíme, Veliteľka?“
„Ideme za niekým, koho ten hajzel nemôže len tak ľahko odmietnuť.“
Felicia ostro nasala dych pri tých slovách. Tiež by sa to dalo považovať za zradu, ak by to niekto počul.
Galene zastavila pred dvermi a zaklopala. O malú chvíľu otvorila dvere slúžka.
„Potrebujem okamžite hovoriť s princeznou Tylie.“
„Prosím, poďte ďalej, Veliteľka.“ Otvorila dvere dokorán a zaviedla ich do elegantnej malej predsiene.
„Upovedomím Jej Výsosť.“ Prešla do ďalších dvier.
Felicia si utrela slzy. „Myslíte, že Princezná pomôže?“
„Neviem. Môžem sa len opýtať.“
Prešla večnosť, než  sa samotná princezná ukázala. Jej čierne dlhé vlasy boli zapletené a komplikovane stočené okolo celej jej hlavy. Mala priesvitné červené šaty, ktoré odhaľovali jej dokonalé telo.
Pri pohľade na nich troch sa zamračila.
„Galene? Je nejaký problém?“
Tentokrát to bola Veliteľka, kto sa rozplakal. „Zavreli môjho chlapca, Výsosť.“
Lapajúc po dychu sa Tylie natiahla po Galeninej ruke. „Čo? Kto?““
„Princ Jullien.“ Potiahla nosom. „Nechcú mi nič povedať. Vraveli, že sa dopustil zrady. A ja poznám svojho chlapca a aj ty. Vieš, že Talyn by nikdy nič také neurobil. Vždy bol verný ku kráľovstvu.“
Tylie chytila Galene za líce. „Dýchaj, zlatko. Len dýchaj. Postaráme sa o to okamžite. Sľubujem.“ Trela jej chrbát.
„Kelsei!“ zvolala. „Potrebujem lokalizovať Majora Batura. Hneď!“
Sekretárka bola ihneď v miestnosti. „Áno, Výsosť.“ Začala hľadať informácie v komunikátori. „Nikde nič nie je o Majorovi Baturovi.“
„Bol zatknutý.“
Sekretárka potriasla hlavou. „Nič sa neukazuje, Výsosť. Hľadám všade... aj s Vaším kódom. Nie sú žiadne záznamy.“
Tylie a zamračila. „Si si istá, Lena?“
Prikývla. „Hovorila som aj s tajomníkom Jeho Výsosti a vraj sa mám držať mimo.“
„Výsosť.“ Povedal Lorens a predstúpil. „Hovoril som so zamestnancami princa a Veliteľom ezul Nykyrianom osobne. Viem, že vzali Batura do väzby. Ale nechcú mi povedať nič viac.“
Tylie vypustila dychom nadávku. „Poďte so mnou.“ Vykročila rovnakým krokom, aký používala Galene pri prechádzaní palácom. Bez dovolenia otvárala všetky nasledujúce dvere.
Rozhorčený jej príchodom, princ Jullien, ktorý mal byť mimo planétu, vstal. V momente, ako zbadal Veliteľku, zúrivosť sa objavila v jeho pohľade. „Čo toto znamená?“
„Ty mi povedz.“ Dožadovala sa Tylie. „Kde je Major Batur?“
„To ťa nemá čo zaujímať.“
  „A v tom sa mýliš, Julien. Kde je?“
„Je súčasťou mojej jednotky.“
„Naozaj?“ sarkasticky povedala. „A ty najímaš zločincov? Toľko k tým povinným opatreniam pred, čo?“
Jullien vykrivil pery. „Batur je môj-
„Dosť!“ zavrčala Tylie.“Buď mi ho predvedieš alebo pôjdem za mojou matkou a to sa ti nebude páčiť, to ti sľubujem. Kým si myslíš, že ťa miluje, tak ja som jej dcéra, ktorú porodila. A ak ťa toto nedesí dostatočne, nasadím na tú tvoju prdel plošticu.“
Jullien okamžite vystrčil bradu. „Napadol ma.“
„Ukáž mi dôkaz.“
„Brániš zločinca?“
„U teba je história klamstiev, Jules. Nevracajme sa k tomu. Som si istá, že ak ťa Železné kladivo napadlo, máš aspoň jednu modrinu. Popravde, ako ťa poznám, máš záznam od doktora. Tak ukáž mi tú modrinu alebo záznam. Ihneď!“
„Prečo ma tak nenávidíš?“
Tylie na neho pozrela. „Toto s tebou nehrám. Máš tri sekundy predviesť mi majora, alebo na teba zošlem hnev taký intenzívny, že aj bohovia nad tebou zaplačú.“
Jeho výraz bol chladný, prekrížil si ruky na prsiach. „To nemôžem urobiť. Bol vyhostený Veliteľom Anatolom  za napadnutie jeho a Chrisena. A pre tvoju informáciu, viedol povstanie proti našej rodine. Mám video, kde nás všetkých ohrozoval.“
Felicia zalapala po dychu.
Tylie opäť popod nos zakliala. „Čo si spravil, Jullien?“
„Dovolil som môjmu bratrancovi, aby potrestal vinníka. To je moje právo ako princa!“
Tylie ignorovala jeho výbuch. „Kde je?“
„Na Onorii.“
Felicia nikdy nepočula o tom mieste ale podľa výrazu tváre na jej bratovi a Galene, vedela, že je to úbohé miesto. Tylie sa strhla a otočila sa späť ku Galene. „Je mi to ľúto Lena.“
 Galene vyzerala, že stačí jedno nevhodné slovo a sama napadne Julliena. Otočila sa k Tylie.
„Výsosť? Ak ho dostanem späť, bude obvinenie stiahnuté?“
„Lena...“
„Prosím. Poznám niekoho, kto ho vie vystopovať aj tam.“
„Zomrú pri pokuse ho nájsť. Vieš to. Je nemožné dostať z toho pekla niekoho. Aj keby bol ešte nažive.“
Galene potriasla hlavou. „On je nažive... Viem to. Dovolíte mi poslať ich tam?“
Konečne, Tylie prikývla. „Dostaň ho späť a ja sa uistím, že bude bez obvinení.“
„To nemôžeš urobiť!“
Galene sa vyrútila na Julliena. „Vy naozaj potrebujete navštíviť svojho otca, Výsosť.“
Jullien už chcel začať hovoriť, keď ho Tylie prerušila. „Má pravdu, Jules. Choď. Choď za ním.“

Vydesená a zúfalá sedela Felicia v Galeninej kancelárii v paláci, kým Veliteľka hovorila s priateľmi zo Sentelly. Felicia sama chcela ísť po Talyna, ale planéta, na ktorú ho poslali, bola tak nebezpečná a ona nemala potrebný výcvik na to, aby sa tam dostala. Na rozdiel od Talyna, horolezectvo nebola jej vášeň. A posledná vec, ktorú chcela bolo, aby pre jej neskúsenosť prekazila jeho záchranu.
Musia ho odtiaľ dostať čo najrýchlejšie.
Lorens bol povolaný do služby krátko po tom, ako prišli do kancelárie, ale sľúbil, že sa vráti čo najskôr bude môcť.
Galene sa k nej konečne pripojila na elegantnom posedení. „Pracujú na jeho lokalizovaní. Mali by sme niečo vedieť do zajtrajšieho obeda.“
„Myslíte, že ho nájdu?“
Galene sa k nej naklonila a prikryla si ústa, aby ani cez monitor sa nedalo čítať z úst. „Jeden z mojich najlepších priateľov je v najvyššom vedení Sentelly. Je pre Talyna ako otec. Ver mi, nájde ho.“
Niet div, že Galene bola tak opatrná. Kým Senetala bol technicky vzaté legálna vojenská organizácia, porušovali práva a mali mnoho nepriateľov na najvyšších postoch.
Vrátane tadary Andarie.
Eriadne nariadila trest smrti pre každého člena ich veliteľstva. Veľa to napovedalo o Talynovi, že ich nikdy nezradil. Jediné slovo o nich pred jeho veliteľom alebo Lorensom a mohol mať akýkoľvek post na veliteľstve.
Galene ju potľapkala po ramene. „Mám plnú dôveru, že ak ho ktokoľvek dokáže nájsť, tak to bude Hadrian[1].“
„Hadrian?“ zašepkala cez zaťaté zuby.
Opäť stíšila hlas a šepkala do ruky. „Má Talyna ako za syna. Nezastaví sa, kým ho nenájde a privedie.“
Felicia prikývla. Modlila sa, aby mala Galene pravdu. Ale napokon, Galene milovala svojho syna tak veľmi, že jeho bezpečnosť by nezverila do rúk niekomu nekompetentnému.
„Čo môžeme robiť, Veliteľka?“
Galene sa objala rukami. „Čakať, nech si urobia svoju prácu.“ Slzy sa objavili v jej očiach. „Ak je stále nažive, nájdu ho pre nás.“ Jediná slza jej stiekla po líci. „Tak či onak, privedú ho domov.“
Ako vyslovila modlitbu za nich všetkých, Feliciinou najväčšou obavou bolo, v akom stave ho nájdu.









[1] Manžel Jayne

18 komentářů:

  1. dekuji za dalsi kapitolu

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem za dalsiu skvelu kapitolu. VV

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem za skvele pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  6. Knihomolka.3654. března 2017 12:19

    Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem veľmi veľmi pekne.janka

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem za preklad a neviem sa dočkať pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuji za překlad. Katka

    OdpovědětVymazat