středa 28. června 2017

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 19



„Major Batur!“
Talyn vyskočil z postele, keď začul Aaronov krik. Krik, ktorý bol doprevádzaný Feliciinimi vzlykmi. Srdce mu búšilo, ako utekal do obývačky, kde našiel Aarona, ktorý niesol Feliciu v náručí. Posadil ju na gauč a ustúpil.  Tvár mala červenú, akoby ju niekto udrel a šaty boli potrhané.  V tom momente ho zasiahla taká zúrivosť, o ktorej ani nevedel, že v ňom existuje. Horšie, začala sa pripomínať zabudnutá bolesť, ktorá spaľovala jeho chrbát. Musel získať kontrolu. Rýchlo.
„Felicia?“ Talyn ju jemne otočil k sebe.

Chvejúc a vzlykajúc, chytila a držala ho, akoby ju niečo vystrašilo.
Aaron sťažka prehltol. „Videl som samca, ktorý ju ťahal smerom k transportu. Zachytil som len časť značky. Prepáčte.“
Chrbát ho stále pálil a Talyn bojoval so zúrivosťou, pri ktorej by povedal  niečo, čo by už nemohol vziať späť.  
„Zachránili ste ju. To je najdôležitejšie.“
Aaron prikývol. „Len si prajem, aby som ju uvidel skôr.  Jednu sekundu viac...“
Stretol sa s Talynovým pohľadom. „Je mi to tak ľúto. Prisahám na všetkých bohov, už sa to viac nestane.“
„Môžete pre nás zavolať lekára?
„Samozrejme.“
„Nie,“ povedala Felicia. „Som v poriadku. Nie som zranená. Len vystrašená.“
Talyn sklonil hlavu, aby sa uistil, že nie je len odvážna, keď pomaly dostával svoje telo pod kontrolu.
„Si si istá?“
Prikývla a utrela si slzy. „Prišla som o našu večeru. Udrela som ho ňou.“
Talyn pretočil oči. „Nezaujímam sa o večeru.“
„Postarám sa, aby vám doručili večeru z reštaurácie. Zadarmo.“
Pokynul na Aarona hlavou. „Ďakujem ti, Aaron. Za všetko.“
Felicia sa natiahla a chytila ho za ruku. „Áno, ďakujem.“
Aaron sa mierne uklonil. „Kedykoľvek, mu tara. Idem sa postarať o vaše jedlo.“
Keď ich nechal osamote, Talyn ju chytil za líce.
„Čo sa stalo, zlato?“
Felicia si kusla do pery, neistá, čo mu povedať. Ale jednou vecou si istá bola, a to, že ak zistí, že za tým bol Anatole, zabije ho. Bez otázok. Aj keď neznášala klamať, nemohla dovoliť, aby poznal pravdu. Nie, ak nechcela, aby bol popravený.
„Neviem. Stalo sa to tak rýchlo.“
„Lish...“
„Naozaj, Talyn.“
„Ak to bol Anatole, tak ho, kurva, zabijem!“ zavrčal.
Ako sa začal dvíhať, schmatla ho za rameno, aby bol pri nej.
„Nie! Nevieš, či to bol on. Nemôžeš ísť po ňom. Zabijú ťa, ak to urobíš.“
Jeho pohľad tak horel hnevom, až ju to spálilo.
„Talyn... prosím! Neprežijem, ak ťa opäť odvlečú. Nevieme to, dobre?“
Slzy sa mu tisli do očí, keď si oprel čelo o jej a držal ju spôsobom, ktorý vypovedal o tom, ako veľmi ju miluje. Ruky sa mu triasli, ako hnev zatemnil jeho pohľad.
„To je dôvod, prečo rušíš so mnou zmluvu?“
„Čo?“ vydýchla.
Prikývol namosúrene. „Včera volala tvoja agentúra. Chcú, aby som si vybral inú spoločníčku.“
Aj keby žila tisíc rokov, nikdy by nezabudla na to hlboké ublíženie v jeho nádherných očiach.
Nikdy tak nebažila po krvi, ako práve teraz. Po tom, čo jej Anatol povedal o Talynovi a toto...
„Neruším kontrakt, Talyn. Išla som za nimi, že ho chcem odkúpiť.“
Ustúpil a prikývol. „To je najlepšie. Chápem.“
Ako sa začal odťahovať, chytila jeho tvár do dlaní a prinútila ho pozrieť sa na ňu.
„Chcem odkúpiť zmluvu, aby som mohla byť s tebou. Navždy. Milujem ťa, Talyn. Len teba. Pred pár dňami mi povedali, že súhlasili s inou zmluvou pre mňa a toto je jediná možnosť, ako z toho vycúvať. Povedala som im, že to odmietam. Dnes som tam šla, aby som zistila, ako ju môžem získať späť.“
Vytiahla komunikátor a podržala ho pred ním. „Môžeš vidieť emaily od teba s časmi odoslania.“
Zamračil sa. „Čo tým chceš povedať?“
„To, s čím som začala. Milujem. Ťa. Talyn. Nechcem nikoho iného. Nikdy.“
Trhlo ním. „Felicia, ja ti nemôžem dať nič.“
Kusajúc si pery, hľadala slová, ktorými by  pochopil, že v tomto vesmíre, ktorý ho nenávidel za veci, za ktoré on nemohol, ho ona miluje za to, kým bol. „Nepotrebujem veci, Talyn. Vzhľadom na môjho otca, som vyrastala s veľmi málom. Väčšinu času som vyrastala v jednej izbe. Preto viem, ako variť a postarať sa o seba. Materiálne veci ma nezaujímajú. Ale ty áno. Ty si všetko na čom mi záleží.“
Stále krútil hlavou, ako nevedel pochopiť jej slová. Alebo jej lojalitu. Pohladil ju po líci.
„Nemôžem ťa vystaviť takému riziku. Nemôžem.“
„Talyn...“
„Posadla ma Zúrivosť, Felicia.“
Dych sa jej zasekol. „Čo?“
Natiahol sa a vybral si kontaktnú šošovku z ľavého oka a potom z pravého. Celá jeho dúhovka bola červená ako krv.
„Najprv to bolo dočasné. Mal som to vždy niekoľko hodín po tom, ako sme mali sex. Ale ako som sa vrátil z Onorie a opäť si sa ma dotkla, stalo sa to pernamentné. Preto som ti povedal, že ma bolí hlava, keď sme sa po prvýkrát milovali. Nechcel som, aby si sa kvôli tomu cítila zaviazaná. Teraz už chápeš... Musím ťa udržať v bezpečí.“
Horor a šťastie sa v nej miesili. Bolo to niečo, po čom každá andarionská samica túžila. Samec posadnutý Zúrivosťou, ktorý patril len jej. Taký, ktorý ju nikdy neopustí.
Bola to rozprávka.
Ale realita bola, že by pre ňu aj zomrel. Bez váhania. Chránil by ju, nech by boli dôsledky akékoľvek. Nikdy by nemal pud sebazáchovy, pokiaľ by jej bolo ublížené.
„Talyn—”
Interkom zabzučal. Chcela ho ignorovať, kým nepočula hlas Aarona.
„Je tu polícia na spísanie výpovede Tary Felicie.“
Talyn zaklial. „Choď.“  Postavil sa na nohy. „Musím si dať späť šošovky. Vrátim sa o minútu.“
O sekundu na to, ako odišiel, si Felicia prikryla ústa rukou, keď si spomenula na nájdený roztok na šošovky v svojej kúpeľni po tom, ako sa nahlásil v paláci. Hlúpo si myslela, že patrí jeho matke, aj keď jej bolo podozrivé, prečo boli v ich kúpeľni a nie v hosťovskej.
Teraz už vedela.
Zúrivosť.
Všetko sa ešte viac skomplikovalo a zároveň vyjasnilo.
Ako bahnitá voda.
Prišiel výťah. Aaron viedol policajta. Keď vstala, uvedomila si, že je stále v roztrhaných šatách. Práve, keď sa chcela ospravedlniť, vrátil sa Talyn aj so županom. Prikryl ju ním a pozrel na ňu.
Zvláštne. So šošovkami nebol ani náznak toho, čo skrývali. Bolo šokujúce, ako to vedeli zamaskovať. Ak by jej to nepovedal, nikdy by na to neprišla.
„Tara Orfanos,“ povedal policajt s miernym úklonom. „Je mi ľúto, že Vás vyrušujem, ale som si istý, že by ste radšej spísali výpoveď tu, ako ísť na stanicu.“
Prikývla.
Aaron si odkašlal. „Odnesiem vám jedlo do kuchyne, než budete pripravení.“
„Ďakujem.“ Rukou pokynula smerom ku kreslu. „Chcete sa posadiť dôstojník?“
 Muž prikývol a posadil sa, než vytiahol komunikátor. Stále sa zvláštne pozeral po Talynovi, akoby presne vedel, kto je.
„Ste fanúšikom Ringu?“ opýtala sa.
Dôstojník sa začervenal. „Áno, mu tara. Obrovský.“
Vzala Talyna za ruku a položila si ju na líce. „Tak je odpoveď na vašu nevypovedanú otázku, áno. Je to Železné kladivo. Nie ste blázon.“
Na tvári sa mu objavil obrovský úsmev a hneď  sa postavil na nohy. „Ah, ja som to vedel!“
Kúsajúc pery, odložil si stylus do vrecka.  
„Je to veľmi nevhodné odo mňa, ale môžem vám potriasť rukou?“
Talyn ho chytil za rameno. „Iste, dôstojník...“ Pozrel na jeho menovku. „Hawas.“
Dôstojník mu rýchlo potriasol rukou a vrátil sa k práci.
„Mrzí ma, čo sa vám stalo, mu tara. Sľubujem, že urobíme všetko pre to, aby sme toho muža chytili. Nikto nebude napádať Kladivovu samicu!.“
Talyn neprehovoril, keď si sadol vedľa Felicie.
„Mám väčšinu detailov a popis od vašej strážnej služby. Čo potrebujem od vás sú špecifikácie. Poznali ste ho? Videli ste ho niekedy predtým? Povedal niečo počas útoku?“
„Úprimne, prebehlo to tak rýchlo, že si veľa nepamätám. Všetko, čo si pamätám, je, ako ma schmatol, strčil a kričal. Myslela som len na to, ako mu utiecť.“
Slzy sa jej nahrnuli do očí, ale rýchlo ich zahnala. „Je spôsob, ako by som sa s vami mohla skontaktovať, ak by som si na niečo spomenula?“
Dôstojník prestal písať svojim stylusom. „Samozrejme.“
Vytiahol kartičku zo svojho predného vrecka a napísal tam svoje číslo. „Moje číslo do kancelárie je vpredu. Na zadnej strane jej moje súkromné. Zavolajte, vo dne v noci. Ak by ste sa cítili v ohrození, pošleme sem niekoho. A ak si na niečo spomeniete, nech to vyzerá akokoľvek bezvýznamné, zavolajte mi.“
Podal jej kartičku. „Je mi nepríjemné sa to pýtať, ale rany a modriny na vašom tele sú od útoku?“
Prikývla.
„Nevadilo, ak by som ich vyfotil ako dôkaz? A vaše šaty?“
„Iste.“
Držal komunikátor, ako jej odtiahol vlasy z tváre a krku, aby to mohol zdokumentovať. Taktiež si dala dole župan.
Talyn zaťal zuby, keď uvidel slzy kotúľajúce sa po jej líci. Pritiahol si ju k hrudníku a pevne ju držal.
„Ššš, munatara. Bude to v poriadku.“
Nohy sa jej podlomili.
Talyn ju chytil do náručia. Stretol sa s ustaraným pohľadom dôstojníka.
„Ak počkáte sekundu, hneď sa vrátim. Uložím ju do postele.“
„Áno, pane.“
Uložil Feliciu do spálne a zakryl prikrývkami.
„Prepáč, Talyn.“
„Neopovažuj sa ospravedlňovať. Viem, aké je to ťažké. Hneď som späť.“
Pobozkal ju na líce, schmatol magazín z nočného stolíka a vrátil sa do obývačky, kde sa dôstojník Hawas  rozprával s Aaronom.
„Ďakujem“ povedal dôstojníkovi. „Veľmi oceňujem váš súcit s ňou.“
„Bez problémov. Mám ženu a dcéru a viem, aký zúrivý by som bol, ak by sa im stalo niečo také.“
„Hej. Mal by byť rád, že tam bol Aaron a nie ja. Inak by sme spisovali správu z vraždy.“
Dôstojník prikývol. „Ďakujem za váš čas, Major Batur. Najbližšie dni budem mať v tejto lokalite hliadku. Len pre prípad.“
„Ďakujem.“ Talyn ukázal na magazín Splatterdome.
„Chcete, aby som vám ho podpísal?“
„Naozaj? Oh, to by som bol rád. Môžete tam napísať pre Theris?“
„Určite.“ Talyn ho podpísal a podal mu ho. „Ešte raz, ďakujem obom.“
Vyprevadil ich k výťahu a šiel zobrať večeru pre Feliciu.


Felicia vyšla z kúpeľne a našla Talyna s obrovskou táckou jedla a vína. Láska k nemu sa jej šírila telom. Nikto v nej nikdy nevyvolal pocity, ktoré on áno.
Byť krásna. Ochraňovaná.
„Nevedel som, čo by si rada jedla alebo pila, tak som doniesol červené aj biele.“
„Ďakujem, keramon.“ Oblečená v nočnej košeli sa posadila späť do postele.
„Ale starať by som sa mala ja o teba.“
„To je v poriadku. Teraz som nasratý. Necítim bolesť cez tú zúrivosť, ktorá ma núti ísť von a uloviť to zviera, ktoré to ti urobilo a stiahnuť ho z kože, kým by kričal.“
Podal jej pohár vína.
„Prisahám, že nájdem toho bastarda a —”.
„Musíme byť produktívny ohľadne toho, Talyn.“
„Ja som produktívny. Jeho zmrzačenie by urobilo službu všetkým Andarioňanom.“
„Ale ty by si dostal rozsudok smrti.“
Dal si kúsok šalátu. „To by som ale umrel šťastný.“
Pretočila oči a vzala si víno.
Prehĺtajúc, vzal jej zranené líce do svojej dlane. „Je mi ľúto, že si bola zranená a tiež mi je ľúto ohľadne tvojej agentúry. Mal som to vedieť skôr, než som ťa stiahol do svojho posratého života.“ Tikalo mu v brade. „Bol som tak osamelý v tú noc, kedy som prvý raz uvidel tvoju fotku. Vyhľadával som si informácie o súperovi, keď v tom sa objavila reklama s tebou. Nikdy som na ne neklikol, ale ty si bola tak nádherná a vyzerala si tak sladko a milo. Nevinne.“
Pohladil ju po jej lícnej kosti. „Bola to fotka, kde si si ľavou rukou odhŕňala vlasy z tváre. Tvoj pohľad ma úplne vtiahol a v tom momente som ti podľahol.“
Odfrkla si. „Hej, jasné... to si si všimol. A nie tie malinké nohavičky a podprsenku.“
Zasmial sa nad jej znepokojeným tónom. „Tvoje spodné prádlo bolo zahalujúcejšie, než bikiny, čo tam mali ostatné.“
„Myslela som, že na ostatné dievčatá si sa nepozeral.“
Zasmial sa. „Síce som ešte nemal Zúrivosť, ale nebol som ani mŕtvy. Pozrel som sa.“
Smiech ho prešiel, keď sa zadíval na Feliciu. „Ale nezaujímali ma.“
Frnkla mu po nose. „Oh, dobre. Bola to športová podprsenka a nohavičky, nie šnúrky. Fotograf mal mŕtvicu, keď uvidel, čo som si doniesla. Všetci boli zdesení mojou voľbou... a že som mala väčšie svaly, než obaja muži dokopy.“
Prstami jej skĺzol po ramene, zvyšujúc v nej horúčavu.
„Mne sa páčilo, aká si vypracovaná a nie tenká. Tá fotka, kde si mala ohnutú ruku... tá ma naozaj dostala.“
„Svaly? Prosím ťa. V porovnaní s tebou som ochabnutá stará žena. Som si istá, že tvoj ľavý biceps je väčší než môj pás.“
Zasmial sa a vnoril svoju ruku do jej vlasov. „A tieto kučery... tie ma prenasledovali. Jediné, čo som chcel, bolo ponoriť si ruku do nich a rozhrnúť si ich na svojej hrudi.“
„Takže to boli vlasy a svaly, ktoré ťa dostali, hm?“
„Nie. To, čo ma dostalo, bol fakt, že keď som sa prihlásil, nebola tam ani jedna fotka, kde by si bola nahá. Na rozdiel od ostatných, ty si bola skutočná tara.“ Kopíroval jej pery svojimi prstami. „V mojom živote som nikdy nechcel nič tak, ako s tebou hovoriť. Zistiť, či si naozaj taká sladká a jemná, ako si sa mi zdala.“
„Veľké sklamanie, čo?“
Potriasol hlavou. „Bola si viac, než som očakával, že nájdem. Stále nemôžem uveriť, že si tu so mnou.“
Chcelo sa jej plakať, od toľkej úprimnosti v jeho očiach.
„To bol dôvod, prečo si bol ochotný zaplatiť za mňa celý svoj plat?“
Odtiahol sa so šokovaným výrazom. „Čo?“
Uprela na neho pohľad. „Musím vyplatiť hodnotu mojej zmluvy. Poslali mi účet. Päťdesiat tisíc ročne len za agentúru? Zbláznil si sa?“
Rozpačito sa pozrel inde.
Felicia ho chcela udusiť, že tak vyhodil toľké peniaze.
„Toľko si zaplatil, mám pravdu?“
Ešte viac sa stiahol, než odpovedal. „Vlastne platím sedemdesiatpäť tisíc. Päťdesiat tisíc bolo ešte predtým, než bol kontrakt vypracovaný.“
Po celú jednu minútu nedokázala prehovoriť, ako spracovávala, čo počula a čomu nedokázala uveriť.
„Čo?“
Prikývol. „Musel som zaplatiť tridsaťpäť dopredu. Súhlasiť so sedemdesiatimipiatimi za skúšobnú dobu na prvých päť rokov. A päťdesiat za ďalších desať rokov v prípade, ak by si súhlasila s predĺžením zmluvy.“
Udrela ho vankúšom. „Si normálny? To je takmer milión za mňa! Ó môj bože. Talyn, ty si idiot!“
Zízal na ňu.
„No, si! Kto to urobí? O môj bože!“ zopakovala. Ale v srdci poznala skutočnú odpoveď. Muž, ktorý nemá na výber. A ten, ktorý je vydieraný tými, ktorí mu nedajú nič, pokiaľ nezaplatí.
„Nemôžem uveriť, že si s tým súhlasil.“
„Za teba, Felicia, by som zaplatil aj viac.“
Odfrkla si nad tými sladkými slovami. „To je Zúrivosť, čo z teba hovorí.“
„Nemal som ju, keď som podpisoval zmluvu.“ Zastrčil vankúš za ňu. „Takže koľko potrebuješ na odkúpenie zmluvy?“
„Niečo cez pol milióna.“

Prudko sa nadýchol. „Ako skoro to potrebuješ?“
„Do pätnástich dní.“
Preklínajúc ním trhlo. „Mám tristopäťdesiat na sporiacom účte.“
Zalapala pri tej sume. „Koľko? Dôstojníci nemajú také platy.“
„Musel som dokázať agentúre, že sa o teba viem postarať a mám na poplatky. Tak som prijal zápasy, ktoré by som inak odmietol a všetky peniaze vložil do úspor, invenstícii a tohto bytu.“
Cítila sa zle, keď si uvedomila, čo všetko bol ochotný urobiť pre ňu.
„To je dôvod, prečo ideš bojovať s Death Warrantom?“
Prikývol. „A Icemanom. Steel Jawom. Mountainom. Slayerom.“
„Päť zápasov?“
„Šesť, ak rátame aj ten, čo som už mal.“
„Talyn!“
„Čo? Musím to urobiť, aby som mal taký príjem. Za zápas smrti dostanem osemdesiatpäťtisíc plus ďalších dvadsať ako bonus, ak vyhrám. Za normálny zápas by som dostal len päťdesiattisíc a päťtisíc bonus z výhry.“
Stíchla, keď v hlave prerátavala tú sumu. „Takže mi chceš povedať, že za každý zápas smrti, v ktorom sa vypredá dvesto miest na sedenie dostaneš sotva štyri kredity?“
„Tri a niečo po zaplatení poplatku za skrinku a upratovanie. Potom, keď vyplatím Erixa a Ferricka, ostáva pre mňa niečo pod jeden. Po zdanení je to polovica kreditu.“
Za to, že dáva do stávky svoj život.
Nemohla tomu uveriť. Skladníci zarábajú viac. „Aj keď si ty ten dôvod, že majú vypredané každý zápas?“
Prehrabával sa v jej šaláte s takou ľahkosťou, až ho mala chuť udrieť. „V Otvorenej lige som mával tri percentá z toho. A o päťdesiat tisíc menej, než keď som mal titul. Som šťastný z toho, čo mi platia teraz. Ver mi. Som najlepšie platený bojovník v histórii Ringu.“
Super. To nebolo to, čo chcela počuť.
„Stále to nie je fér.“
Talyn to nekomentoval, keď jedol. „Ak budem súhlasiť s ďalšími štyrmi zápasmi v nasledujúcich šiestich mesiacoch, budeme mať dosť na odkúpenie zmluvy.“
Zízala na neho za to, čo bol ochotný urobiť.
Pre ňu. Ale nebola si istá, či mu chce dovoliť sa tak obetovať.
„Talyn, to ti nemôžem dovoliť urobiť. Je mi zle už len z toho, s čím si súhlasil. Nechcem byť dôvod, prečo budeš nezmyselne zbitý.“
„Zmysel nemám bez bitiek,“ povedal podráždene. „Okrem toho, ja som dôvod, prečo ti to robia. Získam od Ferricka pôžičku, než dohodneme ďalšie zápasy. Na začiatku týždňa môžeš odkúpiť zmluvu a už sa ťa nebudú môcť dotknúť.“
Všetko to bolo dobré, až na jednu vec. „Budeš bez peňazí.“
„Nič nepotrebujem, Felicia. Moja uniforma, vojenská izba a stravovanie ide priamo z môjho platu. Môj airbike mám už vyplatený. Keďže som šampión, telocvičňu a pomôcky na cvičenie mám zadarmo. Jediná vec, na ktorú som míňal peniaze, bol obed a môžem jesť v jedálni. Nemusím chodiť von. A nakoľko sa mi znížila hodnosť, už si nemusím platiť poistenie proti haváriám na lodi, ak by som havaroval. To je tristo kreditov k dobru.“
Všetko to od neho znelo tak reálne a ľahko. Ale vedela, že nie je.
„Nemôžem ťa žiadať urobiť to pre mňa.“
„Felicia, musel by som to zaplatiť aj tak, ak by si sa rozhodla uzavrieť so mnou opätovne zmluvu.“
„Ale ja som to predtým nevedela.“
Vzal jej ruku a položil si ju na srdce. „Munatara a la frah. Ak by som mal jediné želanie, bol by to rodokmeň a meno, ktoré by som ti mohol dať. Ale bohovia mi to odopreli. Všetko, čo ti môžem ponúknuť, je moje srdce a lojalita. Okrem toho, ak by sme bolo zosobášení, všetko, čo je moje, by bolo aj tvoje. Takže si to vezmi. Nechcem nič z toho bez teba.“
Pritiahla si jeho pery k sebe, aby ho mohla pobozkať. „Neznášam ťa, ty bastard.“
Odtiahol sa, akoby ho udrela. „Prepáč?“
„Vytrhol si mi srdce a donútil ma plakať viac než ktokoľvek iný. Chcem len, aby si bol v bezpečí, Talyn.“
„A tak sa ja cítim voči tebe.“
Aj tak si boli navzájom tou najväčšou hrozbou. Felicia si vzala svoje jedlo. No  nemala už naň chuť.
Lícom sa oprel o to jej. „Navečeraj sa. Idem zavolať Ferrickovi, nech prevedie peniaze.“
Pridržala si ho pri sebe. „Nepotrebujem kontrakt, aby som bola s tebou, Talyn. Kašlať na andarionské zvyky a zákony.“
„Tiež ťa milujem.“ Pobozkal ju a odišiel.
Osamote, dotka sa líca a zamrzla, ako ju stále pálilo a bolelo. Ako by bolo v ohni. Oči jej stále vlhli z toho úderu. A to sa jej Anatole ledva dotkol. Nevedela si predstaviť, aké by bolo cítiť úder, ktorý Talyn rozdáva v jednom z jeho zápasov. Horšie však boli narážky na hororové príbehy o Talynovi, ktoré jej Anatole hovoril, ako ju tlačil do transportu. Prikryla si oči a snažila sa ich zahnať z mysle. Stále nemohla uveriť, čo bol ochotný Talyn urobiť, aby ju z toho dostal. Bolo to viac, než by akýkoľvek samec spravil pre svoju samicu, ktorá nebola jeho krvi alebo žena.
„Vrátim ti to,“ zašepkala. „Každý jeden kredit.“
A nejakým spôsobom mienila nájsť vlastnú cestu, ako odstráni Anatola z ich životov.
Aj keby ho mala sama zabiť.



15 komentářů:

  1. Dakujem za preklad a korekciu a teším sa na pokračovanie ☺

    OdpovědětVymazat
  2. Srdečná vďaka za preklad i korektúru...:-);-)

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem. Tinushka

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitoly !!!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  6. Jupiii mam vianoce ďakujem:)

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem krásne za ďalšiu kapitolu😉

    OdpovědětVymazat
  8. Díky za krásnou kapitolu. Udělali jste mi velkou radost a zlepšily den 🌺😘

    OdpovědětVymazat