středa 20. září 2017

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 22



Talyn sa prinútil vložiť si komunikátor do vrecka skôr, ako podľahol tej zúrivej potrebe zavolať Felicii po ceste na základňu. Musí si zvyknúť, že ju nemá vo svojom živote. Zvládnuť deň bez jej úsmevu. Najlepšie bude nechať ju ísť. Pre nich všetkých.
Zvláštne, ale keď podpisoval pred pár mesiacmi zmluvu s jej agentúrou, nikdy by si nepomyslel, že sa zamiluje do svojej spoločníčky. Chcel len niekoho, kto by bol k nemu láskavý, keď bude mať niekoľko hodín voľno z armády. Ženu, ktorá by mu pomohla s jeho jednoduchou základnou potrebou. Predpokladal, že sa k nemu bude správať tak, ako všetci ostatní. Ako k vyvrheľovi. Sledovať hodiny, kedy konečne odíde a ona sa bude môcť vrátiť späť k svojmu životu a priateľom. Posledné, čo čakal, bola žena, ktorá sa na neho pozerala a správala sa k nemu, ako by bol čistokrvný.  K niekomu, kto sa jej páčil a chcela s ním stráviť čas.
Teraz...

Felicia ho vlastnila. Jeho srdce aj dušu. Myseľ a telo. V skutočnosti nebol armádna šlapka. Bol Feliciina. Našťastie. Bola jediná vec, bez ktorej by nemohol žiť. Horšie, ona bola jeho jediná slabosť, ktorá ho mohla zničiť.
Dočerta.
Opustiť ju bolo bolestivé. Ako si odtrhnúť končatinu od tela.
Si idiot. Proste ju nechaj ísť a pohni sa ďalej.
 Bola by to tá najlepšia a najbezpečnejšia vec, čo by mal urobiť. Problém bol, ako bez nej opäť žiť. Čo nedávalo zmysel. Väčšinu svojho života žil bez poznania jej existencie. V jeho živote bola len pár mesiacov. Napriek tomu ju potreboval takým spôsobom, o akom ani nevedel, že existuje. Po prvý raz začal chápať svoju matku a prečo stále milovala toho bastarda po tom všetkom, čo jej urobil.  Ak cítila čo i len desatinu toho k Fainovi Haukovi, úplne chápal, prečo mu nedovolila sa sprosto o ňom vyjadrovať, aj keď si to zaslúžil. Áno,  z časti za to mohla Zúrivosť. Ale aj než ju mal, strácal rozum pre Feliciu. Úprimne, zamiloval sa do jej fotky skôr než sa s ňou vôbec stretol. V jej očiach bolo niečo, čo sa k nemu dostalo a spôsobovalo, že priam horel. Chcel sa utopiť v jej objatí a držať ju tak po celý zvyšok života. Talyn začal vyťahovať komunikátor a volať jej, až kým si neuvedomil, že už je neskoro.  Vchádzal do základne. 
Sakra! Mohol s ňou hovoriť po celý čas cesty. Teraz nevedel, kedy sa mu naskytne príležitosť s
ňou hovoriť.
Ak vôbec.
Kurevsky som to posral. Nakopal by sa sám do zadku, že bol tak hlúpy.
Transport zastavil ako sa stráž priblížila k oknu. Talyn ho stiahol a podal strážnikovi jeho odznak, ktorý už bol aktualizovaný na jeho nový post.
„Hlásim sa do služby.“
Bez slova, ale krútiac perou odporom nad jeho vyholenou hlavou mu vrátil jeho odznak, zasalutoval a ustúpil. Zo zvyku mu zasalutoval späť, než ho transport odviezol do služobného úradu. So zauzlovaným žalúdkom vystúpil, aby zistil, aké peklo ho očakávalo. Hneď ako vstúpil, sekretárka kontaktovala Anatola, aby už vedel, že Talyn prišiel. Potom ho zaviedla do plukovníkovej kancelárie, kde Anatole sedel s úškrnom na tvári. Toto bolo po prvýkrát, čo toho bastarda videl od svojho omilostenia. A chcelo to každú štipku jeho vôle, aby  ho teraz nenapadol. Alebo vykopol jeho stôl priamo na neho.
Nerob to.
Nestojí to za trest smrti.
To hovoril jeho rozum. Jeho túžba po spravodlivosti ho však prosila o to, aby to spravil nehľadiac na následky.
Ten odporný idiot zaváhal predtým ako Talynovi zasalutoval späť. „Teraz budete mať povinnosti KP a GP[1]. Verím, že ani jedna z nich vám neublíži pri vašej rekonvalescencii, poručík.“
„Nie, pane.“
„Tak vitajte späť. Je pekné vidieť vás opäť.“ Jeho hlas bol plný sarkazmu, keď ukázal smerom na príkaz. Talyn ich zobral, zasalutoval a okamžite odišiel, než by ho pochytili samovražedné túžby. Ale ako si prezrel jeho nové príkazy, mal chuť sa vrátiť a natlačiť mu ich do hrdla.
To je jedno. Už zažil aj horšie a toto bolo na míle ďaleko od toho, čo mu spravili v paláci. Dúfal, že aspoň šéf kuchyne ho nebude mučiť.
Dúfal v to.
Rovno zamieril na svoje nové pridelenie a prihlásil sa do služby v horúcej, nepríjemnej miestnosti, kde sa už pripravovala večera.
Spočiatku sa na neho hlavný veliteľ uškŕňal. Až pokým neuvidel jeho meno v zložke. Očakával, že poznanie bude plynúť z jeho slávy v Ringu. Šokujúco, to nebol tento prípad.
„Batur... si príbuzný s plukovníčkou Galene Batur?“
„Áno, pane. Ale teraz je námestník veliteľa.“
Odtiahol sa so zamračením. „Ste jej chlapec?“
„Áno, pane. Hrdo som.“
Zamračenie sa premenilo na priateľský úsmev. „Ty si ma nepamätáš, však?“
Niečo na ňom sa mu zdalo známe, ale nemohol si vybaviť čo.
„Nie, pane. Prepáčte.“
„Bol si vtedy len malý drobec. Ja som bol ten, kto priniesol tvojej matke kvety do nemocnice, keď bola v službe postrelená, keď chránila Cairistionu.“
Talyn prikývol, ako sa rozpamätal na muža. „Pomáhali ste mi s domácou úlohou, kým sme čakali, ako ju prinesú späť po testovaní.“
„Áno! Naozaj si to ty. Tak to bolo.“ Pozrel dole na príkaz a opäť sa uškrnul. „To ma dostáva do morálnej dilemy, Batur.“
„Ako to, pane?“
„Bolo mi povedané, že mi pridelia prechytrelého nerešpektujúceho bastarda. Zbabelca. Mal som sa uistiť, aby si oľutoval, čo si spravil, keď si stratil hodnosť a skončil tu pri mne. Ale tvojej matke dlžím svoj život. Za mňa a princeznú schytala tri výstrely, kým všetci ostatní sa schovávali, aby si zachránili vlastné zadky. A nebol si bez rešpektu ako malý chlapec a som si istý, že ho máš aj teraz.
Tak koho si nasral?“
„Nemôžem o tom hovoriť, pane. Podpísal som zmluvu o mlčanlivosti.“

Zaklial. „To je odpoveďou. Vieš vôbec variť?“
„Viem zohriať vodu a bežné domáce práce. Väčšinou bez toho, že by sa niečo chytilo od ohňa.“
Major sa zasmial. „To je zbytočné... Spravme to takto, choď do svojej kasárne a ja ti prenastavím tvoje povinnosti na nočné doplňovanie zásob.“
„Ďakujem, pane.“ Talyn ustúpil a zasalutoval.
Opätoval mu to a prepustil ho.
Rád, že aspoň tento nadriadený nie je z tých, čo by ho neznášal, zamieril do kasární. Aj keď nebol nadšený z doplňovania, mohlo to skončiť aj horšie. Ako mieril do barákov, zastavil ho Kapitán Raihul.
„Kam idete, Batur?“
„K mojej skrinke a bunke...pane.“
Kapitán si odfrkol. „Už tam nepatríte. Už nie ste pilot. Boli ste preradený na základnú kasárňu. Vaše veci boli uzamknuté až do reaktivácie. Nezabudnite si zmeniť hodnosť, než si oblečetie uniformu. Za nesprávnu hodnosť hrozí vojnový súd.“
Samozrejme. Ako na to mohol zabudnúť?
Ale kapitán sa nesnažil byť na neho milý. V očiach mal kruté uspokojenie.
„Ďakujem, pane, za pripomenutie.“
 Ako Talyn ustúpil, kapitán ho schmatol za plece.
„Prepustil som Vás, poručík?“
Talyn vyceril zuby. „Nie, pane.“
„Tak stojte na mieste.“
„Áno, pane.“
Civiac na neho, vstúpil do Talynovho osobného priestoru. To pre Andarioňana znamenalo viac útok ako pre človeka.
„Vzdorujete mi, poručík?“
„Nie, pane.“
„Nie?“ Pomaly sa ho dotýkal nosom, tak bol blízko. Jasné, že musel byť na špičkách, aby to dokázal. „Myslím, že vo vašich očiach vidím rebéliu.“
„Nie, pane.“
„Kapitán!“
 Sarkasticky sa odvrátil a zalapal po dychu, keď spozoroval Feliciinho brata mieriac priamo k nim dlhými nahnevanými krokmi. Okamžite zasalutoval.
Lorens zúžil pohľad na neho, než mu to opätoval.
„Ste v poriadku, Batur?“
„Áno, pane.“
„Dobre.“ Pohľadom skĺzol na kapitána. „Ste prepustený... Batur, poďte so mnou.“
„Áno, pane.“ S rukami za chrbtom nasledoval Lorensa. Akonáhle boli osamote, Lorens poľavil vo formalite. „Felicia mi povedala, že ťa odvolali. Dostal som sa sem tak rýchlo, ako sa dalo. Ako to ide?“
„Je to, ako to je, pane.“
Lorens si odfrkol. „Bohovia, ty si vojak. Pravdepodobne aj krvácaš na červeno-čierno.“
Zastavil sa a otočil sa tvárou k Talynovi. Pohľadom zavadil o náramok, ktorý ukazoval jeho novú hodnosť.
„Dostanem ťa naspäť do paláca. Potrebujeme ťa tam.“
„Veľa šťastia, pane. Naozaj.“
„Veliteľ?“
Talyn sa stiahol, ako začul Anatolov nosový hlas. Zaťal sánku, aby nič nepovedal a otočil sa k nemu na salutáciu. Aj keď jedin,é čo chcel urobiť,  bolo vraziť mu päsťou priamo do jeho vznešenej tváre.
Anatol ho úplne odignoroval, ale pozdravil Lorensa, ktorý očividne jeho pozornosť vyžadoval.
„Môžem sa opýtať, čo tu robíte, pane?“
„To nie je vaša starosť.“
Anatole vyprskol. „Som jeho nadriadený...pane.“
„A ja som druhý veliteľ celej armády. Nemyslím, že potrebujem vaše povolenie k tomu, aby som hovoril s Baturom.“
Anatole spanikáril. „Čokoľvek vám hovorí, nie je to pravda. Neviem, či o tom viete, ale toto je odplata.“
Lorens sa zamračil. „Za čo?“
„Za tetu, tadaru, ktorá mu znížila hodnosť pre neposlušnosť. Takže všetky obvinenia, ktoré na mňa má, sú klamstvá.“
„Všetky obvinenia od akéhokoľvek vojaka, nehľadiac na jeho hodnosť, musia byť vypočuté a vyšetrené. To viete.“
Lorens sa snažil odviesť Talyna preč od Anatola.
„Nedotkol som sa tej jeho kurvy!“ Talyn zamrzol, ako počul tie slová, ktoré ním prešli ako horúci nôž.
Nie...
Napadnúť člena kráľovskej rodiny sa rovná smrti.
Srať na to.
Démon v ňom sa začal hmýriť. Udrel toho bastarda päsťou so všetkým, čo v sebe mal. A spravil by mu viac, keby ho Lorens neodstrčil späť a zablokoval mu prístup k Anatolovi. Traja vojaci sa náhlili smerom k nim, vyťahujúc zbrane priamo na neho. Dych mal trhaný. Snažil sa obísť Lorensa bez toho, aby mu ublížil.
„Talyn!“ vykríkol Lorens, ako sa vopchal medzi nich. „Daj sa dokopy. Tieto zbrane sú nastavené na zabíjanie, nie na omráčenie.“
To ho konečne zastavilo. Stále s vriacou krvou zdvihol ruky nad hlavu a odolával túžbe kopnúť toho bastarda, ktorý sa smial ako vypľúval krv.
„Za to zaplatíš, poručík. Svojím životom. Potom pôjdem sám zistiť, či tá tvoja kurva za to stála.“
Talyn po ňom opäť vyštartoval, ale stráž mu zablokovala cestu.
„Zatknite ho!“ nariadil Anatole.
„Dosť!“ Lorens sa otočil chrbtom k Anatolovi a hľadel priamo na Talyna. Ak by ten idiot mal v sebe štipku sebazáchovy, videl by zlosť v Lorensových očiach, ktorá zrkadlila tú v Talynových a utekal by sa schovať.
„Hovorí o Felicii?“ chladne sa opýtal Talyna.
Snažiac sa opäť nezaútočiť na Anatolove hrdlo, len stroho prikývol.
„Čo sa stalo?“
Talyn vyceril zuby. Toto nebol spôsob, ako chcel Lorensovi povedať o útoku. Samozrejme, plánoval, že mu to vôbec nepovie. Feliciin jasný rozkaz bol, udržať to v tajnosti pred jej bratom, keďže nevedeli, kto to bol.
Teraz...
„Nariaďujem ti to, Batur. Povedz mi, o čom to hovorí!“
„Niekto napadol Feiciu po ceste domov a snažil sa ju dostať do transportéra. Povedala, že sa to stalo tak rýchlo, že nevie, kto to bol.“
„Tie modriny na tvári má od toho útoku?“
Pri tej pripomienke sa ho zmocnila zlosť, až chcel ísť opäť po Anatolovi.  Jeden zo strážcov po ňom vystrelil, sotva minúc jeho hlavu.
„Stop!“ nariadil všetkým Lorens.
„Klame!“ zavrčal Anatole. „Nedotkol som sa jeho kurvy!“
Lorens sa naňho vrhol.
Vtedy zastavil Talyn Lorensa. „Mysli na deti. Už aj tak idem do väzenia. Tak nech som zatknutý za jeho vraždu.“
„Oh, ja pomstím svoju sestru.“ Lorens zazrel na Anatola. „Ty skurvenec! Nikto sa nedotne mojej rodiny! Ako sa opovažuješ?“
Anatole zbledol. „Čo?“
„Felicia je moja sestra, ty sprostý skurvysyn! Talyn ťa ani nezmienil. Napriek tomu, čo si myslíš, nie si stredobodom nikoho vesmíru, až na tú úbohú andarionskú kurvu, ktorá ťa vyvrhla!“ Lorens ukázal na Anatola. „Zatknite ho!“
Stráž to urobila okamžite.
„To nemôžete!“ Anatole zavrčal. „Som synovec tadary!“
„A môj otec je jej pravá ruka. Ako si myslíš, že bude reagovať, keď mu poviem, že si napadol jeho najmladšiu dcéru, ty skurvysyn!“
Anatole sťažka prehltol.
Lorens sa uškrnul. „Keby som bol tebou, modlil by som sa za milosť stáť v Ringu s Talynom. Nech ti bohovia pomáhajú, keď sa dostaneš do rúk môjmu otcovi!“ Ustúpil. „Odveďte ho, než ho prenechám s požehnaním poručíkovi!“
Ako odišli, otočil sa na Talyna. „Ako si to mohol predo mnou tajiť?“
„Sľúbil som Felícii, že ti to povie ona. Až na jednu modrinu a že sa triasla, bola nezranená. Ak by som vedel, že to spravil on, prisahám, roztrhal by som mu hrdlo. Toto tajomstvo si nechala pre seba.“
„A nechal si ju nechránenú?“
Talyn na neho zavrčal. „Do pekla, nie! Čo za Andarioňana si myslíš, že som, ktorý by nechal svoju ženu nechránenú?“
Len to Lorensa upokojilo. „Kto je s ňou?“
„Má u seba Sentellu. Dvoch z nich. Jeden je väčši ako ja.“
„Naozaj?“
„Samozrejme. Musel som odísť ddo služby, takže ostala s nimi.“
Konečne upokojený Lorens ustúpil. „Ak máš stráž, tak prečo si súhlasil s tými ďalšími zápasmi, o ktorých som počul v novinách?“
Talyn uhol pohľadom, neistý, čo povedať.
„Chcem celú pravdu, čo sa deje. Som jej brat Talyn. Iste, nie vždy sme si boli blízki, ale som hlavou našej generácie. Podlieha pod moju ochranu. Je to moja povinnosť a česť zaistiť jej bezpečie.“
„Tak prečo si jej dovolil robiť spoločníčku?“
Hnev sa blysol v Lorensových očiach. „Neopovažuj sa so mnou rozprávať takým tónom, vojak! Nevedel som, čo robí. Neprišla za mnou, než podpísala zmluvu. Nieže by som tebe dlžil vysvetlenie. Ale je to pravda. Teraz odpovedz ty na moje otázky.“
„Súhlasil som so zápasmi, aby som vyplatil kontrakt jej agentúre a nemusela spávať s Anatolom alebo niekým ďalším, s kým by nechcela.“
Lorens onemel. „Prepáč? Hovoríš, že moja sestra žije v tvojom dome bez legálneho kontraktu?“
Aký hlúpy si Lorens myslel, že je? „Pokoj. Teraz už patrí jej. Moje meno bolo z bytu odstránené. Úplne. Nie som idiot. Daroval som jej byt, čistý a zadarmo. Nie je v žiadnom legálnom nebezpečenstve. Robím všetko pre to, aby som ju ochránil.“
„Ale mne si nezavolal.“
„Je to moja samica,“ odfrkol si Talyn. „Je mojou povinnosťou udržať ju v bezpečí.“
„Ale nie je tvoja, Talyn. Nie bez krvi alebo zmluvy.“
 Talyn zaťal päste skôr ako by mu jednu vrazil za pravdu, ktorú hovoril a ktorá mu trhala srdce. Lorens mal pravdu. Ak by bol Talyn teraz v jej blízkosti, riskujú obaja väzenie.
V tomto momente neznášal Faina Hauka viac, než za odobratie jeho práv narodením.
V Lorensovej brade sa spustil tik. „Naozaj si jej daroval byt?“
„Nepotrebujem ho. Naozaj som si nemyslel, že budem žiť dostatočne dlho, aby som sa tam ešte vrátil, keďže som si bol istý, že akonáhle uvidím Anatola, jednu mu vrazím.“ Ukázal na krvácajúcu päsť. „A hľa.“ Povedal sucho. „Urobil som to.“
Lorens si odfrkol. „Máš gule, Batur. To ti musím nechať. Občas nemyslíš, ale gule máš.“ S rukami v bok sa otočil na Talyna. „Koľko si zaplatil za jej kontrakt?“
„Niečo cez pol milióna.“
Lorens ticho hvizdol. „Zaplatil si to a neočakávaš nič naspäť?“
„Milujem tvoju sestru.“
„Dobrí bohovia, to dúfam, vzhľadom na fakt, koľko si zaplatil a minul na jej stráž.“ Lorens uprel pohľad na Talyna. „Naozaj máš stráž Sentelly?“
Prikývol. „Dvoch najlepších z nich. Jeden je Qillaq a druhý Phrixian.“
Zamračený sa poškriabal po brade. „Dobrá voľba. Dve rasy, ktoré nie je ľahké zastrašiť.“
„A obe majú diplomatickú imunitu z Caroneského kráľovstva na akékoľvek činy, ktoré by spravili pri strážení Felície.“
„Ako sa ti to podarilo?“
„Poznám ľudí na nižších postoch, ktorí poznajú tých na vyšších.“
Krátko sa zasmial. „To áno. Nemal som potuchy, že máš také konexie na Sentellu alebo v Caroneskom kráľovstve.“
Talyn mykol plecom. „Neprezrádzam svoje tajomstvá.“
„Nie, to nie. A to je vzácna vec, naozaj.“ Lorens si povzdychol. „Posielam ťa späť domov, kým nebudem mať prepúšťací papier od tvojho doktora.“
„Veliteľ...“
„Chceš byť v službe?“
„Ani nie. Ale...“
„Choď Batur. Zober si voľno, kým to tu nevyriešim a nevrátim ti tvoju hodnosť. Tým, že bola Felícia napadnutá, urobil Anatole strategickú chybu, ktorú môžem proti nemu použiť. Našou prácou je teraz čo najviac z toho vyťažiť tak, aby sme boli spokojní z jeho hlúposti.“
„To viem vyrieš veľmi rýchlo.“
Lorens nadvihol obočie.
„Postavte mi ho do Ringu. Päť minút. To je všetko, čo potrebujem, aby som všetkých zbavil ich trápenia. Navždy.“
Vypočítavý záblesk sa objavil v Lorensových očiach. „To si naozaj za také brutálne zápasy?“
Talyn si odfrkol. „Podceňujete ma, Veliteľ. Verte mi, s oboma zlomenými nohami a jednou rukou by som ho nakŕmil jeho vnútornosťami.“
„Tak to si potom pozriem. Teraz choď domov, Talyn. Nerád počúvam plač mojej sestry po telefóne. Niečo vymyslíme aj ohľadne toho kontraktu. Ak ťa niekto chytí v byte, povedz, že si tam na môj príkaz, aby si chránil Felíciu pred ďalším útokom.“
Talyn ustúpil a zasalutoval. „Áno, pane!“
Ako kráčal k bráne, kde boli transporty na odvoz vojakov, pohľad mu padol na budovu, kde držali Anatola.
No tak, Lorens, nepodraz ma tými príkazmi.
Ak WAR chcela zvrhnúť kráľovskú rodinu, Talyn bol viac než ochotný osobne eskortovať Anatola  priamo k bohom. Potom ostanú už len traja ďalší na trón.
Jullien, Merrell a Nyran.
Nikdy z toho nemali robiť niečo osobné. Nikdy nemali ohroziť Felíciu. Ale teraz, keď to spravili...
V jeho dome sa usporiada párty. Taká, ktorá neskončí skôr, kým na stenách nebude krv a on nebude v pästi držať tri srdcia.


Jullien šiel ako meravý. „Čo tým myslíš, že Chrisen je zatknutý?“
Merrel sa na neho pozrel tak, že ak by to niekto iný videl, bol by potrestaný. Rodina či nie. Ale keďže boli sami, mohol v pokoji aj nadávať.
„Tá šľapka, po ktorej išiel?  Tak sa ukázalo, že je to najmladšia dcéra Serena ezul Terranovu.“
Jullien zaklial na takým šťastím.
„Presne. A po útoku na jeho druhú dcéru a syna, Terranova žiada krv priamo od Eriadne. A tentokrát na všetko upovedomil a zabezpečil si pri tom divákov. Ten bastard sa učí. Boli sme tak zaslepení, že teraz to už nevieme kontrolovať.“
Merrell sa zastavil a zamračil. „Čo tu mimochodom robíš? Nemal si byť so svojím otcom?“
Jullien za nahnevane zamračil pri pripomienke, čo ho prinieslo späť na Andáriu. Poslednú vec, ktorú chcel po príchode počuť je, že jeho obľúbený bratranec je zatknutý a nič s tým nezmôže.
Uisťujúc sa, že ho stráž nepočuje, Jullien zmenšil vzdialenosť medzi nimi a šepkal tak, aby ho len Merrell počul.
„Videl som bastarda. Stále žije.“
Merrel mal rovnakú reakciu ako Jullien v reštaurácii Verta. Zbledol a potom sa mu od hnevu nahrnula červeň do tváre. „Čo?“
„Bude to ešte lepšie. Bol s Kiarou Zamir. Mali obed v andarionskej reštaurácii. Cez deň.“
„S Gourišskou princeznou?“
Pokynul k nemu hlavou. „Neodvážim sa kontaktovať jej otca osobne. Neznáša ma. Takže som prišiel za tebou, nech mu trochu podpáliš pod sedadlom, aby popravil toho hybrida skôr, než ktokoľvek zistí, čo alebo kto naozaj je, inak na nás padnú samé bomby.“
Merrel stíšil hlas na úplne šepkanie. „Aké sú šance, že ho niekto spozná ako tvojho brata?“
Jullien pevne zaťal zuby a vnútri zúril. „Vyzerá presne ako náš otec. Každý to spozná. Nemôžeš si to nevšimnúť. Aj s jazvami na tvári. Sú horšie ako tie, čo sme mu urobili v škole.“
Merrel začal ustupovať, ale Jullien ho chytil za rameno a pritiahol k sebe. „Je toho viac.“
„Čo?“ zavrčal Merrell.
„Bol oblečený v obleku Sentelly. Je jedným z nich.“
„To vysvetľuje ich ataky na nás už takú dobu.“
Jullien prikývol. „Už to chápeš? A to je dôvod, prečo som tu. Musíme dostať Nykyriana tak či onak. Posledná vec, ktorú potrebujeme je, aby sa ten bastard dal dokopy s gourišskou princeznou. Mohli by sme všetko stratiť.“
Merrell zavrčal, ako sa snažil stráviť to, čo mu Jullien povedal. Dočerta so všetkým. Prečo bol Nykyrian stále nažive? Ich stará mama zaplatila dosť na jeho detské úmrtie.
Teraz...
„Probekeini máju stále zmluvu na Kiarin život a jej otec sa tým stále zaoberá. Môžeme využiť toto rozptýlenie a poslať stráž na útok, aby to vyzeralo, že oni idú po Kiare.“
Jullien prikývol. „Môžem kontaktovať Bredeha. Chodil som s ním a jeho bratom Arastom do školy. Chce toho bastarda mŕtveho ešte viac ako my.“
Merrell bodol prstom do jeho ramena na dôraz toho, čo povedal. „Ty to urobíš. Lebo ak tvoja matka alebo teta zistia, že ten hybrid je stále nažive...“
„Ver mi, viem.“ Osobne by zabili Merrellovu matku a doručili jej hlavu priamo tadare.
„Myslíš, že by som mal yaye povedať, že som ho videl?“
Merrell sa odmlčal, aby to zvážil. Kým kráľovná bola tá, ktorá osobne použila jeho matku na zbavenie sa Nykyriana, stále to bola rozmarná mrcha. Niet pochýb, ako by reagovala, ak by sa dozvedela tú správu, že jej vnuk je stále nažive. Bohovia vedia, ako bola nasratá, keď zistila, že s nimi chodí do školy a im sa nepodarilo ho zabiť. Kráľovná mohla toľko toho stratiť ako oni, ak by Nykyrian predstúpil. Ale Eriadne momentálne nebola veľký fanúšik Julliena. Videla ho ako slabého hybridného zbabelca, ktorým aj bol. Aj napriek tomu, stále preferovala vidieť pokrvného dediča na tróne, než niekoho od jej sestry. Čo znamenalo, že on aj Chrisen museli bozkávať Jullienov zadok. Celé roky Merrell dúfal, že sa zbaví Julliena skôr, ako by ten trol nastúpil na trón. Až tak, že boli aspoň úspešní v tom, aby sa zatiaľ neoženil a nesplodil potomka. Nebolo to ľahké. Obaja, on aj Chrisen mali na rukách krv. A ak by to Jullien niekedy zistil, sám by ich zabil. Nenávidiac, že nemá inú možnosť ako podliezať kreatúre, ktorú z duše nenávidí, ticho zavrčal. „Nechaj ma, aby som jej to povedal v súkromí.“
A kým to urobí, plánuje to využiť ako cestu, aby získal povolenie na odstránenie Julliena. Bolo načase, aby sa trón posunul od Anatolovcov k Merrelovi.
Čas na poriadnu andarionskú zmenu.
Jullien prikývol. „Idem vybaviť pár telefonátov a uvidím, čo sa mi podarí.“
„A ja rozruším Keifera Zamira. Ak Nykyrian je naozaj s jeho dcérou, malo by byť ľahké, aby ho sám chcel pripraviť o život. Poviem mu, že ju ten hybrid zneužíva a znásilňuje.“
Diabolský úsmev sa usadil na Jullienovej tvári. „Dobre.“
Merrell sledoval, ako Jullien odchádza, kým jeho myšlienky prúdili. Veci sa rýchlo rozpadali. Smutné, ale možno bude musieť obetovať mladšieho brata za jeho hlúposť. Ale bola to Chrisenova chyba.
Tentoraz Terranova túžil po krvi. Ak ho nakŕmia Chrisenom, mohlo by ho to na chvíľu zasýtiť. Bol by tiež potlačený nepokoj ohľadne šľachty, ktorý začal vyžadovať obmedzenie ich moci. To by mohlo spôsobiť, že by to mohol vziať do vlastných rúk. Kým by boli všetci šľachtici rozptýlení, Merrell by mohol vyčistiť celý dom. Počnúc celou líniou Terronova a končiac Eriadniným životom a životom jej dvoch ostávajúcich dcér.







[1] KP – kuchyňa, GP - stráž

15 komentářů:

  1. Ďakujem ďakujem ďakujem 😁
    Už sa teším na ďalšiu kapitolu 😉

    OdpovědětVymazat
  2. Díky za další úžasnou kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  3. Dakujem za preklad a korekciu a som zvedavá na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za kapitolu. VV

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skvělé kapitoly !!!!! Jste perfektní !!!!!

    OdpovědětVymazat
  6. Dakujem za skvele pokracovanie.

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji za kapitolu. Jana

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem krásne za ďalšiu kapitolu

    OdpovědětVymazat