středa 25. října 2017

Intenzivní - Prolog



Koniec sa začne. Vždy to tak je. Počas vetra a s jedovatou bolesťou. Rýchlejšie než si môžete všimnúť a vždy, keď to očakávate najmenej. Nepriatelia prídu a budú - neustále sa vás budú snažiť zraziť k zemi. Ale vy stojíte, musíte, pokiaľ aspoň trochu veríte. Samí, osamotení so srdcom z kameňa. Jedna viera. Jedna pravda.

Jedna vojna.
A takto to už bolo dávno predtým a bude stáročia v našej budúcnosti. Jeden syn Malachaia, ktorý začal svoju rasu. Ktorého pravá láska a oddanosť k jeho vzácnej Rubati spôsobila, že budú všetci prekliatí, navždy. Tak to začalo.
A tak to aj skončí.
Jeden syn Malachaia bol prekliaty, aby zničil svet kvôli láske jednej ženy. Alebo ho zachrániť, pretože sa prostredníctvom jej verného srdca dozvedel o spáse a odpustení.
Jeho voľba.
Či odmietnuť svoj osud.
Alebo osud prijať otvoreným náručím.
Budovať alebo zničiť. Rovnaké rozhodnutie akému celé ľudstvo čelí od narodenia. Cesta otvorená všetkému, než sa začne zužovať každým prijatým rozhodnutím, až kým neurobíme to posledné, ktoré ukončí naše dni posledným výdychom a navždy uhasí plameň našich životov.
Pešiak alebo veliteľ. Vyberte múdro alebo zahyňte z bláznovstva svojho posledného chabého rozhodnutia.
Pevná skala alebo nezastaviteľná sila.
V skutočnosti sme oboje. Situácie nám diktovali a budú diktovať, čo musíme urobiť, aby sme prežili. Dnes sme uhryznutí, ale včera sme my uhryzli niekoho iného. Zajtrajšok nám ešte len povie, aká bude naša úloha, pretože je to ako prúd vody, ktorá sa môže vyliať na obe strany.
Uhryznúť, alebo byť uhryznutý.
Život je vždy komplikovaná symfónia katastrof. Stále sa nás snaží najskôr položiť na zem a potom zdvihnúť nahor.
A to nikdy nikto nepochopil lepšie ako Ambrose Malachai. Narodený ako Nicholas Ambrosius Aloysius Gautier. Ktorý bol mnohým pre mnohých ľudí. Synom. Priateľom. Frajerom. Pobočníkom. Bratom. Temným lovcom. Malachaiom. Démonom. Manželom. Otcom.
Zradcom.
Ničiteľom sveta.
Našim možným spasiteľom.
Nick vytriešťal oči na ostré slová, ktoré ho odsúdili. Už aj tak boli dosť drsné, ale to, že boli napísané jeho vlastným rukopisom ich robilo ešte dvojnásobne zlými.
V krvi.
Udreli do neho ako blesk.
Proti tomu nemal žiadne argumenty. Jeho jasnovidectvo bolo bezchybné, keď stál vedľa samého seba v budúcnosti, pozerajúc sa dole na slová, ktoré napísal do svojho grimoáru.
„Ako som sa sem dostal?“ zašepkal.
Ešte stále to nevedel.
Pretože budúcnosť nie je vytesaná do kameňa.
Hlas jeho najlepšieho kamaráta Acherona sa ozval z hĺbky jeho mysle. Každé rozhodnutie má vplyv na to ďalšie. Nekonečný prúd nerozhodnosti. V jednej chvíli bol bezradným chlapcom na vysokej škole. A v druhej bol ochotným Pobočníkom Temného-Lovca Kyriana z Trácie. Takým, ktorý pomáhal ukryť nesmrteľného bojovníka pred ľuďmi, zatiaľ, čo ich Kyrian chránil pred démonmi, ktorí lovili ich životy a duše.
Ďalšia vec, ktorú sa Nick dozvedel bola, že sa sám stane Temným lovcom. Dozvedel sa, že Menyara, jeho voodoo krstná matka, ktorej dôveroval, bola v skutočnosti starodávnou bohyňou, ktorá zviazala jeho silu a skrývala ho pred jeho démonickým otcom a ostatnými, ktorí by ho zabili alebo využili. Tak jeho pravým osudom bolo stať sa démonom, ktorý zničí celý svet.
Takto najskôr vyzeral jeho život.
Kým sa nevrátil a nezamiešal s ním.
Alebo to bol on?
Človeče, Nick by sa z toho mohol zblázniť. Pretože to, čo mu Ambrose - jeho budúce ja - nepovedal, bolo tajomstvo, ktoré sa naučil minulú noc.
Tajomstvo, ktoré teraz už poznal.
Vôbec po prvýkrát pochopil význam tetovania Tabithy Devereaux z jeho vízie o ich boji v budúcnosti a prečo si ho umiestnila na ruku.
To motto nebolo určené pre ňu.
Bola to poznámka pre neho, ktorá slúžila ako pripomienka...
Fabra est sui quaeque fati. Sama si vytvára svoj osud.
To je dôvod, prečo sa Ambrose Malachai zastavil uprostred boja a pozeral sa na to. Prečo kričal ako v agónii v ten deň, keď ju zabil.
Ja som zo seba urobil monštrum.
Je to moja voľba.
Syn. Priateľ. Frajer. Pobočník. Brat. Temný lovec. Malachai. Démon.
Manžel. Otec.
Zradca.
Ničiteľ sveta.
Alebo spasiteľ...
Je to iba moja voľba.
Tak, ako vo všetkom. Budúcnosť je tvorená zo samotných rozhodnutí, ktoré urobil dnes. Dobré, zlé a ľahostajné. Bol pánom osudu.
A on, iba on, by to mal niesť.

„Zabije ťa.“
Cyprian Malachai sa odmlčal potom, ako tie hnusné slová zostali visieť vo vzduchu. Na jeho tvári sa pomaly rozprestrel zákerný úsmev, keď preniesol pohľad zo svojej práce na podlízavého démonieho služobníka, ktorý stál po jeho ľavici. „Ty vôbec nepoznáš môjho otca, všakže?“
Démon sa utiahol späť do tieňa hrbiac sa pod váhou pravdy.
Nie, že by obviňoval toto stvorenie. Vždy bolo dobré, keď sa ho báli, pretože si nevážil nič a nikoho. Bolo to prekliatie pokrvnej línie Malachaia, ktorú zdedil po Ambrosovi.
Nemilovali nič a nikoho.
Teda až na jeho otca. Ambrose bol utkaný z iného súkna. Nicholas Ambrosius Aloysius Gautier. Takzvaný Ambrose Malachai bol sám o sebe unikátnym stvorením. Zo všetkých Malachaiov narodených po páde a kliatbe, bol jediným, kto kedy poznal lásku matky.
Jediný, ktorý mal rodinu a...
Priateľov.
Cypriana dodnes miatlo, že ho nikdy nikto nemal rád.
Nikdy nepochopil život svojho otca, ani vernosť tých, ktorí umierali po boku Ambrosa, keď sa stretli tvárou v tvár vo finálnej bitke storočí v budúcnosti. Dokonca ešte aj teraz ich mohol vidieť ako v ten osudný deň, ktorý mal nastať. Vyrovnaný boj. Obe strany boli pripravené na čele svojej armády. Cyprianove temné sily Mavromina bažiace po krvi jeho otca.
Ambrose Malachai hrdo stál v čele svojej armády so svojou ženou a jej bratom po boku. Po prvýkrát vo všetkých dejinách sa Naşāru a Arelim museli postaviť v boji na stranu Malachaia a jeho generálov.
Rovnako ako posledný Sephiroth. Bratia a sestry v zbroji.
Všetky sily dobra a svetla sa zrovnali proti Cyprianovej démonej armády. Prvotné zdroje zla a nočných tieňov boli pripravené a viac než ochotné poslať ich do ich hrobov.
„Pamätaj,“ šepkala mu Cyprianova matka do ucha, keď sa pripravovala na vojnu. „tvoj otec nie je taký silný ako sa zdá. Samotná tvoja prítomnosť ho oslabuje každým tvojim nádychom, zatiaľ čo teba posilní natoľko, aby si ho mohol poraziť. Nehovoriac o tom, že polovica jeho armády si stále myslí, že ich zradil. Nebude im robiť problém obrátiť sa proti nemu.“
Pretože netušili, že sa narodil Cyprian. Alebo že on a jeho matka sa zahrávali so všetkými ich životmi a pustošili ich tak, že sa vydával za svojho otca. Mal dosť času hrať Ambrosea počas všetkých ich problémov.
Žiadny z tých úbohých bláznov na to neprišiel.
Dokonca ani jeho otec.
Nedokázali zistiť rozdiel, nasledovali ho ako ovečky a robili, čo im prikázal. Boli podvedení bez toho, aby o tom vedeli. Zo všetkých robil hlupákov a celý čas sa na nich zabával.
Pretože o tom vôbec netušili.
Aj pre všetky svoje schopnosti, Ambrose Malachai nebol nepriepustný pre všetko. Mal veľké slepé miesto, kedykoľvek, keď prišiel k tým, ktorým dôveroval a nazýval ich priateľmi alebo rodinou. A Cypriana matka bola starodávna bohyňa s mimoriadnou silou a chuťou po pomste. Už dávno Cyprianovi sľúbila, že nastane tento deň zúčtovania.
A teraz tu boli.
Boli tu...
Tvárou v tvár, takže mohol načerpať všetku svoju silu a zabiť svojho otca vlastnou rukou.
Takéto bolo prekliatie Malachaia. Otec zomrel vždy, keď sa jeho syn dožil dospelosti a zabil svojho otca, aby zaujal jeho miesto.
Žiť mohol iba jeden Malachai.
Dnes Ambrose zomrie a Cyprian postúpi.
Prijmi svoj osud.
A Cyprian sa v ten deň na bojisku radoval, ako ho uchopil, keď zabil Ambroseho.

Teraz bol v minulosti, aby sa uistil, že ten deň v budúcnosti nastane. Tak či tak. A Nicholas Gautier nemohol urobiť nič, aby ho zastavil.

6 komentářů: