středa 22. listopadu 2017

Intenzivní - Kapitola 4



Nick pocítil vzadu na krku dych svojho syna, keď sa mu sily oslabili a zanechali ho s pocitom vyčerpanosti a bezmocnosti. Po prvýkrát vo svojom živote pochopil otcovu nevraživosť voči nemu. Bol to nedobrovoľný inštinkt prežitia zakorenený v ich DNA Malachaia, ktorý chcel zničiť čokoľvek, čo ho ohrozovalo.

Bolo to vrodené a primárne. Desivé. Skutočnosť, že jeho otec sa nechal zavrieť aby sa ochránil a jeho matka, ktorá toho o Adarianovi veľa nahovorila.
Vďaka tomu bol konečne schopný odpustiť otcovi hriechy, ktoré na Nickovi napáchal. Zanechať nenávisť a hnev, ktoré choval voči tvorovi, ktorý ho splodil. Vôbec po prvýkrát pochopil, ako bola nastavená myseľ jeho otca. A čo robilo z jeho matky taký neuveriteľný dar. Dokonca aj po všetkých hrôzach, ktoré jej jeho otec spôsobil, stále dokázala nájsť to dobré v oboch. Namiesto toho, aby Nicka nenávidela pre jeho násilné počatie, našla spôsob, ako to nevidieť ako horor. Nikdy mu nevyčítala otcove činy.
Ty si môj najcennejší chlapec Nicky-Boo. Neexistuje nič, čo by si mohol urobiť, aby som ťa prestala milovať. Si a vždy budeš môj anjel.
Práve preto ho myšlienka na jej budúcu vraždu ochromila a jedného dňa ho zničí. Ona v skutočnosti nevidí žiadne zlo na tomto svete.
Pretože bol Malachai narodený z rovnakej časti Mavromina a z rovnakej časti Kalosum. Rovnako ako prvorodený, Monakribos, Nick sám zdieľal toto jedinečné prvorodenstvo. Tak ako potom mohol mať syna narodeného z takej nenávisti, že cítil, ako sa mu plazí po koži, akoby bola živé stvorenie? Takéto množstvo jedu prišlo priamo zo Zdroja. Cítil, akoby to bola jeho súčasť.
Každý Malachai bol splodený násilím, aby tvoril násilie a násilne aj zomrel.
Napriek tomu si bol Nick istý tým, že nikdy v živote nebude môcť inú osobu poškodiť takýmto spôsobom. Jednoducho to nebolo v ňom, aby konal tak, ako jeho otec.
Nikdy. Poznal sa na to dosť dobre, aby to vedel.
Keď sa postavil na nohy, smiech sa ozval v étery, vonku aj vnútri, všade okolo. Niečo ho stlačilo.
V tme sa otočil dokola, hľadajúc nejakú stopu po škodoradostnom dieťati, ktorého cítil, ale nevidel. Prečo hrajú túto hru na schovávačku?
Zrazu bol obkľúčený. Na svetlo sa vynáralo stále viac tieňov a chystali sa na útok. Boli to tie druhy démonov, ktoré dobre poznal.
Schopnosťami Malachaia si privolal meč a šiel po nich. Cítil známy nárast hnevu, ale rýchlo ho potlačil. Nevzdávaj sa. Vedel to aj inak, ako nechať sa ovládnuť hnevom. Napriek tomu, čo si Caleb so Xevom mysleli, na hodinách dával pozor.
Počúval svojich inštruktorov a priateľov.
Väčšinou.
Otočil sa a zasiahol krutým úderom prvého démona za ním a ten sa opäť stratil do tmy. K útoku podišiel ďalší. Nick sa sotva včas pripravil, aby mu zabránil odťať mu ruku. Ale aj tak ho zasiahol. Vykríkol a odstúpil.
„Nick!“
Bol to Virgilov hlas.
Nickov pohľad stmavol. Všetko sa chvelo a točilo. Čo to do pekla?
Nechápal, čo sa stalo. Nie, pokiaľ znova nezačal padať cez éter.
Čo to bol za pocit? Akoby ho nedržala gravitácia. Niečo ho ťahalo proti jeho vôli. Nemal nad tým žiadnu kontrolu.
Až kým sa neobjavil na podlahe opäť v Takeshiho dome, kde Simi, Takeshi a Nashira stáli nad ním ako znepokojená skupina rodičov.
Zamračil sa, keď sa na nich pozrel. „Cítim sa, ako keď ma mama volala na večeru a ja som bol v poslednej úrovni videohry a nepočul som ju, pretože veľký šéf bol takmer mŕtvy a v tej hre nebola pauza.“
Takeshi pretočil oči. „Cítim sa ako rodič, ktorý chce zbiť svoje dieťa, ale nemôžem, pretože nechcem ísť do väzenia a zničiť si svoje dôveryhodné skóre.“
Nick sa zamračil. „To vôbec nedáva zmysel.“
„Ani to, čo si ty práve povedal. Teraz už vieš, ako sa cítime.“
S povzdychom prijal ponúkanú Takeshiho ruku a nechal sa vytiahnuť na nohy. „Čo sa stalo?“
„Neviem. Vyvrátil si oči a padol si na zem ako kabela. Si v poriadku?“
Nick si trel veľkú hrču, ktorá sa mu začala formovať na hlave. „Silný otras mozgu by mohol vysvetliť ten rodier, ktoré som práve zažil.“
„Rodier?“
„Veď vieš... bezcieľne sa potulovať? Vláčiť sa po uliciach? Prejsť cez... Nevadí. Prešiel som na cajúnsky jazyk a vy sa na mňa pozeráte ako Kody, keď som sa jej prvýkrát spýtal, či so mnou hrá rat de bois alebo či chce ísť groceries.“
Takeshi sa zamračil. „Robiť čo?“
Nashira zavrtela hlavou. „Rat de bois znamená vačica. A to druhé je ísť na trh s potravinami.“
„Vážne?“
Prikývla. „Nosenie vo vrecku bolo dosť náučné.“
„Dokážem si predstaviť.“
Nick si odfrkol.
„Hej, nemusíte ma teraz fackovať za náhodné zneuctenie celého anglického jazyka, ktorý pochádza z úst Aerona, Vawna a Kaziela. Chápem asi len pätinu toho, čo hovoria. Niekedy ani toľko.“
Smejúc sa si Takeshi palcom poklepkával po spodnej pere. „Takže, čo sa stalo?“
„Neviem. Bol som vtiahnutý do éteru... niečím. Iným Malachaiom, možno? Teda aspoň si myslím, že to sa stalo.“ Nick si pritisol dlaň k oku, aby uvoľnil bolesť. „Ako je možné, že je tu? A kto to, do pekla, je? Kto je jeho matka?“
Nashira a Takeshi si vymenili veľavýznamné pohľady, čím dali jasne najavo, že poznajú odpoveď, ale nemienia sa s touto informáciou podeliť.
„No tak, ľudia! Naozaj? Nemôžete si to nechať pre seba! Musíte mi niečo povedať! Obzvlášť, ak viete, kto to je.“
Takeshi pokrútil hlavou. „Nick, poznáš zákon a vieš ako funguje. Čím viac vieš, tým horšie to bude.“
„Tak prečo teda ovládam jasnovidectvo?“
„Ovládaš to?“
Trafil do čierneho a Nick ho za to nenávidel. Z toho, čo pochopil o tejto schopnosti, hoci fungovala, nebola úplne bezpečná. „Prečo to nerobíš ty?“
„Pretože nepoužívam a nezneužívam túto silu. Viem, aké je nebezpečné manipulovať s tým, čo by malo zostať nerušené.“
Nick sa chystal odvrknúť, keď pocítil zvláštny pocit. Taký, ktorý bol nezameniteľný a spôsoboval mu bolesť žalúdka.
S naširoko otvorenými očami sa stretol s pohľadom Simi. „Kody je pod útokom!“
Bez čakania na niekoho sa teleportoval do svojho domu. Na jeho hrôzu ju tam našiel obklopenú viac ako tuctom démonov. Na jej česť, bránila sa veľmi dobre. Avšak sa pri tom zapotila a určite bola v početnej nevýhode.
„Potrebuješ malú pomoc, cher?”
Hodila na neho nespokojnú grimasu. „Nie, zlatíčko, zvládam to. Pokojne si choď dať obed.“
Usmial sa pri jej sarkazme, privolal si svoj malachaiský meč a presunul sa za ňu, aby jej chránil chrbát. Démoni stále prichádzali. Bolo to ako zlý sen.
„Ako sa sem dostali?“
Kody zavrtela hlavou, keď odrazila ďalší útok. „Netuším. Všetko bolo zamknuté. Nič by nemalo byť schopné prelomiť moje štíty.“
Nick zasyčal keď ho démon, s ktorým bojoval, zasiahol tesákom. Odtrhnutie tej beštie od seba ho trocha vyviedlo z rovnováhy. „No, tak toto nie je zábava!“
Simi, Takeshi a Nashira sa k ním konečne pripojili.
„Stratili ste sa po ceste?“
„Nie. Blokovali nás jej magické symboly.“
Kody odsekla hlavu démonovi, s ktorým bojovala než mu venovala ja-som-ti-to-hovorila pohľad.
„Áno, ale oni tu sú. Takže toto nie je správny argument.“ Ukázal na mŕtvoly páchnucich beštií, ktoré sa hromadili na zemi okolo Kody.
„Viem. To vyvracia moju najlepšiu schopnosť vysvetliť to.“
Takeshi sa pozrel na Simi, ktorá zízala na stenu. „Čo vidíš, Sim?“
„Zlého Arela. To on urobil.“
Kody zalapala po dychu. „Sroasha?”
Simi prikývla. „Je naštvaný, že nechceš zabiť Akri-Nicka. Takže teraz spolupracuje s Grimom a Vojnou, aby ťa zabili, Akra-Kody.“
„No, tak to je zásah!“
Nick pocítil, ako sa mu menia oči, keď mu vybuchli sily pre hnev z predstavy, že by sa Kody niečo stalo. A ešte aj kvôli nemu. „Myslel som si, že sme sa zbavili týchto debilov.“
Ale dobre vedel, že to tak nie je. Bolo to len jeho zbožné prianie. Arelim kontrolovali Kody. Oni boli tým dôvodom, prečo tu bola. Dôvod, prečo ju v budúcnosti vzkriesili z mŕtvych a poslali ju späť v čase.
So smutným pohľadom v očiach mu chytila tvár do dlaní. „Dýchaj, Nick. Bude to v poriadku.“
To jej ani na chvíľočku neveril. Všetko sa vymykalo spod kontroly, rýchlejšie, než to dokázal zastaviť. Rýchlejšie než mohol chytiť dych.
Pobozkala ho na pery a usmiala sa. „A prečo si tu s Takeshim a Nashirou?“
„Poznáš Takeshiho?”
Aká hlúpa otázka. Samozrejme, že ho poznala. Poznala všetkých.
„Bol priateľom môjho otca a strýka.“
Nickovi neušlo zvláštne svetlo v Takeshiho pohľade, keď študoval Kody. „Čo znamená ten tvoj pohľad?“
„Déjà vu.”
Teraz bola na rade Nashira, aby zbledla. „To nemôžeš mať.“
„Áno, viem. Ale mám a vystrašilo ma to rovnako ako teba.“
Takeshi mykol bradou smerom ku Kody. „Keď som ju videl naposledy, bola to dospelá žena. Nemá vyzerať takto. To nie je jej telo...“
Kody sa zamračila. „Prosím?“
Takeshi si prekrížil ruky na hrudi, keď si prezeral dom a mŕtvych démonov na podlahe. „Nepamätáš si svoj život, však?“
„Samozrejme, že áno. Spomínam si na svojho otca a bratov. Moja mama...“
„Čo vieš o Nickovi?“
„Zabil mňa a moju rodinu.“
Z Takeshiho vyletel nervózny vzdych. „Nie, Neria. On to neurobil.“
Zmätene prižmúrila oči a ustúpila. „Si si istý?“
„Vieš, že by som ti nikdy neklamal. Naozaj si zabudla na svoje deti?“
Nerozhodne krútila hlavou. „Bola som dievča v boji.“
„Nie, nebola.“
Kody sa znova pozrela na Nicka a neistota v tých zelených očiach ho vydesila. „Dáva to zmysel, zvláštnym spôsobom. Myslím, že to je dôvod, prečo som ťa nemohla zabiť, keď som ťa prvýkrát stretla, tak ako chcel Sroasha.“
Takeshi zoširoka otvoril oči. „Prosím?“
Skôr než znova prehovorila, ťažko prehltla. „Poslal ma späť v čase, aby som zastavila Malachaia. Najskôr Jerosa a potom niekoľko ďalších. Nikdy sa mi to nepodarilo včas, pretože boli oveľa silnejší než ja... kým sme sa nedostali k Nickovi. Jeho som mohla dostať. Ľahko, pretože ešte neprijal svoje schopnosti. Keď som ho stretla, bol príliš mladý a smiešny. Ale z nejakého dôvodu som sa nemohla prinútiť zabiť ho, aj keď som vedela, že sa nakoniec zmení na zlo a zabije každého, koho som milovala. Stále som v ňom videla dobro a verila som, že by mohol byť spasený.“ Znova Nickovi vzala tvár do dlaní. „Bolo na ňom niečo, čomu som nemohla odolať.“
„Za to môže Rubatina krv v tebe. Inštinktívne je priťahovaná k Monakribovi bez ohľadu na to, do akého tela sa reinkarnovala. A to je dôvod, prečo sa Nick drží na uzde, keď ťa má po boku. Ty ho ukotvuješ, tak ako ona ukotvovala Kree pred mnohými storočiami.“
„Ale prečo by Sroasha chcel, aby som zabila Nicka? Obzvlášť ak on nebol ten, kto
všetko zničil?“
Simi sa na ňu obrátila. „Celé to dáva zmysel, Akra-Kody. Pretože, ak by mal zlý malachaiský démoní chlapec teba a Akri-Nicka, tak by bol silnejší. Takže najlepší spôsob, ako ho poraziť, je zabiť jeho otca skôr, než sa narodí.“
„Má pravdu. Mohol by to byť jediný spôsob, ako ho zastaviť, obzvlášť ak neviete kto je on a jeho matka.“
Nick si poškriabal hlavu. „Stále som zmätený. Ak som zamilovaný do Kody, a ja viem, že som, potom viem, že by som ju nikdy nepodviedol so žiadnou inou. Nie som taká špina.“
Nadskočil, ako sa zľakol, keď mu zazvonil telefón.
„Sheez!“ Vytiahol ho a zistil, že je to opäť Virgil. Šokovane prijal hovor.
„Kde si?“
„Prepáč. Mal som malý problém s démonmi, ktorý som musel vyriešiť. Som na ceste. Hneď tam budem.“ Zložil. „Musím sa stretnúť s Virgilom a ísť na policajnú stanicu.“
Kody sa rozšírili oči. „Čo?“
„Hej. Je skvelé byť mnou.“ Povzdychol si. „Dovoľte mi vyriešiť to a potom môžeme upratať tento neporiadok.“
„Poviem Calebovi, aby sa tam s tebou stretol. Len pre prípad, že by ťa zavreli.“
Už už jej chcel povedať, aby nebola taká paranoidná, ale bavili sa tu o ňom. No hej, pri jeho šťastí bol plán B vždy rozumný nápad. Veci mali tendenciu sa vykoľajiť hneď, ako zdvihol hlavu z vankúša. Niekedy dokonca skôr, ako otvoril ráno oči.
Vložil si telefón do vrecka a obrátil sa k Takeshimu. „Čokoľvek, čo by mi pomohla sa z toho dostať?“
V očiach mu zablikalo tmavočervené svetlo. „Budúcnosť je určená rozhodnutiami, ktoré robíme každú sekundu každého dňa. Víťaz a obeť[1]. Obe pochádzajú z Latinského slova, victus. Premôcť alebo poraziť, napriek tomu, pôvodný význam slova victim (obeť), bol živá bytosť, ktorá bola zabitá a ponúkla svoju obeť vyššej, nadprirodzenej sile.“
Nicka zamrazilo. „Invictus.” To mal Ambrose vytetované na ramene a znamenalo to nepremožiteľný. Nikdy nie potlačený.
Presne ako vždy hovorili jeho priatelia Bubba a Mark, môžeš ma zabiť, ale ja ťa vezmem do pekla so sebou, takže ťa sám privediem v reťaziach k Satanovmu kreslu a zvyšok večnosti strávim kopaním ťa do zadku. To bola Južná cesta.
Bolo to tiež veľmi cajunske a malachaiské.
„Žiadny zasraný démon ma nezabije a prežije to. Na to si môžete vsadiť.“
Nick ponúkol Takeshimu ruku.
Takeshi sa usmial, keď mu ňou potriasol. „Tak toto je Ambrose, akého poznám. Buď opatrný. Uvidíme sa, chlapče.“ zmizol a zanechl Nashiru.
Kody sa zamračila. „Caleb mi neberie telefón.“ Zložila. „Mohol by si to skúsiť ty?“
Nick sa neobťažoval s telefónom. Využil svoje schopnosti, aby zavolal svojho nevrlého ochrancu. „Hej. Zlatko Cay-Cay? Robím niečo hlúpe a nebezpečné. Nechceš ma ísť za to nakopať do hlavy? Alebo máš v pláne prenechať túto zábavnú poctu Simi?“
Caleb neodpovedal.
A ním prešiel hrozný pocit.
Kde je Caleb?
Kody sťažka prehltla. „Ani tebe neodpovedá, však?“
Zavrtel hlavou. „Nemôžem ísť za Virgilom, pokiaľ neviem, že je Caleb v poriadku.“
„Viem. Stretneme sa tam s tebou.“
Všetci sa teleportovali pred Calebové vchodové dvere. Nick by bol šiel dovnútra, pretože má oprávnenie prejsť cez Calebové ochranné symboly, ale nemohol tam vtrhnúť sám, keď nevedel, čo čaká na druhej strane, aby ho prehltlo. A hoci riskoval ako každý, nemohol si dovoliť byť hlúpy, pretože takéto situácie mohli byť veľkou dávkou smrteľné. Tak sa zastavil, kým sa k nemu nepripojili Simi, Nashira a Nekoda.
Potom zaklopal na dvere Calebovho obrovského sídla. Zvuk sa vnútri ozýval.
Nikto neprišiel k dverám. Nick sa otočil a pozrel sa na ženy. „Dobre. Idem prvý. Simi, čokoľvek sa tam objaví, barbecuuj to.“
Pošúchala si ruky a usmiala sa tak naširoko, až odhalila tesáky. „Dobre! Simi vedela, že existuje dôvod, prečo milovala svojho démonieho chlapca!“
Nick nad tým nechcel premýšľať, chytil kľučku a použil svoje schopnosti, aby odomkol zámok. Pomaly otváral očakávajúc sopľových démonov, pekelné opice... ktorý na neho vedia zaútočiť zo vzduchu.
Vo foyer však nebolo nič. Dom bol tmavý a tichý, vyzeral byť opustený.
„Caleb? Vawn? Aeron? Xev? Ktokoľvek? Bueller? Bueller[2]?“
Prskajúc nad jeho vtipom, Nashira ukázala bradou smerom k schodisku. „Hore. Počula som stonanie.“
Nick prešiel ku schodom a bral ich po dva. Nespomalil, pokiaľ nedobehol ku Calebovej študovni, kde ich našiel zranených a krvácajúcich. „Oh Môj Bože!“
Caleb ležal vystretý vo svojej oranžovej démonnej forme a na bruchu mal krvavé oblečenie. „Nič to nie je.“ Potom zastonal.
Aeron sa uškrnul. „Hovor za seba, démon. Keď položím svoje ruky na krvavých mäsiarov, budem ich môcť učiť, čo neočakávane príde od Boha vojny. Takto som nebol zranený od chvíle, čo som utiekol z Dagdy.“
Vawn prikývol a vyčerpane si povzdychol. „Vyrútili sa na nás ako banda šakalov. Tak rýchlo, že sme ich ani nevideli, kým nás neprinútili krvácať.“
„Kto to bol?“ Nick pokľakol vedľa Caleba, zatiaľ, čo Kody kontrolovala Aerona.
„Sephirii.”
Nick zamrzol pri tom poslednom slove, ktoré očakával, že z Calebových úst bude počuť. „Prosím?“
Kody zavrtela hlavou. „To nie je možné. Všetci boli porazení.“
Caleb sa pomaly postavil na nohy a pozrel sa jej do očí. Rysy tváre mal napäté a vážne, zatiaľ, čo si na rebrách držal provizórny obväz. „Áno viem. Bol som tam. Videl som ako padajú. Ale tiež som viedol svoju armádu proti a pre nich stovky rokov. Ver mi, spoznám meč Sephirotha, keď ma zasiahne.“ Odložil oblečenie, aby im ukázal hroznú ranu na bruchu. „Nič iné nevyzerá takto, hlboká, nekonečná rana alebo prepaľujúca na dve polovice.“
Nick zvraštil tvár pri tom bolestivom pohľade. „No tak braček! Sú tu dámy. Zakry to!“
Kody ignorovala jeho výbuch. „Jared je jediný Sephiroth a je uväznený. Jeho meč bol zničený, keď ho zotročili.“
„Áno, tiež som počul túto lož.“ Caleb znova ukázal na jeho ranu. Potom pohodil hlavou dozadu a zakričal tak hlasno, že to prakticky otriaslo so základmi. „Shadow! Vráť sa na svoje miesto ty bezcenná mŕtvola. Okamžite! Neopovažuj sa tu ukazovať ten tvoj zadok, inak ťa odtiaľto vykopnem späť na Avalon.“
„Sheez mocný démon. Čo je tvoja-“ nezosobnený hlas sa odmlčal, keď sa pred nimi zjavil človek a zbadal Calebové rany. „Ach... naozaj si ranený.“
Bol asi o pätnásť centimetrov nižší ako Nick, vyzeral ako z polovice dvadsiatych rokov, a oči mal orieškovohnedo- šedo- modrej farby, ktoré akoby v sebe schovávali búrku. Vlasy tohto muža mali zvláštny odtieň. Ani svetlé, ani tmavé, bola tam kombinácia oboch farieb. Mal ich stiahnuté do krátkeho, tesného konského chvosta. Ale jedná dobra vec na ňom bola a to, že jeho Britský prízvuk, na rozdiel od Aeron, Kaziel a Vawn, bol jemný, príjemný a ľahko pochopiteľný. Caleb na neho zízal, akoby mu mohol roztrhať hrdlo. A smiešne na tom bolo, že na Calebovu zlobu vôbec nereagoval. Bol úplne v pohode s tým, že takmer vykrvácal.
„Takže Shadow, vysvetli mi, ako je možné, že sme boli napadnutý mečmi Sephirii.“
Shadow najskôr zamrkal a potom sa pozrel na každého z nich. Stále tak ľahostajne, že mu Nick závidel schopnosť nič na sebe nedať poznať. Do pekla, mať takéto množstvo kontroly nad svojimi emóciami. Nikdy sa za nič nedostane do problémov.
„Nič ma nenapadá.“
„Naozaj?“
„Naozaj.“
„Takže tvrdíš, že si zničil úplne všetky, tak ako si mal, po Primus Bellum?”
Až po tomto praskla jeho fasáda. V skutočnosti bol jeho výraz presne taký, ako mal Nick vždy, keď sa ho mama spýtala, či on je ten, kto zabudol zložiť dosku na záchode. Aj keď poznala odpoveď vopred, pretože technicky bol jediný chlap v dome - a Xev sa nepočítal, pretože bol v prestrojení mačky a jeho mama to nevedela. A dobre, ten odporný hajzel ho nikdy nezabudol dať dole, keď skončil. Všetko bokom, Nick nenávidel, keď na neho vytiahla takéto blbosti, pretože to bolo veľmi nespravodlivé. Aj keď, úprimne, párkrát sa z toho pokúsil obviniť vesmírnych mimozemšťanov. A to prešlo asi tak, ako ďalšie Shadowové slová. „V podstate. Zničil som podstatnú väčšinu z nich. Hej.“
Aeron zanadával a potom sa pustil na neho, ale Vawn ho chytil a stiahol späť.
„Definuj väčšinu.“ Caleb to povedal hlasom, aby bolo jasné, že stačí jedna nesprávna slabika a dovolí Aeronovi pustiť sa do Shadowa.
„Dostal som opačné inštrukcie od niekoho, komu som dôveroval.“
„Od koho?“
Shadow zavrtel hlavou. „Dal som sľub, že to nikdy nezverejním. Ale verím tomu, čo mi povedali.“
Caleb zavrčal divokým hlasom. „Si idiot.“
„Samozrejme, že som. Nasledoval som ťa do bitky, či nie, veliteľ? A čo ma to stálo?“
V Calebovej čeľusti sa objavil tik. „Ak si dobre spomínam, vyšiel si z toho oveľa lepšie ako ja.“
Shadow postúpil o krok dopredu a stlmil svoj hlas na démonický, zlý tón. „Naozaj si chceš porovnávať tie jazvy, Malphas?“
Nick sa postavil medzi nich. „Dobre. Cink! Cink!. Bojovníci do svojich rohov!“
Jemne ich podstrčil, aby medzi nimi vytvoril viac priestoru a potom sa obrátil na Shadowa. „Ak si myslíš, že sú tie meče tam, kde si ich nechal, skontroluj to a uvidíš. Je to jednoduché uzavretie. Všetci budú šťastný. Tak ako?“ Stretol sa s Calebovým pohľadom. „Upokojilo by ťa to?“
Caleb pomaly prešiel okolo Nicka a vrazil päsťou Shadowovi. Ten prijal úder bez mihnutia oka. Všetko, čo urobil bolo, že si hánkou zotrel krv zatiaľ, čo nahnevane civel na Caleba. „Upokoj sa. Vzal som ich do Nithing. Nič sa k nim nemôže dostať.“
„Niečo sa dostalo! Bol som napadnutý skupinou z nich, vrátane Takara!“
Shadow zbledol. „Nemožné.“
„Ak mi ešte niekto dnes povie to slovo, prisahám, že ho vypitvem!“
Caleb zavrčal tieto slová spomedzi zaťatých zubov. „Poznám meč svojho brata.“
Technicky bol jeho synovca. Ale keďže nikto nemal vedieť, že Xev je Jaredov skutočný otec, Nick sa neobťažoval Caleba opravovať. Je zrejme, že nedôveroval Shadowovi s ich dobre ukrytým tajomstvom.
Shadow o krok ustúpil. „Nikto, a tým myslím nikto, nevie, že mám tie meče.“
„Si si istý?“
Prikývol. „Dokonca ani Jared to nevie.“
„A čo si s nimi nakoniec spravil?“ Opýtal sa Nick.
Shadow sa horko, posmešne usmial, keď mu venoval pohľad, z ktorého bolo cítiť, že prirovnáva Nicka k hovoriacemu hmyzu. „Kto si a prečo nás obťažuješ?“
Nick skrivil pery, keď mu to vrátil svojou vlastnou urážkou. „No, určite nie sliz na tvojej topánke. To je isté.“
Caleb prevrátil oči. „Je Malachai.“
On?“ Vybuchol smiechom, kým si neuvedomil, že Caleb to myslí vážne. „Naozaj?“
„Hej. Nepodceňuj ho.“
Bolestný vzdych, ktorý vyšiel zo Shadowa napovedal, že o tom dosť pochybuje. Ale potom všetkom, Nick si už na to zvykol.
Prečistil si hrdlo a vrátil sa ku Calebovej otázke. „Skryl som ich hlboko a nikdy som  o ich polohe nepovedal ani slovo. Nie som hlúpy.“
„A čo Lombrey?”
„Ani on by ich nenašiel. Ver mi.“
„Och áno. Ale niekto ich našiel, Shadow. Nevymyslel som si to.“ Mávol rukami smerom k Vawnovi a Aeronovi. „A máš veľké šťastie, že im nedovolím ťa zožrať. Obzvlášť potom, čo teraz zažili.“
„Si si istý, že to nebol meč medailónu Sarim, ktorým si čelil?“
„Poznám rozdiel. Ako povedal Nick, choď a skontroluj ich, ak mi neveríš.“
„Dobre! Poďme! Môžem to dokázať.“ Zdvihol prsty a zavlnil nimi spôsobom, akým by niekto zavolal čašníka. Gesto, ktoré by najpravdepodobnejšie skončilo vodou, „náhodne“ prevrhnutou na hlavu.
V okamihu, keď to Shadow urobil, Calebovým elegantným domom prebehla víchrica.
Nick sa inštinktívne pritiahol ku Kody.
Simi sa usmiala. „Môže Simi zjesť Fringe lovcov, ak sa k nám priblížia, Akri-Shadow?”
„Iba ak na teba zaútočia, Sim. A ak to urobia, prosím, sprav to.“
Keď sa vietor vyčistil a Nick mohol znova vidieť, boli na zvláštnom nereálnom mieste. Ani svetlo, ani tma, bola to tajomná oblasť, ktorá mu pripomínala Azmodea, ktorú pekelný prenasledovateľ, Thor, nazýval svojim domovom, okrem toho, že tu všetko bolo strašidelne šedé. Neexistovala tu žiadna farba. „Kde to sme?“
„Nithing. Krajina tieňov medzi sférami. Ako večný súmrak.“
„To je strašidelné.“
Shadow na to neodpovedal, len ich ďalej viedol k zvláštne vyzerajúcemu lesu sivých skrútených stromov. Stromov, ktoré vyzerali takmer ako ľudia.
„Ukryl si meče v lese Woe?“ zízal Caleb.
„Posledné miesto, kde by ich niekto hľadal.“
„Áno, tak v tom máš pravdu.“
Nick si nebol istý, čo znamená Calebov podráždený tón. „Prečo?“
Kody si odfrkla. „Odčerpáva ich moc a všetkých a všetkého, čo sem príde. Vlastne je to skvelé miesto, pretože ich udrží rovnako skryté, akoby boli zničené.“
Shadow sa dotkol nosa, keď súhlasne prikývol. „Presne tak. Mimo dosah všetkých zlých bytostí.“
„Okrem teba?“
Zazrel na Caleba. „Išiel by si sem, Mal? Naozaj?“ Bez ďalšieho slova zamieril k stromu.
Zvedavý Nick sledoval, ako Shadow nakreslil magický symbol na kôru a hovoril zaklínadlo. Kôra stromu sa odštiepila a otvorila. Zadržal dych a očakával, že uvidí všetky tie magické meče, ktoré boli predmetom tak horúcej témy. Ale v okamihu, keď sa odhalil vnútorný priestor stromu, zistili, že sa Caleb nemýlil. Vo vnútri bolo vzduchoprázdno. Nebol tam ani jediný meč.
Shadow s Calebom zakliali v rovnakej chvíli. „Neverím tomu. Vidíš, kam som ich schoval! Nikto o tom nevedel. Vlastne, nikoho ani nemohlo napadnúť, že by ich tu hľadal!“
Tieto slová prechádzali Nickovým telom, ako hrozný pocit, ktorý sa po ňom plazil.
„Jedna podivná otázka.“ Všetci sa otočili a uprene na neho hľadeli. „Toto by sa mohlo rátať tak, že som sa práve naučil ich umiestnenie, nie? Chcem tým povedať, že v skutočnosti to neviem, ale vlastne viem. A ak som videl, čo som práve videl a nieto iný uvidí, čo som práve videl a potom sa opýtal niekoho iného, kto by to mohol vedieť, potom by mohli využiť moju pamäť na to, aby ich našli, však?“
„Čo povedal?“ Shadow sa na neho zamračil.
„Nickova logika.“ Kody si povzdychla a potom sa pustila do jasnejšieho vysvetlenia. „Myslím, že tým chcel povedať, že Ambrose ich mohol ukradnúť v budúcnosti.“
„Tesne vedľa. Myslím, že to urobil Cyprian.“ Nick ukázal na strom. „Práve som videl ich umiestnenie. Správne? Takže Ambrose mal toto miesto v pamäti. Čo znamená, že Cyprian by mal tieto spomienky zdediť, potom, čo ma zabije. Mohol ich dať Grimovi alebo niekomu inému, kto by z jeho mysle zistil, kde sa toto miesto nachádza. Aspoň je to možnosť. Takže v budúcnosti by mohol ukradnúť tieto meče a potom sa s nimi vrátiť a napadnúť Caleba. Alebo sa vrátiť v čase, ukradnúť ich a potom zaútočiť na Caleba. Tak či onak, zbožňoval meče z mojich spomienok. Mohlo to tak byť, však?“
Shadow znova zanadával - asi s tým mal problém.
„Dobre... práve sme to pokašľali, čo? Prečo mi niekto nepovedal, že tu máme Malachaia skáčuceho v čase, na ktorého si musíme dávať pozor? Toto je pre mňa novinka. Tak čo, chlapče? Zašpásuješ si v budúcnosti so zeitjägerom?“
„Oh, to nie. Videl si, ako vyzerajú? Nikdy nechcem byť tak opitý, aby som klesol tak hlboko. Radšej by som umrel so svojimi čarodejníckymi schopnosťami nedotknutý, ďakujem veľmi pekne. Nikdy sa nedotknem ani kvapky alkoholu alebo niečoho iného. Nikdy!“
„Prepáčte?“ Nashira si nahlas odkašľala. „Sú dosť rozkošný, ďakujem veľmi pekne! Vyzerajú omnoho lepšie ako Malachai!”
Caleb si odkašľal a ukončil túto tému. „Ľudia, stále nevieme, či tieto meče skutočne dostal do rúk Cyprian.“ Pripomenul im. „Sústreďme sa na únik z ADD Academy.“
Shadow trhol hlavou smerom k Nickovi. „Jeho teória znie najpravdepodobnejšie. Aj keď to nenávidím priznať. Vysvetľuje to však, ako ich mohli nájsť.“
„Čo znamená, že tieto meče môžu byť teraz v rukách Noira a Azury. A ak sú...“
Kodyne slová zmrazili všetkých. Noir a Azura boli dvaja z bohov pôvodného zdroja všetkého zla. Keby boli tieto meče v ich rukách...
Bol by to zlý deň pre ľudstvo. Ako Zdroj mali schopnosť vytvoriť si nových bojovníkov. Vojakov tak mocných, že proti nim nemožno postaviť nikoho.
„Musíme dostať tie meče späť.“
Caleb sa zasmial.
Až potom si uvedomil, že Kody to myslela vážne. „Dieťa, celá moja armáda nemohla poraziť Sephirii a ver mi, snažili sme sa. Všetci Malachaii dokopy ich nemôžu poraziť. Oni sa o to pokúsili. Bola to v podstate jedna krvavá slepá ulička zakaždým, keď sme išli do vojny proti nim. Čo si žiada otázku, kto bol dopekla taký idiot, že ti povedal, Shadow, aby si si ich ponechal?“
Obrátil sa a zadíval sa na toho muža.
„A ja znova opakujem... niekto, komu som veril. Stručný zoznam, toť vše.“
„Si idiot.“
„Na to nemám argumenty. Visel som na tebe. Čo je ešte horšie, nasledoval som ťa v bitke, čo hovorí o mojom intelekte a mentálnych schopnostiach.“
Nick odstúpil od Caleba. Vzhľadom k výrazu na jeho tvári, nechcel stáť medzi nimi v prípade, že sa démon rozhýbe. Poznal tento pohľad a nikdy to neveštilo nič dobré pre démona alebo osobu, ktorému bol venovaný.
„Skôr, než vy dvaja rozpútate tretiu svetovú vojnu, môžem sa niečo spýtať?“
Obaja sa na neho zamračili.
„Čo sa stalo s démonmi a mečmi, ktorý vás napadli? Zabili ste ich všetkých?“
„Nie. Sotva sme ich zahnali. Mali väčšie odhodlanie oslabiť nás.“
„Prečo?“
Caleb pokrčil ramená. „Sú to démoni. Nemusia mať dôvod.“
Nick si odfrkol nad niečím, o čom vedel, že je špekulácia. „Odkedy?“
„Odkedy ho nikdy nepotrebuješ.“
Bod pre neho. Stále... „Nie je to oznámenie o zdvihnutí zástavy na stožiar, niekoho iného než mojej?“
„Má pravdu.“ Kody si zahryzla do pery. „Išli po mne a Nickovi a zároveň napadli vás. Bolo to strategické. Prečo?“
„Rozdeľuj a panuj.“ Caleb si odtiahol látku z brucha, aby si skontroloval ranu. „S týmito mečmi nás mohli zabiť. Napriek tomu sa rozhodli neurobiť to. Máš pravdu. Musí existovať dôvod, prečo ustúpili.“
Nicka zaplavil zlý pocit, keď chytil Kody za ruku. „Čo je tvoja slabosť?“
„Ty.“
Toto jediné slovo spôsobilo, že sa mu stiahol žalúdok a srdce poskočilo. Ale akokoľvek to bolo sladké, nebolo to to, čo práve teraz potreboval. „Vážne, Kody. Čo sa snažia s tebou urobiť?“
„Aj keď som technicky mŕtva, toto telo žije. Môže byť zabité a ja by som tu nemohla zostať. Musela by som ťa opustiť.“
Táto myšlienka ho trhala zvnútra. Nevedel si predstaviť život bez nej. Bola pre neho tak dôležitá, že by to ani nevedel vysvetliť. Ako dýchanie, len dôležitejšia.
„Aký je nový cieľ Malachaia?“ zašepkal Nick.
Cyprian ho nemohol zabiť bez toho, aby neukončil svoju vlastnú budúcnosť. Ak by Nick teraz zomrel, nemohol by sa zajtra z neho stať jeho otec. Ale Kody, to bol iný príbeh. Ona technicky nežila v tomto časovom období, takže nebola dôležitá pre Cyprianovu budúcnosť. A čo sa týka Caleba v budúcnosti, nie je dôvod, prečo by sa jeho osud nemohol zmeniť. Jeho smrť by nič neovplyvnila.
Caleb si povzdychol. „Vieme, že Sroasha ťa chce mŕtveho.“
Nick prikývol, dobre si vedomí tejto skutočnosti. „Ale čo Cyprian? Čo tu chce on?“
„Tak to môžeme len hádať.“ Caleb sa znova dôležito zadíval na Shadowa. „Mal si zničiť každý jeden ten meč.“
„Samozrejme, dusí ma ľútosť.“
„Udusený budeš mojimi vlastnými rukami.“
„Kedy sa tu tak vystupňovalo násilie?“ spýtal sa Nick.
Caleb ukázal na svoje brucho. „V momente, keď som bol bodnutý. Ktorá časť z toho, že krvácam, alebo že mi vypadávajú vnútornosti, ti ušla?“
Kody zavrtela hlavou. „Toto preháňanie je zbytočné a Nick má niečo, čo by mal urobiť.“
„Áno, aj to robím. Chránim vás všetkých.“
Tskla na neho. „Musíš sa postarať o tú vec s Virgilom. My toto zvládneme.“
Nickovi sa to ani trocha nepáčilo. Nemal dostatočnú dôveru vo vesmír, aby na jednu stomilónsekundu veril, že ho nemá v úmysle oklamať.
Vždy to tak bolo.
„Nemám rád nevyriešené hádanky.“
Kody ho pobozkala na líce. „My to tu prehliadneme.“
Caleb zavrčal a transformoval sa do svojej ľudskej podoby. „Tak poď, Pán Kráľ Bolesti. Poďme s tým skoncovať.“ Odmlčal sa a zadíval sa na Shadowa. „Ty zisti, čo sa stalo. Vrátim sa neskôr, aby som ti nakopal zadok.“
Shadow si odfrkol. „Radšej by si mal ustúpiť.“
„Nepotrebujem sa skrývať pred tvojou bezcennosťou.“
Zasmial sa. „Prijímam túto stávku.“
Bez ďalšieho komentára chytil Caleb Nicka a vzal ho domov.


Kody sa stretla so Shadowovým pohľadom, keď osameli v jeho ríši.
„Čo skrývaš?“
„Určite nie fakt, že som idiot.“ Prebehol pohľadom k Simi a potom k Aeronovi. „Samozrejme, on to vie.“
Aeron sa zasmial. „Ani trochu si sa nezmenil.“
„A ty kľučkuješ.“ Cítila to hlboko vo svojom vnútri. Mal rovnakú auru ako Nick. Obaja boli veľmi pekní, s plachou sebadôverou, ktorá napovedala, že boli dostatočne kopaní, aby to znížilo ich namyslenosť. A obaja nosili svoju kokotnosť ako spôsob sebaobrany proti krutému svetu, ktorý ich chcel dostať na kolená. Vďaka tomu ochraňovala muža, ktorý bol pravdepodobne starší ako jej starí rodičia.
„Len si myslím, že s týmito mečmi v správnych rukách môžu vytvoriť nových Sephirii.“
„Bolo by to také zlé?“
„To záleží od situácie. Tieto meče boli ukované z bane Zdroja. Je v nich samotná podstata vesmíru. Ich čepele cez čokoľvek a kohokoľvek. S nimi môžu vrahovia zabiť bohov.“
„Ale tieto meče si musia vybrať, kto ich môže ovládať a nespoja sa len tak s hocikým, je tak?“
„To je pravda, ale meče sa živia krvou. Krv ich vyživuje. V rukách boha Zdroju, akým je Azura a Noir, ale človeka, ktorý je s nimi spriaznený, napríklad Grim alebo Laguerre, môžu byť prekabátené aby sa spojili s ich vôľou. Zotročené, ak chceš.“
„Čo sa potom stane?“
Shadowove oči sa zmenili na zlovestné a hlas mu klesol o celú oktávu. „Vytvoríš monštrum tak zlé, že pri ňom Malachai bude vyzerať ako priateľské šteniatko.“



[1] Víťaz a obeť - Victor and victim
[2] Bueller -  výraz používaný na vyjadrenie čakania na odpoveď, keď tam niekto nie je. Pôvod: Z filmu  Ferris Bueller's Day Off. Postava Ben Stein vyvoláva Bueller viac krát bez odpovede, pretože Ferris Bueller chýba.

5 komentářů:

  1. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitoly !!! Jste úžasné !!!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem krasne za dalsiu kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat